Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-122-2020.pdf
PDF · 160.43 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/122/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. K., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky - V.. B. V., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXXX/X, B., C. Č. K. XX, B., zastúpená: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava a otca
- W. K., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX, C. Č. K. XX, B., zastúpený: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Schvaľuje sa rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne, počnúc od 01.11.2020, kde výživné je splatné vždy do 28-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v sobotu od 09:30 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 09:30 hod. do 17:00 hod., každý nepárny kalendárny rok na veľkonočný pondelok od 09:30 hod. do 13:30 hod., každý párny kalendárny rok na veľkonočný pondelok od 13:00 hod. do 17:00 hod., každý kalendárny rok dňa 24.12 od 09:30 hod. do 13:00 hod., každý párny kalendárny rok dňa 25.12. od 09:30 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 26.12. od 09:30 hod. do 17:00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Matka je povinná maloleté dieťa v určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať otcovi a v určenom čase maloleté dieťa v mieste bydliska matky prevziať od otca späť. Otec je povinný maloleté dieťa v určenom čase v mieste bydliska matky prevziať od matky a v určenom čase maloleté dieťa v mieste bydliska matky odovzdať matke späť.
V prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič na strane ktorého táto prekážka vznikla povinný informovať o tom bezodkladne druhého rodiča pred termínom styku.
III. Súd ukladá výchovné opatrenie rodičom maloletého dieťaťa spočívajúce v ich povinnosti spoločne sa podrobiť po dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, referát poradensko-psychologických služieb, ktorý je povinný tunajšiemu súdu zasielať správu z psychologického poradenstva v pravidelnom štvrťročnom intervale.
IV. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.08.2020 domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Navrhol, aby súd rozhodol, tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky. Otec maloletého je povinný platiť na výživu dieťaťa 200,- Eur mesačne do 30. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého v majetkových veciach. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., počas letných prázdnin od posledného dňa školského roka od 12:00 hod. do 15.7. do 19:00 hod., počas zimných školských prázdnin každý párny rok v čase od 24.12. od 9.00 hod. do 17.00 hod., od 26.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod., od 30.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 10.00 hod. nepárneho roka, každý nepárny rok od 24.12. od 17.00 hod. do 26.12. d0 9.00 hod., od 27.12. od 17.00 hod. do 30.12. do 9.00 hod., od 1.1. párneho roka od 10.00 hod. do 2.1. do 10.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatku od 10.00 hod. do 17.00 hod. Veľkonočného pondelka. Matka sa zaväzuje maloletého na styk s otcom pripraviť a styk s dieťaťom mu umožniť. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Návrh odôvodnil tým, že s matkou žili v spoločnej domácnosti matky. Po čase sa medzi nimi vyskytovali časté hádky a nezhody, čo vyvrcholilo 17.07.2020, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. V súčasnosti pracuje ako stavebný majster v spoločnosti A.-C. B..T..Y.. s priemerným čistým príjmom cca 1.080,-Eur. Mesačné náklady sú na potraviny, drogériu, cigarety, oblečenie, prepravu približne 400,- Eur. Býva vo firemnom byte v B.. Otec ďalej uviedol, že podľa jeho vedomostí má matka maloletého jediný príjem a tým je rodičovský príspevok. Súhlasí so zverením maloletého matke, ale žiada súd o úpravu styku z dôvodu, že matka mu kladie pri uplatnení jeho rodičovských práv a styku s maloletým rôzne iracionálne podmienky. Medzi ne patrí napríklad, že smie byť s maloletým len v meste Sereď, čím je vylúčené, aby syna vzal niekam na výlet, prípadne dovolenku. Dokonca sa nesmie stretávať ani s jeho rodičmi. Maloletý nie je kojený a je plne v jeho schopnostiach a zručnostiach sa o neho starať bez prítomnosti matky. Keď spolu bývali v spoločnej domácnosti, takisto sa o maloletého dokázal plne postarať sám a veľmi mu záleží, aby si s maloletým budoval aj naďalej vzťah. Odkedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, matke poslal na výživu maloletého 200,-Eur na mesiac a na meniny mu priniesol darček a bežné veci ako plienky, umelé mlieko, oblečenie.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 02.10.2020 uviedla, že navrhuje zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, a súhlasí s tým, aby obaja rodičia boli oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhuje stanoviť príspevok otca na výživu maloletého v sume 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Jej aktuálny mesačný príjem je vo výške cca 390,- Eur. Jej pravidelné mesačné výdavky na jej osobu a domácnosť sú nasledovné: strava 150,- Eur, ošatenie a obuv 100,- Eur, drogéria 50,- Eur, elektrika ZSE 30,- Eur, platby spojené s užívaním bytu (voda, stočné, odpad, teplo, fond opráv) 100,- Eur, RTVS 4,64,- Eur, telefón 35,- Eur, internet 17,99,- Eur, PHM 100,- Eur, poistenie nehnuteľnosti 20,51,- Eur, životná poistka Allianz SP 34,10,- Eur, doplnkové dôchodkové sporenie Tatra banka 20,- Eur, hypotéka Tatra banka 255,52,- Eur, spotrebný úver Tatra banka 50,- Eur, Auto-úver 192,- Eur Matka vo vyjadrení uviedla, že pravidelné mesačné výdavky na maloletého sú nasledovné: mlieko 90,- Eur, plienky 50,- Eur, vlhčené obrúsky 10,- Eur, krém na ekzém 19,- Eur, hygienické potreby 30,- Eur, ošatenie a obuv 200,- Eur, lieky cca 20,- Eur. V súčasnosti matke pomáha jej matka, ktorá jej mesačne prispieva sumou 200,- Eur. Matka uviedla, že návrh otca na jeho navrhovanú úpravu styku s maloletým považuje za neprijateľný a to z viacerých objektívnych dôvodov. V prvom rade maloletý Jakub ma aktuálne 13 mesiacov, čo znamená, že je intenzívne vitálne naviazaný na matku (a to i bez ohľadu, či matka kojí alebo nie). Požiadavka otca v tomto smere na prípadné prespávanie maloletého u neho sa preto opodstatnene javí ako objektívne predčasná v rozpore so základnými vývinovými potrebami dieťaťa. Akékoľvek rozhodnutie súdu v tejto otázke, ktorým by bolo vyhovené v tejto časti návrhu otca, by bolo v príkrom rozpore ako s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v tejto otázke, tak s mnohými odbornými vyjadreniami v tejto oblasti. Matka naviac nie je presvedčená o tom, že otec maloletého je skutočne „plne spôsobilý zabezpečiť maloletému komplexnú starostlivosť bez prítomnosti matky“. Táto skutočnosť nevyplýva ako z podaného návrhu, tak ani z doposiaľ realizovanej výchovy z jeho strany, nehovoriac o zmätočnej predstave otca brávať v tomto veku maloletého na výlety mimo jeho bydliska,
resp. na dovolenky (v SR alebo v zahraničí). Otcovi nebráni v styku s ich maloletým synom, avšak požaduje od neho zároveň dodržiavanie i určitých návykov maloletého ako je denný režim, stravovací režim, spánkový režim a s tým súvisiace okolnosti, ktoré však otec podľa vyjadrenia matky berie na ľahkú váhu, čo môže byť v konečnom dôsledku na úkor samotného maloletého. S ohľadom na uvedené navrhuje súdu úpravu styku otca s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod., pričom s ohľadom na vek maloletého pripadá do úvahy aktuálne upraviť vianočné sviatky a nový rok v rozsahu týchto dní: 24.12. v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod., 25.12. v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod., 26.12. v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod., 31.12. v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a 01.01. v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod., v ostatnom je ponechaná úprava styku na dohode oboch rodičov.
