Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-150-2023.pdf
PDF · 130.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/150/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovaj st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: L.. R. B., D.. X.XX.XXXX, N. O. X, N., proti žalovaným: X/ A. W. Z., Z..F..P.., Z. Z. O. XX, G., L.P.: XX XXX XXX, X/ N. A. A., Z..F..P.., Z. Z.W. C. XX, N., L.: XX XXX XXX, obom zastúpeným advokátom M.. O.P. A., Z. Z. O. D. XX, N., L.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. júna 2023 č.k. 71C/22/2022-78 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na súbor nehnuteľností, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava V, obec N.- O.. Č.. A., katastrálne územie A., a to: byt č. XX na X. podlaží vo vchode O. X bytového domu O. X,X,X, súpisné číslo XXXX, postavený na parcelách č. XXXX, XXXX V. XXXX; podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach dom na príslušenstve: XXXX/XXXXX; spoluvlastnícky podiel na pozemkoch XXXX/XXXXXX, parcela registra „Y.“ KN s parcelným číslom XXXX o výmere 370m2 (zastavaná plocha a nádvoria), parcela registra „Y.“ KN s parcelným číslom XXXX o výmere 366m2 (zastavaná plocha a nádvoria), parcela registra „Y.“ KN s parcelným číslom XXXX o výmere 188m2 (zastavaná plocha a nádvoria), ktorá sa uskutočnila dňa 8.2.2022 o 10.00 hod v C. H., D. X. O., N., tým, že väčšinovým vlastníkom podľa rozhodnutí o dedičskom konaní po nebohom Š. B. a matke O. B. je L.. R. B.. Svoj nárok žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný 1/ bol na základe Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi záložným veriteľom - S.G. N. V. D. A. N. W. O. X,X,X S. N., súp. č. XXXX, v zastúpení správcom na základe Zmluvy o výkone správy-žalovaným 2/, poverený organizáciou dobrovoľnej dražby na súbor nehnuteľností, špecifikovaných v prvej vete tohto odseku. Dobrovoľná dražba sa uskutočnila 8.2.2022 o 10.00 hod. v C. H. S. N., vydražiteľom sa stala spoločnosť I. Z..F..P.., Z. Z. O. X, XXX XX N. N., v spoluvlastníckom podiele 1/1. Bývalými spoluvlastníkmi predmetu dražby po prededení dedičského podielu po zomrelom otcovi Š. B. sa stali zomrelá manželka O. B. v podiele 5/8, žalobkyňa v podiele 1/8 a súrodenci žalobkyne O. A., D.. XX.X.XXXX, N. N. X, N. v podiele 1/8 a L.. Š.H. B., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XX, N. v podiele 1/8. Pri dobrovoľnej dražbe boli podľa žalobkyne porušené viaceré skutočnosti,
nehnuteľnosť bola vydražená žalovaným 1/ na základe neprípustných podkladov a postupov, a to: v Zmluve o výkone správy bytového domu nebol zakotvený inštitút dobrovoľnej dražby, pri verejnom hlasovaní o dobrovoľnej dražbe bol použitý nezákonný postup per partes, dražba nemôže smerovať voči neznámemu okruhu osôb, dodnes nie je verdikt o zrušení podielového spoluvlastníctva v konaní sp. zn. 7C/79/2020, nikdy medzi žalobkyňou a iným subjektom nebola uzatvorená záložná zmluva, ani nebol vyžadovaný súhlas žalobkyne k dobrovoľnej dražbe, ako to vyžaduje zákon, po prededení spoluvlastníckeho podielu po zomrelom otcovi ihneď požiadal Okresný súd Bratislava V o súhlas so záložným právom (týmto znemožnil žalovaný 2/ žalobkyni disponovať s nehnuteľnosťou po prededení dedičského podielu po matke - konanie 1D/664/2007-140). Žalobkyňa uviedla, že sa zúčastnila dražby, dražobná spoločnosť začínala dražiť tak, že spúšťa z vyvolávacej ceny, v danom prípade o 10%, bola si plne vedomá, že draží strechu nad hlavou občanovi SR s trvalým bydliskom. Spúšťať z ceny bytu pri dražbe je racionálne možné, ak nie je o nehnuteľnosť záujem, v N. záujem je, a to najväčší dopyt je po neupravených bytoch. Na nezákonnosť dražby žalobkyňa upovedomila emailom notárku, odpoveď nedostala, tesne pred dražbou s nezákonnými dôvodmi dražby oboznámila notárku, dostala odpoveď, že táto nemôže zasahovať do dražby. Žalobkyňa poukázala na svoju osobu, že ako vysokoškolsky vzdelaná osoba pracovala po celú dobu v ekonomickej oblasti, v štátnej sfére, ale aj v podnikateľskej oblasti, naposledy ako ekonomický riaditeľ. Doopatrovala rodičov, pri opatere matky utrpela