Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-4-2016.pdf
PDF · 94.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Cpr/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v spore žalobcov: MM Jeans s.r.o., IČO: 47 698 691, so sídlom A. Hlinku 903/4, 962 12 Detva, právny zástupca: ŠKODA LEGAL s.r.o., IČO: 47 244 259, so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. A. XXXX/X, XXX XX N., o zaplatenie 4.965,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.965,12 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 4.965,12 eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 25.06.2016 pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.05.2016. Dňa 25.05.2016 žalovaná prevzala na základe inventúrneho súpisu hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách. Pri vykonaní inventúry dňa 09.06.2016, na ktorej bola prítomná aj žalovaná sa zistil schodok 4.965,12 eur pozostávajúci z chýbajúceho tovaru. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi písomne uznala. Výzvou zo dňa 20.06.2016 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu. Žalovaná na výzvu nereagovala a dlh neuhradila. Predložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Pracovná zmluva, Dohoda o hmotnej zodpovednosti, Inventarizačný zápis zo dňa 09.06.2016, Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 15.06.2016, Uznanie dlhu dlžníka zo dňa 15.06.2016, Výzva na úhradu dlhu zo dňa 20.06.2016.
3. Dňa 25.11.2016 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. V odpore žalovaná uviedla, že týždeň sa na predajni zaúčala a sama v predajni ostala až 01.06.2016 a žiadala o vykonanie inventúry, ktorá sa vykonala dňa 09.06.2016. Bolo zistené manko, na druhý deň prišli dohľadávať veci, ktoré sa aj našli, ale nie všetky. V tom období mali do predajne prístup štyri predavačky. Až 15.06.2016 prišiel p. K. do predajne, že manko spôsobila ona a prebiehalo to tak, že začal po nej kričať, že má okamžite podpísať výpoveď a vtedy jej podsunul aj papier o uznaní dlhu. Neskôr zistila, že ten papier chcel dať podpísať všetkým predavačkám a tie to odmietli, tak ho podstrčil jej. Pokladá to trestný čin, ktorý nahlásila na polícii. Vzájomnou žalobou sa domáhala ušlej mzdy za 3 mesiace a náhrady za psychickú ujmu vo výške 2.000,- eur. Predložila Potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 29.12.2016.
4. Uznesením zo dňa 03.08.2020 súd vylúčil vzájomnú žalobu žalovanej na samostatné konanie.
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.05.2017 (replika) sa vyjadril žalobca a uviedol, že nie je pravdou, že žalovanej bolo uznanie dlhu podstrčené, naopak, podpísala ho dobrovoľne z dôvodu, že si bola vedomá skutočnosti, že manko vzniklo jej zavinením a z dôvodu, že sa chcela vyhnúť vyšetrovania veci orgánmi činnými v trestnom konaní pre chýbajúci tovar. Nie je pravdou, že by uznanie dlhu malo byť predložené aj iným zamestnankyniam, žalovaná pracovala od 01.06.2020 na predajni sama a zamestnankyňa Á. požiadala o skončenie pracovného pomeru práve kvôli zlej povesti žalovanej. Trestné oznámenie podala žalovaná až v čase, keď jej bol doručený platobný rozkaz.
6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.06.2018 (duplika) sa vyjadrila žalovaná s tým, že keďže odišli dve pracovníčky pracovala z donútenia 7 dní 12 hodín. O pár dní nastúpila nová kolegyňa, preto požiadala o inventúru. Bolo zistené manko 4.900,- eur, na druhý deň prišli dohľadávať veci, veľa vecí sa našlo, alebo nebolo odrátané. Zamestnávateľ to riešil so zamestnankyňami, ktoré pracovali na predajni pred tým, ale tie s ním nekomunikovali. Pracovala aj nasledovný týždeň po inventúre, keď prišiel zamestnávateľ s cudzím pánom, zavolali ju dozadu do skladu a vyhrážali sa jej „manko som spôsobila ja, že sa rokom čakajú žandári a že spôsobené manko sa bude riešiť inými praktikami“. Na pult položil viacero papierov, ktoré ona zo strachu bez prečítania podpísala. Namietla, že inventúra bola vykonaná jeho manželkou a dcérou, obchod skrachoval a snažil sa urobiť poisťovací podvod, na čo žalovanú využil, trvá na tom, že jej neboli odovzdané stravné lístky a cestovné náhrady, mzda za 3 mesiace a požaduje náhradu za psychickú ujmu vo výške 2.000,- eur.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 24.05.2016 je zrejmé, že žalobca a žalovaná uzavreli pracovný pomer na pozíciu: predavačka, na dobu určitú do 25.05.2017, s dňom nástupu do práce 25.05.2016.
9. Z Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 25.05.2016 vyplynulo, že žalovaná prevzala hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách na základe inventúrneho súpisu zo dňa 25.05.2016.
10. Z Inventarizačného zápisu zo dňa 09.06.2016 je zrejmé, že začiatok a koniec inventarizácie prebehol dňa 09.06.2016 a boli prítomné podpísané osoby: R. W., žalovaná, R. Á., p. D. a bol zistený schodok na tovare vo výške 4.965,12 - predajná cena (2.085,85 eur nákupná cena).