4. Podaním zo dňa 05.11.2020 otec žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie alebo rozhodol vo veci samej tak, ako je uvedené v podanom návrhu. Uviedol, že na poslednom pojednávaní sa s matkou dohodol, že mu matka umožní sa s maloletým stretávať, a to tak, že bude môcť byť s maloletým bez prítomnosti matky 1 deň v týždni v sobotu a druhý týždeň v nedeľu striedavo v čase od 9:30 -18:00 hod. Dňa 01.11.2020 v zmysle tejto dohody išiel pred byt maloletého s tým, že matka ho vyzvala, aby išiel k nej do bytu, pričom túto výzvu uposlúchol. V domácnosti mu matka uviedla, že chce, aby zostal s dieťaťom u nej a že sa s ním chce rozprávať. Matka sa rozhodla následne, že si pôjde kúpiť raňajky na blízku čerpaciu stanicu. Maloletého obliekla, dala ho do kočiara. Otec ďalej uviedol, že maloletého osamote na sídlisku, kde býva matka maloletého aj on kočíkoval a uspával. Po určitom čase mu matka volala, nech sa vráti. Uviedol, že sa s ním prechádza a chce s ním byť sám. Matka ho vyhľadala, začala kričať, trhať mu kočiar s dieťaťom z ruky, hrozilo, že sa kočiar prevrhne. Maloletý sa samozrejme prebral a začal plakať. Z dôvodu, aby zamedzil traumatizovaniu maloletého, ustúpil a matka bez ďalšieho zobrala dieťa v kočiari a odišla s ním preč. Túto skutočnosť išiel oznámiť na políciu, stade ho polícia v súlade s heslom „pomáhať a chrániť“ poslala preč, lebo nemá rozsudok súdu. Je zrejmé, že matka napriek ubezpečovaniu súdu bráni vo výkone rodičovských práv otca.
5. Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že žije sám v B. v byte, ktorý má v podnájme. Jeho príjem je 1100 -1080,- Eur v čistom, pracuje ako stavebný majster. Iný príjem nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani žiadnu hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Má nasledovné výdavky: bývanie 350,- Eur s energiami, potom má už len bežné výdavky, strava, oblečenie, hygiena. Nemá žiadnu pôžičku. Na cigarety minie asi 6,80,- Eur denne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. S matkou maloletého nežijú spolu od 17.07.2020, odkedy matke pravidelne prispieva na výživu 200,-Eur mesačne. Na ďalšom pojednávaní sa otec vyjadril k tomu ako prebiehalo jeho stretávanie sa s maloletým posledných 5 týždňov od ostatného pojednávania. Otec uviedol, že prvé dva víkendy boli úplne v poriadku. Na ďalší sa matke ospravedlnil, že pre malého si nepríde, nakoľko mal chrípku. Štvrtý víkend matka vyrukovala s nejakým posudkom od psychologičky. Matka chcela aby štvrtú nedeľu v poradí strávil u nej. No keď je u matky, tak stále počúva nejaké narážky, nevenuje sa maloletému tak, ako keď je s ním sám. Matka začala byť hysterická a keď bol na prechádzke s maloletým, tak mu maloletého vytrhla aj s kočíkom a išla s ním domov. Posledný 5. víkend, bol doobeda ešte na testoch, malinký doobeda spinkal. Asi o pol 12 mu matka volala, že už môže prísť po neho, potom ho doniesol o 17:30 hod., nakoľko mu zaspal v kočíku. Prvé dva víkendy odchádzal po minútke, malý bol nachystaný. Posledné dva týždne, keď prišiel po neho, už nebol nachystaný a popri tom ako sa malý chystal, počúval narážky na jeho osobu, na jeho rodinu, že si mal dieťa spraviť niekde inde, že opustil rodinu. Po odchode od matky išiel s maloletým na prechádzku, keď bolo pekne. Prešli sa po sídlisku, potom išli k nemu, maloletého prezliekol, najedli sa, pohrali. Prvý víkend išiel spať až poobede a spal asi dve hodiny, ten ďalší víkend spal jednu hodinu od 11:30 hod. a potom sa pohrali a boli na prechádzke a zaspal asi o 15:00 hod. a spal asi 1,5 hod. Po spaní sa najedli, pohrali a odniesol maloletého matke. Posledný piaty víkend boli na prechádzke. Poobede mu zaspal asi o 16:30 v kočíku, potom ho zaniesol matke. Čo sa týka zaspávania, maloletý nemal žiadny problém, otočil sa k nemu, pohral sa s uškom a zaspal. Zaspávanie netrvá dlho, max. asi 5-10 minút. Jedlo mu pripravoval on, jedenkrát mama. Vie variť. Keď sa maloletý zobudil, nebol nepokojný, posadil sa, popozeral a zbadal hračky. Počas obdobia od posledného pojednávania nemal žiadny problém, ani neplakával. Keď sa ho matka pýtala, či ju nespomínal, tak po celý krát ju spomínal asi dvakrát. Boli na prechádzke, otočil sa povedal mama - mama a zas ho zaujímalo niečo iné, vtáčiky, detičky. Preberanie maloletého prebehlo dobre, pýtal sa tata tata, bolo bezproblémové. Keď ho vracal, tiež to bolo v poriadku, rozbehol sa za matkou. Ani ten poslednýkrát nebol problém počas preberania. Maloletý je živší, vyžaduje si pozornosť, ale je štandardné zlaté dieťa, nezvykne plakať, dokonca ani vtedy, keď sa uderí. Keď býval s maloletým, bol väčšinou sám, jeden víkend prišli poobede jeho rodičia
