Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/217/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Budinský, s.r.o., so sídlom Pri Starej Prachárni 16/133, 831 04 Bratislava, IČO: 47 247 339, proti žalovanému Lidl Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Ružinovská 1/E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793 783, právne zastúpený Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o ochranu pred nekalosúťažným konaním a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -262 zo dňa 12.7.2022, pomerom hlasov 2:1, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. - 262 zo dňa 12.7.2022 v napadnutom výroku I., II. a V. potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol prvým výrokom tak, že žalovaný je povinný zaslať žalobcovi ospravedlnenie s nasledovným znením: „Spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1/E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793 783 sa ospravedlňuje spoločnosti BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 za svoje protizákonné konanie v rámci svojej reklamnej kampane „Bilancovanie“ spočívajúce v rozširovaní klamlivých údajov o výške cien výrobkov predávaných spoločnosťou Lidl Slovenská republika, v.o.s. porovnávaných v predmetnej kampani a porovnávaní kvalitou a zložením neporovnateľných výrobkov.“, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zverejniť na webovej stránke žalovaného S.:/..R..B..S. na dobu jedného mesiaca ospravedlnenie so znením: „Spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1/E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793 783 sa ospravedlňuje spoločnosti BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 za svoje protizákonné konanie v rámci svojej reklamnej kampane „Bilancovanie“ spočívajúce v rozširovaní klamlivých údajov o výške cien výrobkov predávaných spoločnosťou Lidl Slovenská republika, v.o.s. porovnávaných v predmetnej kampani a porovnávaní kvalitou a zložením neporovnateľných výrobkov.“, a to v červenej farbe a v rovnakej veľkosti písma, akou je väčšina textových polí na danej stránke; ospravedlnenie musí byť umiestnené bezprostredne pod lištu obsahujúcu menu webovej stránky, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tretím výrokom súd vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a štvrtým výrokom súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. -77 zo dňa 29.5.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave č.k. -132 zo dňa 22.8.2019, a piatym výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: V konaní nebolo sporné, že žalovaný realizoval reklamnú kampaň s názvom „Bilancovanie“, a to jednak vo forme letákovej kampane a jednak na samostatne vytvorenej webovej stránke žalovaného S.:/..R..B..S., ktorej cieľom bolo porovnanie cien vybraných výrobkov predávaných žalovaným s cenami vybraných identických alebo kvalitatívne porovnateľných výrobkov predávaných žalobcom. Z print-screenu webovej stránky žalovaného S.:/..R..B..S. vyplynula informácia žalovaného k danej reklamnej kampani pre adresátov reklamy - „Na základe cenového porovnania vybraných identických alebo kvalitatívne porovnateľných výrobkov bežnej spotreby v bežných predajných cenách v predajniach spoločnosti LIDL Slovenská republika, v.o.s. a spoločnosti BILLA s.r.o. v Bratislave. Porovnanie realizovala agentúra Go4insight dňa 16.03.2019. Ponuka platí len do vypredania zásob...“. Informácia rovnakého znenia bola obsiahnutá aj v letáku žalovaného týkajúceho sa danej reklamnej kampane žalovaného, a to uvedená v spodnej časti letáku, malým písmom. Z predloženej druhej strany letáku žalovaného k predmetnej reklamnej kampani vyplynulo, že daná listina obsahuje logo žalovaného, pod ktorým bol veľkými písmenami uvedený nadpis „BILANCOVANIE“. Pod nadpisom sa následne nachádzal text týkajúci sa danej reklamnej kampane: „Počuli ste, že niekde nakúpite výhodnejšie? Tak si to zbilancujme! Porovnali sme bežné predávané ceny našich výrobkov s výrobkami spoločnosti BILLA s.r.o., aby ste mali istotu, že u nás nakúpite výhodnejšie“. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o reklame sa tak v danom prípade nepochybne jednalo o porovnávaciu reklamu, ktorej cieľom bolo v zmysle informácie žalovaného oznámenej koncovým spotrebiteľom na príslušnom letáku k danej reklamnej kampani, ako aj webovej stránke žalovaného vytvorenej k danej reklamnej kampani, porovnanie vybraných identických alebo kvalitatívne porovnateľných výrobkov bežnej spotreby v bežných predajných cenách v predajniach spoločnosti LIDL Slovenská republika, v.o.s. a spoločnosti BILLA s.r.o. v Bratislave.

3. Žalobca v konaní argumentoval, že žalovaný sa v rámci uvedenej porovnávacej reklamnej kampane dopustil nekalosúťažného konania (v rozpore s ustanoveniami , a ) a porušenia ustanovení zákona o reklame, a to tým, že žalovaný sa mal v rámci reklamnej kampane „Bilancovanie“ dopustiť konania spočívajúceho v rozširovaní klamlivých údajov o výške a povahe cien výrobkov predávaných žalovaným porovnávaných v predmetnej kampani, porovnávaní kvalitou a zložením neporovnateľných výrobkov a používaním slovotvorného základu tvoriaceho obchodné meno žalovaného v rozpore so zákonom. Žalobca sa domáhal primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia za uvedené žalobcom označené konanie žalovaného, a to jeho zaslaním žalobcovi a uložením povinnosti žalovanému zverejniť ospravedlnenie na webovej stránke žalovaného. Žalobca sa žalobou ďalej domáhal, aby sa žalovaný zdržal nekalosúťažného konania - a to používania slova „bilancovanie“ vo všetkých jeho tvaroch v reklamách žalovaného v kontexte, z ktorého je zrejmá spojitosť so žalobcom, ako aj akéhokoľvek iného používania slovotvorného základu tvoriaceho obchodné meno žalobcu v reklamách žalovaného v kontexte, z ktorého je zrejmá spojitosť so žalobcom, s výnimkou používania obchodného mena žalobcu v tvare zapísanom v obchodnom registri a ďalej, aby sa žalovaný zdržal porovnávania cien tovarov predávaných žalovaným a žalobcom, ak porovnávané tovary neuspokojujú rovnaké potreby alebo nie sú určené na rovnaký účel, najmä pre rozdiely v ich zložení, alebo spôsobe prípravy. Žalovaný v rámci procesnej obrany v konaní namietal, že v rámci porovnávacej reklamnej kampane „Bilancovanie“ zo strany žalovaného nedošlo k nekalosúťažnému konaniu ani k porušeniu ustanovení zákona o reklame.

4. Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné a zákonom reprobované, musia byť kumulatívne naplnené tri podmienky. Musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, takéto konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať. Pre posúdenie prvej z troch podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže, a teda posúdenie otázky, či v danom prípade išlo o konanie v hospodárskej súťaži, súd konštatuje, že žalobca aj žalovaný sú obchodnými spoločnosťami zapísanými do Obchodného registra Slovenskej republiky, so zapísaným predmetom činnosti, okrem iného, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), pričom v súvislosti s poskytovanými službami sú priamymi konkurentmi na relevantnom trhu, ktorým je územie Slovenskej republiky. Súd mal teda bez pochybností preukázaný súťažný vzťah medzi stranami sporu, a teda, že