11. Z listiny Uznanie dlhu dlžníka zo dňa 15.06.2016 vyplynulo, že žalovaná uznala dlh voči žalobcovi ako zamestnávateľovi čo do dôvodu aj výšky 4.965,12 eur, pričom dlh vznikol na základe vzniknutého manka zisteného inventúrou dňa 13.06.2016, ktorej sa žalovaná zúčastnila a protokol aj podpísala.
12. Z listu - Výzva na úhradu dlhu zo dňa 20.06.2016 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.965,12 eur do 7 dní od doručenia výzvy. Z priloženej doručenky je zrejmé, že zásielku si žalovaná prevzala dňa 30.06.2016.
13. Z Potvrdenia o podaní trestného oznámenia zo dňa 29.12.2016 OO PZ Piešťany je zrejmé, že žalovaná oznámila, že žalobca jej mal podstrčiť papier o uznaní dlhu, ktorý ona podpísala aj keď to nebola pravda a teraz na súde od nej túto sumu vymáha, v období od júna do augusta 2016 jej neustále volal a žiadal vyplatenie uvedenej sumy.
14. Na pojednávanie dňa 22.06.2020 sa žalovaná nedostavila. Dostavil sa žalobca, ktorý uviedol, že krátko po nástupe žalovanej do pracovného pomeru dostal informáciu od iných zamestnávateľov, že žalovaná má pochybnú povesť. Z tohto dôvodu bola spravená inventúra, ktorej výsledky žalovaná nerozporovala. Je pravdou, že na predajni pracovali aj iní zamestnanci, ktorí mali takisto uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti. Schodok bol zosobnený len žalovanej preto, lebo sa sama priznala, že tovar presunula a preto bolo spísané uznanie dlhu. Žalovaná niekoľkokrát objednala tovar sama, napr. že na predajni chýbajú šaty, kabelky a iné, tovar bol dodaný a následne bolo zistené, že tovar sa tam nenachádza a nebol ani predaný. Žalovanej bola zosobnená predajná hodnota tovaru, lebo to je hodnota toho, čo na tovare bolo možné zarobiť. Žalovaná sa sama priznala, že za celú škodu zodpovedá ona, preto nebol dôvod zosobňovať škodu iným zamestnancom, pričom títo pracovali u žalovaného aj neskôr. Ostatní zamestnanci mali pred tým aj potom vykonané inventúry a schodok sa nikdy nezistil, iba u žalovanej.
15. Elektronickým podaním doručeným dňa 07.07.2020 sa vyjadril žalobca, ktorý predložil Odstúpenie od zmluvy o podnájme priestorov zo dňa 19.05.2015, príjemky tovaru podpísané žalovanou zo dňa 30.05.2016, 31.05.2016, 24.05.2016, 26.05.2016, 27.05.2016, 01.06.2016, 19.05.2016, Stav skladu v predajných cenách ku dňu 25.05.2016 podpísaný žalovanou, list zo dňa 29.06.2016, zoznam zamestnancov. Uviedol, že stravné lístky aj výplatná páska žalovanej boli zasielané poštou, o čom predložil doklad - sprievodný list a podacie lístky. Nie je pravdou, že by inventúra bola vykonávaná manželkou a dcérou konateľa, inventúru vykonali externou zamestnankyňou - p. Ľ. D., ďalšími zamestnancami a p. W., ktorá pracovala v tom čase na dohodu, neskôr nastúpila do pracovného pomeru. Takisto nie je pravdou, že by spoločnosť skrachovala, ako tvrdí žalovaná, pričom predkladá doklad o tom, že nájom priestorov bol ukončený z dôvodu na strane prenajímateľa - reorganizácia priestorov. Pokiaľ ide o trestné oznámenie, žalobca má pochybnosť, že by tak žalovaná učinila, lebo žalobca nebol doposiaľ kontaktovaný políciou ani vyšetrovateľom, pričom počas pôsobenia žalovanej u žalobcu, zistil, že ho viac krát zavádzala. Uznanie dlhu podpísala preto, lebo sa sama priznala, že tovar predávala známym a zákazníkom bez pokladničného bloku a hotovosť si ponechala, pričom uviedla, že nechce vec riešiť cestou polície, lebo má spor s otcom dieťaťa, ktorý uniesol jej dieťa do cudziny. Neskôr sa žalobca dozvedel, že to nie je pravda, lebo žalovaná žije s dieťaťom a otcom dieťaťa v jednej domácnosti. Žalobca popiera, že by sa žalovanej akokoľvek vyhrážal, v podniká už 23 rokov a všetky vzťahy so zamestnancami má korektné.
16. Z listiny - Stav skladu v predajných cenách ku dňu 25.05.2016 súd zistil, že obsahuje položkovito rozpísaný stav skladu v súhrnnej hodnote tovaru 124.679,20 eur a je podpísaný žalovanou.
17. Na pojednávanie dňa 11.11.2020 sa žalovaná opäť nedostavila. Žalobca na žalobe zotrval a uviedol, že má vedomosť o viacerých exekúciách na meno žalovanej.
