Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci žalobcu: V. M., nar.XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť O. G., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14, Sečovce, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ- HCP-BB4-57-013/2020-AV zo dňa 14.10.2020 o zaistení žalobcu, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB4-57-013/2020-AV zo 14.10.2020, ktorým žalovaný zaistil žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: O. G.Ľ., bez dokladov totožnosti a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 04.11.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-57-013/2020-AV zo dňa 14.10.2020 o zaistení žalobcu, zároveň žiadal nariadiť bezodkladné jeho prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania.

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-57-013/2020-AV zo dňa 14.10.2020 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) zaistil žalobcu dňom 14.10.2020, t.j. dňom vydania preskúmavaného rozhodnutia podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj nariadenie Dublin III); v súlade s zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na tri mesiace do 14.01.2021 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

3. Žalovaný správny orgán preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania (žalobca) bol dňa 14.10.2020 o 01:50 hod. prevzatý hliadkou MJ PZ Banská Bystrica od hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Nemšová, kde pri kontrole nepredložil žiadne doklady totožnosti ani iný doklad, ktorý

by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, preto bol hliadkou predvedený podľa o pobyte cudzincov na správny orgán o 01:55 hod. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch (EURODAC) bolo zistené, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu v Grécku, pod číslom záznamu GR1AXD20190822393859. Na základe tejto informácie bolo cestou Migračného úradu MV SR zistené, že spĺňa podmienky na začatie konania podľa nariadenia Dublin III. Správny orgán preto dňa 14.10.2020 oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj Dublinské stredisko) dôvod na začatie konania podľa nariadenia Dublin III a požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa nariadenia Dublin III. Poverený zamestnanec Dublinského strediska začal konanie o prijatie späť. Z uvedeného dôvodu, začal správny orgán dňa 14.10.2020 konanie vo veci zaistenia podľa zákona o pobyte cudzincov. Konštatoval, že účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu na území Grécka a v priebehu azylového konania na území Grécka nezotrval a svojvoľne ho opustil, pričom mal vyčkať na výsostnom území Grécka a pobývať tam, až do skončenia azylovej procedúry a rozhodnutia gréckych úradov. Účastník konania územie Grécka opustil a vycestoval bez oprávnenia na pobyt na územie iných štátov Európskej únie, cez územie Maďarskej republiky na Slovensko. Keďže účastník konania požiadal o udelenie azylu na územie iného štátu (Grécko) a následne bez potrebného oprávnenia toto územie opustil, v jeho prípade je možné predpokladať značné riziko jeho úteku, pričom je potrebné zabezpečiť dostupnosť účastníka konania (žalobcu) v konaní Dublinského strediska.

4. Žalobca ako účastník konania v Zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo 14.10.2020, spísanej v súlade s ustanovením o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov uviedol, že z Maroka vycestoval asi pred rokom, na jeseň roku 2019 nákladnou loďou do Turecka. Nevedel presne uviesť na akom mieste v Turecku vystúpil a zdržal sa tam asi 5 dní, keď následne spoločne s ďalšími piatimi maročanmi išli peši 21 dní do mesta Aberna na hranici s Gréckom. Po prvom neúspešnom pokuse prekročiť grécku hranicu sa mu po šiestich dňoch podarilo spolu s ďalšími migrantmi prekonať plot a dostať sa do Grécka. Na území Grécka sa presúval ďalej peši do mesta Thessaloniky, kde bol zadržaný gréckou políciou a umiestnený na štyri mesiace do gréckeho tábora. Odtiaľ odišiel s ďalším migrantom z Alžírska, prekročili grécko-albanskú hranicu smerom do Korša a odtiaľ autobusom do Tirany, kde zotrvali v tábore po dobu jedného týždňa. Odtiaľ spolu s dvomi ďalšími migrantmi cestoval ďalej autobusom k hraniciam s Čiernou horou, peši prešiel do Čiernej hory a tam z prvej dediny, ktorú s ďalšími migrantmi našli cestovali do hlavného mesta Podgorice. Tam šiel znovu do tábora, kde zotrval šesť dní a následne spoločne s dvomi maročanmi autobusom cestovali k hraniciam Bosny a Hercegoviny, kde prekročili hranicu a išli do mesta Stolaš, následne autobusom do Mostaru a potom do Sarajeva, kde sa zdržal jeden mesiac v tábore. Odtiaľ potom cestoval vlakom do mesta Otoka, neďaleko chorvátskych hraníc, ďalej taxíkom do mesta Velika Kladuša a ďalej dva dni pešo do Chorvátska, kde bol po prekročení hranice chytený políciou a vrátený naspäť do Bosny, do mesta Tuzla. Ako ďalej žalobca vypovedal, tam sa o neho postarali dobrovoľníci a pomohli mu vyliečiť zranenia, ktoré utrpel počas cesty. Poskytli mu aj ubytovanie v byte, pričom ďalej nemohol s ďalšími utečencami cestovať kvôli pandémii COVID 19. Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení zo 14.10.2020 tvrdil, že niekedy v lete 2020 sa viackrát pokúšal nelegálne previezť v kamióne do Chorvátska, ale vždy bol vrátený do Bosny. Až asi pred tromi dňami (pred dňom zadržania na území Slovenska 14.10.2020 - pozn. súdu) sa mu podarilo v meste Lukovac nastúpiť „na čierno“ do kamiónu, ktorým spolu s ďalším maročanom cestovali tri dni. Vybili sa im telefóny a nabíjačky, nevedeli kde sú, avšak vedeli, že sú na území Európskej únie a rozhodli sa vystúpiť. Až po vystúpení podľa značiek áut zistili, že sú na Slovensku. Tu našli benzínové čerpadlo, kde požiadali obsluhu, aby privolali políciu, pretože chceli požiadať o azyl. Po príchode polície boli predvedení na policajnú stanicu.