úraz chrbtice, po operácii sa zhoršil zdravotný stav žalobkyne, stala sa invalidnou. Po smrti rodičov (matky v roku 2008) mala dlhodobo narušené zdravie aj z dôvodu napätých vzťahov so súrodencami. Zo svojho nízkeho invalidného dôchodku 252 € nemohla a ani nechcela hradiť trojnásobky vyúčtovania za vykurovanie, reklamácie žalovaný 2/ odbil a neurobil nápravu, z pomsty jej zvýšili beztak vysoké zálohy, ktoré sa spolu s príslušenstvom ocitli v žalobách na Okresnom súde Bratislava V. Za spoluúčasti súrodencov a ich právnych zástupcov žalovaný 2/za spoluúčasti samozvanej domovej samosprávy zorganizoval verejné hlasovanie v júni 2020, ktoré dobrovoľnú dražbu neodsúhlasilo, v krátkom čase bolo vyhlásené druhé verejné hlasovanie, kde bol potrebný 2/3 podiel spoluvlastníkov na schválenie dobrovoľnej dražby, za pôsobenia istých osôb v dome bol tento cieľ dosiahnutý. Žalobkyňa ako dôkazy procesného útoku predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 2.12.2021 o zvýšení invalidného dôchodku žalobkyne od 1.1.2022 na 320,80 € mesačne a prvú stranu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7CoD/5/2021-182, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie - Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5.5.2021 č. k. 1D/664/2007-140 (na odvolanie dediča - žalobkyne).
3. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe namietali absenciu aktívnej legitimácie žalobkyne z dôvodu, že podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby je právnym úkonom a pre vznik práva podať takúto žalobu zákon v podľa § 21 ods. 2 veta druhá zákona č. 52/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vyžaduje podmienku, ktorou je určenie lehoty na podanie žaloby, ide o lehotu hmotnoprávnu a prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo účastníka podať žalobu na určenie neplatnosti dražby. Pre určenie začatia plynutia prekluzívnej 3 mesačnej lehoty je rozhodujúci príklep na dražbe, ku ktorému došlo dňa 8.2.2022, týmto dňom začala žalobkyni plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dražby, posledným dňom lehoty bol 8.5.2022. Žaloba bola podaná na súd dňa 11.5.2022, teda po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty. Uviedli, že žalobkyňa bola na dražbe osobne prítomná, a teda o príklepe vedela ihneď, ako k nemu došlo, a nič nebránilo podať žalobu včas, ak si bola vedomá okolností, pre ktoré by mala byť dražba považovaná za neplatnú. K samotnej dražbe zaujal stanovisko, podľa ktorého dražba bola realizovaná v súlade s právnymi predpismi, v jej priebehu nedošlo k porušeniu žiadneho zákona, ani iného právneho predpisu, a nie je daný žiadny dôvod pre to, aby mala byť dražba považovaná za neplatnú. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe mali za nepravdivé, účelové a z veľkej časti vo vzťahu k otázke posúdenia uplatneného nároku právne irelevantné. Záložné právo vzniká každému z bytov a nebytových priestorov zo zákona, a nie na základe osobitnej záložnej zmluvy, žiadny osobitný súhlas vlastníka s výkonom práva a dražby nie je potrebný. Žalovaný 2/ nikdy nepožiadal súd o súhlas so záložným právom, takýto súhlas nie je potrebný a ani ho súd nemôže dať. Nikto neznemožnil pred dražbou žalobkyni s nehnuteľnosťou disponovať, ani žalovaný 2/, ani jeho právny zástupca. Výkon záložného práva dražbou schválili vlastníci bytov a nebytových priestorov spôsobom a postupom súladným so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, následne bol správca povinný zabezpečiť výkon dražby bytu prostredníctvom povereného dražobníka. Žalobkyňa, tak ako každý iný vlastník v dome, mala právo domáhať sa žalobou na súde určenia neplatnosti predmetného uznesenia vlastníkov o schválení dražby, svoje právo neuplatnila, čo svedčí o tom, že tvrdenia uvádzané v žalobe sú účelové a nepravdivé. Dražba bola vedená voči záložným dlžníkom, ktorými boli vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Práve žalobkyňa bola počas obdobia, za ktoré vznikali pohľadávky na byte, jedinou a výlučnou užívateľkou predmetného bytu a ako jediná požívala plnenia
