Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/108/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: D.. J. V.Č., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanej: Ž. V., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XXXX/ XX, XXX XX Q., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Polák, advokát, so sídlom Hurbanova 18, 905 01 Senica, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Skalica, katastrálne územie Skalica ako: pozemok v registri C, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58 m2 a stavba, rekreačná chata súpisné číslo XXXX postavená na parcele č. XXXXX/XX, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca G. V., Z.. XX.XX.XXXX, sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 03.04.2014 domáhal toho, aby žalovaná vypratala nehnuteľnosť zapísanú na Okresnom úrade Skalica, katastrálnom odbore, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Skalica, ako parcela č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 a rekreačná chata súpisné č. XXXX, ktorá je postavená na parcele č. XXXXX/XX (ďalej ako „nehnuteľnosti“) a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podľa listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. Skalica je on výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Pôvodný žalobca si rekreačnú chatu postavil na parcele č. XXXXX/XX na základe stavebného povolenia vydaného odborom pre výstavbu Okresného národného výboru zn. Výst. zo dňa 06.01.1960. Stavebné povolenie bolo vydané na meno pôvodného žalobcu G. V.. Stavebné povolenie si pôvodný žalobca dňa 18.12.1998 vyžiadal zo Štátneho okresného archívu, kde je uložený originál tejto listiny. Z listiny o určení súpisného čísla F. zo dňa 18.12.1998 vyplýva, že na základe žiadosti pôvodného žalobcu G. V., bolo určené súpisné č. XXXX rekreačnej chaty. Pôvodný žalobca G. V. ako kupujúci uzatvoril s Mestom Skalica ako predávajúcim kúpnu zmluvu zo dňa 03.09.1999, na základe ktorej odkúpil do svojho vlastníctva parcelu č. XXXXX/XX zastavená plocha o výmere 58 m2. Na danej parcele je postavená chata č. XXXX. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 02.11.1999 pod č. v. XXXX/XX. Kúpnu cenu vo výške 5800,- Sk zaplatil pôvodný žalobca dňa 27.08.1999. Daň z nehnuteľnosti a všetky ďalšie poplatky ohľadom nehnuteľnosti platil pôvodný žalobca G. V.. Nehnuteľnosti, vo vlastníctve pôvodného žalobcu, bez právneho dôvodu už niekoľko rokov užíva žalovaná. Žalovaná nie je ani oprávneným držiteľom nehnuteľností, nakoľko má vedomosť, že vlastníkom nehnuteľností je pôvodný žalobca. Žalovaná nie je ani nájomcom nehnuteľností, nakoľko nebola uzatvorená nájomná zmluva. Žalovaná nereagovala na telefonické výzvy pôvodného žalobcu ani na jeho písomnú výzvu zo dňa 03.12.2012 o vysťahovanie sa z nehnuteľnosti. Taktiež nereagovala na písomnú výzvu zo dňa 07.01.2014.

2. Žalovaná doručila súdu dňa 14.01.2015 vyjadrenie k podanej žalobe, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca nepostavil rekreačnú chatu. Stavebné povolenie bolo vydané na pôvodného žalobcu z toho dôvodu, že v tej dobe nebolo možné mať dve stavebné povolenia a oni mali v tom čase rozostavaný dom na ul. O. XX V. Q.. Pôvodný žalobca odkúpil pozemok pod chatou, ktorú nepostavil ani nefinancoval, ani sa nepodieľal na jej výstavbe. Všetky poplatky platí ona. Daň z nehnuteľnosti síce platil pôvodný žalobca, ale všetko mu vždy prepláca. Nehnuteľnosť užíva na základe toho, že bola vybudovaná ňou a jej manželom a ich deťmi svojpomocne. Pôvodný žalobca si privlastňuje nehnuteľnosť neoprávnene, nakoľko manžel žalovanej nečakane zomrel dňa 30.07.1992 a nebolo možné všetky náležitosti ohľadne vlastníctva uviesť na pravú mieru, čo pôvodný žalobca využil. Stavebné povolenie si žalobca zadovážil dňa 18.12.1998, t. j. 6 rokov po smrti jej manžela a pozemok rýchlo odkúpil dňa 02.11.1999. Chatu začala žalovaná s manželom budovať v roku 1960 a v roku 1963 sa zosobášili a na výstavbe pokračovali spolu. Hrubá stavba bola dokončená v roku 1967, nakoľko stavali rodinný dom. Žalovaná tiež uviedla, že v danej chate býva od manželovej smrti (1992) a nevedela o tom, že ju jej švagor, t. j. pôvodný žalobca pomaly pripravuje o majetok, ktorý si ona zadovážila s manželom.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca dňa 01.05.2015 zomrel. Uznesením Okresného súdu Skalica č. k. -86 zo dňa 14.09.2015 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila jeho manželka: K. V., Z.. XX.XX.XXXX ako žalobkyňa.

4. Uznesením Okresného súdu Skalica č. k. -178 zo dňa 12.05.2017 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobkyne K. V. vstúpil D.. J.B. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXXX/X, XXX XX Q. ako žalobca a to z dôvodu, že K. V. darovala uvedené nehnuteľnosti D.. J. V..

5. Súd na pojednávaní dňa 19.04.2018 pripustil zmenu petitu ( č.ol. 274 ) v znení: Žalovaná je povinná v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vypratať nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Skalica k. odborom na LV č. XXXXX pre obec a k.ú. Skalica a to: par. registra C č. XXXXX/ XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58m2 a stavba zo súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX, druh stavby 19, popis stavby rekreačná chata.

6. Žalovaná doručila súdu dňa 27.07.2016 podanie, v ktorom uviedla, že žalobkyňa K. V. nie je schopná preukázať vznik vlastníckeho práva k predmetu sporu v konaní. Údajne to mala byť darovacia zmluva J. XXXX/XX, pričom táto zmluva neobsahuje darovanie predmetu sporu. Žalobkyňa nevie preukázať vlastnícky titul predmetu sporu a zápis na liste vlastníctva č. XXXX v prospech pôvodného žalobcu, nakoľko tento je v rozpore s verejnou listinou. Súčasne k podaniu priložila návrh na odstránenie chyby v katastrálnom operáte.

7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 19.04.2018 uviedol, že označenie na liste vlastníctva na č.l. 242 pod J. - XXXX/XX - XX/XX sa vzťahuje na pozemok, nie však na chatu. Na zápis vlastníctva na chatu sa vzťahuje listina z roku 1999, ktorá je v odpovedi z katastrálneho úradu na č.l 240 uvádzaná ako žiadosť na zápis v prospech vlastníka, ktoré žalovaná žiadala založiť do spisu. Jedná sa o titul nadobudnutia vlastníctva k chate zo strany G. V..

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.04.2018 uviedol, že vykonania dôkazu - zabezpečenie listiny z katastrálneho úradu - žiadosť o zápis v prospech vlastníka pôvodného žalobcu G. V. je nadbytočný dôkaz. Pôvodný žalobca založil ako dôkaz do spisu listinu o pridelený súpisného čísla a stavebné povolenie. Pôvodný žalobca sa počas celej doby správal ako vlastník.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej a svedkov, výpisom z katastra nehnuteľností ( č. l. 5-6 spisu ), stavebným povolením zo dňa 6.1.1960 (č.l. 7-8), listinou o určení súpisného čísla ( č.l. 9 ), kúpnou zmluvou ( č.l. 10-11 ), výzvou na vysťahovanie (č. l. 13), fotokópiou rozhodnutia štátneho notárstva v Senici D583/83 (č. l. 78), darovacou zmluvou (č. l. 79-80), platobnými výmermi (č. l. 81-82), rozhodnutiami ohľadom komunálneho odpadu a miestnej dane (č. l. 83), príjmovými dokladmi (č. l. 84 - 85), zápisnicou o výsluchu (č. l. 115 - 116), potvrdením Mestského úradu Skalica (č. l. 164-165), geometrickým plánom (č. l. 167), listinou o určení súpisného čísla (č. l. 168), rozhodnutím odboru pre výstavbu (č. l. 169), návrhom na odstránenie chyby v katastrálnom portáli - odpoveď katastrálneho úradu (č. l. 240), oznámením Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (č. l. 252), oznámením Okresného úradu Skalica, odbor katastra (č. l. 254), oznámením Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky (č. l. 290 -292), spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. , rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -121 zo dňa 04.11.2019 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -146 zo dňa 15.07.2020, oznámením Okresného úradu Skalica (č. l. 376), spisom Štátneho notárstva v Senici pod sp. zn. J. XXXX/XX a prílohami č. 402 a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

