Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-1297-2020.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Subarea
22Ek/1297/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: D. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko: D. strana XX/XX, XXX XX, V. o vymoženie X.XXX,XX Eur s prísl., o sťažnosti oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 22Ek/1297/2020 zo dňa 17. septembra 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1297/2020 zo dňa 17.09.2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 17.09.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom Uznesenie pod sp. zn. 22Ek/1297/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,- Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 prvej vety, § 233a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 9 ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal súdu opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní dňa 02.09.2020, v ktorom sa domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.119,12 Eur, a to na podklade exekučných titulov - výkazu nedoplatkov č. k. 8888000758 zo dňa 07.02.2011 a výkazu nedoplatkov č. k. 8888300758 zo dňa 15.01.2012, ktoré vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,- Eur, pričom si týmto spôsobom uplatnil tzv. paušálne trovy starej exekúcie. Súd v rozhodnutí uviedol, že oprávnený ako prílohy k návrhu na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul, poverenie, zmluvu o postúpení pohľadávky, upovedomenie súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 892/2013 5Er/1373/2013 zo dňa 28.01.2020 z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj Oznámenie o ukončení exekučného konania sp. zn. EX 892/2013 5Er/1373/2013 zo dňa 15.03.2020, ktoré doručil oprávnenému súdny exekútor JUDr. Martin Hucík so sídlom exekútorského úradu v Liesku, L. Jankuľáka 845, čím oprávnený preukázal právoplatné ukončenie predmetného exekučného konania na Okresnom súde Námestovo. Následne posudzoval uplatnené nároky z hľadiska, či vyplývajú z priložených exekučných titulov v zmysle Exekučného poriadku a poukázal na vzťah Exekučného poriadku voči zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní. Uviedol, že zo zákona o ukončení niektorých exekučných konaní jednoznačne vyplýva, že paušálne trovy starej exekúcie znáša oprávnený, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom aj bez potvrdenia vykonateľnosti. Tento zákon totižto jednoznačne upravuje povinnosť oprávneného znášať trovy starej exekúcie, ktorá bola právoplatne ukončená s tým, že podľa
§ 9 ods. 3 oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku, na inú náhradu trov exekúcie nárok nemá. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ si oprávnený uplatnil ako Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sumu paušálnych trov exekúcie v sume 42,- Eur, je tento nárok v sume 42,- Eur uplatnený v rozpore so zákonom. Ďalej cituje rozhodnutia súdov, ktoré sa danou problematikou zaoberali a zdôraznil, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov exekúcie je exekučným titulom. Avšak predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného. Následne zdôrazňuje skutočnosť, že v starej exekúcii došlo k jej zastaveniu z dôvodu nemajetnosti povinného a s tým spája následky z tejto skutočnosti plynúce. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že oprávnený v časti týkajúcej sa požadovanej náhrady v časti Vymáhaného nároku - Nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,- Eur (v skutočnosti paušálnych trov starej exekúcie), podal návrh neoprávnene. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 42,- Eur zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Svoju sťažnosť odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1 a ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a ustanovenie § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení. V sťažnosti uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko pôvodný návrh spĺňal všetky náležitosti na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vyžadované § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Považuje za nesprávne právne posúdenie nároku oprávneného na náhradu uhradených paušálnych trov z nasledujúci dôvodov: Z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní odvodzuje záver, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je uplynutím lehoty na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie exekučným titulom bez potvrdenia o jeho vykonateľnosti. Uvádza, že tento charakter mu priznáva priamo zákon o ukončení niektorých exekučných konaní, pričom zo zákonného znenia nevyplýva, kto je oprávnenou a kto povinnou osobou. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že úhradou paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov. Podporne sa oprávnený odvoláva na dôvodovú správu k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní. Zo sťažnosti oprávneného ďalej vyplýva, že starú exekúciu a repodaj (novú exekúciu) považuje za jedno konanie, nakoľko rozporuje duplicitu pri platení trov exekúcie oprávneným, a to jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne pri ukončení pokračujúceho konania na základe podaného opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Tvrdí, že oprávnený týmto postupom „stratí“ možnosť uplatnenia uhradených trov voči povinnému, ktorých právny základ a vykonateľnosť je upravená priamo zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní a oprávnenému nie je priznané právo na podanie opravného prostriedku. Nepriznanie aktívnej legitimácie oprávneného v časti nároku 42,- Eur by podľa jeho názoru spôsobilo nutnosť ďalšieho podania na príslušný súd na vymoženie paušálnych trov vo výške 42,- Eur, čím by došlo k ďalšiemu navyšovaniu pohľadávky voči povinnému a ďalšiemu zaťažovaniu súdu konaním o zaplatenie a to napriek skutočnosti, že trovy už boli priznané rozhodnutím - upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktorému zákon o ukončení niektorých exekučných konaní priznal charakter exekučného titulu. Takýto výklad ustanovení zákona o ukončení niektorých exekučných konaní zo strany súdu podľa neho priamo popiera zmysel a účel samotného ustanovenia § 9 ods. 1 umožňujúci oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa jedná o špecifický inštitút, ktorý vykazuje viaceré znaky odlišného konania v porovnaní s exekučným konaním vedeným podľa ustanovení Exekučného poriadku, a preto aj exekučný titul na základe ktorého je exekučné konanie vedené treba posudzovať osobitne a to s poukazom na osobitnú úpravu podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Pokiaľ by sa prijal záver súdu uvedený v napadnutom uznesení, potom by došlo k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní. Oprávnený ďalej argumentuje, že paušálne trovy starej exekúcie sa momentom úhrady súdnemu exekútorovi stáva príslušenstvom pohľadávky oprávneného voči povinnému priamo zo zákona v súlade s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, upravujúcim príslušenstvo pohľadávky. Toto oprávnenie vzniká oprávnenému nezávisle od skutočnosti, či sa oprávnený rozhodne podať opätovný návrh na exekúciu, alebo nie. Pričom tento nárok oprávneného vznikol uhradením paušálnych trov pred podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený uvádza, že