5. Na otázky policajného orgánu v Zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo 14.10.2020 žalobca za prítomnosti tlmočníka odpovedal, že chcel ísť „hocikde do Európy“, nemá žiadne peniaze, nevie si na území Slovenskej republiky zabezpečiť ubytovanie, v Grécku, kde bol kontrolovaný mu boli odobraté odtlačky, v minulosti nebol trestaný a je si vedomý toho, že porušil zákony krajín Európskej únie, ako aj zákony Slovenskej republiky tým, že vstúpil a nachádza sa na území Slovenskej republiky neoprávnene. Na otázku, či mu hrozí v krajine pôvodu alebo v krajine z ktorej prichádza prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo či mu hrozí v tejto krajine mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, resp. či mu bol v tejto krajine uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu môže byť takýto trest uložený a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu, žalobca odpovedal: „Bojím

sa zločineckých skupín, ktoré sa snažia ťažiť zlato, pretože ja mám schopnosť vidieť pod zemou zlato, oni ma za týmto účelom vyhľadávajú, ale ja s nimi odmietam spolupracovať, preto sa mi vyhrážajú a ja mám obavy.“ Na ďalšie otázky tvrdil, že na území štátov schengenského priestoru alebo Európskej únie nemá žiadnych príbuzných a zo žiadnej z uvedených krajín nebol vyhostený. Na otázku, či požiadal v niektorej krajine Európskej únie o azyl, odpovedal: „Nie, nežiadal“. Zároveň nežiadal o asistovaný dobrovoľný návrat, ktorý zabezpečuje organizácia IOM.

6. Žalovaný správny orgán ďalej v preskúmavanom rozhodnutí o zaistení zo 14.10.2020 konštatoval, že „účastník konania v zápisnici uviedol, že na území Slovenskej republiky nežiada o udelenie azylu, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ani si ich nevie legálnou cestou zabezpečiť, nemá žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a nikoho na území Slovenskej republiky nepozná.“

7. Zo zistených skutočností žalovaný správny orgán mal za to, že „sú naplnené podmienky stanovené zákonom o pobyte cudzincov na zaistenie účastníka konania v konaní na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa citovaného predpisu, nakoľko existuje značné riziko jeho úteku. Správny orgán uvádza, že značné riziko úteku definované hore, je u účastníka konania dané reálnou existenciou dôvodov, ktoré vychádzajú z objektívnych kritérií stanovených v zákone o pobyte cudzincov, nemá doklady potvrdzujúce jeho totožnosť, nemá doklady potrebné na tranzit cez zmluvné štáty a pobyt na ich území, nemá finančné prostriedky, rovnako je dôležitá absencia spolupráce po podaní žiadosti o udelenie azylu v zmluvnom štáte a jeho predchádzajúce správanie (útek z Grécka, nelegálna migrácia, nelegálna práca). Podľa dôkazov a správania účastníka konania na území zmluvných štátov sa potvrdzuje existencia značného rizika úteku a táto trvá, kým nebude reálne vykonaný jeho prevoz v zmysle osobitného predpisu.“

8. Účastníkovi konania bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Ten sa viac nechcel žiadnym spôsobom vyjadriť.

