Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6To-40-2020.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. novembra 2020, v trestnej veci obžalovaného R. N., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/103/2019 zo dňa 13. júla 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému R. N., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX F. - B.
u k l a d á :
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/103/2019 zo dňa 13. júla 2020 bol obžalovaný R. N. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
-dňa 10.07.2019 v čase o 16.00 hod. viedol po štátnej ceste I/74 v obci Dlhé nad Cirochou smerom na Humenné nákladné motorové vozidlo zn. DAF, e. č. PO-625GA so spolujazdcom O. L., počas jazdy sa plne nevenoval vedeniu vozidla, dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, s vozidlom zišiel mimo vozovku vpravo v smere svojej jazdy, kde poškodil obecné drevené oplotenie, zvislú dopravnú značku, priechod pred chodcov pootočením smerom od cesty a prednou časťou vozidla narazil do stromu, pričom pri dopravnej nehode O. L. utrpel zranenia a to zlomeninu lakťovej kosti
vpravo s posunom, zlomeninu lonovej kosti vľavo, vykĺbenie jabĺčka vľavo, pretrhnutie vnútorného postranného väzu ľavého kolena, devastačnú tržnozhmoždenú ranu kolena vpravo, hlbokú odreninu pravého predkolenia, hlbokú odreninu pravého členka, devastačnú tržnozhmoždenú ranu stehna vpravo, hlbokú odreninu až devastačnú ranu ľavého predlaktia, odreninu okolia pravého oka, odreninu hlavy v oblasti záhlavia, pohmoždenie brušnej steny a hemoragický šok ťažkého stupňa s predpokladanou dobou liečenia v trvaní 126 dní, čím ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na § 36 písm. l) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov potrebné vodičské oprávnenie, na 1 (jeden) rok.
Súčasne boli podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodení S. so sídlom P. XXX/XX, G. nad M., IČO: 00 322 938 a O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, okres J., s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o uloženom treste zákazu činnosti v neprospech obžalovaného. Po rekapitulácii odôvodnenia prvostupňového súdu ohľadne uloženého trestu zákazu činnosti má za to, že samotná správa zamestnávateľa obžalovaného ako aj jeho pracovné zaradenie nie sú samé osebe dôvodom na uloženie trestu zákazu činnosti na dolnej hranici. Obžalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví závažnejším spôsobom konania, keďže sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke. Závažnosť súdeného skutku je zvýšená tým, že obžalovaný je vodič z povolania, kde je potrebné striktne rešpektovať ustanovenia zákona o cestnej premávke, na čo mal súd prihliadať pri ukladaní trestu zákazu činnosti. Obž. R. N. má v evidenčnej karte vodiča 16 záznamov o spáchaní priestupku na úseku cestnej dopravy, na ktoré súd neprihliadol. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby vo veci sám rozhodol odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu. Z vyjadrenia obhajcu obžalovaného k dôvodom odvolania prokurátora vyplýva, že sa s nimi nestotožňuje. Oproti trestu uloženého obžalovanému Trestným rozkazom je základný trest, ktorý bol uložený rozsudkom prísnejší a to tak, že skúšobná doba bola navýšená o jeden rok. Túto skutočnosť potom súd zohľadnil v prospech obžalovaného oproti trestu, ktorý bol uložený trestným rozkazom, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vo výške jedného roka. Obrana o príčine dopravnej nehody nebola ničím spochybnená ani vyvrátená. Doposiaľ v minulosti žiadnu dopravnú nehodu ako vodič z povolania nespôsobil. Je pravdou, že obžalovaný bol šesťkrát riešený v priestupkovom konaní, väčšinou však išlo o bežné previnenia, ako je prekročenie rýchlosti a pod. Ako vodič z povolania je obžalovaný odkázaný na vodičské oprávnenie. Má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, je zaťažený hypotékou s mesačnými splátkami 330,- eur a za byt uhrádza mesačne 244,- eur. Obžalovaného družka je domáca, bez akéhokoľvek príjmu. Vodičské oprávnenie je pre obžalovaného existenčne nevyhnutné a jeho zamestnávateľ mu naďalej dôveruje. Navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Tr. poriadku. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júla 2020, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/, h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste, konkrétne do trestu zákazu činností, krajský súd v celom rozsahu poukazuje na vykonané dokazovanie a odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa výroku o vine, právnej kvalifikácie konania obžalovaného, pričom tam uvedené dôvody si osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. Po zvážení relevantných skutočností okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a určil skúšobnú dobu na dva roky. S prihliadnutím na charakter súdenej trestnej činnosti bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, a to na jeden rok, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom prvostupňový súd prihliadal na pracovné zaradenie obžalovaného a správu od zamestnávateľa.