a sestra a vtedy asi nastal ten problém, že matka začala trvať na tom, že len u nej. Myslí, že má problém s jeho rodičmi, že jej ležia v žalúdku. Starí rodičia majú záujem sa stretávať s maloletým, matka mala vždy problém s jeho rodičmi, aj keď spolu žili. Otec sa ďalej vyjadroval k tomu ako prebiehala jeho starostlivosť o maloletého keď žili s matkou v spoločnej domácnosti. Uviedol, že vtedy trávil čas s maloletým keď prišiel z práce asi od 17:00 hod. do 21:00 hod., pokiaľ nešiel spať a cez víkendy trávili čas spolu. V noci vstával, aby mu zarobil mlieko. Zvykli sa s maloletým hrať, chodili na návštevy, chodili na prechádzky aj s matkou, väčšinou trávili čas spolu, ale zvykol tráviť s maloletým čas aj sám, keď si matka išla niečo vybaviť, alebo išla von s kamarátkami, čo však za tých 9 mesiacov bolo asi 4 krát. Keď žili v spoločnej domácnosti, maloletý vstával niekedy o šiestej alebo o siedmej, prebalil ho, nakŕmil, matku nechal vyspať, pripravil raňajky, malého dal do stoličky. Potom išiel spinkať asi o 10:00 hod., mával aj poobedný spánok, medzi tým sa aj obedovalo. Večer sa kúpal asi okolo 20:00 hod. - 20:30 a potom išiel spinkať. Pred tým papal, dávali mu kašu a na noc dostal fľašu mlieka. Takýto večerný režim mal aj cez týždeň. Večer ho uspávala matka, niekedy ho uspávali spolu, no vtedy býval nepokojný, lebo sa raz otočil k jednému, raz k druhému. Niekedy ho uspával aj večer, asi tak raz do týždňa. Čo sa týka kúpania, kúpali ho spolu, zvykol ho aj prebaľovať. Ďalej sa otec vyjadril k tomu ako prebiehal jeho styk s maloletým po rozchode s matkou. Uviedol, že býval s maloletým každý deň, potom po menších hádkach s matkou, asi tri-štyri týždne sa stretával s maloletým raz za týždeň na dve hodiny, to bolo viac menej na dohode. Matka trvala na jej prítomnosti, keď bol s maloletým. S maloletým sa stretáva tak, ako sa dohodne s matkou. Zvykli sa s maloletým hrať, blázniť sa, chodili na prechádzky. Chodili aj k nemu na byt možno hodinku, raz do týždňa. Tam boli už bez matky. Prítomnosť matky je pre neho záťažou, pretože stále musí počúvať jej narážky, musí jej odpovedať, niekedy radšej ani neodpovedá. Matku maloletého považuje, čo sa týka starostlivosti za dobrú matku, niekedy to však preháňa, neustále sa ho snaží škatuľkovať, myslí si že je hyperaktívny, pri tom malý je úplne normálne dieťa. Otec uviedol, že jeho pracovný čas je od 07:00 hod. do 16:30 hod., vie sa raz do týždňa dohodnúť na skoršom odchode, pričom deň si môže vybrať. Pracuje v B.. Vianoce s maloletým trávili tak, že navštívili rodinu, matka chystala večeru, on si zatiaľ zobral maloletého a išli na prechádzku. Sviatky 25-teho a 26- teho navštívili rodinu, boli u sestry matky a 26-teho navštívili matkinho dedka, kde sa zišla celá rodina. Plánuje tráviť Vianoce u rodičov, strávi s nimi štedrú večeru. Jeho rodina má pre maloletého nachystané darčeky. Cez veľkonočné sviatky chodieva navštíviť najbližšiu rodinu, inak tieto zvyky nepestuje. S maloletým minulý rok boli u matkinej rodiny. Komunikácia s matkou je niekedy v poriadku, niekedy si skočia do vlasov pre maličkosti. Myslí, že matka nie je ešte s ich rozchodom stotožnená. Niekedy to medzi nimi prehrmí, snaží sa s matkou komunikovať ohľadne maloletého, no vždy to skončí o rozhovore o ich vzťahu a podobne. Zvykli sa hádať pred maloletým, preto aj odišiel, no teraz to riešia cez telefón, aby to maloletého nejak nezasiahlo.
6. Právny zástupca otca uviedol, že výsluchom oboch účastníkov bolo zistené, že obaja sú schopní sa postarať o maloleté dieťa, v súlade s jeho záujmami a potrebami, dokonca účastníci túto schopnosť vzájomne kladne voči sebe hodnotia. Toto považuje za nesporné. Problém, ktorý spôsobuje to, že úprava styku bola predložená súdu na rozhodnutie je v tom, že matka protektívne nezdravo, aj keď ľudsky pochopiteľne, chce mať pod kontrolou úplný rozvoj maloletého bez ohľadu na to, či sa jedná o otca alebo cudzie osoby. Tento záver si dovolil urobiť preto, že matka aj na pojednávaní uviedla aj: „otec si dovolil predstaviť maloletému cudzích ľudí bez toho, aby som tam bola ja. Maloletý má s otcom skvelý vzťah, ale nie je na neho zvyknutý, bolo by dobré, keby s ním bol tak tri hodiny, možno viac, ale za mojej prítomnosti.“ Je teda zrejmé, že matka chce mať absolútne pod kontrolou život maloletého, jeho správanie, pocity postoje. Uviedla aj to, že keď maloletý okamžite nevenuje pozornosť, čuduje sa tomu, konzultuje to s odborníkmi, z tohto je zrejmé, že matka maloletého nemá racionálny prístup k tomu, aby aj otec mohol napĺňať svoje rodičovské práva, tak ako to predpokladá zákon, medzinárodné dohovory, charta detských práv. Takýto prístup a výchova nie je v záujme maloletého, lebo ho oberá o odolnosť v neskoršom veku a schopnosť odolávať prekážkam v živote a riešeniu zložitých životných situácií. Veľmi jemné rozdiely, ako toto dieťa vychovávať medzi rodičmi, nemôžu mať za následok, že toto dieťa bude mať odopretý široký intenzívny vzťah s otcom. Matka postupuje tak, že síce verbalizuje, že je dôležité aby maloletý mal vzťah s otcom, ale fakticky mu v ňom bráni. Keď nie je realizovaný podľa jej predstáv, dokonca si dovoľuje bez akéhokoľvek rešpektu porušiť prísľub, ktorý dala súdu a nepovažuje to za problém. Po právnej stránke je preukázané v tomto konaní, že otec maloletého mal bránené vo výkone rodičovských práv, teda návrh je dôvodný. Právny zástupca žiadal, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, aby otec bol zaviazaný platiť výživné tak, ako je uvedené v návrhu a aby upravil styk
maloletého s otcom každý párny týždeň od piatka do nedele, každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v ostatnom tak, ako je uvedené v návrhu. Náhradu trov konania si neuplatnil.
