Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-39-2020.pdf
PDF · 157.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, O. T. Q., zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. R. XXX, a otec B. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX, zastúpený: MICHALIČKA advokáti, s. r. o., Halenárska 18, Trnava, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 14. 07. 2020, doručeným súdu dňa 14. 07. 2020, sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej O. Q. a navrhoval upraviť výšku výživného na sumu 200 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 11P/74/2015 zo dňa 14. 01. 2016, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 400 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Otec sa s maloletou nestretáva, prakticky neudržiava žiaden kontakt s matkou maloletej. Otcovi sa narodila ešte 20. 02. 2014 z jeho súčasného manželstva ďalšia dcéra U. Z., ktorá s ním a jeho manželkou žijú v spoločnej domácnosti. Má teda dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým dcéram. Otec býva so svojou dcérou a manželkou v rodinnom dome manželky v P.. Výdavky otca, resp. rodiny na bývanie sú štandardné. Otec nie je vlastníkom žiadnej obytnej nehnuteľnosti, ako podnikateľ
- SZČO je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel a nákladného kontajnerového vozidla, ktoré všetky využíva na podnikanie. Otec má v súčasnosti príjmy výlučne z podnikania, pretože podniká v stavebníctve, zaoberá sa drobnými stavebnými prácami, rekonštrukciami budov a podobne. Ešte v uplynulom roku 2019 bol otec popri podnikaní zároveň aj zamestnaný, avšak tento jeho pracovný pomer sa už skončil. Za minulý rok 2019 dosiahol otec príjem z pracovného pomeru vo výške 1.902,53 Eur brutto a čistý príjem z podnikania vo výške 3.388,83 Eur. Celkovo tak otec v roku 2019 dosiahol čistý príjem vo výške 5.291,36 Eur, čo predstavuje mesačne 440,95 Eur brutto. Manželka otca je zamestnaná ako čašníčka s príjmom 800 Eur brutto mesačne a zabezpečuje tak svojím príjmom z väčšej miery úhradu nákladov spoločnej domácnosti a starostlivosti o ich spoločnú dcéru U. Z., pretože otec popri súčasnom výživnom nevie uhrádzať ďalšie výdaje na spoločnú domácnosť a výživu dcéry U.. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a pokles objednávok otec predpokladá, že v období mimo stavebnej sezóny (od 11/2020) jeho príjmy poklesnú tak, že už vôbec nebude môcť uhrádzať súdom určené výživné. Nakoľko sa príjmy otca za posledné obdobie zmenili tak, že súdom určené výživné nie je schopný platiť, navrhuje vyživovaciu povinnosť k maloletej O. znížiť.
3. Matka s návrhom otca na zníženie výživného vyjadrila nesúhlas. Uviedla, že maloletá veľmi lipne na otcovi, no otec až taký záujem neprejavuje a ďalej matka poukázala na styk otca s maloletou. Je pravda, že otec má so súčasnou manželkou mladšiu dcéru U., no v čase schválenia rodičovskej dohody už táto mala takmer 2 roky. Otec na pojednávaní dňa 12. 11. 2015 tiež disponoval daňovým priznaním, na ktorom preukázal minimálny príjem, napriek tomu pristúpil na rodičovskú dohodu schválenú súdom dňa 14. 01. 2016. Otec sa chcel vyhnúť plneniu vyživovacej povinnosti, všetok majetok prepísal darovacou zmluvou na manželku tesne pred prvým pojednávaním, čo súd vzal do úvahy ako špekuláciu. Otec nežije a nezdieľa spoločnú domácnosť so súčasnou manželkou S. Z. a ich spoločnou dcérou U.. Otec má trvalé bydlisko v P., ale spoločnú domácnosť zdieľa s priateľkou G. Z. a jej synom Q. na adrese Ľ.. Š. XX, W.. Túto informáciu jej potvrdila sama G. Z. a aj otcova matka Q. Z., ktorá býva na adrese trvalého bydliska otca. Podľa slov Q. Z. sa jej syn na adrese trvalého bydliska už takmer vôbec nezdržiava, vraj príde domov len zriedka, a aj to iba ak je pod vplyvom alkoholu, ktorému vo väčšej miere holduje. Otec bol toho roku súdený za trestný čin všeobecného ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Je fakt, že na adrese Ľ.. Š. XX bola niekoľkokrát aj dcéra O. spolu s otcom a G. Z.. Na adrese trvalého bydliska otca dcéra nikdy nebola. Matka ďalej uviedla, že sa tiež stará o staršieho syna P., ktorého má v osobnej starostlivosti. Nakoľko syn trávi u svojho otca všetky víkendy a takmer každé prázdniny, dohodli sa na výživnom v sume 130 Eur mesačne. Taktiež synov otec prispieva na výlety, školské pomôcky, oblečenie či lieky. Je zamestnaná na dohodu ako čašníčka na diskotéke, pre súčasnú epidemiologickú situáciu zostala bez práce a tým aj bez príjmu. Priznáva, že ich živia a pomáhajú v tomto období jej rodičia. Bývajú s rodičmi v spoločnom dvore na dvoch rozdielnych súpisných číslach. Dom, v ktorom býva ona s deťmi, je napísaný na jej matku a taktiež k obidvom prislúcha jeden vodomer a jedny elektrické hodiny. Tieto sú fakturované na jej matku. Od roku 2008 pravidelne prispieva svojim rodičom polovičnú čiastku za vodu, elektrické energie a kúrenie, ktoré je jedným kotlom na tuhé palivo prepojené na oba domy. Taktiež sa matka vyjadrila k ostatným výdavkom a uviedla, že otec jej od 12/2018 dlhuje na výživnom 2.000 Eur. Žiadala o dôkladné prehodnotenie návrhu otca, nakoľko sa o dcéru od narodenia riadne stará a vychováva ju výlučne sama. Všetky výdavky na stravu, školu, krúžky, lieky, oblečenie, školské potreby, tábory, výlety a návštevy lekára uhradí sama, rovnako všetky ostatné výdavky ohľadom chodu domácnosti a starostlivosti o dcéru.