Podľa uvedenej správy obžalovaný začal v spoločnosti pracovať v roku 2017 a po tom, ako sa osvedčil, s ním rátali, zabezpečili mu zvýšenie kvalifikácie. S jeho pracovnou morálkou bola spokojnosť, nebol disciplinárne riešený. Javil sa a javí sa ako svedomitý, zodpovedný, dochvíľny a pracovitý zamestnanec. Obžalovaný má v odpise z registra trestov jeden záznam o odsúdení Okresným súdom Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 0T/155/2017, kedy trestným rozkazom zo dňa 28.08.2017 bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jeden rok, do 29.08.2018. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný šesť záznamov, prevažne za priestupky spáchané proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré bol sankcionovaný pokutami.
Na základe týchto skutočností potom takto uložené tresty považoval okresný súd za najvhodnejšie na dosiahnutie účelov trestov, ktorými je primárne prevýchova obžalovaného a ochrana spoločnosti pred ním.
Na základe zistených osobných pomerov obž. R. N. je aj krajský súd toho názoru, že uložený trest odňatia slobody na jeden rok, teda úplne na dolnej hranici trestnej sadzby (podľa Trestného zákona je pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 možné uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov) s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov, je možné považovať za trest adekvátny a primeraný ako závažnosti prečinu tak aj okolnostiam, za akých k jeho spáchaniu došlo. Pozitívne charakteristiky dovoľovali vyvodiť správny záver okresného súdu o tom, že u obžalovaného účel trestu možno dosiahnuť uložením takéhoto druhu a výmery trestu.
Vo vzťahu k preskúmavanému výroku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov na 1 rok, je potrebné uviesť nasledovné.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo.
V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný až 16 záznamov za priestupky na úseku cestnej premávky, pričom v troch prípadoch sa takéhoto konania dopustil závažnejším spôsobom. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má v ňom 7 evidovaných priestupkov za obdobie od 27.02.2015 do 03.09.2019, pričom v 6 prípadoch sa jedná o priestupky, ktoré sú uvedené aj v evidenčnej karte vodiča, avšak v jednom prípade ide o nové protiprávne konanie obžalovaného spočívajúce v dopravnom priestupku a to státie na zeleni, za čo mu bola Mestskou políciou v Košiciach dňa 16.10.2018 uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur. Za posudzované obdobie, počas ktorého je obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia, spáchal teda celkovo 17 dopravných priestupkov spočívajúcich či už v nedodržaní rýchlosti jazdy, porušovania všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti cestnej premávky iným spôsobom alebo aj iných povinností účastníka premávky nedodržiavaním povinností vodiča.
Vyhodnotiac uvedené, v zhode s odvolacími námietkami prokurátora, má preto odvolací súd za to, že uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 1 rok je trestom neprimerane miernym, a preto v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil výrok o uloženom treste a sám vo veci rozhodol.
Odvolací súd sa vo vzťahu k ustáleniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj výrokmi o uloženom druhu a výške trestu, teda podmienečnému trestu, v celom rozsahu stotožnil s ich odôvodnením súdom prvého stupňa, a preto uvedené výroky zopakoval a osvojujúc si tam uvedenú argumentáciu na tomto mieste na ňu odkazuje, pričom poukazuje aj na vyššie uvedené skutočnosti.
Krajský súd ale naproti rozhodnutiu okresného súdu uložil obžalovanému prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 2 roky, teda mierne nad dolnú hranicu trestnej sadzby (viď ods. 2 § 61 Tr. zákona), pretože obžalovaný sa javí byť nedisciplinovaným vodičom, ktorý opakovane porušuje pravidlá cestnej premávky, ako to bolo aj v teraz súdenom prípade (nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke), čo bolo označené ako príčina dopravnej nehody. Taktiež utrpené zranenia poškodeného ako aj predpokladaná doba liečenia (126 dní) napovedajú o závažnosti konania obžalovaného. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd potom k tomu, že na výchovu obžalovaného, jeho nápravu ako z pohľadu individuálnej tak aj generálnej prevencie je potrebné pôsobiť prísnejším trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a to na dobu dvoch rokov, pričom boli súčasne zohľadnené aj osobné pomery obžalovaného, jeho vyživovacie povinnosti, či náklady súvisiace s jeho bývaním (hypotéka, nájom).
Nemožno totiž v danom prípade zľahčovať konanie obžalovaného, jeho dopravnú priestupkovú minulosť až do takej miery, že by na jeho nápravu a dosiahnutie dodržiavania dopravných prepisov z jeho strany postačovalo uloženie trestu zákazu činností viesť motorové vozidlá všetkých druhov na samej dolnej hranici sadzby stanovenej Trestným zákonom (na jeden až desať rokov).
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.