medzi žalobcom a žalovaným bezpochyby ide o konanie v hospodárskej súťaži. Súd ďalej skúmal, či konaním žalovaného boli naplnené žalobcom tvrdené osobitné skutkové podstaty nekalej súťaže, teda či sa žalovaný dopustil klamlivej reklamy, resp. parazitovania na povesti a prípadne, či jeho konaním nedošlo k naplneniu ďalších dvoch podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže. Reklamná kampaň žalovaného „Bilancovanie“ nesporne predstavovala porovnávaciu reklamu, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o reklame, priamo označovala iného súťažiteľa - žalobcu. Porovnávacia reklama je v zásade prípustná.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami vyvstali v konaní ako sporné otázky, či zo strany žalovaného došlo ku klamlivému uvádzaniu porovnávaných cien výrobkov predávaných v predajniach žalobcu a v predajniach žalovaného, a to s ohľadom na žalobcom tvrdené uvádzanie klamlivých údajov o výške cien výrobkov predávaných žalovaným, klamlivých údajov o povahe cien porovnávaných výrobkov predávaných žalovaným a porovnávaním kvalitou a zložením neporovnateľných výrobkov zo strany žalovaného. Klamlivé uvádzanie údajov o výške cien v rámci predmetnej reklamnej kampane žalovaným, žalobca videl v tom, že ceny niektorých porovnávaných výrobkov tvrdené žalovaným ako ceny daných výrobkov v rozhodnom čase reklamnej kampane platné vo všetkých predajniach žalovaného, boli v určitých prípadoch na významnom podiele predajní žalovaného drahšie. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že žalobca svoje tvrdenie o rozdielnej výške cien výrobkov na rôznych predajniach žalovaného v relevantnom čase nepreukázal, pričom poprel, že by žalovaný mal na rôznych predajniach v rovnakom čase rôzne ceny takých istých výrobkov.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v danom prípade relevantne preukázal, že vo vzťahu k výrobkom „kuracie prsia“, „chlieb konzumný, pšenično-ražný“, „vajcia M 10 ks“, „maslo 250 g“ a „mandle 200 g“ došlo zo strany žalovaného v rámci predmetnej reklamnej kampane „Bilancovanie“ ku klamlivému uvádzaniu výšky porovnávaných cien. Súd mal danú skutočnosť preukázanú jednak zo žalobcom predloženého výstupu z monitoringu (č.l. 29), z ktorého vyplynulo, že pri uvedených výrobkoch predávaných u žalovaného, neboli na každej predajni žalovaného v platnosti ceny daných výrobkov v takej výške, ako avizoval a označil žalovaný v rámci danej reklamnej kampane (a to v rámci letáku platného od 8.4.2019), ale na niektorých predajniach žalovaného boli dané výrobky predávané za ceny vyššie. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú vo vzájomnej súvislosti so žalobcom predloženými Potvrdeniami o skutočnostiach relevantných pre súdne konanie (č.l. 228-242), z ktorých mal súd preukázané, že daný monitoring cien na predajniach žalovaného bol zo strany žalobcu vykonaný v reakcii na reklamnú kampaň žalovaného „Bilancovanie“, ako monitoring cien potravín zahrnutých do predmetnej kampane a ceny potravín uvedené v monitoringu zodpovedajú cenám zisteným jednotlivými zamestnancami žalobcu na dotknutých prevádzkach žalovaného v rámci monitoringu. Z listín „Potvrdenie o skutočnostiach relevantných pre súdne konanie“ mal súd preukázané, že zamestnanci žalobcu v reakcii na reklamnú kampaň žalovaného „Bilancovanie“ vykonali monitoring cien výrobkov zahrnutých do predmetnej reklamnej kampane žalovaného na predajniach žalovaného a výsledok daného porovnania je uvedený a premietnutý vo výstupe z monitoringu a zo samotného výstupu z monitoringu mal súd preukázané, že ceny daných výrobkov na všetkých predajniach žalovaného nezodpovedali cenám uvádzaným žalovaným v reklamnom letáku žalovaného k danej reklamnej kampani, ale tieto boli (na niektorých predajniach, ako to vyplynulo z predloženého výstupu z monitoringu) vyššie. Žalovaný síce sporoval uvedené listinné dôkazy s tým, že tieto nepreukazujú, že v relevantnom čase by uvedené výrobky na predajniach žalovaného mali rôzne ceny s tým, že tvrdenie o rôznych cenách výrobkov na rôznych predajniach žalovaného v danom čase žalovaný výslovne poprel, avšak na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Zároveň ani žalobcom predložené čestné vyhlásenia jednotlivých zamestnancov žalobcu neboli zo strany žalovaného relevantne spochybnené. Tieto majú povahu listinného dôkazu a ich hodnovernosť nebola spochybnená žiadnymi relevantnými a preukázanými tvrdeniami. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný v rámci reklamnej kampane „Bilancovanie“ klamlivo uvádzal, a to v letáku platnom od 8.4.2019, informácie o výške cien výrobkov „kuracie prsia“, „chlieb konzumný, pšenično- ražný“, „vajcia M 10 ks“, „maslo 250 g“ a „mandle 200 g“, kedy z predloženého výstupu z monitoringu cien vo vzájomnej súvislosti s prehláseniami zamestnancov žalobcu vykonávajúcimi daný monitoring cien na predajniach žalovaného, mal súd preukázané, že žalovaným uvedené ceny daných výrobkov v rámci reklamnej kampane neboli rovnaké na všetkých predajniach žalovaného, ale na niektorých predajniach žalovaného, ako to vyplynulo z predloženého monitoringu, žalovaný predával v rozhodnom období reklamnej kampane dané výrobky za vyššie ceny. Súd prvej inštancie tak mal za to, že takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé uviesť adresátov reklamy do omylu a nepochybne spôsobilé ovplyvniť

ekonomické správanie adresátov danej reklamy žalovaného, a spôsobiť škodu žalobcovi ako inému súťažiteľovi. Súd tak mal preukázané naplnenie osobitnej skutkovej podstaty nekalej súťaže, a to klamlivej reklamy a v tej súvislosti aj porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o reklame.

7. V odôvodnení súd poukázal na to, že žalobca ďalej klamlivé uvádzanie údajov o výške cien v rámci predmetnej reklamnej kampane žalovaným, videl aj v tom, že pri porovnávaní cien výrobkov „Granko 450 g“, „Nescafé 3v1 175 g“ a „Nescafé GOLD 100 g“ žalovaný klamlivo uviedol výšku cien daných výrobkov v čase reklamnej kampane na predajniach žalobcu, keď uvedené porovnávané výrobky mali podľa tvrdenia žalobcu, v čase porovnania cien na webstránke žalovaného dňa 30.4.2019, na predajniach žalobcu inú cenu, než komunikovanú žalovaným. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný porovnával ceny na webstránke zverejnené dňa 30.4.2019 s ním zistenými cenami pri referenčnom prieskume realizovanom žalovaným v dňoch . Vo vzťahu k uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcu súd poukázal na to, že hoci žalobca v rámci procesného útoku v konaní označil ako nekalosúťažné aj popísané konanie žalovaného a žalovaný na uvedenú argumentáciu žalobcu v rámci svojej procesnej obrany v konaní aj reagoval, žalobca sa vo vzťahu k danému tvrdenému nekalosúťažnému konaniu nedomáhal žiadneho nároku, ktorý by sa premietol v žalobnom petite, a to ani vo forme primeraného zadosťučinenia formou ospravedlnenia, ani v rámci zdržovacieho petitu. Žalobca sa domáhal ospravedlnenia, za konanie žalovaného v rámci reklamnej kampane, ktoré spočívalo v rozširovaní klamlivých údajov o výške cien výrobkov predávaných žalovaným porovnávaných v predmetnej kampani, teda nie o výške cien výrobkov predávaných žalobcom. V rámci zdržovacieho petitu sa žalobca domáhal, aby sa žalovaný zdržal porovnávania cien tovarov predávaných žalovaným a žalobcom, ak porovnávané tovary neuspokojujú rovnaké potreby alebo nie sú určené na rovnaký účel, najmä pre rozdiely v ich zložení, alebo spôsobe prípravy. V zmysle uvedeného súd konštatoval, že žalobcom uvedené namietané nekalosúťažné konanie, ktoré malo spočívať v klamlivom uvádzaní výšky cien výrobkov predávaných žalobcom, sa nepremietlo do žalobnej požiadavky žalobcu vo veci samej, ktorá by bola obsiahnutá v žalobnom petite, preto sa súd argumentáciou žalobcu a žalovaného k tejto spornej otázke, s poukazom na hospodárnosť konania, vo veci samej nezaoberal.