10. Pôvodný žalobca G. V. na pojednávaní dňa 03.02.2015 ( č.l. 28 ) uviedol, že žalovaná je manželkou jeho brata V. V., ktorý zomrel v roku 1992. Jeho brat v čase, keď zomrel, býval spolu s manželkou na Hollého ulici v Skalici v rodinnom dome, ktorý bol postavený na pozemku jeho rodičov, ktorý patril jeho rodičom. Tento rodinný dom stavali spolu s bratom spoločne, tak isto ako aj chatu v Skalických horách. V roku 1958 sa vrátil zo základnej vojenskej služby a jeho brat V. V., sa vrátil zo základnej vojenskej služby o dva roky skôr. Medzi nimi boli veľmi dobré vzťahy a taktiež aj v rámci ich rodiny. Ich rodičia rozhodli, že najstaršiemu synovi M. V., ktorý je už nebohý, zabezpečia vzdelanie a tento vyštudoval vysokú školu stavebnú a bol stavebný inžinier. Najmladšiemu synovi V. V., rodičia tak isto poskytli vzdelanie a tento skončil strednú školu strojársku v Bratislave a štúdium oboch súrodencov financovali rodičia. On a brat V. neštudovali a rodičia rozhodli, že ako kompenzáciu im budú napomáhať pri výstavbe rodinného domu, ktorý bude patriť V. V. a chaty, ktorá bude patriť žalobcovi G. V.. Chata sa stavala z dôvodu, že obaja boli poľovníci, radi chodili do hôr a v Skalických horách túto chatu stavali asi ako štvrtú alebo piatu v poradí, iné chaty tam v tom období neboli. Chatu začali stavať roku 1960, hneď ako bolo vydané stavebné povolenie. O stavebné povolenie na výstavbu chaty požiadal on - G. V., jeho brat požiadal o výstavbu svojho rodinného domu. Obaja v tej dobe boli slobodní. V tom období sa jeho brat ešte nepoznal so žalovanou a tak isto ani on nepoznal svoju budúcu manželku. V roku 1960 býval v rodičovskom dome na Hollého ulici v Skalici, vtedy číslo popisné 907. Jeho brat V. V. tak isto v tom období býval v tomto rodičovskom dome. Stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu pre brata V. bolo vydané v roku 1960, stavebné žiadosti o stavebné povolenia podávali už v roku 1959. Rodinný dom, ktorý staval jeho brat V. V. bol postavený na pozemku jeho rodičov. V čase, keď sa začal rodinný dom stavať, vlastníci pozemku boli jeho rodičia. Myslel si, že až keď bol rodinný dom postavený, jeho rodičia previedli vlastníctvo tohto pozemku jeho bratovi V.. Jeho rodičia pôvodne vlastnili väčší pozemok, na ktorom bol postavený ich dom a časť tohto pozemku poskytli na výstavbu rodinného domu bratovi V. a časť pozemku poskytli na výstavbu rodinného domu bratovi V.. Pôvodný rodičovský dom je už predaný. V rodinnom dome, ktorý postavil brat V., býva jeho rodina a v rodinnom dome, ktorý postavil brat V., býva žalovaná. Chata v Skalických horách, ktorá je predmetom konania, bola postavená v priebehu roka 1960. Stavali ju spoločne s bratom V. V. a pri výstavbe im pomáhali jeho otec, jeho spolupracovník Š., ktorý je nebohý, potom pán B. ako murár, T. J. ako murár, pán B. F., ktorý bol poľovník, a tiež aj iní ľudia. Z toho obdobia má aj fotografiu. Materiál na stavbu tejto chaty uhrádzal on sám a taktiež jeho brat V. V. si uhrádzal materiál na stavbu jeho rodinného domu. Rodinný dom tak isto stavali spoločne a pomáhali im pri výstavbe tí istí ľudia, ktorých uvádzal. Rodinný dom, ktorý staval brat V. V. bol tak isto postavený v priebehu jedného roka, nakoľko v tom čase bola podmienka, že musí byť postavený v období 1 roka. Jeho brat V.l začal bývať v postavenom dome až vtedy, keď sa oženil. Chatu používali spoločne, vtedy sa nedelili, že „toto je moje a sem nesmieš“. V dome, ktorý postavil jeho brat, pôvodný žalobca nebýval. Vlastníctvo chát sa v tom období neevidovalo, až keď vznikol katastrálny úrad, vlastníctvo k chate bolo zapísané do evidencie vlastníctva, resp. do katastra nehnuteľností. Titul nadobudnutia chaty, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva, nie je titulom nadobudnutia chaty a je tam zapísaný omylom. Predmetná darovacia zmluva sa týka darovania vinohradov v inej lokalite nazývanej „Š.X.. B. V. V.č sa oženil a začal bývať v rodinnom dome postavenom vedľa ich rodičovského domu a on si kúpil družstevný byt v Skalici. Chatu naďalej užívali on a taktiež aj jeho brat, ktorý mal od chaty kľúče. On sa v roku 1961 oženil a na túto chatu nechodieval moc často, lebo mali postihnuté dieťa. Jeho brat V. V. dňa 30.07.1992 zomrel. Jeho rodina ostala bývať naďalej v jeho rodinnom dome. Pôvodný žalobca v roku 1992 už býval v Senici, nakoľko tam pracoval. Keďže po presťahovaní do Senice nemohol chatu v Skalických horách užívať tak často, dohodol sa s bratom, že túto chatu môže užívať ako uzná za vhodné. Dohodli sa, že brat bude uhrádzať aj všetky poplatky s užívaním chaty, o čom brata aj vždy informoval. Daň z nehnuteľnosti uhrádzal G. V.. Keď brat zomrel, jeho manželka, žalovaná, sa do tejto chaty nasťahovala a doteraz tam býva. On sa so žalovanou nedohodol ako bude užívať túto chatu. On už v roku 1992 žiadal žalovanú, aby mu chatu uvoľnila a vrátila. V roku 1992 ich rodičia už nežili. V roku 1992 mal veľmi veľa práce, takže nemal veľa času na riešenie tejto záležitosti. V tom čase pracoval u polície. Chaty v Skalických horách boli postavené na pozemku, ktorý patril štátu, až v roku 1998 bola možnosť, aby si majitelia týchto chát odkúpili pozemky, na ktorých sú chaty postavené. Rozhodnutie o pridelení pozemku do užívania

pri rekreačných chatách sa nevydávalo. Predmetná chata bola pripojená aj na odber elektrickej energie, odberateľom elektrickej energie bol on, mal zmluvu, elektriku uhrádzal brat v jeho mene. Doklady k tomu nemal. Daň z nehnuteľnosti platil za túto chatu až do teraz. Čo sa týka tejto chaty, s nikým z bratovej rodiny neuzatváral dohodu čo sa týka nájmu ani dohodu o užívaní tejto chaty. Od roku 1992 nepodnikol žiadne právne kroky súdnou cestou na uvoľnenie tejto chaty. Žalovaná chcela túto chatu získať do vlastníctva, dokonca ju nahlásila aj do dedičstva po jeho bratovi. Žalobu na súd na vypratanie chaty až doteraz voči žalovanej nepodával. Rovnako si žalovaná takýmto spôsobom chcela prisvojiť aj traktor, ktorý mali s bratom spoločne na využívanie vo vinohrade.

11. Žalovaná na pojednávaní dňa 03.02.2015 uviedla ( č.l. 31 ), že pôvodný žalobca G. V. je jej švagor, je to brat jej nebohého manžela. S manželom V. V. sa spoznala v roku 1962 v júli a to na chate v Skalických horách, ktorá je predmetom tohto konania. Ona vtedy bývala u svojej sestry v Skalici a na tejto predmetnej chate bola pozvaná na nejakú oslavu. Táto chata vtedy, keď sa spoznala s manželom, bola už postavená. Do tejto chaty vtedy, keď sa spoznali, chodieval jej manžel. Na tejto oslave bol aj brat jej manžela Fedor a taktiež aj jeho brat V.. O rok po ich zoznámení, s V. V. uzatvorili manželstvo, túto predmetnú chatu vtedy nevyužívali, lebo chceli na rodinnom dome, ktorý vlastnil jej manžel, urobiť si aspoň jednu izbu, aby tam mohli bývať. Vedela, že rodinný dom postavil jej manžel, keď bol ešte slobodný. Manžel jej potom povedal, že chatu v Skalických horách staval on a žalobca mu len pomáhal. V roku 1994 začala v tejto chate bývať, nakoľko si v Skalických horách našla aj zamestnanie. V období, keď žil ešte manžel, chatu užívali tak, že „sem tam“ tam chodili. Do roku 1994 ona bývala v rodinnom dome na Hollého ulici v Skalici, ktorý patril jej manželovi. Ona je spoluvlastníčkou domu. V rodinnom dome po jej odsťahovaní začal bývať syn F. V. a ten tam býva až do teraz. Keď žil ešte jej manžel, na chate sa nestretávali o žalobcom. Jej manžel sa stretával a navštevoval žalobcu, väčšinou však žalobca chodieval k nim. Na tejto chate dostavali jednu malú izbu a tiež malú kuchynku, postavili tam aj WC. Dala urobiť vodovod až keď začala na chate bývať. So žalobcom sa o týchto stavebných úpravách nerozprávala, súhlas nežiadali od žalobcu. Prívod elektriky dali zmeniť a táto sa vedie pod zemou. Žalobca jej vodu na chate odpojil a chcel jej dať odpojiť aj elektriku. Na odber elektriky je prihlásená ona a tiež na odber vody. Čo sa týka dedičského konania po manželovi, JUDr. Kotvanová nezahrnula do dedičstva predmetnú chatu. Jej dcéra dala všetky doklady ohľadne chaty žalobcovi, nakoľko v tom období s navrhovateľom dobre vychádzala. Žalovaná na pojednávaní dňa 04.02.2016 uviedla, že potom, ako jej manžel zomrel v roku 1992 prebehlo dedičské konanie a ona nahlásila všetko, aj tú chatu v Skalických horách. Notárka však v dedičskom konaní neprejednala túto chatu. Ona sa notárky nepýtala, prečo neprejednala vlastníctvo v rámci dedičstva aj k tejto chate. Do roku 1992 bol vlastníkom jej manžel a dedičstvo po manželovi prebrala ona. List vlastníctva na chatu nemala. Ona sa potom dozvedela, že list vlastníctva na chatu má G. V.. Dozvedela sa to od úradníčky na národnom výbore. Potom tieto veci nechala tak. Na chatu sa nasťahovala z dôvodu, že v Skalických horách si našla zamestnanie a chcela túto chatu dať do poriadku, nakoľko tam nebola ani voda, ani WC. Za prípojku a odpadovú šachtu zaplatila 14 000,- Sk. V roku 2013 sa dozvedela, že pôvodný žalobca mal list vlastníctva na uvedenú chatu.