ustanovenie § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní vylučuje uplatnenie iných trov konania spojených s podaním avšak nijakým spôsobom neupravuje možnosť uplatnenia si príslušenstva pohľadávky vo forme nákladov vzniknutých oprávnenému pred začatím konania. Tento nárok vznikol podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na skutočnosť, či bude opätovný návrh oprávneným podaný alebo nie. Tvrdí, že súd nemôže argumentovať jeho nepriznaním oprávnenému z dôvodu, že ich zákon o ukončení niektorých exekučných konaní neumožňuje uplatniť. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní totiž o vzniku príslušenstva pohľadávky vôbec nepojednáva, nakoľko sa jedná o procesný predpis, pričom vznik príslušenstva pohľadávky je riešený v Občianskom zákonníku ako hmotnoprávnom predpise určujúcom právne skutočnosti vzniku pohľadávok resp. ich príslušenstva. Ďalej namieta oprávnený nedostatok vyplňovaného formulára pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Zdôvodnil, že uplatňovaný nárok v časti E:) bol svojim charakterom najbližšie uplatňovanému nároku vo výške 42,- Eur. Považuje zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti 42,- Eur za formalistický prístup zo strany Okresného súdu Banská Bystrica. Ďalej dáva súdu do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: II. ÚS 209/2020 zo dňa 12.05.2020, kde Ústavný súd SR v závere poukazuje na skutočnosť, že oprávnený si môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Pričom uvádza, že toto rozhodnutie nie je ojedinelé. Z uvedených prípadov uvádza konštatovanie, že oprávnenému nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie exekúcie v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Namieta opätovne, že súd vôbec neposudzoval uplatnený nárok oprávneného ako príslušenstvo jeho pohľadávky. Zdôrazňuje, že súd je povinný rozhodovať v súlade s Ústavou, t.j. výkladom ústavne-konformným. Na základe uvedeného žiadal Uznesenie sp.zn. 22Ek/1297/2020 zo dňa 17.09.2020 zrušiť.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným podľa § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní doručeným súdu dňa 02.09.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.119,12 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - výkazu nedoplatkov č. k. 8888000758 zo dňa 07.02.2011 a výkazu nedoplatkov č. k. 8888300758 zo dňa 15.01.2012, ktoré vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že exekučný titul - výkaz nedoplatkov č. 8888000758 znel pôvodne na sumu 2.409,25 Eur, avšak povinný uhradil v exekučnom konaní 866,40 Eur, čiže zostávajúca suma na vymáhanie je 1.542,85 Eur. Oprávnený si ďalej v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) „Vymáhaný nárok“ elektronického formulára uplatnil nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur.
Oprávnený nadobudol pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2012/DZP - SK, a.s.
- DZP, a.s. zo dňa 21.2.2012, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 21.02.2012 pod číslom Z2012007.
13. V konaní boli súdu predložené exekučné tituly spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 28.01.2020, Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 15.03.2020. Pôvodná exekúcia bola vedená pod č. EX 892/2013, sp.zn. 5Er/1373/2013 súdnym exekútorom: JUDr. Martinom Hucíkom, Exekútorský úrad Liesek so sídlom Ľ. Jankuľáka č. 845, 027 12 Liesek.
14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
15. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
16. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
17. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
18. Podľa § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
19. Podľa § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
20. Podľa § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
21. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sa sudca v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.
22. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,- Eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc predovšetkým charakterom Upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie ako exekučného titulu, jeho viazanosťou voči oprávnenému a následným prechodom práv súdneho exekútora na oprávneného, ktorý si následne môže zaplatené paušálne trovy starej exekúcie uplatňovať od povinného. Tento argument opiera o dôvodovú správu k zákonu a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Svoju argumentáciu zakladá na skutočnosti, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie považuje za pokračovanie v exekúcii a nárok - paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur považuje za príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
23. V prvom rade súd považuje za dôležité vyjadriť sa k aplikácii dôvodovej správy, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného. K uvedenému súd uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon o ukončení niektorých exekučných konaní bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, kde ustanovenie § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Aj z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad a argumentáciu vyplývajúcu z dôvodovej správy k uvedenému právnemu predpisu.
24. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní, na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní uplatňovať.
25. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac uvádza, že zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému
práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
26. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám bez ohľadu na ich charakter, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
27. Na záver k poukazu oprávneného na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky súd predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená a jeho podstatou bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Predmetom skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, pričom Ústavný súd v predposlednej vete odôvodnenia uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým sporné, či uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorým boli ústavné sťažnosti odmietnuté ako zjavne neopodstatnené a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzí na konštatovanie, že podľa jeho názoru nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona, z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42,- Eur od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
28. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/38/2017 zo dňa 28. 02. 2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).