4. Procesný opatrovník sa k návrhu otca na zníženie výživného nevyjadril.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca a listinami nachádzajúcimi sa v spise, najmä daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019, rodným listom U. Z., lustráciami rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, vyjadrením matky k návrhu otca, rozpisom nákladov matky na maloleté dieťa a na domácnosť, dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 14. 07. 2020, výplatnými lístkami matky, rozhodnutím Daňového úradu Trnava zo dňa 04. 07. 2018, poistkou k poistnej zmluve v Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., potvrdeniami o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018 a 2019, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 13P/19/2018-56 zo dňa 17. 08. 2018, zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom k nej zo dňa 05. 12. 2018, obchodnými podmienkami pre uzatváranie zmlúv s využitím prostriedkov komunikácie na diaľku, dokladmi o výdavkoch matky na maloletú, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 11P/74/2015, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 11P/74/2015-34 zo dňa 14. 01. 2016, vyjadreniami účastníkov konania a právneho zástupcu otca na pojednávaní, výsluchom matky a otca, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 11P/74/2015-34 zo dňa 14. 01. 2016, právoplatným dňa 20. 01. 2016, bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. Q., v znení ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletú zastupuje a spravuje jej majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 400 Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 26. 11. 2015 s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26. 11. 2015 do 31. 12. 2015 otcovi nevznikol. Poberateľkou rodinných prídavkov bude matka a daňový bonus bude poberať otec. Súčasťou rozsudku bola tiež dohoda rodičov o styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s touto stretávať každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 14.00 hod. s tým, že otec sa zaviazal v tomto čase tráviť čas s maloletou minimálne jednu hodinu bez prerušenia. Matka sa zaviazala umožniť otcovi stretnutie s maloletou aj mimo určeného času stretnutia za podmienky, že otec telefonicky minimálne hodinu vopred oznámi matke záujem stretnúť sa s maloletou.
7. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 11P/74/2015, súd ďalej zistil, že v čase skoršieho rozhodnutia bývala matka v 2-izbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, bola na materskej dovolenke, od júla 2013 poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur a prídavky na dve deti vo výške 23,52 Eur mesačne na každé dieťa. Výdavky matky na domácnosť činili okolo 150 Eur mesačne, náklady matky na maloletú O. predstavovali celkom 515 Eur. Matka mala vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom - P. E., nar. XX. XX. XXXX, a O. Q., ktorá v čase skoršieho rozhodnutia mala 2 roky. Otec bol v tom čase ženatý, žil v domácnosti s manželkou a maloletou U. Z., nar. XX. XX. XXXX. Podnikal v nákladnej vnútroštátnej doprave, za rok 2014 dosiahol príjmy z podnikania vo výške 8.700 Eur, výdavky 4.481,10 Eur, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavoval 1.000 Eur. Vlastnil nehnuteľnosť v P., v ktorej aj býval. Manželka otca bola na materskej dovolenke s maloletou U., poberala rodičovský príspevok vo výške 226 Eur mesačne. Celkové výdavky otca na domácnosť činili 863,05 Eur. Rovnako otec mal dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom - O. Q. a U. Z..
8. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 je zrejmé, že úhrn príjmov otca od všetkých zamestnávateľov bol 2.196,88 Eur, úhrn povinného poistného bol 294,35 Eur, príjem zo živnosti bol 33.847 Eur, výdavky boli 30.458,17 Eur, preukázateľne zaplatené poistné z príjmov bolo 1.042,80 Eur, daň bola 257,26 Eur, daňový preplatok bol 49,75 Eur.
9. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka od 01. 07. 2018 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa P. D., s. r. o., Modra, a od 13. 07. 2020 aj u zamestnávateľa B. B. - E., Špačince. Otec bol od 01. 02. 2018 do 31. 05. 2019 zamestnancom spoločnosti B. E. R., s. r. o., Dolné Orešany, od 17. 07. 2019 je evidovaný ako dobrovoľne poistená osoba na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a rezervnom fonde.
10. Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 14. 07. 2020, uzavretej medzi zamestnávateľom B. B. - E., Špačince, a matkou, vyplýva, že matka od 13. 07. 2020 pracovala ako predavačka s miestom výkonu práce I., W. K. V., O., O.. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú do 12. 07. 2021, pri dĺžke pracovného času max. 10 hodín týždenne a dohodnutej odmene 4 Eurá/hod. Príjem matky v mesiaci 7/2020 bol 103,92 Eur, v mesiaci 8/2020 bol 55,43 Eur.