12. Svedok Ing. B. V., Z.. XX.XX.XXXX na pojednávaní ( č.l. 100 ) uviedol, že pôvodný žalobca a žalobkyňa K. V. sú jeho rodičia. Žalovaná je manželkou otcovho brata. On býval počas detstva s rodičmi v Senici v byte a asi pred 20 rokmi, v súvislosti s uzavretím manželstva, sa odsťahoval. Jeho rodičia vlastnili a užívali chatu v Skalických horách, upresňuje, že túto vlastnil jeho otec, nakoľko ju postavil pred uzavretím manželstva s jeho mamou. Na túto chatu chodieval aj svedok. Chodil tam ešte ako dieťa s jeho rodičmi. Chodil tam aj počas strednej školy, keď počas prázdnin brigádoval. Vtedy, počas týchto brigád, býval v rodinnom dome brata jeho otca V. V. a na chatu chodievali opekať. Taktiež na chatu chodil aj počas vysokej školy. Na chatu chodievali aj spolu s jeho rodičmi. V tejto chate vtedy nikto nebýval. Kľúč od chaty mal otec a tiež jeho brat V.. To, že chata patrila otcovi vie od otca a tiež z dokladov, ktoré mu otec nechal. Počas obdobia keď boli na tejto chate s rodičmi, tak V. V. - otcov brat na tejto chate nebol s jeho rodinou. On na tejto chate bol naposledy približne v roku 1990, keď ešte žil V. V.. Počas obdobia, keď on chodil na túto chatu, tak na chate sa už nerobili žiadne stavebné úpravy. Asi 20 rokov bol v zahraničí a na tej chate už nebol. Keď zomrel V. V., v ich rodine sa nič neprejednávalo ohľadne majetku súvisiaceho s chatou, nakoľko nebola v jeho vlastníctve. Jemu otec hovoril, že po smrti V. V. sa na túto chatu nasťahovala žalovaná a toto otec riešil a vyzýval ju ústne aj písomne na vypratanie nehnuteľnosti.

13. Svedok F. V., Z.. XX.XX.XXXX na pojednávaní ( č.l. 101 ) uviedol, že žalovaná je jeho matka. Býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho mama a býva tam od narodenia. Jeho otec je V. V.. Rodičia nebývali okrem tohto rodinného domu nikde inde, jeho mama je momentálne „na tej chate“ o ktorej je toto súdne konanie. Na tejto chate je jeho mama od doby keď zomrel jeho otec, od roku 1992. Túto chatu robili ešte predtým, ako tam mama začala bývať a to on a otcovi kamaráti, chatu robili tak, aby sa tam dalo bývať. Predtým, ako sa na túto chatu nasťahovala mama, chodieval na chatu cez víkend a cez prázdniny a chata sa chodievala aj opravovať. Kľúče od chaty mali len jeho rodičia a na chatu okrem ich rodiny, t.j. jeho súrodencov a jeho rodičov nechodil nikto iný. Na túto chatu nechodil ani brat jeho otca - G. V. s jeho rodinou. Elektriku na tejto chate uhrádza jeho mama, oni tam robili aj prípojku vody. On si myslel, že vlastníkom tejto chaty je jeho otec, ale pán G. V. napísal, že to tak nie je. To, že chata patrí otcovi si myslel na základe toho, že túto chatu staval jeho otec s jeho kamarátmi - murármi. G. V. nevidel na tejto chate ani raz niečo robiť. Chata je postavená z kvádrov a nie z tehál. Bol účastníkom dedičského konania v roku 1992 po jeho otcovi. Nerozmýšľal nad tým či bude dediť aj túto chatu. Po prebehnutí dedičského konania si myslel, že dedičom tej chaty a vlastníčkou sa stala jeho mama. Mama mu o tomto však nehovorila. Mama mu vtedy ani nehovorila, že táto chata nemohla byť zaradená do dedičského konania po jeho otcovi. Daň z nehnuteľnosti platila jeho mama, tak, že keď túto daň zaplatil strýko G. V., povedal mu akú sumu zaplatil a on toto povedal mame a zobral peniaze od mami a tieto dal strýkovi G..

14. Svedok P. V., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní ( č.l. 102 ) uviedol, že G. V. bol jeho strýko a Ž. V. je jeho mama. V rodinnom dome u rodičov na Hollého ulici v Skalici býval od narodenia až dovtedy, kým sa vrátil zo Základnej vojenskej služby, asi do roku 1982. Potom býval v Skalici u kamarátov. Počas tohto obdobia sa s rodičmi stretával. Na chatu v Skalických horách chodieval s kamarátmi, ktorý mu pomáhali robiť na chate obklady z vnútra chaty z latkového profilu, robil tam kanalizáciu, WC a žumpu, natierali aj plechovú strechu, tiež prehlbovali studňu, ktorá sa nachádza v garáži. Tieto práce robil väčšinou sám po nociach. Kamaráti mu chodili pomáhať cez sobotu, nedeľu, keď bolo voľno. Kamarátov neplatil nikto, oni pomáhali jemu preto, lebo on im potom chodil pomáhať. Jemu vychádzalo, že vlastníkom chaty v Skalických horách je jeho otec V. V., toto mu vychádzalo z toho, ako o tejto chate rozprával. Pamätal si na dedičské konanie po otcovi, ktoré prebehlo v Holíči. On sa nezaujímal o to, či sa stane vlastníkom alebo spoluvlastníkom na základe dedenia tejto chaty a ani sa nepýtal kto sa stal vlastníkom tejto chaty po dedičskom konaní. Jeho mama býva na chate v Skalických horách. Nehovorila o tom, kedy a prečo tam ide bývať, ona je „chvílu tam a chvílu tady“. Mama má ešte koňa v rodinnom dome v Skalici. Niekedy sa zdržiava v rodinnom dome 3, 4 dni alebo aj týždeň a potom ide späť na chatu a tam je 5 dní alebo týždeň. V rodinnom dome v Skalici má mama svoju izbu. V tejto izbe niekedy spáva aj brat F.. Sú tam dve postele. Keď sa mama zdržiava v rodinnom dome, tak dom upratuje, umýva riad, robí aj na záhrade a stará sa spolu s jeho bratom Mirom o zeleninu na záhrade. Elektrika v tomto dome je odpojená, nakoľko nezodpovedá technickým predpisom.

15. Svedkyňa K. V., Z.. XX.XX.XXXX na pojednávaní ( č.l. 103 ) uviedla, že G. V. bol brat jej otca. S rodičmi bývala v ich rodinnom dome na Hollého ulici v Skalici do 18-tich rokov. Potom sa vydala a bývala v jednoizbovom byte. Po odchode z rodinného domu sa stretávala s otcom. Počas obdobia, keď bývala s rodičmi chodievala s nimi na chatu do Skalických hôr aj potom, ako odišla z rodinného domu, chodila na chatu, avšak zriedkavejšie. Počas uvedenej doby sa robili úpravy a tiež aj prestavba chaty. Tieto opravy a úpravy robil prevažne jej otec s jeho priateľmi. Jeho súrodenci mu pritom nepomáhali. Chatu si pamätá ako hrubú stavbu, do ktorej sa kupovali potom okná, prerábalo sa tam schodisko, zastavovala sa terasa a z pôvodnej terasy sa urobili ďalšie dve miestnosti. Na celej chate sa robila nová fasáda, prerobila sa celá strecha a upravovalo sa celé okolie chaty. Toto financoval jej otec. Čo sa týka vlastníctva, otec spomínal a taktiež aj strýko G. V., že keď bol ešte jej otec slobodný, začal stavať rodinný dom na Hollého ulici v Skalici, počas tohto obdobia chcel postaviť aj chatu, ale nedostal stavebné povolenie z dôvodu že bol slobodný a už mal jedno stavebné povolenie a to na rodinný dom, preto sa mal dohodnúť so svojím bratom G. V., že stavebné povolenie bude vystavené na G. V. a stavbu chaty bude financovať jej otec a neskôr táto chata bude prepísaná, čo sa týka vlastníctva na jej otca, k čomu však nedošlo. Dedičské konanie po jej otcovi prebiehalo veľmi dlho z dôvodu problémov s dokladmi. S G. V. boli dohodnutí, že v rámci dedičského konania vybaví doklady týkajúce sa chaty v Skalických horách ona. Tieto doklady všetky vybavila a doklady boli nachystané na prepis z G. V. na ňu, nakoľko v dedičskom konaní sa to už nedalo zrealizovať. Potom, ako sa mala stať vlastníčkou tejto chaty, s mamou bola dohodnutá, že chatu rozdelia medzi všetkých dedičov po otcovi. Potom si to G. V.Č. rozmyslel a chcel, aby vlastníctvo bolo prepísané na jej staršieho brata F. V. a preto žiadal, aby mu všetky vybavené doklady odovzdala. Ona mu tieto doklady odovzdala a viacej sa už o tieto veci nestarala. Vybavovala z archívu stavebné povolenie,

následne kupovala pozemok pod chatou, vlastníkom sa mal stať strýko G. V., ale kúpu financovala ona, dávala na to peniaze, nepamätala si koľko to bolo korún. Doplatila aj nedoplatok na daniach. Myslela si, že jej mama býva na chate, usudzuje tak z dôvodu, že ju v Skalici nevídava. Išla tam bývať rok alebo dva po otcovej smrti. Myslela si, že to bolo z dôvodu, že chcela byť sama.

16. Zo zápisnice o výsluchu predchádzajúcej žalobkyne K. V. zo dňa 16.06.2016, súd zistil, že žalobkyňa na predmetnej rekreačnej chate bola prvýkrát začiatkom 60. rokov, chodievali tam spolu s manželom, kým sa im nenarodil syn. Po jeho narodení, chodil na chatu jej manžel pravidelne. Ona bola na chate naposledy pred 40 rokmi. Chata bola v tom čase obývateľná, bola tam kuchyňa a 1 izba. Manžel jej povedal, že mu to patrí, bližšie sa o tom neinformovala. Manžel vychádzal so súrodencami dobre, povedal jej, že na chate sa dohodli. Nevedela, či sa na chate niečo opravovalo alebo renovovalo. V chate boli postele a skrine, nevedela komu patrilo zariadenie. Žalovaná sa nasťahovala do chaty asi pred 20 rokmi, so žalovanou sa nestýka. Nevedela povedať, kto uhrádzal náklady na užívanie chaty a daň z nehnuteľnosti. Manžel sa so žalovanou nedohodol ohľadom vlastníctva chaty a pozemku, žalovanú vyzýval, aby sa z chaty odsťahovala.