7. Matka, vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že býva vo vlastnom byte, sama s maloletým, v B.. Vlastní pozemky vo M. N. M., niečo v okolí Š., jeden sa prenajíma, je to orná pôda, raz do roka má za ňu nájom 100,- Eur. Jej príjem je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa 390,- Eur a výživné 200,- Eur, pomáhajú jej rodičia, dávajú jej 200,- Eur mesačne. Otec je na dôchodku a mamina poberá opatrovateľský na dedka. Iný príjem nemá. Otec platil výživné, nemá žiadne dlžné výživné, na výške výživného sa vedia dohodnúť. Matka sa vyjadrila k dennému režimu maloletého. Uviedla, že maloletý sa zobudí ráno o 07:00 hod. niekedy si pospí doobeda, potom ide spinkať poobede. Maloletý spinká nepravidelne, no každý deň spí väčšinou aj doobeda aj poobede, spáva tak 1,5 hodinky. Doobeda ide spať dve-dve a pol hodiny po zobudení, teda od 09:30 -10:00 a spí asi hodinku, hodinku a pol, potom sa naje, hrajú sa doma, alebo idú na návštevu ku kamarátke, idú do parku, k jej mamine a tam si pospí. Poobedný spánok sa začína po 3,5 hodine, odkedy sa naposledy zobudil. Takže ide spať asi o 14:30 hod.-15:00 hod. a spí aj hodinu, hodinu a pol. Potom vydrží byť hore 4,5 hodiny, čo aktívne trávia čas, hrajú sa, idú na prechádzku alebo na návštevu. Večeru papá na etapy, od 17:00 hod. do 19:00 hod., potom nasleduje večerná hygiena, kúpe sa asi o 20:00-20:30 hod. a potom ide hneď spať. Uspáva ho ona. Spí celú noc, vypýta si raz v noci mlieko. Keď žili v domácnosti s otcom, otec trávil s maloletým asi 3 hodiny denne, cez týždeň aj cez víkend, to bol čas, kedy sa mu venoval a bol s ním. Cez víkendy bývali spolu tak, ako uviedol otec, otec sa ju snažil nechať vyspať. Ráno si ho otec zobral, ale maloletý to bolo že mama mama, takže vstala asi o hodinu, hodinu a pol po nich. Ďalšiu časť víkendu boli spolu, keď išla do obchodu, malého uspala, keď sa zobudil, tak bol s otcom. Keď išli na návštevu alebo na prechádzku, tak išiel s nimi aj otec. Otec sa zvykol s maloletým blázniť. Vzťah maloletého k otcovi hodnotí ako dobrý, malý ho ľúbi, veď je to jeho tatino. Vzťah sa vytváral medzi nimi pomaly, malý ho ľúbi, teší sa na neho, ale nie je to zapríčinené tým, že by spolu trávili nevie koľko času. Keď spolu žili, otec maloletého prebaľoval, čo sa týka jedenia, maloletý si vyžadoval, aby mu dávala jesť ona. Ale keď mu povedala, že ho nakŕmi tatino, tak s tým nemal problém. Maloletý spával v posteli s nimi v izbe s tým, že ho uspávala ona, ale žiadala otca, aby sa na tom zúčastňoval aj on, niekedy prišiel, ale potom krátko pred zaspatím, keďže maloletý bol nepokojný, povedala otcovi, aby odišiel a maloletý do dvoch minút zaspal. Ak si to vymenili a skúsila odísť ona, tak to bol boj a maloletý nezaspal. Po rozchode otca požiadala, aby chodil každý deň, to mu nejak nevyhovovalo, povedal, že načo sa rozchádzali, keď tu má byť strčený. Malý sa ho dožadoval, nevedela mu vysvetliť, prečo tam tatino neni. Na malom videla, že keď s ním bol raz do týždňa, na dve hodiny, vtedy bol malý najkľudnejší. Má problém s tým, že nevie maloletému vysvetliť, kde je otec dva alebo tri dni. Proste videla, že maloletý je najkľudnejší, keď sa s otcom stretával raz za týždeň. Takto to má maloletý aj s ostatnými členmi rodiny, napr. s jej matkou, tiež keď k nej nejde každý deň tak sa maloletý na ňu pýta. On to dookola spomína, tata, baba, potom ho to prejde. Od posledného pojednávania, ten prvýkrát prišiel otec načas, zobral si malého, hlásil sa jej každú hodinu, slušne, či papal, nepapal. Keď sa vrátil domov, maloletý ju ignoroval, bol jedovatý. U maminy zhadzoval magnetky. Zahadzoval predmety, čo nikdy v takom rozsahu nerobil. Keď bol maloletý druhýkrát s otcom, tak sa jej otec už tak nehlásil, dal jej vedieť, že maloletý zaspal o 11:00 hod., poobede sa jej už neozýval, načo mu volala, otec jej uviedol, že nemá čas sa jej hlásiť, že sa venuje maloletému. Čo sa týka preberania, nikdy sa nestalo, že by maloletý nechcel ísť s otcom. Predtým sa o maloletého staral vždy s ňou, nikdy ho nemal 8,5 hodiny, to bolo jasné, že toto bude fiasko. Nevie uviesť, či za tých 8,5 hodiny sa otec o maloletého staral adekvátne. Myslí, že otec ho nakŕmi tým štýlom, že niečo spapaj, našla v kočíku sladké piškóty, buchty. Nepochybuje, že malý zaspí, keď malý sa s ním blázni, potom je unavený. Pri odovzdávaní taktiež neboli problémy, on dá tatinkovi pápá, on chápe, že tatinko s nimi nebýva. Na štvrtý víkend otca prosila, aby prišiel ku nej, vysvetlila mu, ako malý reaguje, že kontaktovala aj psychologičku, že im odporučila, aby išli k psychologičke spolu. Vysvetlila jej, prečo maloletý môže reagovať tak, ako reaguje s tým, že pre takto malé dieťa je 8,5 dlhý čas. Doobeda bol otec u nej, potom s ním išiel na prechádzku v kočíku, pričom maloletý zaspal. Išla si na pumpu kúpiť raňajky, po 20 minútach otcovi zavolala, či je malý v poriadku, či spinká, odpovedal, že zaspal, ale že jej malého neprinesie. Že ho má mať on. Na čo za ním prišla, uviedla mu, čo povedala psychologička, opätovne a nerobila žiadne hysterické scény a maloletého zobrala domov. Čo sa týka posledného styku, poprosila otca, aby išiel na testy, keďže je z červeného okresu. Potom prišiel k nej asi o 11:30 hod., malý sa zobudil, napapali sa, hrali sa, nachystali ho, odišli, išli na prechádzku, potom boli spolu na byte, potom išli spolu na kočík
