Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoCsp-24-2020.pdf
PDF · 96.87 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v sporovej veci žalobcu: CREDITEXPRESS Slovensko s. r. o., Záhradnícka 4882/46, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 974 141, zast. advokátkou: JUDr. Ľudmila Jurčová, so sídlom Michalská 9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: T. Z., nar. X. J. XXXX, trvale bytom Q. A. XXX/X, V. V. N. - L., o 3.810,55 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. marca 2019 č. k. 10C/516/2015-93 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o povolení splátok m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu priznanú výrokom I. rozsudku v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 10C/516/2015-93 súd prvej inštancie I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.645,24 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 9.3.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 46 eur vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca od právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 5.2.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu ( Slovenská sporiteľňa, a.s. ) so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere č. 0192975290 ( ďalej len „zmluva“ ), na základe ktorej poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 150.000 Sk. Dňa 5.3.2015 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom jej oznámil okamžité zosplatnenie pohľadávky ku dňu 2.3.2015 a vyzval ju k úhrade dlžnej sumy. Dňa 9.9.2015 bola žalovaná vyzvaná na uhradenie istiny 5.729,29 eur s prísl. Dňa 27.3.2015 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupcu a žalobcom ako postupníkom. Žalobcov nárok pozostával z istiny vo výške 3.810,55 eur, zmluvného úroku vo výške 967,68 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.778,23 eur od 9.3.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaná prejavila záujem zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 15 eur mesačne, čo odôvodnila záväzkami z viacerých pôžičiek, materskou dovolenkou, jej jediný príjem predstavoval prídavok na dieťa vo výške 23 eur. Žalovaná uviedla, že pracuje brigádnicky u firmy Tesco Gabčíkovo s príjmom vo výške 317 eur, je vydatá, jej manžel je zamestnaný, jeho príjem je okolo 750 eur. Má dve maloleté deti. Mesačné výdavky na bývanie predstavujú 300-350 eur, spláca úver v SLSP vo výške 20
eur mesačne, výdavky na telefón vo výške 10 eur mesačne, iné výdavky nemá. Nehnuteľnosť nemá ani osobné motorové vozidlo nevlastní. Býva v rodinnom dome u svojej svokry. Predmetný úver zobrala pre svoju matku, ktorá ho splácala do svojej smrti. Nemá žiaden majetok ani finančné prostriedky v bankách.
3. Súd prvej inštancie zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú a poskytnutý úver za spotrebiteľský úver, ide teda o vzťah veriteľa - dodávateľa a spotrebiteľa podliehajúci režimu spotrebiteľského práva v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnení. V danom prípade súd zistil, že v zmluve nie sú jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané žiadne podmienky poskytnutia úveru, a to ani dojednanie úrokovej sadzby. Samotný odkaz na sadzobník nemôže dohodu o podstatných náležitostiach zmluvy nahradiť, naviac žalobca ničím nepreukázal, že metodickú príručku, v ktorej je uvedená úroková sadzba bola žalovanej doručená a že s jej obsahom žalovaná súhlasila. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že by sa žalovaná zaviazala zaplatiť úroky z poskytnutého úveru, ani výška úrokovej sadzby. Spotrebiteľ nebol v zmluve nijako informovaný, kedy a za akých podmienok bude veriteľ uplatňovať akú úrokovú sadzbu. Splnenie tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné v rozpore s § 4 nahradiť odkazom na sadzobník. Predmetná zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
4. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že žalovaná uhradila celkom sumu 3.333,84 eur z celkovej poskytnutej sumy úveru 4.979,08 eur (150.000 Sk) súd má za to, že žaloba je dôvodná len čo do sumy 1.645,24 eur, ktorú sumu žalobcovi výrokom I. rozsudku priznal a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol výrokom II. rozsudku. Zároveň súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1645,24 eur od 9.3.2015 do zaplatenia poukazujúc na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná požiadala súd o povolenie zaplatiť spornú istinu v mesačných splátkach poukazujúc na tú skutočnosť, že jej príjem predstavuje sumu 23 eur, brigádnicky si privyrába, nemá žiaden majetok, finančné prostriedky ani osobné motorové vozidlo nevlastní, súd jej povolil zaplatiť sumu vo výške 1.645,24 eur s prísl. v mesačných splátkach vo výške 46 eur mesačne vždy k 25. dňu toho-ktorého mesiaca tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto rozsudku, a to v časti povolenia splácať dlžnú sumu v splátkach (v časti určenia paričnej lehoty) podala odvolanie žalovaná s návrhom na zmenu tak, že súd povolí žalovanej splácať priznanú sumu v mesačných splátkach vo výške 15 eur. Žalovaná poukázala na nepriaznivú finančnú situáciu a exekúcie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej súhlasil so žalovanou navrhovanou výškou splátok v sume 15 eur mesačne.