17. Súčasný žalobca Ing. J. V. na pojednávaní dňa 02.11.2017 ( č.l. 233 ) uviedol, že sa pridržiava prednesov a vyjadrení právneho zástupcu. Jeho otec spolu s jeho bratom sa snažili robiť všetky veci spolu. Čo sa týka chaty, jemu otec hovoril, že predmetná chata je vlastníctvom jeho otca a pokiaľ do tejto chaty chcel ísť, napr. prespať jeho brat V. V., tak do chaty išiel on. Pokiaľ do tejto chaty potrebovali isť oni ako deti, t.j. on a jeho brat B. V., tak do tejto chaty išli oni a zo strany V. tam nešiel nikto. Oni v tom období bývali v Senici, ale do Skalice chodili každý víkend odkedy si pamätal, nakoľko tu mali vinohrad - nie však v Zlatníckej doline. Vinohrad mal v blízkosti aj otcov brat V.č. Bolo zaužívané, že keď sa stretli vo vinohrade, napr. keď on potreboval ísť na chatu, tak povedal, že na budúci týždeň tam pôjde on a rodina V. tam vtedy nešla. Nepamätal si, že by sa na tejto chate stretli s niekým iným okrem V. V., z jeho rodiny sa tam s nikým iným nestretli. Rodina V. bola menej majetná a jeho otec Fedor sa im snažil pomáhať. Napr. dcére V. V. - K. V. dal otec do užívania pole v katastri obce Skalica, čo bolo kúsok od ich vinohradov. Toto pole užívala bezplatne aj s jej manželom a otec za to nič nechcel a prestala ho užívať, až keď sa rozviedla. Otec vlastnil traktor a tento si bežne požičiavala rodina V. V. a taktiež bezplatne. Keď V. zomrel, stalo sa, že jeho syn F. V. si myslel, že traktor, ktorý im požičiavali, patrí ich rodine, z toho dôvodu museli podať žalobu na súd o vydanie tohto traktora, až potom im ho F. vrátil. On niekoľkokrát na uvedenú chatu viezol V., keď bol pod vplyvom alkoholu a nechcel isť domov, keďže sa potom z manželkou hádali kvôli tomu, že bol opitý. Keď V. zomrel, otec mu oznámil, že na túto chatu sa nasťahovala žalovaná, to bolo niekedy v roku 1993. Otec mu povedal, aby na uvedenú chatu nechodil, že on si to a s ňou neskôr vybaví, nakoľko v tom období sa rodina V. hádala o dedičstvo a F. vyhodil mamu - žalovanú z domu. On bol na chate až v rokoch 2000, 2005 a potom 2015. Vždy tam išiel spolu s otcom. Otec sa išiel pozrieť ako to na chate vyzerá, keď zaklopal, žalovaná ho videla a pustila do vnútra. Naposledy bol na chate s otcom vtedy, keď bola podaná žaloba, žalovaná taktiež pustila otca do vnútra, jeho vtedy zrejme žalovaná nespoznala, lebo vykrikovala, že tam otec môže chodiť aj s bodygardami, aj tak mu chatu nedá. Vtedy tam bol s nimi potencionálny kupec, jeho meno si nepamätal. Jeho otec od rodiny žalovanej nikdy nič nechcel, skôr im vždy dával a snažil sa im pomáhať. Keď F. bol odobratý zbrojný preukaz, otec si prepísal vlastníctvo týchto zbraní na seba dovtedy, kým si F. nájde kupca na tieto zbrane. Keď F. našiel kupca, otec zbrane prepísal na uvedenú osobu, pri prepisoch zbraní bol prítomný a otec za to nič nechcel. Jeho otec a V. mali ako bratia veľmi dobrý vzťah, vždy si vo všetkom pomáhali tak, ako V. pomáhal otcovi stavať chatu tak jeho otec pomáhal V. dom. Nemyslel si, že samotnou prácou pri výstavbe, by niekto nadobudol vlastníctvo. Otec mu vždy hovoril, že chata patrí jemu a dom patrí V., čo sa týka dane z nehnuteľnosti za posledné roky za chatu platil daň on, keď prišla daň na otcove meno, šek zobral a zaplatil ho v Skalici. Taktiež, keď na základe dedičského konania chata bola chata napísaná na matku, keď prišiel šek na daň na jej meno, tento zobral a zaplatil ho on. Takto to bolo cca 10 rokov, čo býva v Skalici. Žalovaná ho nikdy neoslovila s tým, že chata patrí jej. A ani nikto iný neplatil daň z nehnuteľnosti. Nikdy ho neoslovila žalovaná alebo V. s tým, že chata patrí im. Na chatu chodil väčšinou s bratom B., kamarátom F. Šťastným zo Senice. Vedel, že otec má nejaký doklad ohľadne odobratia prideleného materiálu na výstavbu chaty. Bolo vydané na jeho meno stavebné povolenie aj kolaudácia. Bolo pridelené na jeho meno súpisné číslo. Pokiaľ by chata nebola otcova, prečo by potom platil dane. A prečo by kupoval pozemok. Vedel od otca, že uvedená chata bola postavená v 60 - tich rokoch. Otec sa ešte smial, keď už bola podaná žaloba, lebo žalovaná povedala, že chata je jej a že ju stavali, pritom chata už bola postavená predtým, ako sa spoznala zo svojím manželom V.. Zo základnej chaty sa už nič nepristavovalo, tá chata je tak ako bola postavená, myslel si, že žalovaná tam pristavila

ešte toaletu. To hovoril o období pred smrťou V.. V chate bolo len základné zariadenie a čo si spomínal okolo sklepu ani omietka nebola.

18. Svedok J. A. na pojednávaní ( č.l. 234 ) uviedol, že žalobcu pozná a takisto poznal aj jeho otca G. V., vychádzali dobre. S G. V. sa začal stretávať od roku 1974, kedy začal poľovať. Najčastejšie sa stretávali v Skalických horách. A to na poľovačke a taktiež sa stretávali na brigádach v Skalických horách v súvislosti s poľovníctvom. Žalovanú pozná od roku 1974, nakoľko jej manžel V. taktiež poľoval v Skalických horách. S V. a žalovanou sa stretával u nich v rodinnom dome v Skalici na Hollého ulici. S rodinou Fedora resp. rodinou V. sa nestretával na nejakej chate. V Zlatníckej doline je chata kde chodil pomáhať. Na tejto chate sa stavalo a tiež sa robili fasády. S týmito prácami na chate pomáhal V. V.. Pomáhal s prácami veľakrát a bolo to aj v priebehu viacerých rokov, aj v týždni tam chodievali. Odvtedy, čo poľoval, G. na tejto chate nikdy nevidel, a predtým, t.j. pred rokom 1974 tam nechodil. Myslel si, že uvedená chata v Zlatníckej doline je chatou V. V., lebo on na tú chatu chodil. Od chatárov sa dozvedel, že G. odmontoval V. na uvedenej chate vodu. Na chatu v Zlatníckej doline chodieval niekedy aj každý týždeň, tam aj spávali, keď išli na čakanú. Spávali tam on, V. a jeho deti a tiež ostatní poľovníci.

19. Svedok F. A. na pojednávaní ( č.l. 235 ) uviedol, že žalobcu nepozná. G. V. poznal asi 10 rokov. Vzťahy nemali žiadne. V. poznal, bol to prakticky jeho sused na chate v Skalických horách. Žalovanú takisto odtiaľ pozná. On mal v Skalických horách chatu asi od roku 1973. Stavať ju začal v roku 1972. Aj predtým tam chodieval, nakoľko jeho bývala manželka - jej rodičia - tam mali tiež chatu Na chatu jeho bývalej ženy chodieval pred rokom 1973. Na chate, kde teraz býva pani V., vídal väčšinou žalovanú a jej rodinu, tiež V. V.. V priebehu leta ich stretol 10 alebo 15 krát odhadom. V. tam väčšinou niečo staval alebo prerábal. Zrejme tam chodili víkendovať. Nepamätal si, že by na tejto chate stretol G. V.. Pôvodne tam bola otvorená terasa - vstup do chaty a túto terasu potom zastaval V. V., nevedel kedy presne terasu zastavali, ale zrejme to mohlo byť v roku 1972 - nebola zastavaná. V tom období, raz na Silvestra, im požičal kľúče od chaty V. V.Č..

20. Svedok F.. F. Š., Z.. XX.XX.XXXX na pojednávaní ( č.l. 273 ) uviedol, že so žalobcom chodievali do Skalice a to buď do vinohradov, alebo na chatu do Zlatníckej doliny. Chodili tam vtedy, keď mali okolo 15 rokov, 16 rokov a potom až do 18 rokov, v čase školy. Bol tam viackrát, keď boli na chate na dlhšie, ale tiež tam boli jednorazovo a to keď šli na motorkách a vtedy na chate vyvetrali, pozerali, či je všetko v poriadku t.j. skontrolovali to. Keď tam bol počas týchto stretnutí s nikým sa tam nestretli. Na chate nebýval vtedy nikto. Čo sa týka toho, komu patrila chata, to ako deti neriešili. Rodičia im dali radšej kľúče od chaty, ako keby ich mali pustiť na „čunder“. Po uvedenom období, už na tejto chate nebol. Keď na túto chatu išli, kľúče im odovzdával pán Vyskoč - otec žalobcu. Spomína si na jednu príhodu, keď boli zo žalobcom v Skalici na chate vo vinohradoch a v tejto sa nedalo bývať a vtedy otec žalobcu prišiel a povedal im, že tam nebudeme v takých podmienkach a dal im kľúče od chaty v Zlatníckej doline aby tam išli a následne na to išli do tejto chaty v Zlatníckej doline a boli tam pár dní. Do tejto chaty, keď tam boli so žalobcom, prišiel par krát aj žalobcov otec s tým, že ich prišiel skontrolovať a tiež ich takto prišil skontrolovať aj žalobcov brat Boris V.. Nespomína si, že by počas toho ako tam bol on, bol v tej chate niekto iný. V tom čase nemal pochybnosť, že chata je vo vlastníctve rodiny žalobcu.