11. Príjem matky poskytnutý zamestnávateľom P. D., s. r. o., Modra, v mesiaci 7/2019 činil 63,14 Eur, v mesiaci 8/2019 činil 75,76 Eur, v mesiaci 9/2019 činil 75,76 Eur, v mesiaci 10/2019 činil 50,52 Eur, v mesiaci 12/2019 činil 37,89 Eur, v mesiaci 1/2020 činil 84,21 Eur, v mesiaci 2/2020 činil 70,18 Eur, v mesiaci 3/2020 činil 28,06 Eur, v mesiaci 7/2020 činil 70,15 Eur a v mesiaci 8/2020 činil 84,18 Eur.
12. Na základe rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 04. 07. 2018 bol matke vrátený daňový preplatok na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 vo výške 9,68 Eur.
13. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vyplýva, že úhrn týchto príjmov matky u zamestnávateľa P. D., s. r. o., Modra, dosiahol v roku 2018 sumu 875 Eur, v roku 2019 sumu 1.062 Eur.
14. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 13P/19/2018-56 zo dňa 17. 08. 2018, bola schválená rodičovská dohoda rodičov - matky J. Q. a otca - P. E. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. E., nar. XX. XX. XXXX, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 130 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 20. 06. 2018. Súčasne súd rozhodol o nedoplatku na výživnom, styk otca s maloletým zostal neupravený s tým, že matka si od 01. 09. 2018 bude uplatňovať daňový bonus na maloletého.
15. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu a špecifikoval výdavky otca. Má za to, že situácia nedovoľuje otcovi uhrádzať pred viac ako 4 a pol rokom dohodnuté výživné. Z vyjadrenia matky vyplýva, že najväčší jej príjem je výživné od otca. Jej príjem je maximálne do 200 Eur, a to z dvoch pracovných pomerov. Má za to, že nie je možné, aby výživné od otca suplovalo príjem matky. Aj z príjmu matky je zrejmé, že životná úroveň dieťaťa nemôže byť na takej úrovni, aby jeho reálne náklady boli 400 Eur. Z nákladov, ktoré matka uviedla, je zrejmé, že jej mesačné náklady sú vyššie ako 1.000 Eur. Aj keby dosahovala príjem, ako uvádzala na pojednávaní,
teda okolo 500 Eur, je zrejmé, že jej príjem nie je dostatočný na krytie výdavkov. Výdavky nie je možné z takýchto príjmov reálne uhrádzať, keď podľa na pojednávaní predloženej pracovnej zmluve by mala dosahovať príjem cca 500 Eur mesačne v čistom. Výdavky matky nezodpovedajú jej príjmov, považuje ich za nadhodnotené, a to výdavok na hračky a školské potreby v hodnote 50 Eur mesačne a výdavky na krúžky a tieto rozporuje.
16. Otec v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že svoj návrh odôvodňuje tým, že v dnešnej dobe nie je toľko práce a nevie to utiahnuť. Má kopec výdavkov a takú sumu nevie uhradiť. Nemá taký príjem ako v čase, keď bolo naposledy určené výživné. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletou U. pochádzajúcou z manželstva. Manželka pracuje ako čašníčka v Č. V. v K. Y. a jej príjem je 900 Eur v čistom, tiež poberá rodinné prídavky na maloletú U.. On je od roku 2007 živnostník, asi 2 roky dozadu podniká len v oblasti stavebníctva, vo vnútroštátnej nákladnej doprave prestal podnikať 4 roky dozadu. Jeho čistý priemerný mesačný príjem je 500 až 700 Eur. Od januára 2018 do júna 2018, maximálne však 8 mesiacov, bol zamestnancom spoločnosti B. E. P. R., v ktorej bol spoločníkom spolu s P. F., a jeho príjem z tohto zamestnania bol cca 200 Eur mesačne. V roku 2019 už nebol zamestnancom tejto spoločnosti, ani nemal zo spoločnosti iný príjem. Spoločníkom bol do roku 2019. Pracovný pomer v roku 2018 skončil z dôvodu, že sa spoločnosti nedarilo. Náklady na domácnosť sú pôžička Štátny fond rozvoja bývania vo výške 103,57 Eur mesačne, elektrika v rodinnom dome v P. vo výške 53 Eur mesačne a v P. R. vo výške 126 Eur mesačne, SIPO v P. vo výške 44,64 Eur mesačne a v P. R. vo výške 19,86 Eur mesačne, daň za obe nehnuteľnosti vrátane odpadu a dane za psa vo výške 120,56 Eur/rok (z toho daň z nehnuteľnosti v P. R. v sume 18,23 Eur/rok, daň z nehnuteľností v P. v sume 21,64 Eur/rok, odpad v P. 72,69 Eur/rok, daň za psa 8 Eur/rok), drogéria 100 Eur mesačne (z toho jeho náklady sú 30 Eur mesačne), strava 500 Eur mesačne (z toho jeho náklady sú 120 Eur mesačne), cestovné 100 Eur mesačne (z toho jeho náklady do práce a späť sú 20 Eur mesačne), lieky a vitamíny 30 Eur mesačne (z toho jeho náklady sú 10 Eur mesačne), ošatenie 100 Eur mesačne. Na nákladoch na domácnosti sa podieľajú spoločne s manželkou. Vlastné výdavky otca sú životná poistka v sume 62,78 Eur mesačne. Vlastní nehnuteľnosť - nadstavbu rodinného domu v P. 65 spolu s manželkou v BSM. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Rodinný dom v P. R. patrí manželke, táto je neobývaná, neprenajíma sa. Na dovolenky chodia raz do roka na lyžovačku na Slovensku, náklady sú 500 Eur. V lete nebol na dovolenke dva alebo tri roky. Vlastní autá, na podnikanie používa dodávku zn. Peugeot Boxer, rok výroby 2011 v hodnote 3.000 Eur, dodávku zn. Peugeot Boxer, rok výroky 2012 v hodnote 3.000 Eur a kontajnerové vozidlo, rok výroby 1994, v hodnote 4.000 Eur. Na osobné účely využíva auto zn. Toyota Land Cruisers, rok výroky 2005 v hodnote 4.000 Eur. Maloletá U. má 6 rokov, je žiačkou 1. ročníka základnej školy, jej zdravotný stav je dobrý. Náklady na maloletú U. sú poistka vo výške 20 Eur mesačne, škola vo výške 30 Eur mesačne, krúžky (angličtina, tanečná) vo výške 32 Eur mesačne, strava vo výške 100 Eur mesačne, ošatenie vo výške 50 Eur mesačne, lieky a vitamíny vo výške 30 Eur mesačne. S maloletou O. sa stýka raz za dva týždne na 5 - 10 minút, niekedy 30 minút. Na výživné prispel posledné dva alebo tri mesiace len sumou 200 Eur mesačne. Nad rámec určeného výživného prispieva vreckovým v sume 5 Eur, tiež jej kupuje na Vianoce a sviatky darčeky, oblečenie alebo hračky v hodnote 50 - 100 Eur. Takisto aj jeho matka chodí na Vianoce a nosí maloletej O. darčeky. V roku 2015 alebo 2016 kúpil matke maloletej auto zn. Ford C-Max v hodnote 3.500 Eur.
17. Matka na pojednávaní uviedla, že podľa jej informácií otec nežije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, podľa slov otcovej matky sa jeho manželka sama stará o výdavky domácnosti. V rámci výsluchu matka uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k návrhu. Sama matka otca jej potvrdila, že otec nežije s manželkou v spoločnej domácnosti. Za maloletou chodí otec raz za mesiac alebo za dva. Je pravda, že sú v telefonickom kontakte. V lehote 2020 si ju zobral dva alebo trikrát, maloletá bola s otcom u jeho priateľky v W., kde aj prespala. Na adrese trvalého bydliska ju otec nikdy nemal. Jediný, kto sa o maloletú zaujíma, je otcova matka. Tiež nie je pravda, že by jej otec dával 5 Eur vreckové, keď ju stretne. Raz za čas dostane 2 Eurá, keď otca stretne ráno po ceste do školy, inak za ňou nepríde. K darčekom k Vianociam uviedla, že tieto boli kupovať spolu s otcom, otec jej potom polovicou na ne prispel, ale nezaplatil celé výživné, preto boli tieto darčeky kupované ako keby z výživného. Tento rok jej otec kúpil k narodeninám mobil za 80 - 90 Eur. Žije v spoločnej domácnosti iba s deťmi O. a P.. Má síce s rodičmi spoločný dvor, ale ide o dva samostatné bytové jednotky. Od 01. 11. 2020 pracuje ako predavačka u zamestnávateľa B. B. - E., Š., s miestom výkonu práce v W. K. V. a dohodnutou mzdou 4 Eurá/hod., pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, o čom matka predložila súdu k nahliadnutiu pracovnú zmluvu. Od 01. 07. 2018 do prvého septembrového víkendu 2020 pracovala ako čašníčka na diskotéke v Modre a jej priemerný čistý mesačný príjem bol s tringeltami 500 Eur mesačne. Od septembra
do novembra 2020 pracovala brigádnicky u pána B. a jej príjem bol v októbri 2020 v sume 34,64 Eur (o čom predložila súdu k nahliadnutiu aj výplatný lístok), pričom pracovala len na pár hodín, asi 10 podľa potreby na záskok počas karantény. Poberá tiež rodinné prídavky na obe deti, iný príjem nemá. Maloletá O. má 7 rokov, je žiačkou 2. ročníka základnej školy, jej zdravotný stav je dobrý, narodila sa s vadou na srdiečku, chodí len na pozorovanie, lieky nepotrebuje. Náklady na maloletú sú strava 130 Eur mesačne (raňajky 30 Eur, obed 20 Eur, večera 20 Eur, olovrant + desiata 30 Eur, nápoje, ovocie, sladké 30 Eur), drogéria 10 Eur mesačne, oblečenie a obuv 60 Eur mesačne, vitamíny a lieky 15 Eur, poistka + sporenie 30 Eur mesačne, výlety a detské akcie 20 Eur mesačne, školský klub 8 Eur mesačne, ZRPŠ a triedny fond 45 Eur/rok, školské potreby (zošity, telesná + vrecko, prezúvky...) predstavujú asi 25 Eur mesačne, hračky 25 Eur, plavecký krúžok 90 Eur/10 hodín, čo je asi 2 a pol mesiaca, tanečný krúžok 10 Eur/hodina raz do týždňa, cestovné na krúžky 20 Eur mesačne. Momentálne maloletá krúžky nenavštevuje. Náklady na domácnosť sú daň z nehnuteľnosti 12 Eur/rok, odpad 20 Eur/rok/osoba, drogéria na domácnosť 50 Eur mesačne, náklady na údržbu domácnosti a auta sú 60 Eur mesačne (maľovanie, predzáhradka, servis auta...), cestovné 40 Eur mesačne. Do 01. 