18. Podľa § 178 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ďalej len „ZP“, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
19. Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
20. Podľa § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
21. Podľa § 182 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
22. Podľa § 186 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
23. Podľa § 186 ods. 2 ZP, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
24. Podľa § 186 ods. 3 ZP, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
25. Podľa § 191 ods. 1 a 2 ZP, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje
požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
26. Podľa § 191 ods. 3 ZP, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
27. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal náhrady škody od žalovanej vo výške 4.965,12 eur, ktorá spočívala v schodku na zverených hodnotách - tovare, za ktorý žalovaná niesla hmotnú zodpovednosť. Súd mal z dokazovania za preukázané, že žalovaná bola u žalobcu v pracovnom pomere na pozícii predavačka a mala platne uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. V deň uzavretia žalovaná podpísala zápis o stave skladových zásob, pričom súd mal za preukázaný stav hodnoty tovaru na predajni ku dňu 25.05.2016 vo výške 124.679,20 eur. Zo zápisu o vykonanej inventúre zo dňa 09.06.2016 mal súd za preukázané, že inventúru vykonali prítomné podpísané osoby: R. W., žalovaná, R. Á., p. D. a bol zistený schodok na tovare vo výške 4.965,12 - predajná cena. Je teda nepochybné, že inventúry sa zúčastnila aj žalovaná. Žalovaná namietala, že inventúra bola vykonaná manželkou a dcérou konateľa. Námietku žalovanej súd vyhodnotil ako účelovú, nakoľko z inventarizačného zápisu vyplynulo, že inventúru vykonali zamestnankyne žalovaného a p. W., ktorá pracovala na dohodu, pričom zúčastnila sa ho aj samotná žalovaná. Argumentu žalovanej, že žalobca jej „podstrčil“ papiere na podpis vrátane skončenia pracovného pomeru, inventarizačného zápisu a listiny o uznaní dlhu súd neuveril. Žalovaná svoje tvrdenie nepodložila nijakými dôkazmi a nenavrhla vypočuť žiadnych svedkov. Predložila iba Potvrdenie zo dňa 29.12.2016 OO PZ Piešťany, č. ORPZ-TT-OPP9-1246/2016-P, z ktorého je zrejmé, že žalovaná oznámila, že žalobca jej mal podstrčiť papier o uznaní dlhu, ktorý ona podpísala aj keď to nebola pravda. Z dátumu podania oznámenia je zrejmé, že bolo zrealizované dňa 29.12.2016, teda niekoľko dní po doručení platobného rozkazu (dňa 14.12.2016), súd mal teda za to, že žalovaná oznámenie učinila účelovo preto, aby vyvolala dojem, že k podpísaniu listiny o uznaní dlhu bola donútená. V spise sa nenachádzajú žiadne listiny, ani iné dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že by žalovaná namietala okolnosti podpísania uznania dlhu, alebo že by sa písomne či inak ohradila voči dlhu, ktorý písomne uznala, a to dňa 15.06.2016, teda pol roka pred podaním trestného oznámenia.
28. Zákonník práce v § 191 ods. 3 zakotvuje inštitút uznania dlhu zamestnancom - ako jednostranného právneho úkonu. Požiadavka uvedenia dôvodu nároku je splnená, ak je jednoznačné v akých skutkových okolnostiach spočíva nárok. Z listiny Uznanie dlhu dlžníka zo dňa 15.06.2016 mal súd za preukázané, že žalovaná uznala dlh voči žalobcovi ako zamestnávateľovi čo do dôvodu aj výšky 4.965,12 eur, pričom dlh vznikol na základe vzniknutého manka zisteného inventúrou dňa 13.06.2016, ktorej sa žalovaná zúčastnila a protokol aj podpísala.
29. Pokiaľ ide o výšku nároku žalobcu, túto mal súd za preukázanú z vykonanej inventúry, pričom žalobca osvedčil aj stav skladu pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti žalovanou. Vzhľadom na to, že ide zodpovednosť zamestnanca za zverené hodnoty, obmedzenie zodpovednosti za škodu podľa štvornásobku priemerného mesačného zárobku sa neuplatní. Žalobca si uplatnil škodu vo výške predajnej ceny chýbajúceho tovaru. Tu súd poukazuje na ust. § 186 ods. 3 ZP, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenu tovaru súd považoval za ušlý zisk žalobcu. Z dokazovania je zrejmé, že žalovaná zavinila schodok úmyselne, ku konaniu sa priznala a podpísala aj uznanie dlhu, žalobcovi preto náleží ako náhrada škody hodnota tovaru v predajnej cene, nakoľko ujma žalobcovi nevznikla len vo sfére už vynaložených finančných prostriedkov, za ktoré tovar zakúpil, ale aj v ušlom zisku, ktorý mal utŕžiť za tovar v prípade jeho skutočného predaja. Popretie tvrdení žalobcu zo strany žalovanej súd hodnotí ako nehodnoverné, nakoľko ostalo len v rovine jej tvrdení, pričom oboch nariadených pojednávaní sa žalovaná bez ospravedlnenia nezúčastnila. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.