21. Svedok D.. B. V., Z.. XX.XX.XXXX na pojednávaní ( č.l. 317 ) uviedol, že žalobca je jeho brat. Žalovaná je jeho teta - manželka brata jeho otca G. V.. Na fotografiách na č. l. 244, 245 spisu sú jeho spolužiaci z vysokej školy. Fotografie sú vyhotovené z „opekačky“, ktorú mali v Skalických horách asi v roku 1985, 1986. Tieto fotky boli vyhotovené v Skalických horách na rekreačnej chate, ktorej vlastníkom bol jeho otec. Jedná sa o chatu, v ktorej v súčasnosti býva žalovaná. V čase, keď boli tieto fotografie vyhotovované, v chate sa nenachádzal nikto. V tom čase sa v chate nezdržiavala žalovaná, jej manžel resp. niekto z príbuzných. Chata v tom čase, keď boli fotografie robené, patrila jeho otcovi. Jeho otec mu dal súhlas, aby na tejto chate mohol zorganizovať uvedenú „opekačku“. Jeho vtedy nikto neoslovil ohľadne tejto chaty a tiež mu nepovedal, že by mal byť vlastníkom chaty niekto iný ako otec. Kľúče od chaty mu vtedy dal otec. V tomto období, a tak isto aj v období predtým, chodil občas na túto chatu, bolo to asi raz za pol roka. Taktiež na túto chatu chodil ako dieťa s rodičmi. Vedel, že na túto chatu občas chodieval aj otcov brat, nemal však vedomosť o tom, že by na túto chatu okrem otcovho brata chodil niekto iný. Keď bol na tejto chate, prespával v chate. Nevedel sa vyjadriť presne, kedy tam začala bývať manželka otcovho brata, určite to bolo po smrti otcovho brata. On toto jej bývanie s otcom riešil. Pýtal sa ho na to, prečo tam vôbec je manželka otcovho brata a následne, na základe toho, potom aj jeho otec začal vyzývať žalovanú, aby chatu opustila. Otec mu vtedy povedal, že manželka otcovho brata si našla

v Skalických horách zamestnanie a začala tam bývať preto, lebo to má bližšie do zamestnania. Kľúče mala od otca, avšak myslel si, že otec jej nedovolil, aby tam stále bývala. Žalovaná je spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý sa nachádza v Skalici.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 5), vedeného Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor pre k.ú. Skalica, obec Skalica, okres Skalica, nehnuteľnosti: pozemok s parcelným č. XXXXX/ XX, zastavená plocha a nádvorie o výmere 58 m2 a súpisným č. XXXX na parcele č. XXXXX/XX, rekreačná chata, súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve G. V. (pôvodného žalobcu), pričom titulom nadobudnutia bola Darovacia zmluva J.-XXXX/XX-XX/XX, Kúpna zmluva V.-XXXX/XX zo dňa 02.11.1999 - 1153/99 a zápis do katastra nehnuteľností I.-XXX/XX - XXX/XX. K výpisu z listu vlastníctva bola pripojená aj katastrálna mapa vyhotovená dňa 31.01.2014.

23. Zo stavebného povolenia (č. l. 7) vydaného Odborom pre výstavbu a vod. Hosp. rady Okresného národného výboru v Skalici č. XXXX/XX/XX zo dňa 06.01.1960 súd zistil, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia podal pôvodný žalobca G. V., pričom stavebným povolením mu bolo povolené postaviť v stavebnom obvode rekreačného strediska v Zlatníckom údolí, kat. územie mesta Skalica, novostavbu rekreačnej chaty pozostávajúcej z 1 izby, 1 kuchyne a verandy. Stavebné práce mali byť vykonané svojpomocne. Ako stavebník bol uvedený pôvodný žalobca.

24. Z listiny o určení súpisného čísla (č. l. 9) vydaného mestom Skalica č. XXX/XX-X zo dňa 18.12.1998 vyplývalo, že mesto Skalica určilo súpisné číslo XXXX stavbe stojacej na parcele č. XXXXX/XX o výmere 58 m2 - rekreačná chata v k. ú. Skalica, rekreačná oblasť Zlatnícka dolina, pričom žiadateľom o určenie súpisného čísla bol G. V. - pôvodný žalobca. Ďalej v listine bolo uvedené, že predmetná stavba bola vybudovaná do roku 1976.

25. Z kúpnej zmluvy (č. l. 10 - 11) zo dňa 03.09.1999, ktorú uzatvorili Mesto Skalica ako predávajúci a G. V. - pôvodný žalobca ako kupujúci, súd zistil, že predávajúci predal kupujúcemu nehnuteľnosť vedenú na liste vlastníctva č. XXXX pre obed a k. ú. Skalica ako parcela č. XXXXX/XX, zastavaná plocha vo výmere 58 m2. V zmluve bolo ďalej uvedené, že kupujúci nadobúda nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, pričom na danej parcele je postavená chata s č. XXXX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 5.800,- Sk. K zmluve pôvodný žalobca pripojil aj potvrdenku zo dňa 27.08.1999 o úhrade kúpnej zmluvy, vydanej Mestom Skalica (č. l. 12).

26. Z výzvy na vysťahovanie (č. l. 13) zo dňa 03.12.2012 má súd za preukázané, že pôvodný žalobca vyzval žalovanú na vysťahovanie z predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko predmetnú rekreačnú chatu žalovaná bez jeho súhlasu užíva, pričom z listu vlastníctva č. XXXX mal pôvodný žalobca jednoznačne preukázané, že je vlastníkom rekreačnej chaty. Ďalej vo výzve uviedol, že za užívanie mu žalovaná neuhradila žiadnu finančnú čiastku ani daň z nehnuteľnosti ani žiadne iné poplatky, ktoré súviseli s nehnuteľnosťou. So žalovanou nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu nájme, pričom žalovaná ho nikdy neoslovila o možnosť uzatvorenia zmluvy o nájme či odkúpení nehnuteľnosti. Z doručenky má súd za preukázané, že žalovaná si prevzala výzvu dňa 08.02.2013.

27. Z oznámenia o ukončení zmluvy č. XXXX (č. l. 36) zo dňa 03.09.2013 vydaného Správou mestského majetku, s.r.o. Skalica, súd zistil, že Správca mestského majetku, s.r.o. Skalica oznámil žalovanej ukončenie dodávky pitnej vody ku dňu 04.09.2013 z dôvodu nedoloženia požadovaných dokladov súvisiacich s vlastníctvom chaty č. XXXX.

28. Z Čestného prehlásenia o pravdivosti údajov (č. l. 43) zo dňa 14.04.2015, súd zistil, že F. A., Z.. XX.XX.XXXX čestne prehlásil, že vlastní chatu č. XXXX v Zlatníckej doline v blízkosti žalovanej, pričom na chatu chodí pravidelne každý víkend, v lete aj na dlhšiu dobu a na chate žalovanej videl vždy len ju s manželom a deťmi. Po smrti manžela sa žalovaná nasťahovala na chatu natrvalo, pričom ju pravidelne navštevujú deti a pomáhajú jej pri opravách a údržbách chaty.

29. Z Čestného prehlásenia (č. l. 45) zo dňa 15.04.2015 súd zistil, že synovec žalovanej V. P., Z.. XX.XX.XXXX spolu s otcom T. P. pred 50-timi rokmi pomáhali na stavbe chaty. Vozili materiál na stavbu chaty.

30. Z Osvedčenia o dedičstve (č. l. 63 - 69) zo dňa 20.07.2015 súd zistil, že pôvodný žalobca G. V. dňa 01.05.2015 zomrel, pričom vlastníkom rekreačnej chaty č. XXXX postavenej na parcele č. XXXXX/XX a parcele č. XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 58 m2 sa stala dedička po poručiteľovi a to jeho manželka K. V., nar. XX.XX.XXXX.

31. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č. l. 73), vedeného Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor pre k.ú. Skalica, obec Skalica, okres Skalica, nehnuteľnosti: zastavané plochy a nádvoria s parcelným č. 323, zastavené plochy a nádvoria s parcelným č. XX4 a záhrady s parcelným č. 325 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, súd zistil, že vlastníkmi uvedených nehnuteľností je F. V. titulom nadobudnutia J.-XXX/XX, Z.-XX/XX-XX/XX, V. V. T. X. V. titulom nadobudnutia osvedčením o dedičstve OS Skalica zo dňa 05.06.2008.

32. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 74), vedeného Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor pre k.ú. Skalica, obec Skalica, okres Skalica, nehnuteľnosti: zastavané plochy a nádvoria s parcelným č. 319 a záhrady s parcelným č. XXX a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, súd zistil, že vlastníkmi uvedených nehnuteľností je Ž. V., F. V., P. V., K. V., D. A., F. Š. titulom nadobudnutia - Uznesenie D 3694/92 OS Senica zo dňa 15.12.1999 a Osvedčenie o dedičstve -111 OS Senica zo dňa 11.06.2009.