a prišli asi o 17:30 hod. a nebol žiaden problém. Otec bol u nich asi do pol ôsmej, chcela, aby keď sa maloletý zobudí, aby tam tatino bol. Toto maloletý znáša dobre, bez akýchkoľvek následkov. Čo sa týka Vianoc, na Vianoce boli spolu, ona nachystala stôl, otec s maloletým išiel na kočík. Navštívili iba jej rodinu a to 25.12. sestru a ďalší deň dedka. Tento rok chce Vianoce tráviť so svojim synom. Má vzťah aj k Veľkej noci, chce syna k tomuto viesť. V pondelok doobeda sa chodí šibať, bol s maloletým otec, išli šibať všetci spolu. Komunikáciu s otcom nevie opísať, keď sa dobre vyspia tak je dobrá, keď je otec u rodičov, tak je zlá. Dôvodom problémov je to, že keď je otec s rodičmi, tak ona je potom iba obyčajná chudera, nič. Toto jej napísala aj jeho sestra, to bolo mesiac pred Vianocami. Napriek tomu, ako sa k nej rodičia otca zachovali, zobrala svojho syna k jeho tete, a až po naliehaní na rodičov otca nakoniec prišli, s malým sa hrali. Sestra otca u nej bola jedenkrát, napriek tomu, čo o nej uviedla, pohostila ju, bavila sa s ňou normálne.
8. Právny zástupca matky sa na pojednávaní pridržal svojho písomného vyjadrenia a poukázal na úradný záznam zo dňa 23.10.2020 a odborné stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 09.11.2020. Predovšetkým odborné stanovisko založené do spisu zostáva za daného stavu ako jeden z mála nestranných a nezávislých dôkazov v kontexte subjektívnych vyjadrení účastníkov konania. Z uvedeného stanoviska je zrejmé, že aktuálne nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo od matky, na ktorú je vitálne naviazané, odlúčené na viac ako sú 3 hodiny. Toto je podľa názoru matky zásadnou skutočnosťou a práve skutočnosti obsiahnuté v návrhu otca svedčia v tú skutočnosť, že otec uprednostňuje svoje záujmy pred reálnymi vývinovými a vývojovými potrebami dieťaťa. Čo sa týka výhrady otca, matka si nie je vedomá porušenia akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia súdu v tomto konaní. Rovnako pre objektívnosť chápania záujmov dieťaťa svedčí na jednej strane pozitívny prístup matky k tomu, aby sa v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka zlepšila komunikácia medzi účastníkmi konania, ktorá s určitosťou nie je na takej úrovni ako bolo deklarované, na druhej strane je tu zjavné odmietanie otca pristúpiť k takémuto kroku a pracovať na tom, aby sa táto komunikácia, ktorá je potrebná aktuálne, ale aj pre ďalšie roky, zlepšila a bola tak v záujme dieťaťa, na takej úrovni, ako si zaslúži. S ohľadom na uvedené predovšetkým vek maloletého dieťaťa k dnešnému dňu 15 mesiacov, ustálenú rozhodovaciu prax súdov žiada, aby bolo vo vzťahu k zvereniu a výživnému rozhodnuté v zmysle súhlasného vyhlásenia rodičov a v otázke úpravy styku v zmysle vyjadrenia matky zo dňa 02.10.2020.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje úpravu styku otca s maloletým na jeden týždeň v sobotu, druhý týždeň v nedeľu od 09:30 hod. do 18:00 hod. s tým, že cez týždeň takisto na pár hodín, asi na dve hodiny. Vzhľadom ku komunikácii rodičov a úrovni ich komunikácii navrhol uloženie výchovného opatrenia na Referáte psychologicko poradenských služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 30.09.2020 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie v domácnostiach oboch rodičov. Šetrením bolo zistené, že byt, v ktorom žije matka s maloletým je moderne a útulne zariadený, čistota a poriadok bol v čase šetrenia na vysokej úrovni. Maloletý má v domácnosti matky zariadenú detskú izbu na hranie, kde má k dispozícii plno hračiek, spí však v spoločnej izbe s matkou v detskej postieľke. Byt, v ktorom žije otec pozostáva z jednej izby, kuchyne a sociálneho zariadenia. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že v prípade, že by v jeho domácnosti maloletý prespával, mal by k dispozícii v spálni postieľku, ktorá aktuálne nie je zložená, priestor na hranie by mal k dispozícii v obývacej miestnosti. Matka pri šetrení uviedla, že sa s otcom maloletého dieťaťa „vedia“ aj „nevedia“ dohodnúť. Ich dohoda závisí vždy od toho, v akom rozpoložení sa otec maloletého dieťaťa nachádza, t. j. akú má náladu. Otec uviedol, že k podanému návrhu dospel na základe komunikácie s matkou maloletého dieťaťa, ktorá síce umožňuje stretávanie s maloletým dieťaťom, avšak matka komunikuje podľa toho, akú má aktuálnu náladu.
11. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 23.10.2020 vyplýva, že sa matka dostavila na uvedený úrad, aby sa vyjadrila k realizovaniu stretávania otca s maloletým, ktoré bolo dohodnuté na pojednávaní. Matka uviedla, že maloletý sa vrátil veľmi hladný a spochybnila zoznam jedál, ktoré otec zasielal, že maloletému dával. Uviedla, že maloletý matku asi 1,5 hodiny ignoroval a jeho vzdorovitosť trvala asi 1,5 dňa. Pri ďalšom stretnutí matka uviedla, že ju otec ignoroval a počas preberania maloletého telefonoval. Upozorňovala otca, že maloletý je unavený, čomu nevenoval pozornosť. Musela sa otcovi ozývať s tým, prečo ju neinformuje.
12. Z odborného stanoviska Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 09.11.2020 vyhotoveného PhDr. Alenou Kopányiovou, PhD., psychologičkou vyplýva, že s matkou boli realizované konzultácie a poradenské rozhovory formou dištančného poradenstva. Stanovisko obsahuje informácie o maloletom dieťati a o tom ako prebiehalo stretávanie maloletého s otcom, pričom zo stanoviska vyplýva, že tieto informácie boli poskytnuté psychológovi, matkou. V závere je v stanovisku konštatované, že adaptačné schopnosti maloletého sa len rozvíjajú a to primárne v blízkosti matky, ktorá mu poskytuje dôležitú sociálnu oporu. Zmeny v správaní maloletého poukazujú na nezrelosť maloletého bezpečne sa odpútať od matky pri samostatnom styku s otcom bez jej prítomnosti. Pre zdravý psychický vývoj maloletého je potrebné, aby mal maloletý primeraný kontakt s oboma rodičmi. Aktuálne nie je v jeho záujme, aby bol odlúčený od matky na dlhší čas ako sú 3 hodiny, ktorý maloletý bezpečne zvládne.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
14. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Doposiaľ neboli súdom upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do 17.07.2020, kedy otec maloletého odišiel zo spoločnej domácnosti, pričom matka s maloletým zostali žiť v pôvodnej domácnosti. Maloletý mal v čase rozhodovania súdu 14 mesiacov, nenavštevoval žiadne zariadenie a nachádzal sa v celodennej starostlivosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Matka maloletého žije spolu s maloletým v byte v B., ktorého je výlučnou vlastníčkou. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 370,-Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 24,95,-Eur. Otec matke po odchode z domácnosti pravidelne prispieval výživným na maloletého vo výške 200,-Eur mesačne. Zároveň matke prispievali mesačne jej rodičia, ktorí jej poskytovali sumu 200,-Eur. Otec žije sám v prenajatom byte v B.. Je zamestnaný v spoločnosti A.-C. B..T..Y.. ako stavebný majster a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 14.10.2019 do augusta 2020 je vo výške cca 1.193,-Eur. Obaja rodičia majú iba jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Q..
15. Rodičia maloletého uzatvorili na pojednávaní rodičovskú dohodu na základe ktorej sa dohodli, že maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne, počnúc od 01.11.2020, kde výživné je splatné vždy do 28-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa sa nedohodli ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
16. Podľa § 36 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine) ak rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods.1, ods.3 a ods.4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 ods.1 a ods.2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 ods.1 a ods.2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 62 ods. 1, ods.2, ods. 4 a ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 37 odsek 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca bol podaný dôvodne, pretože sú splnené zákonné podmienky, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, keďže rodičia maloletého spolu nežijú.
27. V konaní bolo výpoveďami rodičov maloletého preukázané, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, pričom táto sa o maloletého riadne stará a otec maloletého po svojom odchode zo spoločnej domácnosti pravidelne prispieva na výživu maloletého sumou 200,-Eur mesačne. Vzhľadom na preukázaný skutkový stav, ako aj na skutočnosť, že rodičia sa vedeli dohodnúť na tom, že maloletý má byť zverený matke, ako aj na tom, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a vedeli sa dohodnúť aj na úprave výšky výživného otca, súd po zistení, že dohoda v navrhovanom znení sa neprieči zákonu a je v záujme maloletého dieťaťa, dohodu rodičov v uvedenej časti schválil. Čo sa týka výšky výživného, súd pri schvaľovaní dohody v tejto časti vychádzal predovšetkým zo zárobkových
schopností a možností oboch rodičov, keď otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.193,-Eur a matka je s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke, poskytuje maloletému celodennú starostlivosť a teda nemá možnosť dosahovať vyšší príjem ako je rodičovský príspevok. Takisto súd prihliadol na to, že maloletý bol zverený do starostlivosti matky, ako aj na potreby maloletého dieťaťa v tomto veku, ktoré má zvýšené výdavky najmä v súvislosti s hygienou a takisto na to, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému.
28. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Mali odlišné predstavy ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Otec požadoval prespávanie maloletého dieťaťa každý druhý víkend od piatka do nedele, matka požadovala styk upraviť raz týždenne v rozsahu troch hodín. Súd mal za preukázané, že maloletému, ktorý mal v čase rozhodovania súdu 14 mesiacov, poskytovala celodennú starostlivosť matka, ktorá bola s maloletým na materskej a následne na rodičovskej dovolenke, s tým, že túto starostlivosť mu preukázateľne poskytovala od narodenia maloletého a maloletý do rozhodnutia súdu nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie. Súd mal taktiež preukázané, že starostlivosť zo strany matky je riadne zabezpečená. Túto skutočnosť mal súd preukázanú jednak šetrením vykonaným zo strany kolízneho opatrovníka, ale aj výpoveďami účastníkov konania, keď sa samotný otec vyjadril, že je dobrou matkou. Súd má za to, že rodičia síce majú rovnaké práva a povinnosti, avšak pri rozhodovaní o úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa a nie na potreby rodičov.