8. Žalobca ďalej nekalosúťažné konanie žalovaného odôvodňoval tým, že žalovaný mal v rámci danej reklamnej kampane porovnávať bežné ceny výrobkov u žalobcu s cenami výrobkov, ktoré u žalovaného boli predmetom zníženia cien, bez ohľadu na to, či toto zníženie predstavovalo krátkodobé alebo dlhodobé zníženie cien. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietol, že porovnávané ceny potravín predávaných v predajniach žalovaného boli bežnými predajnými cenami predmetných potravín a zo samotnej reklamy, ako aj reklamných letákov vyplynulo a bolo zo strany žalovaného jednoznačne komunikované, že s účinnosťou od príslušného dátumu došlo k dlhodobému zníženiu predajných cien, pričom zásadne nešlo o krátkodobé zníženie cien, ktoré by platilo iba na vybrané obdobie a ktoré by malo povahu tzv. akcie. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný prostredníctvom letákov platných od 28.1.2019, 4.2.2019 a od 11.2.2019 komunikoval dlhodobé zníženie cien vybraných výrobkov, pričom niektoré z nich boli následne predmetom porovnania cien v rámci reklamnej kampane žalovaného „Bilancovanie“. Medzi stranami bolo sporné posúdenie uvedeného zníženia cien a jeho vplyv na zákonnosť reklamnej kampane žalovaného. V tejto súvislosti súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by dané dlhodobé zníženie vybraných tovarov predávaných v rámci siete predajní žalovaného bolo realizované vo vzťahu k posudzovanej reklamnej kampani žalovaného „Bilancovanie“. Z predložených častí letákov žalovaného, prostredníctvom ktorých žalovaný komunikoval dlhodobé zníženie cien ním predávaných vybraných výrobkov, mal súd preukázanú informáciu pre spotrebiteľa (uvedenú malým písmom v spodnej časti letáku) o tom, odkedy je príslušné zníženie cien v platnosti, a že platí do vypredania zásob. Predmetné zníženie cien tak nebolo viazané na pevne stanovené časové obdobie, platilo až do vypredania zásob daných výrobkov a nebola preukázaná jeho realizácia vo väzbe na reklamnú kampaň žalovaného „Bilancovanie“. Súd zároveň poukázal na to, že v prípade žalovaného sa nejednalo o akciové - krátkodobo znížené ceny a z predložených letákov vyplynulo a súd mal preukázané, že sa jednalo o tzv. dlhodobo znížené ceny, a teda nemožno konštatovať, že by žalovaný v rámci reklamnej kampane (Bilancovanie) porovnával svoje akciové (krátkodobo znížené) ceny s bežnými cenami žalobcu. Ceny žalovaného boli predmetom dlhodobého zníženia a mali charakter dlhodobo znížených cien, a to bez ohľadu na prebiehajúcu reklamnú kampaň žalovaného („Bilancovanie“), preto ich možno považovať za bežné predajné ceny produktov žalovaného. Podporne súd poukazuje aj na závery Krajského súdu v Bratislave uvedené v ods. 21 odôvodnenia uznesenia zo dňa 22.8.2019. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že porovnanie cien nemožno označiť za klamlivé, ktoré by uvádzalo alebo bolo spôsobilé uviesť do omylu spotrebiteľov ako osoby, ktorým

daná reklama bola určená, nakoľko boli porovnávané bežné ceny žalobcu s bežnými, resp. dlhodobo zníženými cenami žalovaného, a teda nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty klamlivej reklamy, ako ani k naplneniu generálnej klauzuly nekalej súťaže v zmysle .

9. Súd prvej inštancie uviedol, že ďalšou spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či v rámci reklamnej kampane žalovaného boli vo vybraných prípadoch pri výrobkoch „údené koleno s kosťou“, „kečup“ a „viedenské párky“ porovnávané výrobky (potraviny), ktoré možno považovať za zameniteľné, a to z hľadiska ich kvality, zloženia a spôsobu spracovania. Žalobca mal za to, že uvedené výrobky nemožno považovať za zameniteľné, a to najmä s ohľadom na rozdiel vo výrobných procesoch porovnávaných potravín alebo obsahu prídavných látok. Žalovaný v rámci procesnej obrany sporoval, že uvedené výrobky z hľadiska zastupiteľnosti tovarov uspokojujú rovnaké potreby a sú určené na rovnaký účel, pričom rozdielny proces výroby daného produktu nepredstavuje natoľko markantný rozdiel, ktorý by zakladal nezastupiteľnosť porovnávaných tovarov. Žalovaný mal tiež za to, že predmetom porovnávacej reklamy nemusia byť výlučne len totožné produkty s totožným obsahom a procesom výroby s tým, že zanedbateľný rozdiel v obsahu prídavných látok vo výrobku nemení podstatu porovnávaných produktov tak, že by bola vylúčená ich zastupiteľnosť. Na účely posúdenia, či v danom prípade možno hovoriť o klamlivej reklame preto súd pristúpil k posúdeniu toho, či medzi danými porovnávanými potravinovými výrobkami možno dospieť k záveru o existencii dostatočného stupňa zameniteľnosti. Ako už bolo uvedené, žalovaný v rámci predmetnej reklamnej kampane informoval prostredníctvom reklamných letákov, ako aj na webovej stránke, že porovnanie cien bolo vykonané na základe porovnania vybraných identických alebo kvalitatívne porovnateľných výrobkov bežnej spotreby v bežných predajných cenách v predajniach žalovaného a žalobcu. Z informácie, ktorú k danej reklame poskytol sám žalovaný spotrebiteľom, resp. adresátom reklamy tak jednoznačne vyplynulo, že predmetom porovnania mali byť len ceny výrobkov identických alebo kvalitatívne porovnateľných. V konaní nebolo sporné, že pri výrobku „údené koleno s kosťou“ sa výrobok predávaný žalobcom a výrobok predávaný žalovaným líšia v procese výroby tohto produktu, kedy výrobok predávaný žalobcom je údený studeným dymom a bez nástreku a výrobok predávaný žalovaným je tepelne opracovaný mäsový výrobok. Z predloženej fotodokumentácie (č.l. 37 - 40) mal súd preukázané, že zároveň výrobok predávaný žalobcom nie je určený na priamu konzumáciu bez predchádzajúcej tepelnej úpravy a výrobok žalovaného je naopak určený na priamu konzumáciu, a teda nie na ďalšie spracovanie. Z predloženej fotodokumentácie zároveň vyplynul aj rozdiel v zložení uvedených mäsových výrobkov, kedy výrobok predávaný žalobcom obsahoval bravčové zadné koleno s kosťou (na 100 g hotového výrobku - 112 g bravčového zadného kolena s kosťou), jedlú soľ a dusitan sodný a výrobok predávaný žalovaným obsahoval 92 % bravčové koleno s kosťou, pitnú vodu, jedlú soľ, dusitan sodný, dextrózu, stabilizátory: difosforečnany, trifosforečnany, polyfosforečnany; askorban sodný, extrakty korenín a citrónový olej. Z predloženej fotodokumentácie (č.l. 41 - 42) mal súd ďalej preukázané, že pri výrobku „kečup“ bol rovnako rozdiel v zložení uvedených potravinových výrobkov predávaných u žalobcu a u žalovaného. Výrobok predávaný u žalobcu obsahoval 72 % paradajkový pretlak, cukor, ocot kvasný liehový, jedlú soľ, koreniny a koreninový extrakt. Výrobok predávaný u žalovaného obsahoval 72 % paradajkový pretlak, cukor, kvasný ocot liehový, jedlú soľ, modifikovaný škrob kukuričný, zahusťovadlo - xantánovú gumu a arómy. Súd mal z predloženej fotodokumentácie (č.l. 43) tiež preukázané, že výrobok „viedenské párky“ nemá rovnaké zloženie, ako ani výživové hodnoty, pritom tieto údaje sú objektívne spôsobilé ovplyvniť výber priemerného spotrebiteľa. Ak žalovaný v rámci reklamnej kampane „Bilancovanie“ sám výslovne uvádzal, že predmetom porovnania boli len výrobky identické alebo kvalitatívne porovnateľné, tak vo vzťahu k výrobkom „údené koleno s kosťou“, „kečup“ a „viedenské párky“, súd nemal preukázané naplnenie tejto podmienky. Súd nemal vo vzťahu k uvedeným výrobkom preukázané, že by v danom prípade išlo o porovnanie identických alebo kvalitatívne porovnateľných výrobkov, a to najmä s ohľadom na preukázané rozdiely v spôsobe prípravy, ako aj následného spracovania a zloženia výrobku „údené koleno s kosťou“ a rozdiely v zložení a obsahu prídavných látok, resp. výživových hodnôt výrobkov „kečup“ a „viedenské párky“. Rozdiely v spôsobe prípravy, následného spracovania a zloženia potravinového výrobku podľa názoru súdu predstavujú objektívne rozdiely, ktoré sú spôsobilé podmieniť výber priemerného spotrebiteľa s tým, že reklama žalovaného tieto rozdiely nezohľadňuje a nemožno ich z dotknutej reklamy vyvodiť, nakoľko žalovaný výslovne uvádzal, že porovnával identické alebo kvalitatívne porovnateľné produkty. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 18. novembra 2010, Lidl SNC proti Vierzon Distribution SA, C-159/09. Súd mal za to, že rozdiely medzi porovnávanými potravinovými výrobkami, a to v spôsobe ich prípravy, následného spracovania a/alebo zloženia môžu byť pre spotrebiteľa podstatné a sú spôsobilé podmieniť výber priemerného spotrebiteľa. Zároveň tieto rozdiely, s poukazom na informáciu poskytnutú spotrebiteľom