8. Žalovaná repliku nepodala.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C. s. p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C. s. p. ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C. s. p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( § 355 ods. 1 C. s. p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 365 C. s. p. ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 C. s. p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C. s. p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( § 380 ods. 2 C. s. p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C. s. p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C. s. p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku v zmysle § 388 C. s. p. a to v odvolaním napadnutom výroku I.
10. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10C/516/2015 je žaloba o zaplatenie 3.810,55 eur a príslušenstva titulom nároku žalobcu na vrátenie nesplateného úveru s príslušenstvom poskytnutého právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy ( č. l. 3 a nasl. spisu ). Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.645,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 9.3.2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 46 eur vždy k 25. dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( výrok I. ), vo zvyšku žalobu zamietol ( výrok II. ) a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal ( výrok III. ).
11. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania ( smerujúceho výlučne čo do výroku I. v časti určenia lehoty na plnenie, t. j. paričnej lehoty ), predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či boli v prejednávanej veci splnené procesné ako aj hmotnoprávne podmienky pre uloženie povinnosti žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach.
12. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
13. Úvodom a pre poriadok odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní nijakým prípustným spôsobom ( v zmysle odvolacích dôvodov v § 365 C. s. p. ) nespochybnila závery súdu prvej inštancie, ktorými posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanoveniami § 54 a nasl. O. z. upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Rovnako nebola spochybnená ani samotná priznaná suma spolu s príslušným úrokom z omeškania ( výrok I. ), a práve preto tieto závery nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd musí vychádzať z toho, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto rozsahu správny.
14. Odvolacie námietky žalovanej smerovali výlučne čo do určenia tzv. paričnej lehoty, t. j. lehoty na plnenie súdom prvej inštancie priznaného nároku žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom povolenia splátok na zaplatenie dlžnej sumy, nesúhlasí však s určenou výškou splátok, na čo dodáva:
15. Podľa § 232 ods. 3 C. s. p. lehota na plnenie je tri dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. Podľa čl. 2 ods. 1 C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
18. Procesná úprava ako hlavné ( prioritné ) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta C. s. p. tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta ust. § 232 ods. 4 C. s. p. a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú ( exkluzívnu ) výhodu povinného ( dlžníka ), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného ( veriteľa ). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov
v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu.
19. Vyššie uvedené pravidlo exkluzivity povinného musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach ( porovnaj R 87/1966 ). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé ( porovnaj R V/1968 ). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu ( porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/116/2012 zo dňa 18.3.2013 ).
20. S poukazom na závery súdu prvej inštancie, ktorým mal za osvedčené nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, čo odôvodňovalo povolenie splniť dlh v splátkach, odvolací súd zastáva v podstate totožný názor s odchýlkou spočívajúcou v tom, že samotný nízky príjem žalovanej a starostlivosť o maloleté dieťa ešte samo o sebe bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť povolenie splácať dlh v splátkach, keď navyše žalovaná okrem vyššie uvedeného nijakým relevantným spôsobom nepreukázala obmedzenia, pre ktoré by sa nemohla zamestnať a dosahovať vyšší príjem. Žalovaná má toho času 42 rokov, teda je v produktívnom veku, čo jej nebráni nájsť si ( čo je okrem iného aj v záujme jej maloletých detí ) takú prácu, ktorou by dokázala pokryť nielen nevyhnutné potreby pre rodinu, ale aj znášať nesplnené záväzky. Povolením splácať dlh v mesačných splátkach po 15 eur by došlo k zvýhodneniu žalovanej a naopak, bezdôvodnému znevýhodneniu žalobcu ako veriteľa, ktorý si svoju povinnosť poskytnúť žalovanej úver na základe úverovej zmluvy riadne splnil. Splnením dlhu v takto určených splátkach by došlo k celkovému zaplateniu dlžnej sumy približne v lehote 9 rokov a jedného mesiaca. Slabší účastník zmluvy, t. j. žalovaná si nesporne zaslúži ochranu, keď sa ocitla v nepriaznivej sociálnej situácii, čo odvolací súd vôbec nepopiera, avšak takáto ochrana nesmie nespravodlivo zasahovať do práv žalobcu ako veriteľa. Dlžník by sa mal zadlžovať úmerne svojim finančným možnostiam a nebrať na seba neprimerané riziká spojené s uzatváraním úverových zmlúv.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na zásadu spravodlivosti sporového konania vyjadrenú vo vyššie citovanom čl. 2 ods. 1 C. s. p. ako aj súhlas žalobcu, odvolací súd zmenil rozhodnutie v časti výšky splátok tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie výrokom I. priznanej sumy v mesačných splátkach po 25 eur, čím dôjde k úhrade istiny dlhu približne v rozsahu 5 rokov a 4 mesiacov, ktoré už navyše aj tak presahujú súdom ustálenú prax na vymoženie dlhu približne v troch rokoch od priznania nároku. Takouto výškou splátky tým bude naplnená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov oboch sporových strán.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko pomer úspechu oboch strán bol v podstate v rovnakom rozsahu.
23. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C. s. p. ).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.