Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/265/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu: Blackside, a.s., so sídlom v Bratislave, Plynárenská č. 7/A, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Herceg, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, proti žalovaným: 1. Ľ. I., S. A. I., M. Č.. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova č. 6, 2. W. I., S. A. I., M. Č.. XXXX/X, o zaplatenie 60.499,03 eura s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 05. 2019 č.k. -268 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 60.499,03 eura s 5 % úrokom z omeškania od 28. 08. 2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaní s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava uzatvorili dňa 21. 08. 2006 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý jednorazový úver vo výške 4..000.000 Sk ako úver plus na bývanie. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v splátkach v počte 299, s výškou splátky 28.559 Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou na 5 rokov vo výške 6,99 eura a s dobou fixácie odo dňa uzatvorenia zmluvy do 21. 8. 2011. Vzhľadom na to, že žalovaní ani na základe výzvy pohľadávku z úverovej zmluvy nesplácali riadne a včas, bolo im listom zo dňa 22. 04. 2015 oznámené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22. 4. 2015 a zároveň boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 128.322,13 eura. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2016 právna predchodkyňa žalobcu postúpila pohľadávku na žalobcu - oznamovanie listom zo dňa 07. 11. 2016.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaní dlh v dohodnutej dobe nevrátili, a to ani po viacnásobných výzvach banky, pričom zásielky sa vrátili späť s poznámkou adresát neznámy. Pri opakovanom doručovaní sa výzvy na zaplatenie omeškaných splátok vrátili späť ako neprevzaté v odbernej lehote. Slovenská sporiteľňa, a.s. preto vyhlásila dňa 22. 04. 2015 mimoriadnu splatnosť celého úveru. Mimoriadna splatnosť úveru a výzva na úhradu úveru zo dňa 10. 03. 2015 boli žalovaným

doručené bankou podľa zásad doručovania. Súd mal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, na ktorého bola platne postúpená pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2016. Podľa názoru súdu nebolo sporné, že žalovaní boli v omeškaní so splnením svojho záväzku viac ako 90 dní a písomné výzvy sa banke vrátili s poznámkou adresát neznámy. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 07. 11. 2016.

4. Súd bolo toho názoru, že právna predchodkyňa žalobcu spĺňa všetky zákonné podmienky podľa zákona o bankách a žalobca je aktívne vecne legitimovaný podľa . Ďalej mal súd za preukázané, že ku dňu 19. 10. 2016 bola dlžná suma úveru 147.606,37 eura, z toho istina predstavovala 115.572,71 eura, úrok 11.826,31 eura, úroky z omeškania 20.182,35 eura, poplatky 25 eur. Výška splátok od žalovaných predstavovala sumu 75.667,93 eura, pričom boli započítané najskôr poplatky vo výške 1.336,88 eura, potom úroky z omeškania vo výške 27,66 eura, úroky vo výške 57.100,42 eura a následne istina vo výške 17.202,96 eura. Na základe výkonu záložného práva k nehnuteľnosti bola banke uhradená časť dlžnej sumy vo výške 55.073,68 eura, pričom žalovaní nevzniesli voči výkonu záložného práva k nehnuteľnosti počas dobrovoľnej dražby žiadne námietky. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 60.499,03 eura.

5. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v omeškaní so zaplatením peňažného nároku, zaviazal ich súd zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % z priznanej sumy od nasledujúceho dňa po doručení žaloby a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol ako neopodstatnenú, nakoľko žalobca nepreukázal kvalifikované doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy žalovaným pred podaním žaloby.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. V odvolaní namietal, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatne uzatvorená. V tejto súvislosti poukázal na ust. a ust. . Podľa jeho názoru ust. poskytuje ochranu účastníkovi záväzkového vzťahu v podobe, že aj napriek skutočnosti, že konkrétna pohľadávka je z hľadiska štandardných zákonných kritérií spôsobilá na postúpenie, môže postúpenie implicitne brániť obmedzenie, ktoré vyplýva z ochrany iných subjektívnych práv. Podľa jeho názoru pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto je potrebné nevyhnutne vychádzať z toho, že ust. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Ust. zákona o bankách zhoršuje postavenie spotrebiteľa a odporuje úprave v , nakoľko veriteľ môže postúpiť pohľadávku aj takým spôsobom, že sa jej obsah so zmenou veriteľa zmení. Je teda toho názoru, že banka vôbec nemôže postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, ako je iná banka, nakoľko takéto postúpenie je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. V tomto spore však súd prvej inštancie neskúmal ex offo absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal teda za to, že zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatná a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na vedenie tohto konania. Ďalej v odvolaní namietal, že žalobca doteraz v konaní nepredložil žiadny dôkaz, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi pôvodný veriteľ splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona o bankách. Žalobca síce predložil výzvu adresovanú žalovaným zo dňa 10. 03. 2015, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22. 04. 2015, avšak nepreukázal doručenie/ dostanie sa do dispozičnej sféry týchto dokumentov žalovaným v súlade s . Zásielky boli žalovaným síce zasielané, avšak na adresu, ktorá nebola ich doručovacou adresou a na ktorej sa nikto nevyskytoval.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k správnemu záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu predložením zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2016, pričom preukázal aj splnenie ďalších zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi.

11. Súd prvej inštancie správnou aplikáciou ust. uzavrel, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa (banky) na žalobcu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že pôvodný žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovaných na uhradenie dlžnej sumy, pričom listom zo dňa 10. 03. 2015 pôvodný veriteľ zaslal poslednú výzvu na zaplatenie omeškaných splátok. Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 22. 04. 2015 mimoriadnu splatnosť celého úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok z pôvodného veriteľa na terajšieho žalobcu zo dňa 21. 10. 2016 došlo k postúpeniu splatnej pohľadávky, ktorej splatnosť nastala dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

12. Z ust. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o ) doslova uvádza: „v ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda banka postúpila pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, pričom išlo už o splatnú pohľadávku, postupovala v súlade s ust. spomínaného zák. Nakoľko všetky pohľadávky pôvodného veriteľa (banky) už boli splatné vyhlásením mimoriadnej splatnosti, banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku v celosti inému subjektu, a to aj subjektu, ktorý nie je bankou. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v danom prípade bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka platného postúpenia, a to existencia písomnej výzvy banky klientovi pre plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Správne súd prvej inštancie posúdil aj otázku doručenia výzvy zo dňa 10. 03. 2015 a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22. 04. 2015 žalovaným na adresu, ktorú uviedli pre styk s veriteľom.

13. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa zo dňa 21. 10. 2016 je platným právnym úkonom, preto správne dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný subjektom.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s tak, že neúspešných žalovaných zaviazal nahradiť trovy odvolacieho konania úspešného žalobcu v celom rozsahu.

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).