Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-16-2020.pdf
PDF · 81.08 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/16/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, C. G., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn. EX 3835/2017, pre vymoženie 210,- eur a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. 30Er/596/2017-21 zo dňa 22.01.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.
II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie odmieta.
III. Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom pod. sp. zn. EX 3835/2017 zastavil, výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 56,27 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 57 ods. 1 písm. h), § 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § 166a ods. 1, § 166b ods. 1, 2, § 167e ods. 1, § 167f ods. 1, 2, 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného, na základe ktorého súd prvej inštancie poverením zo dňa 13.04.2017 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Za exekučný titul označil rozhodnutie č. OU-SA- OO-2015/001506 vydané Okresným úradom Šaľa zo dňa 20.03.2015. Na odôvodnenie uviedol, že v rámci skúmania podmienok zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 28OdK/204/2018-13 zo dňa 05.10.2018 vyhlásený konkurz. Zároveň súd zistil, že dňa 31.12.2018 bolo vydané oznámenie v Obchodnom vestníku č. 249/2018, že konkurz úpadcu sa zrušuje z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, pričom poznamenal, že prípadné zrušenie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku nemá vplyv na povinnosť súdu zastaviť exekúciu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v zmysle § 167f zákona č. 7/2005 Z.z. exekúciu zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil odkazom na ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“), ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Podotkol, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) predmetného zákona sa stará exekúcia zastavuje v prípade existencie dôvodu na zastavenie starej exekúcie vyplývajúceho z osobného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, pričom pre tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. Napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 22.01.2020 a oprávnenému bolo doručené dňa 30.01.2020, t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z., ktorým malo byť predmetné exekučné konanie zastavené k 01.01.2020. Oprávnený má za to, že napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z.z., nakoľko k zastaveniu starej exekúcie došlo ex lege na základe ustanovení uvedeného zákona, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že mu nie je známe na základe čoho sa oprávnený odvolal, ani k čomu sa má vyjadriť.
6. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní má postavenie účastníka konania, len čo do rozhodovania o trovách exekúcie, neprináleží mu hodnotiť závery ku ktorým dospel oprávnený.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie odmietnuť a výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdiť.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
12. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 31.03.202017 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho súd prvej inštancie poveril dňa 13.04.2017 vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného úradu Šaľa č.k. OU-SA-OO-2015/001506 zo dňa 20.03.2015. Uvedeným rozhodnutím bola povinnému uložená pokuta vo výške 210,- eur, splatná do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2015 a vykonateľnosť dňa 28.04.2015.
13. Z predloženého spisu mal odvolací súd za preukázané, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 28OdK/204/2018-13 zo dňa 05.10.2018 vyhlásený konkurz a tiež, že dňa 31.12.2018 bolo vydané oznámenie v Obchodnom vestníku č. 249/2018, že konkurz úpadcu sa zrušuje z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
14. Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučné konanie malo byť zastavené ex lege v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z.z.. Odvolací súd má za to, že uvedený zákon vychádza z
toho, že stará exekúcia sa zastavuje ex lege, a teda v zásade tým okamihom je exekúcia zastavená. Relevantné skutočnosti definované v uvedenom zákone však musia nastať po účinnosti tohto zákona, t. j. zákona č. 233/2019 Z.z., čo je od dátumu 01.01.2020, okrem prípadu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, keď postačuje, ak rozhodná doba uplynula kedykoľvek pred 01.01.2020. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28OdK/204/2018-13 zo dňa 05.10.2018, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z..
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
16. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z.z.) zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinnej od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného predpisu nepripúšťa, podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
17. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané dňa 22.01.2020. Oprávnený toto uznesenie napadol ako celok, pritom bol v napadnutom uznesení aj správne poučený, že proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Ak ho napriek tomu podal, nie je takéto odvolanie podľa už citovaných ustanovení prípustné (§ 355 ods. 2 CSP a contrario).
18. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).