11. 2020 platila zdravotné poistenie vo výške 70 Eur mesačne, ale má dlh v zdravotnej poisťovni 210 Eur. Na vodu a elektriku prispieva matke sumou 100 Eur mesačne, platí tiež telefón + TV + internet v sume 70 Eur mesačne. Nehnuteľnosť nevlastní. Rodinný dom, v ktorom býva, patrí matke. Naposledy bola na dovolenke pred 5 rokmi v Egypte aj s oboma deťmi. Vlastní auto zn. Ford C-Max, rok výroky 2006 v hodnote 2.500 - 3.000 Eur, ktoré jej kúpil otec maloletej v čase, keď boli partnermi. Má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletému P., ktorý má 12 rokov, je žiakom 7. ročníka základnej školy, je astmatik a alergik, potrebuje lieky. Jeho otec prispieva výživným v sume 130 Eur mesačne. Náklady na P. sú strava 140 Eur mesačne, drogéria 10 Eur mesačne, lieky 15 Eur mesačne. Daniel by sa mal v lehote 2021 zúčastniť školy v prírode, s čím je spojený výdavok 160 Eur, z toho zaplatila už 20 Eur. Rovnako maloletá O. by sa mali v máji 2021 zúčastniť školy v prírode - výdavok 160 Eur, z toho tiež zaplatila 20 Eur. V rámci záverečnej reči matka doplnila, že od marca 2020, kedy začala pandémia, ju živia jej rodiča. Medzičasom nastúpila znovu do práce, ale zase sme zostali doma. Dieťa rastie, preto potrebuje viac a nie menej. Od jej narodenia sa o ňu stará sama.
18. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že návrh otca na zníženie výživného navrhuje zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
30. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
31. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním
predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
32. Predmetom konania bolo teda rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú O. zo sumy 400 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne. Súd preto skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade maloletej O., ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.
33. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný v celom rozsahu.
34. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 11P/74/2015-34 zo dňa 14. 01. 2016, nedošlo na strane otca k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca.
35. Vyživovacia povinnosť otca, teda osoby povinnej platiť výživné, k maloletej O. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 11P/74/2015-34 zo dňa 14. 01. 2016, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane úprave výživného tak, že otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú O. v sume 400 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 26. 11. 2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. 01. 2016. V čase tejto poslednej úpravy výživného bol otec živnostník v oblasti nákladnej vnútroštátnej dopravy. Jeho príjmy podľa daňového priznania za rok 2014 činili 8.700 Eur, výdavky 4.481,10 Eur a jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval 1.000 Eur. Príjem manželky otca predstavoval 226 Eur mesačne ako rodičovský príspevok. Otec mal tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej U.. S manželkou bývali v rodinnom dome v P., mesačné výdavky na domácnosť predstavovali mobil 70 Eur, mobil manželky 40 Eur, inkaso 40 Eur, internet 40 Eur, pôžička na dom zo ŠFRB 103 Eur, zdravotná poisťovňa 56,35 Eur, sociálna poisťovňa 136 Eur, životná poistka 55 Eur, kompletné poistenie podnikateľa 15,70 Eur, cestná daň 32 Eur, poistenie domácnosti 5 Eur, poistenie domu a budovy 7 Eur, poistka za autá 63 Eur, strava, ošatenie, pohonné hmoty zhruba 200 Eur. Matka v tom čase poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 23,52 Eur mesačne na každé dieťa. Žila v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi P. a O., ktorá v tom čase mala 2 roky. Výdavky matky na maloletú predstavovali strava 220 Eur (raňajky 30 Eur, obed 40 Eur, večera 40 Eur, olovrant + desiata 50 Eur, nápoje, mlieko, ovocie, sladké 60 Eur), drogéria 20 Eur, oblečenie a obuv 70 Eur, hračky a dojčenské potreby 20 Eur, plienky 50 Eur, vitamíny a lieky 15 Eur, poistka a sporenie 30 Eur, plávanie 60 Eur a výlety a rôzne detské akcie 30 Eur. Náklady matky na bývanie tvorili 150 Eur (voda, elektrina, kúrenie, TV a internet) a ostatné výdavky 130 Eur (domová daň, vývoz odpadu, pracie a čistiace prostriedky, náklady na údržbu domácnosti a auta, náklady na cestovné).