9. Z preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že účastník konania ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Členské štáty schengenského priestoru majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Účastník konania má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru v zmysle Dublinského dohovoru. Účastník konania napriek tejto skutočnosti nerešpektuje medzinárodné právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny. Na území Slovenskej republiky sa zdržiava bez akéhokoľvek dokladu totožnosti, na území schengenského priestoru nemá udelený žiadny druh pobytu v zmysle platných predpisov, pričom je možné konštatovať, že účastník konania nezotrval na území krajiny, kde žiadal o medzinárodnú ochranu, ale bez oprávnenia vycestoval a z uvedeného jednoznačne vyplýva značné riziko jeho úteku.

10. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania podľa nariadenia Dublin III a konštatoval, že účastník konania nespĺňa podmienky , za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že prípadným uložením uvedenej povinnosti by mohlo dôjsť k zmareniu sledovaného cieľa, a to návratu na územie iného členského štátu.

11. Správny orgán ďalej argumentujúc ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov konštatoval, že štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Túto dĺžku zaistenia žalovaný správny orgán však predbežne ohraničil „na najviac do 14.01.2021, resp. do doby ukončenia odovzdania, podľa Dublinského dohovoru“. V tejto súvislosti správny orgán doplnil, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia, ale ide o hraničný termín doby zaistenia, a to na dobu výkonu prevozu účastníka konania podľa hore uvedeného osobitného predpisu. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov, až do uskutočnenia odovzdania podľa

tohto nariadenia. V uvedenom prípade je oprávnené konať Dublinské stredisko, ktoré počas konania môže zistiť nové skutočnosti, ktorými môže byť, že účastník konania v minulosti žiadal o azyl aj v iných členských krajinách a krajinou zodpovednou za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu môže byť práve táto členská krajina.

12. Zhrnúc predchádzajúcu skutkovú a právnu argumentáciu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zo 14.10.2020 uviedol v závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nasledovné:

„Z dôvodu existencie značného rizika úteku je potrebné však zabezpečiť dostupnosť účastníka konania v tomto konaní Dublinského strediska, ktoré je zabezpečené práve formou inštitútu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Rovnako sa počas zaistenia účastníka konania okrem uvedených úkonov musí pripraviť a zabezpečiť akceptácia prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj o personálne zabezpečenie. Uvedené však v žiadnom prípade neovplyvňuje povinnosť správneho orgánu, podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas účel zaistenia účastníka konania. Presnú dĺžku doby, nutnú k reálnemu výkonu prevozu účastníka konania, nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Z tohto dôvodu dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a zodpovednými členskými štátmi ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody ktorými sú obe krajiny signatármi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť. Účastníkovi konania bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, pričom sa viac nechcel žiadnym spôsobom vyjadriť. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatuje, že predmetné zaistenie účastníka konania je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Správny orgán preskúmal okolnosti veci a zistil, že sú splnené podmienky podľa § 88 ods. písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14.10.2020 správnu žalobu zo dňa 21.10.2020. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalovanému nariadiť, aby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia a aby mu bola priznaná plná náhradu trov konania.

14. Žalobca s preskúmavaným rozhodnutím nesúhlasí, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné.

15. Uviedol, že vo veciach zaistenia cudzincov má policajný orgán povinnosť preveriť reálnosť naplnenia účelu zaistenia, a teda skúmať reálnosť vykonania odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky s poukazom na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru. Pozbavenie osobnej slobody musí byť zákonné, efektívne a účelné. Policajné orgány sú povinné už pri zaisťovaní žiadateľa o azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania do iného členského štátu skúmať účelnosť a efektivitu zaistenia, a teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky. Reálnosť (realizovateľnosť účelu zaistenia) odovzdania je vždy nevyhnutnou podmienkou zákonnosti zaistenia. Rovnako je tiež dôležitá otázka prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl v členskom štáte, do ktorého má byť zaistená osoba vrátená. Žalovaný preto už pri rozhodovaní o zaistení žalobcu mal povinnosť nielen poukazovať na právnu úpravu týkajúcu sa zaistenia žiadateľa za účelom jeho odovzdania podľa nariadenia Dublin III, ale mal sa zaoberať i dôsledkami uskutočniteľnosti predpokladaného postupu, či prijímacími podmienkami v dožiadanom členskom štáte, t.j. v Grécku, ktoré dlhodobo čelí azda najväčšej kritike za neprijateľné prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl, čoho dôsledkom bolo to, že mnohé krajiny pozastavili odovzdávanie žiadateľov o azyl späť do Grécka.