29. Pri úprave styku súd vychádzal zo skutočností uvedených v bode 28. tohto odôvodnenia, ako aj z rozsahu starostlivosti, ktorú poskytovali rodičia maloletému dieťaťu od jeho narodenia až do rozhodnutia súdu. V konaní bolo preukázané, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti v júli 2020, teda v čase keď mal maloletý takmer 11 mesiacov, pričom dovtedy, ako sa vyjadril sám otec, trávil s maloletým víkendy a počas pracovných dní bol s maloletým po návrate z práce od 17:00 hod. do 21:00 hod. Sám otec zároveň uviedol, že počas doby čo žili spolu s matkou v spoločnej domácnosti sa stalo asi 4-krát, že trávil čas s maloletým sám, to znamená všade kam s maloletým chodil, chodil spoločne aj s matkou maloletého dieťaťa. Potom ako otec opustil spoločnú domácnosť, sa stretával s maloletým niekoľkokrát do týždňa, neskôr približne počas troch týždňov, raz za týždeň, avšak ako to potvrdili obaja rodičia vo svojej výpovedi, bolo to väčšinou za prítomnosti matky. Sám otec uviedol, že trávil s maloletým čas bez matky približne hodinu, raz do týždňa. Až následne v rámci súdneho konania sa rodičia dohodli, že sa otec bude stretávať s maloletým striedavo jeden víkend v sobotu a druhý v nedeľu od 09:30 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky, a to do ďalšieho pojednávania, t.j. spolu päť týždňov.
30. Zároveň v konaní bolo preukázané, že otec má skutočný záujem o maloletého a o maloletého sa dokáže riadne postarať. Uvedené bolo preukázané výpoveďami oboch rodičov, keď matka potvrdila, že otec ľúbi maloletého a maloletý sa na otca teší. Takisto to mal súd za preukázané tým, že otec aj počas spolužitia s matkou maloletého dieťaťa, prejavoval o maloleté dieťa skutočný záujem, keď obaja rodičia potvrdili, že trávil s maloletým čas, hrával sa s ním, prebaľoval ho, kŕmil ho, rodičia chodili spolu s maloletým na prechádzky, na návštevy, otec sa staral o maloletého cez víkendy po zobudení, keď nechal matku dospať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že je v záujme maloletého dieťaťa upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Súd sa nestotožnil s návrhom otca na prespatie maloletého, mal za to, že vzhľadom na vek maloletého, vzhľadom k tomu, že maloletému poskytovala od narodenia celodennú starostlivosť matka, maloletý nenavštevoval doteraz žiadne zariadenie ako aj vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec netrávil čas s maloletým sám, bez prítomnosti matky po dlhší čas, nebolo by zatiaľ v záujme maloletého dieťaťa, aby maloletý prespával u otca počas noci. Zároveň však vzhľadom na to, že otec sa od narodenia maloletého podieľal na starostlivosti o maloletého tak ako je popísané vyššie v tomto bode, maloletý má k otcovi vytvorený vzťah, čo potvrdila aj matka maloletého, je v záujme maloletého dieťaťa, aby trávil s otcom dostatok času, aby mal otec možnosť rozvíjať svoj vzťah k maloletému a učiť ho nové veci. Súd mal za preukázané, že otec je schopný sa o maloletého postarať, z výpovede otca vyplýva, že pozná maloletého režim a tento dodržiaval aj počas posledných týždňov, keď prebiehal styk bez prítomnosti matky, pritom obaja rodičia zhodne uviedli, že maloletý nemal problém odísť s otcom bez matky. Otec zároveň potvrdil, že maloletý u neho bez problémov zaspal a matku síce spomenul, ale nedožadoval sa jej prítomnosti a styk prebiehal bez problémov. Súd zároveň pri úprave styku rešpektoval aj denný režim maloletého dieťaťa, preto začiatok styku určil na 9:30 hod., aby mal otec možnosť maloletého si u matky vyzdvihnúť a v kľude ho uložil na doobedňajší spánok a koniec
styku určil na 17:00 hod., teda približne dve hodiny po poobednom spánku maloletého. Súd upravil koniec styku na 17:00 hod. zohľadniac aj námietku matky, ktorá uviedla, že videla zmeny v správaní sa maloletého po jeho návrate od otca, keď ju maloletý ignoroval a správal sa agresívne. Keďže maloletý je ukladaný na nočný spánok o cca 20:30 hod., bude mať maloletý od 17:00 hod. dostatok priestoru a času na to, aby spracoval svoje zážitky s otcom ako aj pre neho novú situáciu a dostal sa pred spaním do kľudového režimu. Zároveň súd rozvrhol styk otca na každý víkend, striedavo raz v sobotu a raz v nedeľu, a to s ohľadom na vek maloletého dieťaťa, ktoré potrebuje pravidelný režim s tým, že zároveň určil styk otca ešte na jeden deň v týždni, a to v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., keďže sám otec žiadal styk s maloletým aj každú druhú stredu v tomto čase. Súd rešpektoval otcove pracovné povinnosti, keďže otec uviedol, že je schopný si raz do týždňa upraviť pracovný čas a odísť z práce skôr. Týmto spôsobom bude mať otec možnosť rozvíjať svoj vzťah s maloletým a maloletému bude zabezpečená pravidelnosť styku s otcom.
31. Súd z vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré neupravil styk maloletého aj s prespatím, neupravoval styk otca počas letných a zimných prázdnin odlišne od úpravy bežného styku, keďže súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, a súd z vyššie uvedených dôvodov nemal za to, že je v záujme maloletého upraviť styk otca s maloletým dieťaťom aj s prespaním cez noc a ani toľko dní po sebe, ako to žiadal otec v návrhu. Súd upravil stretávanie otca s maloletým aj počas Vianočných sviatkov. Styk upravil každoročne dňa 24.12, keďže otec žije v tom istom meste ako matka maloletého dieťaťa, dokonca v jej blízkosti a teda je v záujme maloletého, aby maloletý trávil štedrý deň aj s otcom, keďže aj predchádzajúce Vianoce ako to uviedla matka, otec zobral maloletého pred večerou von. Súd takisto upravil aj stretávanie sa otca s maloletým na prvý a druhý sviatok vianočný, keďže súd má za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mal otec možnosť tráviť s maloletým tieto sviatky a prípadne s maloletým navštívil aj najbližších príbuzných. S poukazom na uvedené, súd upravil styk otca cez vianočné sviatky tak, že otec bude s maloletým každoročne dňa 24.12. tri a pol hodiny do 13:00 hod. a každý párny rok bude s maloletým dňa 25.12. od 09:30 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny rok dňa 26.12. v tom istom čase s tým, že ostatné dni, bude styk prebiehať každú stredu a každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu. Keďže otec žiadal upraviť aj veľkonočné sviatky, súd upravil styk otca počas Veľkonočného pondelka tak, aby mali obaja rodičia možnosť realizovať aj s maloletým svoje veľkonočné zvyky tak, že nepárny rok bude mať otec právo byť s maloletým od 09:30 hod. do 13:30 hod. a párny od 13:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že v ostatných dňoch bude prebiehať bežný styk otca s maloletým, teda počas víkendu cez Veľkú noc, bude otec s maloletým alebo v sobotu alebo v nedeľu.