36. Súd skúmal, či na strane maloletej O. alebo jej rodičov došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Súd zistil, že pokiaľ ide o maloletú, táto na rozdiel od poslednej úpravy výživného vyrástla. Kým v čase poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 11P/74/2015-34 zo dňa 14. 01. 2016, mala v tom čase maloletá 2 roky, v súčasnosti má 7 rokov a navštevuje 2. ročník základnej školy, pričom už samotný prechod v rámci školského systému (najprv nástup do materskej školy a neskôr na základnú školu) je práve dôvodom pre zvýšenie výživného. Za odôvodnený výdavok na stravu súd považoval sumu 130 Eur/
mesiac, ktorá suma vzhľadom na vek maloletej je primeraná. V súvislosti s návštevou školy má maloletá výdavky vo výške 36,75 Eur (školský klub 8 Eur/mesiac, školské potreby 25 Eur/mesiac, ZRPŠ a triedny fond 45 Eur/rok, t. j. 3,75 Eur/mesiac). Ďalšie mesačné výdavky maloletej sú oblečenie a obuv vo výške 60 Eur, drogéria vo výške 10 Eur, lieky a vitamíny vo výške 15 Eur, ktorých výška je primeraná veku maloletej O.. Súd ďalej považoval za odôvodnené výdavky spojené s plaveckým krúžkom a tanečným krúžkom, ktoré matka vyčíslila na sumu 60 Eur mesačne, keď náklady s plaveckým krúžkom predstavujú 90 Eur/10 hodín, čo je asi 2 a pol mesiaca (matka predložila súdu doklad o úhrade príspevku za mesiac 9/2019 vo výške 50 Eur), a náklady na tanečnú predstavujú 10 Eur/hodina/1 x týždenne, ako aj cestovné náklady na krúžky vo výške 20 Eur mesačne. Uvedené náklady na maloletú súd považuje za minimálne. Výdavky na hračky v sume 25 Eur súd nepovažuje za dôvodné. Za ďalšie odôvodnené výdavky súd považoval výdavky na voľný čas (výlety, detské atrakcie), avšak len vo výške 10 Eur mesačne, a tiež poistenie a sporenie vo výške 30 Eur mesačne (ktoré rovnako platí aj otec maloletej U. v sume 20 Eur mesačne), ktoré súd nepovažuje za nadštandardné. Súd nezohľadnil príležitostné výdavky, ktoré podľa vyjadrenia matky majú vzniknúť až v budúcnosti (škola v prírode), hoci časť z nich v sume 20 Eur už uhrádzala), keďže tento výdavok je jednorazový a nemožno ho považovať za pravidelne mesačne sa opakujúci výdavok. Súd poznamenáva, že dokladom o zaplatení, resp. potvrdením, je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné, čo matka aj preukázala (poistka k poistnej zmluve, pokladničné doklady), ostatné bežné výdavky, pokiaľ sú ich výšky primerané, nie je potrebné a ani možné takto preukazovať, nakoľko ceny denného spotrebného tovaru sú všeobecne známe. Za odôvodnené výdavky maloletej spojené s bývaním súd uznal náklady na bývanie (voda a elektrina) v sume 33,33 Eur/mesiac (100 Eur/mesiac/domácnosť, keď matka žije v spoločnej domácnosti s 2 deťmi) a za odpad v sume 1,67 Eur/mesiac (20Eur/rok/osoba). Ostatné výdavky na domácnosť ako daň z nehnuteľnosti, telefón, TV, internet, údržba domácnosti a auta súd nepovažoval za odôvodnený výdavok maloletej, nakoľko je zrejmé, že matka by tieto náklady uhrádzala aj v prípade, že by maloletá s ňou nežila v spoločnej domácnosti. Odôvodnené výdavky maloletej O. tak podľa názoru súdu predstavujú sumu 406,75 Eur mesačne, z ktorých výšky je zrejmé, že suma výživného 400 Eur mesačne je plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by matka starostlivosť o maloletú riadne nezabezpečovala. Pokiaľ otec aj niektoré výdavky, resp. ich výšku, sporoval, súd výdavky na maloletú vo vyššie uvedenej výške považoval za primerané, a to práve aj s prihliadnutím na výdavky uvádzané otcom na maloletú U. a tiež s poukazom na jej vek (6 rokov).
37. K pojmu „odôvodnené“ potreby maloletej O. súd uvádza, že tento je potrebné vykladať úmerne ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného platiť výživné. Pokiaľ sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné nízke, napr. na hranici minimálnej mzdy, za odôvodnené potreby oprávneného na výživné sa potom považujú len základné, k životu nevyhnutné, výdavky oprávneného, napr. strava, bývanie. Pokiaľ však sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného dobré, zarátavajú sa do odôvodnených potrieb oprávneného aj ďalšie výdavky ako napr. na kultúru, šport a v prípade nadštandardných možností povinného sú odôvodnenými potrebami oprávneného aj nadštandardné potreby, napr. dovolenky a podobne.
38. Z uvedeného vyplýva, že na strane maloletej nastala zmena pomerov, avšak neodôvodňujúca zníženie výživného, keď po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase ostatného rozhodnutia, ako aj v súčasnosti, dospel súd k záveru, že na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, za ktorú súd považoval návštevu základnej školy, ktorá skutočnosť už sama o sebe je podstatnou zmenou pomerov, nakoľko s návštevou školy sú spojené vyššie výdavky v porovnaní s výdavkami dvojročného dieťaťa, a to najmä v súvislosti so stravou, školskými potrebami a podobne, pričom od posledného rozhodnutia do vyhlásenia rozhodnutia v tomto konaní uplynulo takmer 5 rokov.
39. Na strane matky maloletej došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k tej zmene pomerov, že v čase skoršieho rozhodovania o výživnom bola matka poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur mesačne a rodinných prídavkov vo výške 23,52 Eur na každé dieťa. V súčasnosti by príjem matky podľa predloženej pracovnej zmluvy mal predstavovať cca 500 Eur mesačne (4 Eurá/hod.). Matka je tiež poberateľkou rodinných prídavkov, ktorých výška v súčasnosti je 24,95 Eur na jedno dieťa. Matka naďalej býva v spoločnej domácnosti s 2 maloletými deťmi. Vyživovacia povinnosť matke nepribudla. Hoci matka dosahuje vyšší príjem ako v minulosti, oproti času skoršieho rozsudku sa jej zvýšili zároveň náklady na deti.