Tieto nedostatky Grécku vytkol aj Európsky súd pre ľudské práva. Žalovaný tieto skutočnosti nezisťoval, čím pochybil a tým nedostatočne zistil skutkový stav veci. V tomto smere je jeho rozhodnutie zároveň nepreskúmateľné. Bolo povinnosťou žalovaného zaobstarať si dostatok informácií o krajine, kam má byť žalobca transferovaný a dostatočne ustáliť, či je zrealizovanie transferu žalobcu na územie Grécka v súlade s čl. 3 Európskeho Dohovoru. Žalovaný vo vzťahu ku Grécku splnenie vyššie uvedených prijímacích podmienok neskúmal, hoci sú príslušným slovenským orgánom všeobecne známe.

16. Žalobca tiež namietal, že žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu do 14.01.2021, kedy je táto doba podľa jeho názoru potrebná na zrealizovanie účelu zaistenia. Žalovaný však nijako nezohľadnil a na predmetnú vec neaplikoval osobitné lehoty stanovené nariadením Dublin III pre zaistenie žiadateľa o azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania (napr. 6-týždňová lehota zaistenia od akceptácie dožiadania, lehoty na výkon odovzdania a pod.) a tým pochybil.

17. V závere žalobca uviedol, že žalovaný má tiež povinnosť neustálej kontroly trvania účelu zaistenia. Počas epidémie COVID-19 došlo v Európe k pozastaveniu dublinských transferov do viacerých členských štátov. Žalovaný mal v tejto súvislosti s prihliadnutím na lehoty stanovené nariadením Dublin III ustáliť, či je možné zrealizovať účel zaistenia vzhľadom na vzniknutú situáciu. Dodal, že nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.

18. Písomným podaním zo dňa 30.10.2020 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol ponechať účastníka konania v zaistení do doby zrealizovania dublinského transferu. Uviedol, že s účastníkom konania boli v čase predvedenia dňa 14.10.2020 vykonávané všetky potrebné úkony. Po odobratí otlačkov prstov správny orgán zistil pozitívnu lustráciu v informačnom systéme EURODAC (informačný systém, ktorého účelom je pomáhať pri určovaní, ktorý členský štát je podľa nariadenia Dublin III zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte a inak uľahčovať uplatňovanie nariadenia Dublin III za podmienok stanovených podľa osobitého predpisu) a po vykonaní dokazovania bolo rozhodnuté o zaistení účastníka konania. Podotkol, že je úlohou Dublinského strediska počas zaistenia účastníka konania zistiť všetky dostupné informácie a podrobné preverenia územia Grécka.

19. V čase predvedenia účastníka konania bolo tiež zistené, že sa na území Slovenskej republiky nachádza nelegálne, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je žiadateľ o azyl v inom štáte. V prípade nezaistenia účastníka konania by boli zmarené aj vykonávané úkony Dublinského strediska, ktorý začal dublinské konanie.

20. Ďalej uviedol, že pobyt účastníka konania na území Grécka je vzhľadom na jeho žiadosť o udelenie azylu oprávnený a jeho povinnosťou bolo zdržiavať sa v tejto krajine až do právoplatného rozhodnutia o jeho žiadosti, pretože počas konania o udelení azylu nie je oprávnený pohybovať sa po iných krajinách Európskej únie. Dodal, že účastník konania bol zadržaný po nelegálnom prekročení štátnej hranice, ktoré vykonal v úkryte nákladného automobilu, kde sa vedome ukrýval, aby nemohol byť nikým kontrolovaný a vedome sa chcel dostať do vopred vytypovanej krajiny. Podľa nariadenia Dublin III, ak je žiadateľ kontrolovaný v inom štáte EÚ a je v procese konania o jeho žiadosti o udelenie azylu, pri eliminovaní rizika úteku, je povinnosťou tohto štátu takého žiadateľa vrátiť späť do štátu, v ktorom požiadal o udelenie azylu a tento štát je povinný ho prijať z dôvodu zodpovednosti, čo je daný prípad.