33. Z darovacej zmluvy (č. l. 79 - 80) zo dňa 28.08.1984 a zo spis Štátneho notárstva v Senici číslom J. D. XXXX/XX ( príloha č.l. 402 ) súd zistil, že V. V., Z.. XX.XX.XXXX ako darujúci a pôvodný žalobca G. V. ako obdarovaný uzatvorili predmetnú zmluvu, na základe, ktorej darujúci daroval obdarovanému nehnuteľnosti v k.ú. Skalica, zapísané v celosti na jeho meno, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a označené ako parcela 5998/2 - roľa vo výmere 1381 m2 a parcela XXXX/X - roľa vo výmere 1996 m2. Obdarovaný tieto nehnuteľnosti v celosti prijal do svojho vlastníctva, pričom hodnota týchto nehnuteľností bola vo výške 1.350,80 Kčs. Darovacia zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Senici pod číslom R I XXXX/XX. V darovacej zmluve a ani v konaní o registrácii tejto darovacej zmluvy sa nevyskytuje žiadna zmienka o pozemku a chate, ktorých sa týka toto sporové konanie.

34. Z platobných výmerov na daň z nehnuteľnosti (č. l. 81 - 82) zo dňa 06.06.2005 a dňa 12.04.2007 súd zistil, že výmer bol vystavený daňovníkovi - pôvodnému žalobcovi v celkovej výške 869,-Sk a v celkovej výške 869,- Sk.

35. Z rozhodnutia č. XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 83) zo dňa 06.02.2015, vydaného Mestom Skalica, súd zistil, že pôvodnému žalobcovi bol vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 18,90 eur za obdobie od 01.01.2015-31.12.2015. K uvedenému rozhodnutiu bolo pripojené aj potvrdenie o úhrade danej sumy zo strany pôvodného žalobcu (č. l. 84).

36. Z príjmových pokladničných dokladov (č. l. 85) zo dňa 15.06.2011 a dňa 27.06.2005 vydaných Mestom Skalica, súd zistil, že pôvodný žalobca uhradil daň z nehnuteľnosti za rok 2011 vo výške 28,77 eur a za rok 2005 vo výške 869,- Sk.

37. Z uznesenia D XXXX/XX, D Z. XXX/XX zo dňa 22.11.1999 zo spisu súd zistil, že po poručiteľovi V. V.H., Z.. XX.XX.XXXX, prebehlo dedičské konanie, ktorého súčasťou nebolo prededenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania.

38. Z návrhu na odstránenie chyby v katastrálnom operáte (č. l. 126) zo dňa 25.07.2016 súd zistil, že žalovaná podala návrh na Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor, ktorým sa domáhala toho, aby bol odstránený titul nadobudnutia Darovacia zmluva J.-XXXX/XX-XX/XX v liste vlastníctva XXXX pre k.ú. Skalica z toho dôvodu, že darovacia zmluva sa týka iných nehnuteľností, než tých, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva a ktoré sú predmetom tohto konania.

39. Z oznámenia k výzve (č. l. 164) zo dňa 01.02.2017 vydaného Mestom Skalica súd zistil, že Mestský úrad Skalica - oddelenie výstavby dňa 24.05.1996 vydal potvrdenie o určení súpisného čísla na predmetnú rekreačnú chatu. Rekreačná chata bola vybudovaná do roku 1964, pričom na listine o určení súpisného čísla zo dňa 18.12.1998 na rekreačnú chatu bolo uvedené meno G. V. - pôvodný žalobca, nakoľko podkladom na určenie súpisného čísla bolo stavebné povolenie - rozhodnutie č. XXXX/XX zo dňa 06.01.1960. Obec neurčuje vlastníctvo k nehnuteľnostiam a neprideľuje súpisné čísla

osobám, ale určuje súpisné číslo stavbe t. j. budove. K oznámeniu bolo priložené potvrdenie zo dňa 24.05.1996, ktorým Mestský úrad Q., oddelenie výstavby potvrdil žalovanej, že predmetnej nehnuteľnosti bolo pridelené súpisné číslo 7044 a čestné prehlásenie zo dňa 24.05.1996, v ktorom člen chatárskeho výboru v RO Zlatnícka dolina v Skalici G. Z. prehlásil, že V. V. vybudoval spolu s manželkou v rokoch 1959-1960 rekreačnú chatu č. XX v Zlatníckej doline. Ďalej bol k výzve pripojený geometrický plán a listina o určení súpisného čísla.

40. Z čestného prehlásenia (č. l. 188) zo dňa 17.03.2017 súd zistil, že D. F., Z.. XX.XX.XXXX čestne prehlásila, že počas užívania chaty v Zlatníckej doline, ktorú vlastní 48 rokov, pôvodného žalobcu ani raz nestretla v okolí predmetnej rekreačnej chaty žalovanej.

41. Z čestného prehlásenia (č. l. 189) zo dňa 13.03.2017 súd zistil, že D.. T. V., Z.. XX.XX.XXXX čestne prehlásila, že v chate pána V. V. vídala jeho rodinu, jeho manželku a deti, prípadne jeho priateľov. Ona je spolumajiteľka susednej chaty.

42. Zo žiadosti o zápis do záznamu katastra (č. l. 203) súd zistil, že pôvodný žalobca G. V. žiadal Okresný úrad, odbor katastra Skalica o zápis budovy - rekreačná chata č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXXXX/XX k.ú. Skalica do záznamu katastra nehnuteľností.

43. Z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností (č. l. 213) súd zistil, že navrhovatelia K. V. ako darca a D.. J. V. ako obdarovaný podali návrh na zápis vlastníckeho práva a povolenie vkladu na Okresný úrad v Skalici, odbor katastra na základe darovacej zmluvy (č. l. 214-216), ktorej predmetom bolo darovanie predmetnej rekreačnej chaty žalobcovi.

44. Z rozhodnutia č. vkladu V70/2017 (č. l. 217) zo dňa 01.02.2017 súd zistil, že Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. Skalica: pozemok s parc. č. XXXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie a stavba rekreačná chata so súpisným č. XXXX Q. parc. č. XXXXX/XX v prospech žalobcu D.. J. V..

45. Z odpovede na návrh na odstránenie chyby v katastrálnom operáte (č. l. 240) zo dňa 29.07.2016 súd zistil, že Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor odpovedal na návrh zo strany žalovanej, pričom uviedol, že nie je dôvod na odstránenie chyby v katastrálnom operáte, nakoľko predmetná nehnuteľnosť postavená na pozemku s parc. č. XXXXX/XX a pozemku s parc. č. XXXXX/XX boli do katastrálneho operátu zapísané na list vlastníctva č. 2503 na základe listín a to: žiadosťou o zápis v prospech vlastníka pôvodného žalobcu, ktorý následne kúpil od Mesta Skalica predmetné pozemky, pričom po jeho smrti zdedila predmetné nehnuteľnosti jeho manželka K. V..

46. Zo spisu Štátneho notárstva v Senici pod sp. zn. J. XXXX/XX súd zistil, že predmetom darovacej zmluvy, ktorú uzavreli V. V. ako darujúci a pôvodný žalobca ako obdarovaný, boli role, pričom hodnota týchto nehnuteľností je 1.350,80 Kčs.

47. V priebehu konania dňa 29.4.2016 podala Ž. V. spolu s F. V., Z.. XX.XX.XXXX, P. V., Z.. XX.XX.XXXX, K. V., Z.. XX.XX.XXXX, D. A., Z.. XX.XX.XXXX T. F. Š.A., Z.. XX.XX.XXXX na Okresný súd Skalica žalobu o určenie vlastníckeho práva voči žalovanej K. V., Z.. XX.XX.XXXX (v tomto konaní predchádzajúca žalobkyňa), ktorou sa domáhali toho, aby súd určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností - zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Skalica, katastrálne územie Skalica, pozemok v registri C, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58 m2 a stavba, rekreačná chata súpisné číslo XXXX postavená na parcele č. XXXXX/XX, bol nebohý V. V. (jej manžel), nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 30.07.1992. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. . Z tohto spisu súd zistil, že Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. -121 zo dňa 04.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -146 zo dňa 15.07.2020, žalobu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd vychádzal zo stavu, kedy zo žaloby pre chýbajúce skutkové tvrdenia sa nedal zistiť titul, na základe ktorého sa malo určiť, že V. V. bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností a dôkazy predložené žalobcami nedokazovali ich tvrdenie o vlastníctve chaty V. V..

48. Žalovaná v priebehu konania navrhla vykonanie dôkazu ( č.l. 236 a č.l. 239 ) oboznámenie celého spisu vedeného katastrálnym úradom k listu vlastníctva č. 2503, pre katastrálne územie Skalica, a

to z dôvodu zistenia listín ktoré tvorili podklad na zápis vlastníctva pozemku v registri C, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58 m2 a stavba, rekreačná chata súpisné číslo 7044 postavená na parcele č. XXXXX/XX, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Žiadala tým o objasnenie zápisu titulu nadobudnutia nehnuteľností na základe Darovacej zmluvy J.-XXXX/XX - XX/XX. Súd viackrát žiadal katastrálny úrad o zaslanie uvedeného celého spisu k zápisom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Skalica. Tento spis nebol súdu predložený z dôvodu, že katastrálne spisy do roku 2006 a časť spisov z roku 2007 sú uložené v Centrálnom elektronickom registratúrnom stredisku v Litovskom Mikuláši. Vlastník budovy, v ktorej sa nachádza Centrálne elektronické registratúrne stredisko bráni v prístupe k listinám, ktoré sú v ňom uložené ( č.l. 241 ). Z dôvodu tejto skutočnosti súd konania na určitý čas aj prerušil do zabezpečenia uvedeného dôkazu. V súvislosti s právoplatne ukončeným súdnym konaním Okresného súdu Skalica sp. zn. , v ktorom bola žaloba žalovanej a jej rodinných príslušníkov o určenie, že Vasil V. bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. 2503, pre katastrálne územie Skalica, pozemok v registri C, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58 m2 a stavba, rekreačná chata súpisné číslo 7XXX postavená na parcele č. XXXXX/XX, súd zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu, nakoľko tento dôkaz by bol nadbytočný vzhľadom k vykonaným iným dôkazom a ďalšie zabezpečovanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne, keďže sa jedná o dôkaz - listinu osvedčujúcu skutočnosť, ktorá nastala po smrti V. V. a nemohla mať preto výzvam pre rozhodnutie vo veci. Titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam uvádzaný na uvedenom liste vlastníctva (Darovacia zmluva J.-XXXX/XX - XX/XX) bol na uvedenom liste vlastníctva zapísaný nesprávne, čo však nemá za následok neexistenciu vlastníctva žalobcu.

49. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

50. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

51. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

52. Podľa a , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

53. Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

54. Podľa , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

55. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

56. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom

dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

57. V danom prípade je jedná o žalobu na vydanie - vypratanie nehnuteľnosti v rámci práva na ochranu vlastníka proti tomu, kto do jeho vlastníctva zasahuje v zmysle § 126 ods. 1 O.Z. Takéto právo má v zmysle tohto ustanovenia len vlastník a to proti osobe, ktorá mu do vlastníckeho práva zasahuje. Žalobca je potom v súdnom konaní povinný preukázať, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré žiada vydať

- vypratať od žalovanej a je povinný preukázať, že žalovaná neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Žalovaná, pokiaľ tvrdí, že žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, je povinná v konaní preukázať, že žalobca nemá vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ( že nemá aktívnu legitimáciu ), t.j. že vlastníkom predmetných nehnuteľností je niekto iný ako žalobca.

58. Žalobca v konaní preukázal listom vlastníctva, t.j. verejnou listinou, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vlastníctvo nadobudol od K. V. na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.2.2017 ( č.l. 213 ), vklad vlastníckeho práva bol povolený Rozhodnutím č. vkladu V. (č. l. 217) zo dňa 01.02.2017, ktorým Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Skalica: pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, a stavba rekreačná chata so súpisným č. XXXX na pozemku registra C KN s parc. č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvorie o výmere 58 m2, v prospech žalobcu D.. J. V.. Tieto nehnuteľnosti terajší žalobca žiada touto žalobou vydať - vypratať.

59. Predchádzajúca vlastníčka K. V. tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe dedenia po manželovi G. V.Č., zomrelom dňa 01.05.2015. Táto skutočnosť vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , zo dňa 20.07.2015 (č. l. 63-69).

60. Pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol G. V., Z.. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol vlastníctvo k pozemku na základe kúpnej zmluvy (č. l. 10 - 11) zo dňa 03.09.1999, ktorú uzatvorili Mesto Skalica ako predávajúci a G. V. ako kupujúci a tiež na základe výstavby rekreačnej chaty na základe stavebného povolania.

61. Stavba - rekreačná chata bola postavená na základe stavebného povolenia (č. l. 7) vydaného Odborom pre výstavbu a vod. Hosp. rady Okresného národného výboru v Skalici č. zo dňa 06.01.1960 pre stavebníka G. V., na základe jeho žiadosti. Ku stavbe bolo určené súpisné číslo (č. l. 9) listinou o určení súpisného čísla vydanou Mestom Skalica č. XXX/XX-X zo dňa 18.12.1998. Žiadateľ o určenie súpisného čísla bol G. V.. V listine je uvedené, že predmetná stavba bola vybudovaná do roku 1976.

62. Žalovaná bola v konaní povinná preukázať, že žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že vlastníkom predmetných nehnuteľností sa pôvodne namiesto G. V.T. Q. V. V., K..P.. Ž. V. Vyskoč počas svojho života nadobudol výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným v katastrálnom území Skalica, pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, a stavba rekreačná chata so súpisným č. 7044, postavená na pozemku registra C KN s parc. č. XXXXX/ XX. Žalovaná tvrdí, že nehnuteľnosť bola vybudovaná ňou a jej manželom a ich deťmi svojpomocne. Chatu začala žalovaná s manželom budovať v roku 1960 a v roku 1963 sa zosobášili a na výstavbe pokračovali spolu. Hrubá stavba bola dokončená v roku 1967.

63. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či právny predchodca žalovanej ( v žalovanou tvrdenom vlastníctve ) - nebohý V. V. počas svojho života nadobudol výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam

vedeným v katastrálnom území Skalica, parc. registra "C" a to parcela číslo XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 a rekreačnej chaty číslo 7044 postavenej na parcele číslo XXXXX/XX.

64. Pre tento prípad k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza vtedy, ak sa vlastníkom konkrétnej veci a nositeľom subjektívneho vlastníckeho práva stane niekto, kto ním doposiaľ nebol, pretože vlastníkom tejto veci nebol nikto - nadobudnutie vlastníckeho práva k novovzniknutej veci ( ako to malo byť podľa tvrdení žalovanej v prejednávanej veci). K nadobudnutiu vlastníckeho práva v danom prípade môže dôjsť, len ak sú splnené aj ďalšie zákonom predpísané podmienky, medzi ktoré patrí najmä spôsobilosť na právne úkony a spôsobilosť veci, o ktorej nadobudnutie ide, byť predmetom vlastníctva. Okrem toho zákon vždy vyžaduje aj náležitý právny dôvod tohto nadobudnutia. Stavba mala byť stavaná a postavená v roku 1960. V konaní bolo nesporným, že právny predchodca žalobcu mal v rozhodnom období plnú právnu spôsobilosť na nadobudnutie vlastníckeho práva ku spornej chate a táto bola spôsobilým predmetom vlastníctva či už podľa právnej úpravy platnej od januára 1960 do 31.3.1964 (zák. č. 141/1950 Sb. ) alebo právnej úpravy na ňu nadväzujúcej ( ).

65. V konaní bolo nesporným, že o vznik vlastníckeho práva k novovytvorenej veci za účinnosti oboch práve citovaných právnych úprav išlo v prípade uskutočnenia stavby. V tejto súvislosti však treba rozlišovať, kedy vzniká stavba ako vec v právnom zmysle a kto je jej vlastníkom. Podľa ustálenej súdnej praxe (jestvujúcej aj v rozhodnom období) pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo i individuálne určenej veci. K tomuto v prípade nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu všetky ďalšie práce smerujú iba k dokončeniu veci, ktorá už vznikla a niekomu patrí a je aj spôsobilým predmetom zmluvných dojednaní. Je irelevantné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, resp. že boli prípadne ešte dorábané iné časti stavby, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, patrí vlastníkovi pôvodnej, teda už vzniknutej veci. Ak ide o novovytvorenú stavbu, ktorá je samostatnou vecou v zmysle občianskeho práva platí, že ak nie je dohodnuté medzi zainteresovanými osobami inak, že stavebník sa stáva jej vlastníkom. Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobudne ten, kto uskutočnil stavbu s (právne relevantne preukázaným) úmyslom mať ju u seba (stavebník). Nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení ( rozsudok NS ČR sp. zn. ). Nebolo (a nie je ) vylúčené, aby osoba, ktorá financuje stavbu z vlastných prostriedkov, prípadne aj ju buduje z vlastného materiálu a podieľa sa na nej vlastnou prácou, sa stala vlastníkom stavby napriek tomu, že stavebné povolenie bolo udelené (a kolaudačné rozhodnutie následne vydané) na meno inej osoby, ak táto situácia vznikla obchádzaním stavebných predpisov ( NS ČR sp.zn. ), prípadne aby sa vlastníkom stavby stala osoba odlišná od vlastníka pozemku (tu pozri R 155/1953, R 65/1972). Vlastníkom stavby sa preto stáva stavebník bez ohľadu na to, či staval z vlastného alebo cudzieho materiálu. Stavebníkom v zmysle občianskeho práva je potom ten, kto vykonal stavbu s úmyslom mať ju pre seba. Ide vlastne o vytvorenie novej veci spracovaním pre seba (spracovaním veci sa má na mysli použitie materiálu na výrobu novej veci, bez ohľadu na to, či sa spracúva vlastný alebo cudzí materiál - účinný do 31.3.1964 a O.z. účinný od 1.4.1964). V prípade konkurencie viacerých osôb, ktoré tvrdia, že sa podieľali na spracovaní veci s úmyslom vlastniť novú vec (ako celok) pre seba, je potrebné vyriešiť otázku, aký právny pomer existoval medzi týmito osobami, či a v akom smere sa prípadne dohodli o založení vlastníckych či spoluvlastníckych vzťahov k stavbe. Predovšetkým je potrebné vychádzať z obsahu dohody, ktorá bola medzi nimi uzavretá. Len takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, zakladá spoluvlastníctvo, len ak z jej obsahu je zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastníctvo založiť. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z konkrétnej situácie sa nedá vyvodiť, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.

66. V prejednávanej veci bolo podstatným, že žalovaná svoju obranu postavila na jedinom pre rozhodnutie vo veci podstatnom skutkovom tvrdení uvedenom vo vyjadrení k žalobe, že stavbu rekreačnej chaty súpisného čísla 7044 postavenej na parcele číslo XXXXX/XX v katastrálnom území Skalica postavil sám V. V. (teda nadobudol k nej vlastnícke právo novovytvorením veci) po dohode (sledujúcej obchádzanie platných stavebných predpisov) s jeho bratom Fedorom V., ktorý mal len ako

fingovaný stavebník od príslušných úradov získať stavebné povolenie na výstavbu takejto rekreačnej chaty. Súd je názoru, že žalovaná na preukázanie tohto základného a podstatného skutkového tvrdenia počas súdneho konania neprodukovala v konaní žiaden dôkaz, že V. V. uskutočnil stavbu - vytvorením stavu, keď už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom bolo zrejmé jej dispozičné riešenie, s právne relevantne preukázaným úmyslom mať ju už v čase jej takéhoto uskutočňovania - teda nie neskôr, niekoľko rokov po jej dokončení, pre seba ako stavebník. Preukazovanie prípadného neskoršieho úmyslu zápisu vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalovanej ku stavbe bolo totiž právne irelevantným pre rozhodnutie vo veci. Žalobca takéto skutkové tvrdenie žalovanej poprel.

