Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_55Pc-31-2023.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Area
Subarea
55Pc/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A., proti odporcovi - otcovi: E. B., nar. XX. XX.XXXX, bytom F. G. H., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec E. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným na plnoletú A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2023 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Zročné výživné na plnoletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za čas od 1.10.2023 do 31.3.2024 vo výške 600 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
III. Týmto d o c h á d z a ku zmene rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/49/2017-21 zo dňa 11.05.2017 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na v tom čase maloleté dieťa a adresáta výživného.
V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2023 sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zvýšenia výživného zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu s odôvodnením, že od poslednej úpravy došlo k zásadnej zmene pomerov na jej strane, nakoľko v tom čase bola žiačkou základnej školy a momentálne študuje na UKF v Nitre, s čím sú spojené zvýšené náklady na jej výchovu a vzdelávanie.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v záverečnej reči uviedla, že navrhuje zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2023.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 27.03.2024, na ktoré sa nedostavil odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané fikciou, preto súd podľa § 180 CSP (Civilný sporový poriadok) pojednával v jeho neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov: potvrdenie o návšteve školy čl. 3, lustrácia v SP čl. 6, náklady na internet, splátka úveru, faktúra za mobilný telefón, rozhodnutie Mesta Nitra, náklady na dodávku vody, náklady na plyn, náklady za absolvovanie autoškoly, trestné rozkazy OS Nitra OT/129/2023, OT/271/2022, hlásenie zmien Hrnčiarovce, správa na čl. 29 a ostatného obsahu spisu a oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Pc/20/2022 a sp. zn. 24P/49/2018 a zistil tento skutkový stav:
8. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/49/2017-21 zo dňa 11.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2017 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na vtedy maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 eur na sumu 100 eur a na vtedy maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 eur na sumu 200 eur počnúc dňom 01.06.2017. Vtedy mala navrhovateľka 14 rokov a navštevovala 8 ročník základnej školy. Matka mala na ňu výdavky na doučovanie z matematiky 20 eur týždenne, jazda na koni 30 eur mesačne + výdavky na oblečenie, obuv, telefóny, školské potreby a pomôcky, výlety a podobne.
09. V čase poslednej úpravy výživného odporca pracoval brigádne a zarobil cca 400 eur. Býval u svojho otca alebo u priateľov. Vyživovaciu povinnosť mal voči dvom deťom.
10. Navrhovateľka je v školskom roku 2023/2024 študentkou prvého ročníka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Má náklady: drogéria 40 eur, mobilný telefón 20 eur, cestovné 20 eur, ošatenie 50 eur, jedlo + celkové náklady na bývanie 200 eur, poplatky ohľadne štúdia 20 eur. Aktuálne má 20 rokov a býva v rodinnom dome spoločne so svojou matkou, ktorá sa o ňu riadne stará.
11. Odporca bol od 05.07.2023 do 02.01.2024 v ústave na výkon trestu odňatia slobody za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona, pričom počas výkonu trestu nebol pracovne zaradený. Od 20.02.2023 je zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce u I. J. s vymeriavacím základom za 02/2023 vo výške 15 eur a za 03/2023 vo výške 15 eur.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14 Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania , ak sú dôvody vhodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Pre posúdenie predpokladov pre zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť i výšku výživného. Zmena pomerov sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zmene výživného pre plnoleté dieťa len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. V návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom musí byť uvedené, od akého dňa sa má platiť zmenené výživné a tomuto dňu musí predchádzať moment zmeny pomerov. Už v čase rozhodovania musí byť zmena pomerov evidentná oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, lebo len tak je splnená základná obligatórna podmienka na zmenu výživného.
20. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u odporcu a prihliadol aj na odôvodnené potreby navrhovateľky. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
21. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi je dôvodný. V danom prípade súd zistil, že navrhovateľka nie je toho času schopná sa sama živiť, nakoľko nie je zamestnaná, navštevuje dennou formou prvý ročník bakalárskeho štúdia na UKF v Nitre. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane navrhovateľky ako i odporcu. Naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 24P/49/2017-21 zo dňa 11.05.2017, kedy došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku na sume 100 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2017. Od poslednej úpravy výživného došlo jednoznačne k zvýšeniu životných nákladov, na čo súd podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliadol. Zvýšené náklady navrhovateľky odzrkadľuje zvyšujúca sa inflácia, rast maloobchodných cien všetkých tovarov a energií, pričom je vysoko pravdepodobné, že tieto náklady budú časom ešte vyššie. K zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného na strane navrhovateľky došlo v tom, že v čase poslednej úpravy výživného mala navrhovateľka 14 rokov a bola žiačkou základnej školy, v súčasnosti má 21 rokov a je v prvom ročníku na vysokej škole. Za uvedenú dobu navrhovateľka vyrástla, potrebuje viac finančných prostriedkov na úhradu jej odôvodnených potrieb. Bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výžinom prešla doba takmer ôsmich rokov, čo možno v súdnej praxi považovať za dobu kedy pokiaľ sa nezmenia pomery na strane účastníkov, možno rozhodovať o zvýšení vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa zmenil fyzický stav dieťaťa v tom, že toto vyrástlo a zvýšili sa jeho celkové náklady na zaopatrenie z titulu zakupovania väčších konfekčných veľkostí, ako aj zadovažovaním väčšieho množstva stravy. U otca došlo k zmene pomerov v tom, že si od 05.07.2023 do 02.01.2024 vykonával trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Teda sa
vlastným protiprávnym konaním tak pripravil o možnosť pracovať a zo svojho zárobku prispievať na výživu svojmu dieťaťu. Aj na túto okolnosť súd pri rozhodovaní prihliadal, pretože pri rozhodovaní o výživnom je súd povinný prihliadnuť nielen na reálne príjmy povinného rodiča, ale aj na to, či je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať taký príjem, z ktorého môže platiť výživné zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa, pričom v danom prípade súd aj vzhľadom na to, že otec bol v konaní úplne pasívny (k návrhu sa nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil). Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že je v zárobkových možnostiach a schopnostiach dosahovať taký príjem, z ktorého môže platiť výživné pre navrhovateľku v sume vyššej, než je doteraz určená. Sumu 200 eur mesačne súd považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, jeho celkovým pomerom. Súd vychádzal z toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na skutočnosť, že odporca doteraz určené výživné riadne neplatí, o navrhovateľku sa nezaujíma, ani s ňou je v kontakte.
23. Na záver súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Nezvyšovanie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť a ktorému sa preukázateľne zvýšili výdavky by malo byť len výnimočne a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by nezvyšovanie preukázateľne potrebného výživného u zmeny pomerov u dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. V tomto prípade mal súd za to, že otec v konaní nepreukázal také okolnosti, ktoré by zvýšenie výživného neodôvodňovali.
24. Súd priznal navrhovateľke aj zameškané výživné za obdobie od 01.10.2023 do 31.03.2024, ktoré predstavuje sumu 600 eur a pozostáva zo sumy, o ktorú bolo zvýšené mesačné výživné 100 eur za mesiace 10/2023 až 03/2024, teda 100 eur x 6 = 600 eur. Súd zároveň odporcovi povolil výživné splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.