žalovaným, z dotknutej reklamy nevyplývajú, nakoľko žalovaný tvrdil, že porovnával výlučne z hľadiska ceny identické alebo kvalitatívne porovnateľné výrobky, čo v konaní preukázané nebolo. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé uviesť adresátov reklamy do omylu a spôsobilé ovplyvniť ekonomické správanie adresátov danej reklamy žalovaného, a spôsobiť škodu žalobcovi ako inému súťažiteľovi. Súd tak mal preukázané naplnenie osobitnej skutkovej podstaty nekalej súťaže, a to klamlivej reklamy a v tej súvislosti aj porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o reklame.

10. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca ďalej namietal nekalosúťažné konanie žalovaného, ktoré malo spočívať v neoprávnenom použití obchodného mena a značky žalobcu a slovotvorného základu obchodného mena žalobcu v rozpore generálnou klauzulou nekalej súťaže, v rozpore s ako aj v rozpore s a zákona o reklame. Žalobca mal za to, že použitie výrazu „bilancovanie“ v rámci reklamnej kampane žalovaného s tým, že začiatočné písmená „BILA“ v nadpise na príslušnom reklamnom letáku boli zvýraznené žltou farbou a ďalšie písmená „NCOVANIE“ už boli v bielej farbe, ako aj použitie slova „bilancovanie“ v príslušnom kontexte znamená, že tento výraz bol použitý ako narážka na žalobcu. Žalobca mal za to, že žalovaný neoprávnene použil obchodné meno a značku žalobcu, a tým sa dopustil nekalosúťažného konania, pritom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaným použitý výraz „BILA“ nie je totožný s obchodným menom žalobcu, resp. príslušnou registrovanou ochrannou známkou. Žalovaný v rámci procesnej obrany poukazoval na to, že použitím slova „bilancovanie“ nedošlo k nekalosúťažnému konaniu ani k porušeniu ustanovení zákona o reklame. Mal za to, že obchodné meno žalobcu (BILLA s.r.o.), resp. značka žalobcu (BILLA) nie sú totožné s poukazovanou časťou slova „BILANCOVANIE“ a zvýraznená časť slova „BILA“ ani nepredstavuje slovotvorný základ slova, ktorý by bolo možné odčleniť tak, aby bola nositeľom lexikálneho významu. Poukázal na to, že slovo „bilancovanie“ je bežným cudzím slovom používaným v slovenskom jazyku a cieľom použitia daného slova v reklamnej kampani nebolo ironizovanie ani zosmiešnenie žalobcu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záberu, že také konanie žalovaného, z ktorého by vyplynulo naplnenie skutkovej podstaty parazitovania na povesti žalobcu použitím slova (výrazu) „bilancovanie“, a to ako v príslušnom grafickom zobrazení, tak aj v príslušnom kontexte („Tak si to zbilancujme!“), alebo také použitie obchodného mena alebo značky žalobcu, ktoré by bolo možné posúdiť ako diskreditujúce alebo nečestne využívajúce výhodu dobrého mena ochrannej známky alebo obchodného mena žalobcu, nebolo v konaní preukázané. Súd nemal v konaní preukázané, že by použitím slova „bilancovanie“ v rámci predmetnej porovnávacej reklamnej kampane žalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty parazitovania na povesti žalobcu, nakoľko nebolo preukázané, že by osoby, ktorým bola reklama určená, si vytvorili asociáciu medzi použitím slova „bilancovanie“ (aj z jeho grafickým znázornením v rámci predmetnej reklamnej kampane) medzi žalobcom a žalovaným, tak že tieto osoby si spoja dobré meno žalobcu so žalovaným, čím žalovaný získa prospech, ktorý by inak nedosiahol. Uvedené súd nemal preukázané práve v kontexte žalovaným realizovanej reklamnej kampane, kde bolo uvedené okrem slova „BILANCOVANIE“ a slovného spojenia „TAK SI TO ZBILANCUJME!“ aj to, že žalovaný porovnával bežné predajné ceny jeho výrobkov práve s výrobkami žalobcu označeného neutrálne jeho obchodným menom BILLA s.r.o.. Súd tiež skúmal, či popísaným konaním nedošlo k naplneniu generálnej klauzuly nekalej súťaže v zmysle . Ako už súd konštatoval, žalovaný v rámci danej reklamnej kampane riadne uviedol obchodné meno žalobcu, preto osobám, ktorým bola reklama určená, muselo byť bez pochybností zrejmé, že sa v danom prípade jednalo o porovnávanie cien výrobkov predávaných žalobcom a žalovaným. Súd nemal preukázané, že by použitie slova „bilancovanie“, resp. „zbilancujme“ bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže, resp. že použitie daného slova v kontexte celej kampane spôsobilo žalobcovi alebo tretím osobám akúkoľvek ujmu alebo hrozbu akejkoľvek ujmy.

11. Sumarizujúc uvedené súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa v rámci porovnávacej reklamnej kampane „Bilancovanie“ dopustil nekalosúťažného konania vo forme klamlivej reklamy a tiež porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), b) a g) zákona o reklame, a to tým, že klamlivo uvádzal výšku porovnávaných cien výrobkov predávaných u žalovaného, keď v konaní boli preukázané rozdiely medzi cenami výrobkov uvedených žalovaným v rámci reklamného letáku a odlišnými - vyššími cenami týchto výrobkov na niektorých predajniach žalovaného. Súd tiež mal preukázané, že žalovaný vo vzťahu k niektorým porovnávaným výrobkom v rámci danej porovnávacej reklamy porovnával potravinové výrobky, ktoré z hľadiska ich kvality, zloženia a spôsobu spracovania boli nezastupiteľné. Súd zároveň nemal preukázané naplnenie osobitnej skutkovej podstaty klamlivej reklamy, ani generálnej klauzuly nekalej súťaže, ako ani porušenie

ustanovení zákona o reklame, vo vzťahu k povahe porovnávaných cien, keď súd dospel k záveru o tom, že porovnávané ceny žalovaného boli cenami bežnými, resp. dlhodobo zníženými, a nie cenami akciovými (krátkodobo) zníženými v súvislosti s predmetnou reklamnou kampaňou žalovaného. Súd tiež nemal preukázané naplnenie skutkovej podstaty parazitovania na povesti žalobcu žalobcom tvrdeným neoprávneným a „ironizujúcim“ použitím obchodného mena a značky žalobcu, resp. slovotvorného základu obchodného mena žalobcu žalovaným, rovnako v tejto súvislosti nemal preukázané naplnenie generálnej klauzuly nekalej súťaže ani porušenie ustanovení zákona o reklame.

12. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný návrh žalobcu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v nepeňažnej forme a považoval za primerané žalobcom požadované ospravedlnenie za protizákonné konanie v rámci reklamnej kampane žalovaného „Bilancovanie“, jeho zaslanie žalovaným žalobcovi, ako aj uložením povinnosti žalovanému ospravedlnenie zverejniť na webovej stránke žalovaného S.:/..B..S.. Reklamná kampaň žalovaného bola zverejnená aj na webovej stránke žalovaného S.:/..B..S., ktorá však bola vytvorená priamo pre účely danej reklamnej kampane a v súčasnosti už nie je aktívna, preto súd považoval za primerané zverejnenie ospravedlnenia na hlavnej stránke žalovaného zohľadňujúc aj skutočnosť, že ospravedlnenie predstavuje len miernu formu primeraného zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie žalovaného. Na zabezpečenie naplnenia účelu a účinku primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia súd tiež považoval za primerané, aby text ospravedlnenia bol na stránke žalovaného umiestnený viditeľne, s uvedením farby a veľkosti písma, ktoré umožnia, aby návštevník webovej stránky žalovaného mal možnosť sa s ospravedlnením oboznámiť. Súd považoval za primerané zverejnenie ospravedlnenia na stránke žalovaného na dobu jedného mesiaca (s ohľadom na skutočnosť, že kampaň žalovaného trvala viac ako mesiac). Keďže súd dospel k záveru o nekalosúťažnom konaní žalovaného v rámci reklamnej kampane „Bilancovanie“ vo vzťahu ku konaniam žalovaného spočívajúcim v rozširovaní klamlivých údajov o výške cien výrobkov predávaných spoločnosťou žalovaného porovnávaných v predmetnej reklamnej kampani a porovnávaní kvalitou a zložením neporovnateľných výrobkov, súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa za uvedené v konaní preukázané nekalosúťažné konanie. Vo vzťahu k povahe cien porovnávaných výrobkov a používaniu slovotvorného základu tvoriaceho obchodné meno žalobcu súd nedospel k záveru o nezákonnom alebo nekalosúťažnom konaní zo strany žalovaného v rámci predmetnej reklamnej kampane, preto súd nepovažoval za dôvodné a preukázané vyhovieť žalobe aj v časti tohto požadovaného ospravedlnenia za uvedené konanie žalovaného, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

13. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáhal aj zdržovacích nárokov a domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa používania slova „bilancovanie“ vo všetkých jeho tvaroch v reklamách žalovaného v kontexte, z ktorého je zrejmá jeho spojitosť so žalobcom, ako aj akéhokoľvek iného používania slovotvorného základu tvoriaceho obchodné meno žalobcu v reklamách žalovaného v kontexte, z ktorého je zrejmá spojitosť so žalobcom, s výnimkou používania obchodného mena žalobcu v tvare zapísanom v obchodnom registri. Keďže konanie žalovaného nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie posúdiť ako nekalosúťažné, práva žalobcu neboli vo vzťahu k danému konaniu žalovaného porušené a nie sú ani takýmto konaním ohrozené. Zdržovací nárok ako jeden z prostriedkov ochrany pred nekalosúťažným konaním preto v danom prípade žalobcovi nepatrí a súd z tohto dôvodu v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa porovnávania cien tovarov predávaných žalovaným a žalobcom, ak porovnávané tovary neuspokojujú rovnaké potreby alebo nie sú určené na rovnaký účel, najmä pre rozdiely v ich zložení, alebo spôsobe prípravy. Súd vyššie konštatoval preukázanie nekalosúťažného konania žalovaného vo forme klamlivej reklamy tým, že žalovaný v rámci reklamnej kampane porovnával ceny potravinových výrobkov predávaných žalobcom a žalovaným, ktoré vzhľadom na spôsob ich prípravy a zloženie neboli zastupiteľné. V konaní nebolo sporné, že konštatované nekalosúťažné konanie žalovaného, už v čase rozhodovania súdu vo veci samej netrvá. Súd preto v kontexte konkrétnych skutkových okolností prejednávaného sporu posudzoval, či bola v konaní preukázaná reálna a bezprostredná hrozba, že takéto nekalosúťažné konanie žalovaného sa bude opakovať, a preto je dôvodné preventívne uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa takéhoto konania, pričom dospel k záveru, že v konaní nebola ani tvrdená ani preukázaná existencia reálnej a bezprostrednej hrozby toho, že konanie žalovaného spočívajúce v porovnávaní cien nezastupiteľných tovarov sa bude opakovať. Súd mal za to, že na konštatovanie dôvodnosti žaloby v časti predmetného zdržovacieho nároku nestačí len poukázanie žalobcu na charakter podnikateľskej činnosti žalovaného. Súd prvej inštancie v danom prípade nemal preukázanú existenciu takých konkrétnych okolností,

ktoré by odôvodňovali reálnu a bezprostrednú hrozbu toho, že nekalosúťažné konanie žalovaného sa bude opakovať. Je nesporné, že v čase vyhlásenia rozsudku nekalosúťažné konanie žalovaného, ktorého zdržania sa žalobca domáhal, už netrvá, zároveň súd dospel k záveru, že v konaní nebola žalobcom relevantne tvrdená ani preukázaná existencia reálnej a bezprostrednej hrozby, že žalovaný sa tohto nekalosúťažného konania opakovane dopustí. Vzhľadom na uvedené súd žalobu aj tejto časti uplatneného zdržovacieho nároku ako nepreukázanú zamietol. Súd prvej inštancie v danom prípade žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi právo na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia žalovaného, kde súd zároveň čiastočne zamietol žalobu v rozsahu vzťahujúcom sa na ospravedlnenie za konanie, pri ktorom súd dospel k záveru, že toto nebolo možné kvalifikovať ako nekalosúťažné.

15. Vo vzťahu k zdržovacím nárokom, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd v konaní nariadil neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 29.5.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.8.2019. Súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočne vyhovujúci výrok vo veci samej posudzoval, či je trvanie nariadeného neodkladného opatrenia naďalej dôvodné a opodstatnené. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol žalobu v časti žalobcom uplatneného zdržovacieho nároku vo vzťahu k zdržaniu sa porovnávania cien tovarov predávaných žalobcom a žalovaným, ak porovnávané tovary neuspokojujú rovnaké potreby alebo nie sú určené na rovnaký účel, najmä pre rozdiely v ich zložení, alebo spôsobe prípravy a zdržovacieho nároku vo vzťahu k porovnávaniu cien tovarov, ktoré nie sú rovnaké na všetkých predajniach žalovaného s cenami tovarov predávaných žalobcom, sa žalobca vo veci samej ani nedomáhal, mal súd za to, že trvanie neodkladného opatrenia nie je ďalej dôvodné, preto spolu s rozhodnutím vo veci samej nariadené neodkladné opatrenie zrušil. O trovách konania rozhodol tak, že vzhľadom k tomu, že žalobca aj žalovaný mali v konaní zásadne rovnaký čiastočný úspech, a to obaja v rozsahu dvoch zo štyroch žalobcom uplatnených nárokov, súd s poukazom na ust. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

16. Proti výroku I., II., a V. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodov ust. a K údajne klamlivému uvádzaniu výšky porovnávaných cien výrobkov a nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že má za to, že zo žalobcom predložených dôkazov - výstupu z monitoringu a potvrdení o skutočnostiach relevantných pre súdne konanie nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný klamlivo uvádzal výšku porovnávaných cien výrobkov. Žalovaný klamlivé uvádzanie výšky cien potravín zásadne popiera. Výška cien potravín sa mala podľa skutkových zistení prvostupňového súdu údajne líšiť v jednotlivých predajniach žalovaného v rámci územia Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je však potrebné podotknúť a zdôrazniť, že žalovaný má na všetkých svojich predajniach v rámci územia Slovenskej republiky nastavené jednotné a rovnaké predajné ceny pre ponúkané tovary, pričom v prípade, že dôjde k zmene predajnej ceny tovaru, táto zmena sa systémovo odzrkadlí v rámci všetkých predajní žalovaného v Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené nie je teda možné, aby boli totožné výrobky v rovnakom čase ponúkané v jednotlivých predajniach žalovaného na území Slovenskej republiky za rozdielnu cenu. Žalovaný má za to, že klamlivé uvádzanie výšky cien nebolo žiadnym spôsobom preukázané, nakoľko uvedené žalobca podložil iba vlastnou spracovanou tabuľkou a vlastnými potvrdeniami o skutočnostiach relevantných pre súdne konanie. Žalovaný trvá na tom, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz (napr. pokladničný doklad, ktorý by potvrdzoval cenu v danom meste a čase, prípadne aspoň fotografiu cenovky, ktorá by bola jednoznačne a nespochybniteľne naviazaná na konkrétny dátum) o tom, že potraviny v predajniach žalovaného by boli v čase reklamnej kampane predávané za vyššiu cenu.