21. Podotkol tiež, že správny orgán nie je priamym vykonávateľom, ale ani žiadateľom podľa nariadenia Dublin III, kompetentné je iba Dublinské stredisko, ktoré je plne zodpovedné za úkony podľa nariadenia Dublin III. Správny orgán (žalovaný) po zistení, že účastník konania požiadal o azyl v inom členskom štáte, vykonáva len prvotné úkony a bezodkladne následne informuje Dublinské stredisko. Uvedené úlohy a povinnosti podľa platných zákonov a predpisov si správny orgán ihneď splnil dňa 29.09.2020, keď zistil zhodu v systéme EURODAC. Ihneď emailom kontaktoval a informoval Dublinské stredisko a požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa nariadenia Dublin III. Dublinské

stredisko zaslalo žiadosť o prevzatie naspäť dňa 01.10.2020, kde plynie lehota na odpoveď členského štátu, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia a ďalej pokračuje dublinské konanie.

22. K námietke žalobcu týkajúcej sa bezpečnostnej situácie v Grécku a posúdením prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl v Grécku žalovaný uviedol, že účastník konania ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Grécko, ako aj ostatné štáty schengenského priestoru sú považované za bezpečné a stabilné, dodržiavajúce ľudské práva. Účastník konania v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 29.09.2020 neuviedol žiadne porušenie jeho ľudských práv ani nekonštatoval neprijateľné podmienky počas jeho pobytu v Grécku, v čase prebiehajúceho konania o jeho rozhodnutí o udelenie azylu. Správny orgán navyše nie je oprávnený posudzovať podmienky žiadateľov o azyl v inom členskom štáte.

23. Dodal, že v prípade nezaistenia účastníka konania by jeho cesta ďalej smerovala do vopred vytypovanej krajiny a nebolo by možné zrealizovať dublinský transfer, preto podľa názoru žalovaného je napadnuté rozhodnutie o zaistení účastníka konania zákonné a oprávnené.

III. Právne závery správneho súdu

24. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia ( až ) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.09.2020 o zaistení žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa ), ako aj procesným postupom podľa a a a na pojednávaní konanom dňa 12.11.2020 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného administratívneho rozhodnutia podľa a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému. Správny súd sa však nestotožnil s obsahom žalobných námietok uvedených v správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 07.10.2020, v časti vzťahujúcej sa na navrhovaný procesný postup podľa , nakoľko nevzhliadol právne dôvody pre nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia v súvislosti so zrušením preskúmavaného rozhodnutia o zaistení podľa zákona o pobyte cudzincov.

25. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 12.11.2020. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s .

26. V súlade s ustanovením a správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

27. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistený dňa 29.09.2020 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia Dublin III, a to najdlhšie do 29.12.2020. Umiestený bol v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

29. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

30. Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu (t.j. nariadenie Dublin III), ak existuje značné riziko jeho úteku.

31. Správny súd k námietke žalobcu, ktorou vytýkal žalovanému nepreverenie reálnosti odovzdania štátneho príslušníka tretej krajiny (žalobcu) na územie Grécka a neskúmanie naplnenia účelu odovzdania žalobcu do Grécka uvádza, že podľa názoru súdu je povinnosťou žalovaného zabezpečiť ohľadom krajiny, do ktorej má byť žalobca vrátený (odovzdaný) dostatočné informácie o bezpečnostnej situácii v Grécku (napr. správy z Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Aténach, Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), aj k možnému porušeniu absolútneho zákazu zlého zaobchádzania so žiadateľmi o azyl podľa čl. 3 Dohovoru a . Z obsahu administratívneho konania nevyplýva, že by mal žalovaný v čase vydania rozhodnutia o zaistení žalobcu k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený a že by tieto boli aj súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Ide nesporne o povinnosť zabezpečiť v administratívnom konaní taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývala schopnosť daného štátu Európskej únie (Grécko) prevziať žalobcu. Z právne relevantných informácií musí zároveň vyplývať, že v prípade odovzdania žalobcu nedôjde k porušeniu princípu non-refoulement.