40. Pokiaľ aj otec namietal, že príjem matky nie je dostatočný na krytie ňou deklarovaných výdavkov, resp. že tieto nie je možné uhrádzať bez ďalších finančných zdrojov, matka dôvodila (v písomnom vyjadrení, aj na pojednávaní, že ju živia a vypomáhajú jej rodičia, ktorú skutočnosť otec žiadnym spôsobom nesporoval, preto ju súd považoval za preukázanú.
41. Otec v čase ostatného rozhodnutia o výživnom podnikal v nákladnej vnútroštátnej doprave a jeho príjmy z podnikania činili 8.700 Eur, výdavky 4.481,10 Eur a jeho čistý priemerný mesačný príjem činil do 1.000 Eur. Manželka otca poberala rodičovský príspevok vo výške 226 Eur mesačne. Otec mal okrem súdom určenej vyživovacej povinnosti k maloletej O. tiež vyživovaciu povinnosť k maloletej U., ktorá mala takmer 2 roky. Otec býval so svojou manželkou a maloletou U..
42. V súčasnosti otec naďalej podniká, avšak v oblasti stavebníctva, pričom z listinných dôkazov (daňové priznanie, lustrácia v sociálnej poisťovni) ako aj zo skutkových tvrdení uvádzaných v návrhu (na rozdiel od tvrdení otca počas výsluchu na pojednávaní) mal súd preukázané, že ešte v roku 2019 popri podnikaní bol otec zároveň aj zamestnaný, a to v spoločnosti B. E. R., s. r. o., pričom pri výsluchu otca na pojednávaní vyplynulo, že otec bol zároveň do roku 2019 tiež spoločníkom spoločnosti B. E. R., s. r. o. Pracovný pomer skončil z dôvodu, že sa spoločnosti nedarilo. Iný príjem zo spoločnosti nemal. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 bol príjem otca zo závislej činnosti vo výške 2.196,88 Eur a príjem zo živnosti 33.847 Eur. Čistý priemerný mesačný príjem podľa tvrdenia otca na pojednávaní činí 500 - 700 Eur, príjem zo zamestnania bol cca 200 Eur mesačne. Otec podrobne špecifikoval výdavky na domácnosť. Súd však s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliada na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd preto za nevyhnutné výdavky považoval len výdavok otca na stravu vo výške 120 Eur mesačne, na drogériu vo výške 30 Eur mesačne, cestovné výdavky do práce a späť vo výške 20 Eur mesačne, na lieky a vitamíny vo výške 10 Eur mesačne, na ošatenie vo výške 50 Eur mesačne. Otec je vlastníkom nehnuteľnosti v P. spolu s manželkou, preto za odôvodnený výdavok súd považoval tiež daň z tejto nehnuteľnosti vo výške 0,90 Eur/mesiac (21,64 Eur/rok : 2 = 10,82 Eur/rok), pôžičku ŠFRB vo výške 51,79 Eur (103,57 Eur/mesiac : 2), životnú poistku vo výške 62,78 Eur/mesiac, teda výška nevyhnutných mesačných výdavkov otca predstavuje sumu 345,47 Eur. Pokiaľ ostatné otcom uvádzané výdavky na domácnosť súd nepovažoval za odôvodnené, urobil tak preto, že mal za preukázané a uveril tvrdeniu matky (naviac otec toto ani nesporoval), že v súčasnosti otec nežije s manželkou v spoločnej domácnosti, ale žije so svojou priateľkou G. Z. na adrese W., Ľ.. Š. XX. Naviac výdavky spojené s nehnuteľnosťou v P. R. nemohol súd ani považovať za nevyhnutné, keďže vlastníkom tejto nehnuteľnosti je len manželka otca. Priemerný čistý mesačný príjem manželky otca podľa jeho vyjadrenia predstavuje 900 Eur v čistom (hoci v návrhu uvádzal 800 Eur brutto). Otec má vyživovaciu povinnosť k maloletej O. a maloletej U., ďalšia vyživovacia povinnosť od posledného rozhodnutia otcovi nepribudla.
43. Na strane otca maloletej O. teda došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k podstatnej zmene pomerov, a to v tom smere, že jeho príjem sa zvýšil. V čase poslednej úpravy výživného bol podľa daňového priznania príjem otca podstatne nižší ako v súčasnosti (8.700 Eur), napriek tomu uvádzal čistý mesačný príjem do 1.000 Eur. Preto nebolo možné uveriť tvrdeniu otca, že pri viac ako štvornásobnom príjme uvádzanému v daňovom priznaní za rok 2019 (33.847 Eur zo živnosti + 2.196,88 Eur zo závislej činnosti) oproti roku 2014 je priemerný mesačný príjem otca v súčasnosti 500 - 700 Eur (v návrhu uvádzaných 440,95 Eur brutto). Je síce pravdou, že oproti roku 2014 vzrástli otcovi aj niekoľkonásobne výdavky, avšak podľa názoru súdu záujmom otca ako podnikateľa je realizovať výdavky a investície v takom rozsahu, že to podstatným spôsobom zníži jeho daňový základ, takže daňové priznanie je skôr dôkazom o hospodárení daňového subjektu z ekonomického hľadiska.