17. Žalovaný k dôkazu - výstup z monitoringu uvádza, že ide iba o vlastnú tabuľku spracovanú žalobcom, z ktorej okrem iného nevyplýva ani len údaj o tom, v akom čase bol monitoring cien uskutočňovaný. Zároveň podotýka, že takýto dôkaz si môže vyhotoviť prakticky ktokoľvek, preto ho nemožno považovať za hodnoverný dôkaz o skutočných cenách produktov predávaných žalovaným v rozhodnom čase z hľadiska údajne zistených rozdielov v predajných cenách. K dôkazu - potvrdenia o skutočnostiach relevantných pre súdne konanie žalovaný poukazuje na podstatnú skutočnosť, a to že na pojednávaní dňa 17.6.2022 boli predmetné potvrdenia zo strany žalovaného riadne a relevantne spochybnené. Žalovaný v uvedenej súvislosti konkrétne namietal, že tieto vníma ako dôkazy, ktorými disponoval žalobca už pred začatím konania a v zmysle koncentračnej zásady mal tieto preložiť do prvého pojednávania vo veci samej; dôkazy, ktoré sú jednoznačne „preddefinované“, teda bez možnosti akejkoľvek úpravy; dôkazy, pri ktorých niekde absentuje aj dátum; dôkazy, v ktorých napriek tomu, že sa žalobca snaží tvrdiť, že išlo o potvrdenia pre vlastné účely, v časti vec je uvedené iba „súdne

konanie“; dôkazy, ktoré odkazujú na prílohu potvrdenia, pričom odkazovaná príloha nie je súčasťou žiadneho potvrdenia; dôkazy, ktoré ak by mali predstavovať písomnú svedeckú výpoveď, nespĺňajú podmienky Žalovaný sa preto nestotožňuje s bodom 33. odôvodnenia. Predmetné potvrdenia (čestné vyhlásenia) žalovaný vyššie uvedenými argumentami relevantne spochybnil, pričom za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností v tejto súvislosti odkazuje na zvukový záznamu z pojednávania zo dňa 17.6.2022. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zároveň nevyplýva, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vyššie uvedené námietky.

18. V odvolaní žalovaný poukázal na skutočnosť, že z jednotlivých potvrdení o skutočnostiach relevantných pre súdne konanie nevyplýva prevádzka žalovaného, na ktorej vykonávali zamestnanci žalobcu monitoring. Zároveň z predmetných potvrdení nevyplýva ani skutočnosť o tom, aké konkrétne tovary resp. výrobky zamestnanci žalobcu monitorovali. Klamlivosť výšky cien totiž nevyplýva zo žiadneho z predložených dôkazov. K bodu 33. odôvodnenia možno zhrnúť, že bolo vecou a dôkazným bremenom žalobcu, aby v rámci procesného útoku hodnoverne preukázal svoje tvrdenia, o ktoré svoju žalobu oprel v súvislosti s uvádzaním predajných cien žalovaného, čo sa však nestalo. Žalobca klamlivosť výšky cien nepreukázal, ale súd prvej inštancie napriek tomu vyhodnotil vlastnú tabuľku a potvrdenia spracované žalobcom ako dôkaz o tom, že ku klamlivému uvádzaniu výšky cien došlo. Uvedené možno zhrnúť tak, že žalovaný vo svojom letáku uvádzal určitú výšku cien, ktorá bola platná pre celé územie Slovenskej republiky, čo žalobca nemohol vyvrátiť len tým, že predložil súdu svoje vlastné spracované dôkazy, ktoré si môže vyhotoviť prakticky ktokoľvek. Žalovaný zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že žiadny zo spotrebiteľov neuvádzal, že ceny žalovaného by boli na niektorých prevádzkach iné, ako ceny uvádzané v letáku. Navyše je nutné zdôrazniť, že nie je možné ani prípustné požadovať od žalovaného, aby preukazoval nepravdivosť cien monitoringu, ak tieto ceny žalovaný rozporuje.

19. K zastupiteľnosti výrobkov z hľadiska ich kvality, zloženia a spôsobu spracovania žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca predložil iba vlastnú spracovanú tabuľku - opis rozdielov predmetných výrobkov a fotografie zloženia predmetných výrobkov. Na preukázanie svojich tvrdení však žiadne odborné vyjadrenie nepredložil. Žalobca teda v konaní tvrdil, že uvedené výrobky nemožno považovať za zameniteľné, čo žalovaný výslovne poprel rozsiahlymi vyjadreniami zo dňa 27.1.2020 a zo dňa 11.9.2020. Žalobca však svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym odborným vyjadrením, ale len fotografiami zloženia výrobkov, ktoré iba deklarujú skutkový stav. Súd prvej inštancie napriek tomu vyhodnotil tento dôkaz ako dôkaz o tom, že nejde ani len o kvalitatívne porovnateľné výrobky. Žalovaný trvá na tom, že vo vzťahu k výrobkom „údené koleno s kosťou“, „kečup“ a „viedenské párky“ ide o kvalitatívne porovnateľné výrobky, s rovnakým účelom pre spotrebiteľa, resp. kúpou ktorých spotrebiteľ uspokojuje rovnaké potreby, teda ide o zastupiteľné výrobky, ktoré môžu byť predmetom zákonnej porovnávacej reklamy. K výrobku „údené koleno s kosťou“ žalovaný uvádza, že rozdiel vo výrobnom procese nepredstavuje natoľko markantný rozdiel, ktorý by zakladal nezastupiteľnosť porovnávaných výrobkov. V prípade oboch porovnávaných mäsových výrobkov ide o spôsob spracovania slúžiaci na dlhodobú konzerváciu, ktorý nemení podstatu daného výrobku. Navyše v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o tom, že na výrobu mäsového výrobku malo byť použitých 112 gramov mäsa na 100 gramov výrobku, pričom podiel mäsa v mäsovom výrobku žalovaného je 92 %, toto tvrdenie považuje žalovaný za účelovo zavádzajúce, nakoľko z popisu zloženia mäsového výrobku predávaného žalobcom nevyplýva, že bolo na jeho výrobu použitých 112 gramov mäsa, ale naopak, že na 100 gramov výrobku bolo použitých 112 gramov bravčového zadného kolena s kosťou. Z popisu zloženia výrobku teda nie je zrejmé, koľko gramov mäsa (bez kosti) bolo na výrobu predmetného výrobku skutočne použitých. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že nemožno jednoznačne vyvodiť záver o tom, že výrobky nie sú kvalitatívne porovnateľné. K výrobku „kečup“ žalovaný uvádza, že zo zloženia oboch výrobkov vyplýva, že na výrobu oboch výrobkov bol ako hlavná zložka použitý paradajkový pretlak tvoriaci 72 % výrobku. Žalovaný má z uvedeného dôvodu za to, že rovnako ako pri výrobku „údené koleno s kosťou“ ide o výrobky slúžiace na rovnaký účel a uspokojujúce rovnaké potreby spotrebiteľa, ktoré sú kvalitatívne porovnateľné. K výrobku „viedenské párky“ žalovaný uvádza, že prídavné látky nemenia účel výrobku pre spotrebiteľa, ale naopak vylepšujú jeho zloženie, pričom žalovaný opäť podotýka, že spotrebiteľ kúpou oboch výrobkov uspokojuje rovnaké potreby, na základe čoho má za to, že ide o kvalitatívne porovnateľné výrobky ktoré sú zastupiteľné, a teda môžu byť predmetom zákonnej porovnávacej reklamy.