32. Na druhej strane sa súd vo všeobecnosti stotožnil s obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe o aktuálnom stave v Grécku (ktoré nie je v rozpore s poznatkami správneho súdu z rozhodovacej činnosti vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia vzťahujúcej sa na Grécko ako členský štát EÚ), podľa ktorého je Grécko považované za bezpečnú, stabilnú a demokratickú krajinu, v ktorej sú dodržiavané ľudské práva ako i zákony a európske právne normy, čím je daná výrazná predvídateľnosť zistení a záverov žalovaného ohľadom účelnosti zaistenia.

33. Podľa čl. 28 ods. 2 nariadenia Dublin III, ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

34. Podľa čl. 2 písm. n/ nariadenia Dublin III, riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.

35. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

36. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a/ hlásenia pobytu alebo b/ zložiť peňažnú záruku.

37. K dôvodu zaistenia - značné riziko úteku žalobcu, súd uvádza, že za situácie, za ktorej prišiel žalobca na územie Slovenskej republiky, je nepochybné, že jeho motivácia migrovať z krajiny pôvodu po ďalších krajinách Európskej únie, je veľmi vysoká. Predmetné konštatovanie správny súd uvádza bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca v Zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo 14.10.2020 uviedol na otázku, ktorá krajina bola jeho cieľovou krajinou, do ktorej sa chcel dostať, že „chcel som ísť hocikde do Európy“. Z ďalšej časti zápisnice, ani z obsahu administratívneho spisu žalovaného však nevyplýva, že by žalovaný požiadal o udelenie azylu aj na území Slovenskej republiky. Žalobca požiadal o udelenie azylu v Grécku, kde bol umiestnený v azylovom tábore. Ešte však pred skončením celej azylovej procedúry žalobca azylový tábor niekoľkokrát opustil s úmyslom pokračovať v ceste do cieľovej krajiny. Neváhal sa vystaviť riziku nebezpečenstva a počas pandémie koronavírusu migroval, ohrozujúc nie len svoj život, ale i životy ostatných ľudí naprieč viacerými štátmi, ktorými prechádzal. Za týchto okolnosti je vylúčené uplatnenie miernejšieho alternatívneho donucovacieho opatrenia, ako zaistenia žalobcu, a to aj vzhľadom na to, že sám žalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka zo dňa 14.10.2020 (ktorá je obsahom administratívneho

spisu) uviedol, že má finančné prostriedky v nepatrnej výške, pokryť náklady na život počas pobytu na Slovensku nevie, nikoho tu nepozná a ubytovanie si na Slovensku zabezpečiť nevie.

38. Podľa čl. 25 ods. 1 nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému EURODAC, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.

39. Podľa čl. 25 ods. 2 nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.

40. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.

41. Súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky doby zaistenia, nakoľko tá je v rozpore s čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III, a z uvedeného dôvodu je preskúmavané rozhodnutie žalovaného nezákonné. Ako je zrejme z preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný pri stanovení dĺžky doby zaistenia aplikoval ustanovenie § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

42. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III:

Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.

Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

43. Citovaný článok nariadenia Dublin III upravuje lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť (1 mesiac) ako aj lehotu na vykonanie odovzdania (6 týždňov), pričom nedodržanie týchto lehôt správnym orgánom má za následok povinnosť prepustiť osobu zo zaistenia. Uvedeným článkom sú upravené maximálne lehoty zaistenia cudzinca v jednotlivých fázach procesu odovzdania. Nariadenie Dublin III má v súlade s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nie je preto rozhodujúce, že zákon o pobyte cudzincov upravuje lehotu zaistenia v dlhšom trvaní.

44. Pokiaľ žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia Dublin III, bol povinný stanoviť lehotu zaistenia tak, aby neprekročil lehotu zaistenia vyplývajúcu z uvedeného článku.

45. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe je zrejme, že žalovaný po zistení, že žalobca požiadal o azyl v inom členskom štáte (Grécko), hneď v deň zaistenia žalobcu, t.j. 14.10.2020, informoval Dublinské stredisko a

požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa nariadenia Dublin III. (Dublinské stredisko komplexne zabezpečuje úlohy orgánu zodpovedného za plnenie medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z nariadenia Dublin III, posudzuje a odosiela žiadosti do členských štátov uplatňujúcich nariadenie Dublin III v stanovených lehotách ako i spolupracuje s príslušnými útvarmi Policajného zboru pri organizovaní odovzdaní podľa nariadenia Dublin III do/z príslušného členského štátu). Zodpovedný štát (Grécko) musí odpoveď na dožiadanie poskytnúť žiadajúcemu štátu (Slovenská republika) do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ako vyplýva z citovaného článku nariadenia Dublin III aj v prípade, že dožiadaný štát odpoveď v dvojtýždňovej lehote neposkytne, považuje sa to za akceptovanie dožiadania, čo má za následok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Z citovaného článku nariadenia Dublin III je tiež zrejme, že odovzdanie zaistenej osoby zo žiadajúceho štátu do zodpovedného štátu sa vykoná ihneď, no najneskôr do šiestich týždňov od akceptovania dožiadania. Preskúmavané rozhodnutie, v prípade ak sa odovzdanie v zákonnej lehote nevykoná, môže byť podkladom pre ďalšie obmedzenie osobnej slobody zaisteného cudzinca (už v momente rozhodnutia to správny orgán pripúšťa). Preto už skutočnosť, že je porušenie čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III potenciálne možné, spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o zaistení (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 19.02.2015).

46. Námietka žalobcu o potrebe sledovania účelu zaistenia a jeho realizovateľnosť podľa nariadenia Dublin III v čase pandémie koronavírusu (COVID-19), nie je podľa názoru súdu dôvodná, pretože neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by spochybňovali doterajší postup správneho orgánu. Žalobca len všeobecne konštatuje, že v Európe došlo v súvislosti s pandémiou koronavírusu k pozastaveniu dublinských transferov do viacerých členských štátov. Správny orgán v čase vydávania napádaného rozhodnutia túto problematiku neposudzoval, nakoľko mu neboli známe prekážky postupov predpokladaných nariadením Dublin III, a tie nie sú známe ani súdu v čase jeho rozhodnutia a vydania.

47. Podľa o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

48. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

49. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

50. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

51. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

52. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

53. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

54. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

55. Podľa , nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

56. Správny súd, ako bolo konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, pretože nestanovil dobu zaistenia žalobcu v súlade s čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkanú nepresnosť určenia dĺžky doby zaistenia súd považuje za odstrániteľnú vadu rozhodnutia žalovaného, ktorú bude povinný v ďalšom priebehu správneho konania odstrániť urýchleným vydaním nového rozhodnutia.

57. Ďalej súd uvádza, že tento nedostatok rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa názoru správneho súdu nemôže mať vzhľadom na obsah správneho konania a z neho vyplývajúce závery správneho orgánu za následok prepustenie žalobcu zo zaistenia, pretože neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo možné nariadiť žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

58. Na záver v súvislosti s názorom správneho súdu o nemožnosti prepustenia žalobcu zo zaistenia za zistených skutkových a právnych podmienok poukazuje súd okrem vlastných záverov aj na právny názor obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom „kasačný súd, vzhľadom na zistené skutočnosti, t.j. najmä nezotrvanie sťažovateľa v krajine, kde požiadal o priznanie azylu, vyslovuje právny názor, že požiadavke sťažovateľa, vzhľadom na vyššie vyslovené závery na nariadenie bezodkladného prepustenia sťažovateľa zo zaistenia, nemožno vyhovieť.“

59. V prípade, ak by bol žalobca prepustený zo zaistenia, je vysoké riziko jeho úteku ďalej do členských štátov Európskej únie, čo nie je ani vo verejnom záujme, vzhľadom na stupňujúcu sa pandémiu koronavírusu. Aj z tohto dôvodu je zaistenie žalobcu pre tento účel zákonné a nevyhnutné.

60. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného odstrániť súdom vytýkané nedostatky administratívneho rozhodnutia a vydať vo veci nové rozhodnutie. V jeho odôvodnení bude žalovaný povinný uviesť vyčerpávajúce skutkové a právne dôvody vzťahujúce sa na všetky vytknuté nedostatky rozhodnutia o zaistení žalobcu.

61. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %, a to z dôvodu čiastočného úspechu v konaní v súvislosti so zrušením žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote siedmych dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.