44. Navyše súd uvádza, že podľa nepopretého skutkového tvrdenia bol otec spoločníkom spoločnosti B. E. R.Š., s. r. o., zároveň bol zamestnancom tejto spoločnosti a jeho príjem bol cca 200 Eur mesačne. Iný príjem zo spoločnosti nemal. Pracovný pomer ako aj účasť v spoločnosti ukončil z dôvodu, že sa spoločnosti nedarilo (hoci jeho spoločník v podnikateľskej činnosti pokračuje), čím sa dobrovoľne a bez dôležitého dôvodu vzdal svojho príjmu, ktorý je schopný dosahovať, na čo je súd povinný v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť.
45. Vzhľadom na uvedené súd potom vyhodnotil tvrdenie otca o poklese jeho príjmu len za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa svojej zákonnej povinnosti vyživovať maloletú Barboru. Napriek tomu, že otec uvádza, že v dnešnej dobe nie je toľko práce a nevie to utiahnuť (čo však z vykonaného dokazovania
nevyplynulo), otec disponuje aj dvomi dodávkami a kontajnerovým vozidlom, ktorých hodnota má byť celkom 10.000 Eur, preto pokiaľ by sa otcovi v podnikaní nedarilo, nebol by dôvod tieto vozidlá držať. Súd pritom považuje za potrebné uviesť, že povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné ešte samé sa živiť, a ktoré je z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
46. Otec v konaní tvrdil, že výživné vo výške 400 Eur mesačne nevie uhradiť pre kopec výdavkov. K tomuto súd uvádza, že výživné je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto z príjmu povinného rodiča je potrebné uhradiť najprv výživné a až následne ostatné výdavky, a práve tieto ostatné výdavky musí prispôsobiť zostávajúcej sume.
47. Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu okolo 20 % až 30 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, ich veku a odôvodnených potrieb. Nakoľko má otec dve vyživovacie povinnosti, je potrebné sa pohybovať v úrovni 25 %. Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý ustálil na sumu 2.892,23 Eur mesačne (príjmy zo živnosti 33.847 Eur + príjmy zo závislej činnosti 2.196,88 Eur - úhrn povinného poistného z príjmov zo závislej činnosti 294,35 Eur - preukázateľne zaplatené poistné z príjmov zo živnosti 1.042,80 Eur = 34.706,73 Eur : 12 = 2.892,23 Eur). Z uvedenej sumy by bolo možné určiť výživné v rozmedzí od 578,45 Eur do 867,67 Eur, ktorá suma je určená pre všetky vyživovacie povinnosti otca, pritom 25 % z príjmu povinnej osoby predstavuje sumu 723,06 Eur, z čoho suma 400 Eur pripadá na maloletú O. (7 rokov) a zostávajúca suma 323,06 Eur, pripadajúca na maloletú U., je vzhľadom na jej vek (6 rokov) dostatočná.
48. V tejto dôkaznej situácii súd potom uzavrel, že otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, aby mohol platiť výživné aspoň v takej výške, ako bolo medzi rodičmi naposledy dohodnuté, teda v sume 400 Eur mesačne na maloletú O., ktoré výživné je tiež primerané odôvodneným potrebám maloletej, spravodlivé a zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd má za to, že otec je zdravý (keď svoje zdravotné problémy neuvádzal), v produktívnom veku a je v jeho možnostiach a schopnostiach výživné v uvedenej výške naďalej uhrádzať. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého ich výživu zabezpečí. Pokiaľ ide o náklady na maloletú, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na deti, je potrebné, aby sa na nich podieľala aj matka, avšak z dôvodu poskytovania osobnej starostlivosti o maloletú v nefinančnej forme zabezpečovaním bývania a ďalšími činnosťami spojenými s bývaným (pranie, žehlenie, varenie...) sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec.
49. Súd poukazuje tiež na to, že prezentácia príjmov, výdavkov a s tým súvisiaca spoločná domácnosť otca vyznievajú nedôveryhodne. Súd vníma toto ako špekulatívne konanie otca s úmyslom pôsobiť ako nemajetný. V opačnom prípade môže mať súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti za to, že otec má okrem uvedených príjmov aj iný príjem, z ktorého uhrádza svoje náklady, čím zahmlieva pred súdom svoje skutočné príjmy, aby sa tak vyhol plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktoré nie je schopné živiť sa samé.
50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú O. vo výroku I. tohto rozsudku ako nedôvodný zamietol v plnom rozsahu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
51. Záverom súd uvádza, že zníženie výživného je výrazným zásahom do práv dieťaťa a dochádza k nemu len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy povinná osoba nie je schopná doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť plniť z objektívnych dôvodov bez ohrozenia vlastnej sociálnej situácie. V súdenom prípade sa o takúto situáciu v žiadnom prípade nejedná, a to aj vzhľadom na prvoradú povinnosť každého povinného rodiča uhrádzať vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Dieťa nemôže byť sankcionované znížením výživného týmto spôsobom, resp. nie je možné takto prenášať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča, ktorý si svoju povinnosť voči maloletému dieťaťu riadne plní.
52. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
53. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
55. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. O trovách konania rozhodol súd vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani zásada úspechu, ani zásada zavinenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.