32. Súd má za to, že takýto rozsah styku je v záujme maloletého dieťaťa. Je prirodzené, že rodič ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti a má skutočný záujem o maloleté dieťa, chce s maloletým dieťaťom tráviť čo najdlhší ucelený čas a chce mať možnosť svoje dieťa aj uspávať, keďže predtým s dieťaťom mohol tráviť čas kedykoľvek a akokoľvek dlho uznal za vhodné, avšak v danom prípade je potrebné prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého a na to, že rozchod rodičov znamená veľkú zmenu aj pre maloletého, keď doteraz bola matka prítomná pri všetkých činnostiach maloletého. Preto je potrebné, aby si maloletý najskôr zvykol na odlúčenie od matky počas dňa a počas doobedňajšieho a poobedného spánku. Zároveň na druhej strane napriek tomu, že matka poskytuje maloletému starostlivosť od jeho narodenia, bolo preukázané, že maloletý je na prítomnosť otca zvyknutý, je s ním rad a nebolo by v záujme maloletého obmedziť stretávanie otca s maloletým na pár hodín jeden krát do týždňa tak, ako to žiadala matka, keďže takto by nebolo umožnené otcovi rozvíjať a budovať jeho vzťah s maloletým dieťaťom. Argument matky, že takto je maloletý najkľudnejší a maloletý sa v tomto prípade nepýta na otca, súd len utvrdil v tom, že takýto rozsah styku by nebol v záujme maloletého. Súd považuje za prirodzené, že maloletý zisťuje kde je otec, pýta sa na neho v čase jeho neprítomnosti, keďže je na jeho prítomnosť zvyknutý a má k nemu vybudovaný vzťah, preto je potrebné tento vzťah budovať aj naďalej a upevňovať ho. Pre úplnosť súd uvádza, že čo sa týka odborného stanoviska Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 09.11.2020, súd považuje toto stanovisko za všeobecné, ktoré nie je možné považovať za relevantný dôkaz v tomto konaní, keďže ako vyplýva z obsahu stanoviska, psychologička, ktorá toto stanovisko poskytla vychádzala iba z informácií, ktoré mala od matky s tým, že aj zo stanoviska vyplýva, že konzultácie a poradenské rozhovory boli realizované iba formou dištančného poradenstva s matkou.
33. Zároveň súd rozhodol, že preberanie a odovzdávanie dieťaťa pri styku sa bude uskutočňovať v mieste bydliska matky s tým, že v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je
rodič na strane ktorého táto prekážka vznikla povinný informovať o tom bezodkladne druhého rodiča pred termínom styku. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že musí ísť o vážnu prekážku.
34. Súd zároveň uložil rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa spoločne psychologickému poradenstvu. V tomto ohľade súd poukazuje na aplikáciu ustanovení § 37 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 7 a 8 Zákona o rodine. Matka s uložením výchovného opatrenia súhlasila, otec bol proti jeho uloženiu. Súd však mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že rodičia spolu nevedia komunikovať, čo potvrdili obaja rodičia. Otec uviedol, že predtým sa hádali aj pred maloletým, ale v súčasnosti sa to snaží vybaviť telefonicky, aby sa nehádali pred maloletým. Otec tvrdil, že matka zrejme nespracovala ešte ich rozchod, keď mu vyčíta veci týkajúce sa ich vzťahu. Matka uviedla, že sa k sebe správajú podľa toho ako sa vyspia. Okrem toho rodičia majú diametrálne odlišnú predstavu ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, čo takisto spôsobuje nezhody medzi rodičmi. Vzhľadom na uvedené, keďže súd v konaniach starostlivosti o maloletých berie na zreteľ predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, má súd za to, že je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa, aby sa jeho rodičia dokázali k sebe slušne správať, naučili sa spolu komunikovať a vzájomne rešpektovať svoju rolu rodiča a dôležitosť tejto role v živote maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, súd považoval za potrebné uloženie výchovného opatrenia obom rodičom spočívajúce v poskytnutí psychologického poradenstva. Súd považoval uloženie výchovné opatrenia za dôležité aj z toho dôvodu, že v danom prípade ide o maloleté dieťa v útlom veku, pričom súd má za to, že je potrebné zabezpečiť, aby maloleté dieťa vyrastalo v pokojnom prostredí bez hádok, v ktorom sa rodičia budú navzájom rešpektovať a budú rešpektovať aj práva maloletého. Obaja rodiča sú tak povinní rešpektovať pokyny psychológa, aby takéto výchovné opatrenie prinieslo pozitívne účinky do vzťahu medzi rodičmi, čo v konečnom dôsledku bude v prospech zdravého všestranného vývinu maloletého. Súd zaviazal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, referát poradensko-psychologických služieb zasielať súdu správu z psychologického poradenstva v pravidelnom štvrťročnom intervale.
35. Súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal rozhodnúť tak, ako je uvedené v návrhu. Keďže otec žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie alebo rozhodol vo veci samej tak, ako je uvedené v podanom návrhu, súd tento návrh zamietol s poukazom na skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté. Otec odôvodnil neodkladné opatrenie tým, že matka bránila otcovi v styku. Je pravdou, že rodičia sa dohodli na pojednávaní konanom dňa 07.10.2020, že počas nasledujúcich týždňov do ďalšieho pojednávania sa budú stretávať striedavo v sobotu a v nedeľu bez prítomnosti matky s tým, že vo štvrtom týždni matka trvala na tom, aby prebiehal styk za jej prítomnosti, avšak na ďalší týždeň styk otca s maloletým prebehol bez prítomnosti matky s tým, že otec ako sa vyjadrili obaja rodičia, rešpektoval požiadavku matky a bol si dať pred stykom urobiť testy na COVID. Takisto pred týmto pojednávaním sa styk otca s maloletým realizoval. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.