20. V odvolaní žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec. V súvislosti s porovnávanými výrobkami žalovaný vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty trvá na tom, že porovnával iba tovary, ktoré uspokojujú rovnaké potreby, sú určené na rovnaký

účel a objektívne porovnával ich cenu, preto nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 4 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o reklame. Ak by sme totiž akceptovali skutočnosť, že minimálne rozdiely v zložení výrobkov a prípadne aj spôsobe ich výroby vylučujú možnosť ich porovnania v rámci porovnávacej reklamy, platilo by, že porovnávať v rámci porovnávacej reklamy by bolo možné výlučne len ceny absolútne totožných výrobkov, s úplne totožnými výrobnými postupmi a úplne totožným obsahom, čo je (najmä ak ide o porovnávanie tovarov tzv. vlastných značiek, ako v tomto prípade) vylúčené. Žalovaný zároveň v súvislosti s údajným klamlivým uvádzaním výšky cien trvá na tom, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty sa nedopustil nekalosúťažného konania vo forme klamlivej reklamy ako ani porušenia ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona o reklame. Žalovaný odmieta tvrdenia o tom, že by jeho reklamná kampaň bola spôsobilá uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostala a že v dôsledku tohto uvedenia do omylu by bola spôsobilá ovplyvniť ekonomické správanie týchto adresátov, alebo poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že jeho konanie nemožno kvalifikovať ako klamlivé v zmysle ust. . Žalovaný je toho názoru, že v prípade, ak by jeho odvolaniu nebolo vyhovené, je zverejnenie ospravedlnenia na webovej stránke žalovaného, umiestnené bezprostredne pod lištu obsahujúcu menu webovej stránky, na dobu jedného mesiaca neprimerané, a to vzhľadom na dĺžku časového obdobia - jedného mesiaca. Dôvodom je najmä skutočnosť, že reklamná kampaň žalovaného sa týkala množstva výrobkov, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie sa týka iba troch z týchto výrobkov. Na základe uvedeného považuje žalovaný dobu jedného mesiaca za neprimerane dlhú. Má žalovaný za to, že žalobcom napadnutá reklama bola realizovaná v plnom rozsahu v súlade so zákonnými podmienkami hospodárskej súťaže ako aj právnou úpravou podmienok porovnávacej reklamy podľa zákona o reklame. S ohľadom na argumentáciu uvedenú v tomto odvolaní žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

21. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril s tým, že príslušné zistenie súdu o klamlivom uvádzaní cien žalovaným je správne a žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne argumenty ani skutočnosti, ktoré by toto zistenie relevantným spôsobom spochybňovali. Žalobca rozdielnosť cien na predajniach žalovaného riadne preukázal dôkazmi, a to výstupom z monitoringu a potvrdením zamestnancom žalobcu. Žalobca uviedol, že výstup z monitoringu je relevantným dôkazom a jeho hodnovernosť nebola žalovaným žiadnym konkrétnym argumentom spochybnená; keďže je výsledkom práce desiatok osôb, ktoré zber údajov vykonali, skutočne ho nemohol „vyhotoviť ktokoľvek“. Korektnosť údajov podľa výstup z monitoringu bola potvrdená ďalším dôkazom - potvrdeniami osôb (zamestnancov žalobcu), ktoré vykonali zber údajov o cenách na predajniach žalovaného. Žalovaný v odvolaní namieta, že na niektorých potvrdeniach zamestnancov nie je uvedený dátum a že výstup z monitoringu „nie je súčasťou žiadneho potvrdenia“. Absencia dátumu na potvrdeniach nie je nijako na ujmu ich vierohodnosti. Vzhľadom na faktické súvislosti je predsa bez akýchkoľvek pochybností jasné, že tieto boli podpisované počas predmetnej kampane alebo po nej (keďže inak než predmetnou kampaňou ich existenciu, skrátka, nemožno vysvetliť); to, v ktorý konkrétny deň ten-ktorý zamestnanec potvrdenie podpísal nie je relevantné z žiadneho dôvodu. Žalovaný v odvolaní namieta, že žalobca sa údajne snaží tvrdiť, že príslušné potvrdenia zamestnancovi boli „pre vlastné účely“, hoci majú v hlavičke uvedené aj slová „súdne konanie“. Pre vylúčenie pochybností, žalobca vonkoncom netvrdí, ani nikdy netvrdil, že by predloženie potvrdení v súdnom konaní nebolo od počiatku zvažované, o čom, pochopiteľne, celkom jasne svedčí aj znenie ich hlavičky, na ktoré žalovaný upozorňuje. Žalovaný v odvolaní namieta, že potvrdenia zamestnancov sú „preddefinované teda bez možnosti akejkoľvek úpravy“, čím zrejme naráža na ich rovnaké formulácie. Žalobca v konaní, pochopiteľne, nikdy netvrdil, že by potvrdenia boli výsledkom vlastných formulácii každého jednotlivého zamestnanca. Pre ich výpovednú hodnotu je však podstatné, že sa zamestnanci vecne stotožňujú z ich obsahom, čo potvrdzujú svojim podpisom. Žalovaný v odvolaní napokon namieta, že potvrdenia zamestnancov nespĺňajú podmienky na svedeckú výpoveď. V tomto smere uviedol, že potvrdenia zamestnancov, pochopiteľne, ani svedeckou výpoveďou nie sú.

22. Príslušné zistenie súdu o porovnávaní vybraných potravín, ktoré sú z hľadiska kvality, zloženia a spôsobu spracovania neporovnateľné je správne a žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne argumenty ani skutočnosti, ktoré by toto zistenie relevantným spôsobom spochybňovali. Súd v odôvodnení rozsudku jasne uvádza, v čom spočívajú rozdiely v kvalite, zložení a spôsobe spracovania vybraných potravín. Účelovosť výhrady žalovaného zároveň zvýrazňuje skutočnosť, že hoci mohol dôkaz vo forme znaleckého alebo iného odborného posudku v konaní pred súdom prvej inštancie predložiť, nespravil tak, a dokonca na jeho potrebu ani len nepoukazoval. Na údajnú potrebu odborníka (znalca) vo vzťahu k príslušnej otázke pritom poukázal v odvolaní. Žalovaný v odvolaní polemizuje s tým, že rozdiel vo

výrobných procesoch porovnávaných bravčových kolien (bravčové koleno predávané žalobcom bolo údené studeným dymom a bez nástreku; bravčové koleno ponúkané žalovaným je tepelne opracovaným mäsovým výrobkom) zakladá neporovnateľnosť porovnávaných potravín, keďže, údajne, skutočnosť, že výrobok žalovaného je tepelne opracovaný neznamená, že ho spotrebiteľ pred konzumáciou tepelne neupravuje a keďže ho údajne, podľa žalovaného, tiež je potrebné tepelne spracovať. Tvrdenie o údajnej potrebe tepelného spracovania už tepelne spracovaného výrobku žalovaného je novotou neprípustnou v odvolacom konaní podľa Pre úplnosť uviedol, že vôbec nie je určené na priamu konzumáciu bez predchádzajúcej tepelnej úpravy. Porovnateľnosť dotknutých potravín však nemožno redukovať na obsah jednej, hoci najzastúpenejšej, zložky. Na chuťové a ďalšie vlastnosti kečupu samozrejme vplýva ich zloženie ako celok. Kečup ponúkaný žalobcom je bez akýchkoľvek pridávnych látok, kým kečup ponúkaný žalovaným obsahuje napríklad modifikovaný škrob kukuričný, xantánovú gumu, či arómy. V zmysle vyššie uvedeného, žalovaný k celkom zjavným rozdielom v zložení porovnávaných potravín ustáleným v konaní pred súdom nepredložil v odvolaní takú argumentáciu, ktorá by vyvrátila správny záver súdu prvého stupňa o tom, že ide o neporovnateľné potraviny. Žalovaný v odvolaní spochybňuje primeranosť doby, na ktorú bola uložená povinnosť zverejnenia ospravedlnenia na webstránke žalovaného (1 mesiac), a to s poukazom na skutočnosť, že „reklamná kampaň žalovaného sa týkala množstva výrobkov, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie sa týka iba troch z týchto výrobkov“. Tvrdenie, že rozsudok sa týka iba troch výrobkov je nepravdivé. Rozsudok ukladá povinnosť ospravedlnenia ako vo vzťahu k porovnávaniu neporovnateľných výrobkov (ktoré skutočne boli v spore riešené tri), tak aj vo vzťahu k rozširovaniu klamlivých údajov o cenách výrobkov pre rozdielnu cenovú úroveň na rôznych predajniach žalovaného (v žalobe bolo riešených päť výrobkov). Žalobné tvrdenie o neporovnateľnosti porovnávaných potravín bolo v spore riešené vo vzťahu k spomínaným trom potravinám a vo vzťahu k všetkým z nich bol podľa rozsudku celkom zjavne prijatý záver v súlade s tvrdeniami žalobcu a žalobou.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , a oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 20.3.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. Odvolací súd po preskúmaní sporu v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a na doplnenie uvádza:

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

26. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Ako konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, žalobca preukázal, že vo vzťahu k výrobkom došlo zo strany žalovaného v rámci predmetnej reklamnej kampane „Bilancovanie“ k nekalosúťažnému konaniu vo forme klamlivej reklamy a tiež porušeniu ust. § 4 ods. 2 písm. a), b) a g) zákona o reklame, a to tým, že klamlivo uvádzal výšku porovnávaných cien výrobkov predávaných u žalovaného, pričom takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé uviesť adresátov reklamy do omylu a bolo nepochybne spôsobilé ovplyvniť ekonomické správanie adresátov danej reklamy a spôsobiť žalobcovi škodu ako inému súťažiteľovi.

28. Na druhej strane súd prvej inštancie nemal za preukázané naplnenie osobitnej skutkovej podstaty klamlivej reklamy, ani generálnej klauzuly nekalej súťaže a ani porušenie ust. zákona o reklame vo vzťahu k povahe porovnávaných cien, keď dospel k záveru, že porovnávané ceny žalovaného boli cenami bežnými (dlhodobo zníženými). Taktiež nemal za preukázané parazitovanie na povesti žalobcu a nekalosúťažné konanie v súvislosti s používaním slova „bilancovanie“.

29. Žalovaný v odvolaní namietal predložené dôkazy - výstup z monitoringu a potvrdenia o skutočnostiach relevantných pre súdne konanie. Odvolací súd uvádza, že výstup z monitoringu bol potvrdený zamestnancami žalobcu, ktorí vykonali zber údajov o cenách na predajniach žalovaného. Žalobca predložil výstup z monitoringu, pričom teoreticky mohol predložiť aj pokladničné doklady, avšak sám žalobca uviedol ešte vo vyjadrení zo dňa 25.6.2020, že nákupy v rozhodujúcom období realizovať nedokázal, sústreďoval sa na vlastnú podnikateľskú činnosť a nie na zber dôkazov. Odvolací súd poukazuje na to, že hodnovernosť údajov z výstupu z monitoringu bola preukázaná potvrdeniami zamestnancov žalobcu, ktorí vykonali zber údajov o cenách na predajniach žalovaného. Absencia dátumu iba na niektorých potvrdeniach zamestnancov o skutočnostiach relevantných pre súdne konanie, nezakladá ich nehodnovernosť. Podľa názoru odvolacieho súdu je podstatné, že sa podpísaní zamestnanci žalobcu vecne stotožňujú s obsahom potvrdenia, čo potvrdzujú svojim podpisom a teda preukazujú vykonanie monitoringu cien potravín zahrnutých do predmetnej kampane na prevádzkach Lidl a vyhlasujú, že ceny uvedené v cenovom monitoringu zodpovedajú cenám nimi zistenými na prevádzkach Lidl a preto súd prvej inštancie dôvodne pri rozhodovaní v spore vychádzal z vykonaného monitoringu (č. l. 29, 228 - 242).

30. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má jediný procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo pretože takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

31. Ak žalovaný teda tvrdí, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, ktoré mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nestačí všeobecné spochybnenie, že žalobcom predložený výstup z monitoringu a potvrdenia osôb nie sú relevantné z dôvodu, že ich vypracoval žalobca. Pokiaľ teda zostalo celé spochybňovanie zo strany žalovaného len v rovine všeobecného tvrdenia, bez navrhnutia napr. znaleckého dokazovania alebo odborného vyjadrenia, súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ čiastočne vyhovel žalobe zo strany žalobcu, ktorý riadne preukázal svoje súdom priznané nároky.

32. K odvolacej námietke žalovaného, že vo vzťahu k výrobkom „údené koleno s kosťou“, „kečup“ a „viedenské párky“ ide o kvalitatívne porovnateľné výrobky s rovnakým účelom pre spotrebiteľa, odvolací súd k uvedenému dodáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeného v bode 36. rozsudku. Odvolací súd má za to, že ak žalovaný v rámci reklamnej kampane „Bilancovanie“ sám výslovne uvádzal, že predmetom porovnania boli len výrobky identické alebo kvalitatívne porovnateľné, tak vo vzťahu k výrobkom „údené koleno s kosťou“, „kečup“ a „viedenské párky“, súd nemal preukázané naplnenie tejto podmienky, keďže v danom prípade nešlo o porovnanie identických alebo kvalitatívne porovnateľných výrobkov, a to hlavne s poukazom na rozdiely v spôsobe prípravy, následného spracovania a zloženia výrobku a rozdiely v zložení a obsahu prídavných látok, čo predstavuje objektívne rozdiely, ktoré sú spôsobilé podmieniť výber priemerného spotrebiteľa. Poukazuje na to, že tieto rozdiely vzhľadom na informáciu poskytnutú žalovaným spotrebiteľom, z reklamnej kampane nevyplývajú, keďže žalovaný tvrdil, že porovnával výlučne z hľadiska ceny identické alebo kvalitatívne porovnateľné výrobky. Aj keď porovnávané produkty môžu mať napríklad podobné zloženie alebo sú určené na rovnaký účel, sú zároveň medzi nimi rozdiely, ktoré môžu byť pre spotrebiteľa podstatné, a ktoré odlišujú jednotlivé produkty v komplexnosti parametrov produktu. Príkladom môže byť aj porovnanie „údené koleno s kosťou“. Je pravdou, že oba výrobky slúžia na rovnaký účel, avšak odlišujú sa napr. v spôsobe výroby, čo priemerný spotrebiteľ nevie z reklamy jasne vyhodnotiť. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalovaného nešlo o

porovnávanie identických alebo kvalitatívne porovnateľných výrobkov, práve naopak, výrobky (cenovo porovnávané) sú z hľadiska zloženia a spôsobu spracovania (kvality, vlastností) neporovnateľné, čo nemožno považovať za objektívne porovnanie. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé uviesť adresátov reklamy do omylu a spôsobilé ovplyvniť ich ekonomické správanie a spôsobiť žalobcovi škodu ako inému súťažiteľovi.

33. Čo sa týka žalovaného argumentu uvedenom v odvolaní, že zverejnenie ospravedlnenia na webovej stránke žalovaného na dobu jedného mesiaca je neprimerané, keďže rozhodnutie súdu sa týka iba troch výrobkov z kampane, odvolací súd v tomto poukazuje na to, že rozsudok ukladá povinnosť ospravedlnenia sa vo vzťahu k porovnávaniu neporovnateľných výrobkov v reklamnej kampani „Bilancovanie“, a teda uvedené tvrdenie nie je relevantné, pričom žalovaný neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali neprimeranosť takého ospravedlnenia a ospravedlnenie je dôsledkom porušenia zákonnej povinnosti.

34. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní, a to tvrdeniu o údajnej potrebe ďalšieho tepelného spracovania už tepelne spracovaného výrobku (údené koleno) žalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predávaný stav výrobkov je rozdielny bez ohľadu na to, či ku konzumácii dôjde po ďalšej tepelnej úprave a teda uvedené tvrdenia nemá vplyv na meritórne rozhodnutie súdu.

35. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil žalobu vo žalobcu vo výroku I. a II. ako dôvodnú, pričom v konaní neboli žalovaným efektívne popreté skutkové tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej je inštancie v napadnutom výroku I., II. správne.

36. Odvolací súd preskúmal výrok o nároku na náhradu trov konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa , t.j. podľa zásady úspechu v jednotlivých výrokoch požadovaných žalobou.

37. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., V. v zmysle , ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

38. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v plnom rozsahu podaného odvolania úspešný. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).