67. Zo stavebného povolenia z roku 1960 vyplýva, že toto bolo vydané na základe žiadosti G. V. ako stavebníka rekreačnej chaty. Stavebníkovi bol za účelom stavby povolený odber stavebných hmôt 4.000 ks tehál, 2 m3 dreva, 640 ks Krytiny, 10 qcementu a 5 q vápna. G. V. - stavebník vo svojej výpovedi uviedol, že chata v Skalických horách bola postavená v priebehu roka 1960. Stavali ju spoločne s bratom V. V. a pri výstavbe im pomáhali jeho otec, jeho spolupracovník Š., ktorý je nebohý, potom pán B. ako murár, T. J.A. ako murár, pán B. F.. Materiál na stavbu tejto chaty uhrádzal on sám a taktiež jeho brat V. V. si uhrádzal materiál na stavbu jeho rodinného domu ( V. V. ). Rodinný dom V. V. tak isto stavali spoločne a pomáhali im pri výstavbe tí istí ľudia, ktorých uvádzal. Rodinný dom, ktorý staval brat V. V. bol tak isto postavený v priebehu jedného roka, nakoľko v tom čase bola podmienka, že musí byť postavený v období jedného roka. Žalovaná uviedla vo svojej výpovedi, že sa s manželom V. V. spoznala v júli 1962 a to na chate v Skalických horách, ktorá je predmetom tohto konania. Táto chata bola vtedy už postavená. Do tejto chaty vtedy, keď sa spoznali, chodieval jej manžel. Na oslave bol vtedy aj brat jej manžela G. V. a taktiež aj jeho brat V. V.. O rok uzatvorili manželstvo, predmetnú chatu vtedy nevyužívali, lebo chceli na rodinnom dome, ktorý vlastnil jej manžel, urobiť si aspoň jednu izbu, aby tam mohli bývať. Manžel jej potom povedal, že chatu v Skalických horách staval on a žalobca mu len pomáhal. V roku 1994 začala v tejto chate bývať, nakoľko si v Skalických horách našla aj zamestnanie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemá žiadnu priamu vedomosť o tom, kto staval predmetnú chatu a ako sa súrodenci dohodli ohľadom vlastníctva, dokonca neuviedla, že by jej manžel mal byť vlastníkom chaty a na základe čoho. Skutočnosť že G. V. chatu postavil a považoval sa za jej vlastníka potvrdil svedok D.. B. V. - syn G. V., ktorý uviedol že na chatu chodil s rodičmi, počas detstva. Vedel že chatu podstavil jeho otec pred uzavretím manželstva. Tiež súčasný žalobca vo výpovedi uviedol, že jeho otec vlastnil a užíval chatu v Skalických horách. Taktiež K. V. - manželka G. V. potvrdila, že na chatu chodila s manželom v začiatku 60. rokov, kým sa im nenarodil syn. Manžel jej povedal, že chata je v jeho vlastníctve.

68. Svedok F. V. - syn žalovanej uviedol, že si myslel že chata patrí jeho rodičom, lebo na chatu chodil pomáhať, pokiaľ sa stavala. Daň z nehnuteľnosti platila jeho mama, tak, že keď túto daň zaplatil strýko G. V., povedal mu akú sumu zaplatil a on toto povedal mame a zobral peniaze od mami a tieto dal strýkovi G.. Z tejto výpovede vyplýva, že platiteľom dane z nehnuteľnosti za uvedenú chatu bol G. V. a nie V. V.. Svedok P. V. - syn G. V. uviedl, že na chatu v Skalických horách chodieval s kamarátmi, ktorý mu pomáhali robiť na chate obklady z vnútra chaty z latkového profilu, robil tam kanalizáciu, WC a žumpu, natierali aj plechovú strechu, tiež prehlbovali studňu, ktorá sa nachádza v garáži. Jemu vychádzalo, že vlastníkom chaty v Skalických horách je jeho otec V. V., toto mu vychádzalo z toho, ako o tejto chate rozprával. Svedkyňa K. V. - dcéra žalovanej uviedla, že počas obdobia, keď bývala s rodičmi chodievala s nimi na chatu do Skalických hôr. Počas uvedenej doby sa robili úpravy a tiež aj prestavba chaty. Tieto opravy a úpravy robil prevažne jej otec s jeho priateľmi. Chata sa prerobila, upravovalo sa celé okolie chaty, toto financoval jej otec. Čo sa týka vlastníctva, otec spomínal a taktiež aj strýko G. V., že keď bol ešte jej otec slobodný, začal stavať rodinný dom na Hollého ulici v Skalici, počas tohto obdobia chcel postaviť aj chatu, ale nedostal stavebné povolenie z dôvodu že bol slobodný a už mal jedno stavebné povolenie a to na rodinný dom, preto sa mal dohodnúť so svojím bratom G. V., že stavebné povolenie bude vystavené na G. V. a stavbu chaty bude financovať jej otec a neskôr táto chata bude prepísaná, čo sa týka vlastníctva na jej otca, k čomu však nedošlo. Žalovaná a ani jej deti nemohli mať priamu vedomosť o tom, že by sa stavebník - G. V. L. s V. V. o tom, že by sa predmetná chata stavala do vlastníctva V. V., nakoľko táto chata sa postavila v roku 1960, t.j. ešte predtým, ako sa V. V. spoznal so žalovanou. Následné stavebné úpravy chaty a jej prípadná dostavba bez iných právnych skutočností nemohli zmeniť vlastníctvo tejto chaty. O existencii dohody, a o prípadných právnych následkoch takejto dohody žalovaná neprodukovala v konaní žiadny dôkaz.

69. Ďalší svedkovia v konaní sa vyjadrovali k obdobiu po roku 1960, t.j. po postavení predmetnej chaty. J. A. uviedol, že Q. G. V. sa začal stretávať od roku 1974 v Skalických horách. V. V. chodil pomáhať s prácami na chate. Myslel si že chata je vo vlastníctve VT. V., lebo on na tú chatu chodil. Svedok F. A. sa tiež vyjadroval k dobe od roku 1973. Na chate vídal väčšinou žalovanú a jej rodinu, tiež V. V.. Svedok F.. F. Š. uviedol, že na chatu chodieval so žalobcom počas študentských rokov, kľúče od chaty im dával otec žalobcu. Tieto svedecké výpovede nepreukazujú, že po výstavbe chaty v roku 1960 sa jej vlastníkom stal V. V..

70. Rekreačnej chate bolo pridelené súpisné číslo (č. l. 9) rozhodnutím vydaného mestom Skalica č. XXX/XX-X zo dňa 18.12.1998, na základe žiadosti stavebníka - G. V. pôvodný žalobca. Z platobných výmerov na daň z nehnuteľnosti (č. l. 81 - 82) zo dňa 06.06.2005 a dňa 12.04.2007 vyplýva, že daň z nehnuteľností za chatu platil G. V., taktiež uhrádzal aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Žalovaná sa súdnou cestou nedomáhala vyriešenia vlastníctva predmetnej chaty ihneď potom, ako sa v dedičskom konaní po manželovi V. V. dozvedela že chata nie je zapísaná ako vlastníctvo jej bývalého manžela V. V.Č. ( spis Štátneho notárstva v Senici ).

71. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaná v konaní dôkazmi nepreukázala, že vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Skalica - pozemok v registri C, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58 m2 a stavba, rekreačná chata súpisné číslo XXXX postavená na parcele č. XXXXX/XX, bol jej manžel V. V. a že tieto nehnuteľnosti nie sú toho času vo vlastníctve žalobcu. Žalovaná dôkazmi nepreukázala, že V. V. by bol stavebníkom tejto chaty s úmyslom mať chatu pre seba. Neuniesla tak v tomto konaní dôkazné bremeno. Žalovaná nemohla mať priamu vedomosť o výstavbe chaty, nakoľko s V. V. sa zoznámila v roku 1962, keď už bola chata postavená. V ďalšom období, pokiaľ na chate V. V. so žalovanou vykonávali ďalšie stavebné práce, jedná sa len o dostavbu, prípadne dokončenie a vylepšenie chaty, a takéto práce nemohli bez ďalšieho zmeniť pôvodné vlastníctvo chaty.

72. Potom žalobca ( ako žalovanou nespochybnený vlastník ) má právo v zmysle predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a tiež má právo na ochranu svojho vlastníctva proti tomu, kto obmedzuje tieto jeho práva. Žalovaná užíva vlastníctvo žalobcu bez právneho dôvodu, t.j. bez právneho dôvodu žalobcu obmedzuje v jeho vlastníckych právach. Žalovaná v konaní tiež nepreukázala, že by mala právo užívať predmetnú nehnuteľnosť na základe určitého právneho vzťahu so žalobcom Žalovaná so žalobcom neuzatvorila zmluvu o nájme nehnuteľnosti, resp. inú zmluvu, na základe ktorej by oprávnene nehnuteľnosť užívala, takúto skutočnosť ani v konaní netvrdila. Žalobca má preto právo domáhať sa v zmysle ustanovenia vydania svojej veci od žalovanej, ktorá túto vec - chatu žalobcovi neprávom zadržuje.

73. Na základe uvedeného súd rozhodol o povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti v katastrálnom území Skalica - pozemok v registri C, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58 m2 a stavba, rekreačná chata súpisné číslo 7044 postavená na parcele č. XXXXX/XX. Súd na vypratanie nehnuteľnosti určil žalovanej lehotu v trvaní 30 dní od dňa právoplatnosti rozsudku v zmysle , nakoľko aj keď je základná zákonná lehota na plnenie v trvaní tri dni, u žalovanej sa jedná o dobu, počas ktorej bude musieť opustiť nehnuteľnosť, ktorú užívala dlhú dobu a bude si musieť zariadiť bývanie v novom bydlisku. Vzhľadom k tomu je takáto lehota na plnenie primeraná.

74. Podľa z. č. (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže v konaní mal žalobca plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).