Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-39-2020.pdf
PDF · 70.47 KB
Case nature
Subarea
24CoE/39/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005., proti povinnému: S. Q., nar. X.X.XXXX, X. X, XXX XX K., v konaní o vymoženie 66,38 eur, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/193/2008-22 zo dňa 21.11.2019, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie súdneho exekútora.
Nepriznáva účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku zastavil z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie plnenia z exekučného titulu a povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,73 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti jeho uznesenia podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
2. V zákonnom stanovenej lehote podal voči predmetnému uzneseniu odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vydal rozhodnutie, ktorým exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviaže oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 214,39 Eur podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. zruší napadnuté uznesenie a vec vráti súdu prvej inštancie. Súdny exekútor namietal dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko mal za to, že zákonom č. 298/2008 Z.z. došlo k zrušeniu ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré upravovalo prekluzívnu lehotu na vymoženie pohľadávky z titulu neuhradenej pokuty. V dôsledku zmeny ustanovenia § 88, v znení do 31.8.2008, došlo podľa názoru súdneho exekútora s poukazom na zásadu okamžitej aplikability procesných predpisov aj na konania začaté pred dňom ich účinnosti, k situácii, keď exekučné konania, ktorých exekučným titulom je rozhodnutie o pokute, nemožno po 1.9.2008 zastaviť pre preklúziu práva vyplývajúceho z exekučného titulu, nakoľko ustanovenie § 88 v znení do 31.8.2009 už nie je účinné a účinné zákonné ustanovenia takúto možnosť neupravujú. Vzhľadom na uvedené navrhol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko z majetkových lustrácií povinného je zrejmé, že tento nemá majetok postačujúci ani na úhradu trov exekúcie, preto navrhol na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného.
4. Odvolací súd sa pred rozhodnutím vo veci samej zaoberal otázkou prípustnosti odvolania podľa § 386 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora voči dôvodu zastavenia exekúcie a náhrade trov exekúcie je potrebné odmietnuť.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Odvolací súd konštatuje, že z podaného odvolania súdneho exekútora vyplýva, že tento namietal dôvod zastavenia exekúcie, keďže podľa jeho názoru nemožno na vec aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku ale je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor nežiada zrušiť výrok o zastavení exekúcie ale žiada zmenu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z uvedeného dôvodu bolo odvolanie súdneho exekútora voči odôvodneniu rozhodnutia ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuté.
8. Čo sa týka odvolania voči výroku II. o trovách exekúcie, ktorým súd prvej inštancie zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 45,73 Eur súdnemu exekútorovi, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, ktoré upravuje prípustnosť podania odvolania vo vzťahu k uzneseniam len v prípade, ak to zákon výslovne pripúšťa. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné konštatovať, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo podanie odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie. Do 31.10.2013 uvedená možnosť bola výslovne upravená v ustanovení § 58 Exekučného poriadku, ale novelou Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 táto možnosť podania odvolania voči výroku o náhrade trov konania bola vypustená.
9. Čo sa týka prípustnosti odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie nemožno na uvedenú otázku vzťahovať úpravu §9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 357 písm. m) CSP a to z dôvodu, že trovy exekúcie predstavujú samostatný inštitút odlišný od trov konania, ktoré sú upravené v CSP. Právna úprava trov exekúcie je osobitne upravená v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku, pričom čo sa týka odmeny súdneho exekútora, tá je upravená v ustanoveniach § 196 - 199 Exekučného poriadku s odkazom na vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uvedené podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“
10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že trovy exekúcie predstavujú samostatný inštitút odlišný od trov konania strán sporu upravený v ustanoveniach CSP, preto nemožno rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie, preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
11. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Odvolací súd preto, na základe uvedených skutočností odvolanie súdneho exekútora voči trovám exekúcie ako aj voči dôvodom odôvodnenia napadnutého uznesenia ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
13. Odmietnutie podaného odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného odvolania a aby skúmal vecnú stránku rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. tomu predchádzajúce konanie.
14. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože súdny exekútor v konaní nebol úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).