poskytované v súvislosti s užívaním predmetného bytu, za ktoré roky neplatí. S ostatnými bývalými spoluvlastníkmi je v spore o zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva k bytu, táto skutočnosť nemá žiadny dopad na právo realizovať výkon záložného práva. Žalobkyňa ako jediný a výlučný užívateľ neplatila za byt žiadne platby do fondu služieb ani do fondu prevádzky, údržby a opráv, viac ako 11 rokov sa na jej bývanie v podstate skladali ostatní vlastníci v dome. Žalobkyňa ignorovala všetky zálohové predpisy, každoročné vyúčtovania, neuhrádzala vôbec nič, za celých vyše 12 rokov náklady na jej byt hradili ostatní vlastníci v dome, platby odmietali uhrádzať aj ostatní spoluvlastníci v byte, argumentovali tým, že v byte nikdy nebývali, plnenia za byt neprijímali a sami boli so žalobkyňou v dlhodobom dedičskom spore. Žalobkyňa zahlcovala žalovaného 2/ zmätočnými a nedôvodnými reklamáciami, ktoré žalovaný 2/ vždy riadne a včas a v súlade so zákonom vyriešil, v mene vlastníkov v dome pristúpil k výkonu záložného práva z dôvodu, že neexistovala iná možnosť ako sa domôcť práva, daný stav nebolo možné ďalej akceptovať. Žalovaní 1/ a 2/ predložili dôkazy procesnej obrany: Oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDS č. 027/16-2021JŠ zo dňa 27.12.2021, písomnú správu o výkone záložného práva k predmetu dražby zo dňa 18.2.2022.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na základe právne relevantných dôvodov, na ktoré žalované osoby nereagujú. Žalovaní vznášajú námietku absencie jej aktívnej legitimácie, pričom nerešpektujú, že dobrovoľná dražba sa uskutočnila právne neprípustným postupom, tento spôsob sa nenachádza v Zmluve o výkone správy. Stala sa spolumajiteľkou bytu na základe súdneho rozhodnutia založeného v spise, dedičského podielu ju nikto nezbavil, ani spoludedičia, ktorí sa rovnakým dielom podieľali na vzniku dlhu, nerešpektovali, že je invalidná dôchodkyňa s extrémne nízkym invalidným dôchodkom. Uviedla, že dobrovoľnú dražbu organizoval z vlastnej iniciatívy žalovaný 2/, pričom nikde nie je o tom založená listina o splnomocnení k takémuto úkonu, či postupu, čomu zodpovedá aj zmätočnosť dobrovoľnej dražby, ktorá spochybňuje právnu stránku veci, navyše keď v notárskej zápisnici absentuje dodatočný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom obytnom dome. Poukázala na uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 15C/65/2017-189 zo dňa 14.7.2022, ktoré umožnilo pokračovanie v prerušenom konaní sp. zn. 15C/65/2017, ktoré nepokračovalo a späťvzatie žaloby žalobcom (v tomto konaní žalovaný 2/) dňa 14.9.2022. Poznamenala, že žaloba znela na zaplatenie cca trojtisícovej sumy, ktorá mala byť uspokojená dobrovoľnou dražbou a žalobkyňu dostala do situácie bezdomovca. Každý z vlastníkov predmetného bytu je podielovým spoluvlastníkom v rovnakom podiele, teda každý je žalovaný rovnakou sumou a ostatní dvaja spoluvlastníci nemali záujem uspokojiť žalovaného 2/. Nebol žiaden právny dôvod uskutočniť dobrovoľnú dražbu, prítomný notár nedohliadal na zákonnú stránku veci samej. Žalobkyňa predložila ďalšie dôkazy procesného útoku, a to svoje vyjadrenie k veci 71C/22/2022 zo dňa 14.2.2023, notársku zápisnicu N 17/2022, napísanú dňa 8.2.2022, zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu O. X,X,X zo dňa 29.6.2020 a zo dňa 15.2.2021, rozúčtovanie tepla za rok 2013 z 21.10.2014, list adresovaný prokuristke žalovaného 1/ zo dňa 23.6.2020, list adresovaný žalovanému 2/ zo dňa 19.1.2022, rozhodnutie o pridelení náhradného bytu č. j. byt-XXX-X-XXX/XXXX z 18.3.1985, evidenčný list pre výpočet za užívanie bytu z 18.3.1985, vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2005, sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1.1.2005 do 31.7.2006.
5. Žalovaní 1/ a 2/ v duplike nesúhlasili s tvrdením žalobkyne, že táto sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na základe relevantných dôvodov, žiadne relevantné dôvody v žalobe uvedené nie sú. Poukázali na to, že otázka posúdenia aktívnej legitimácie žalobkyne, resp. odpoveď na to, či bola žalobkyňa oprávnená podať žalobu, s ohľadom na márne uplynutie prekluzívnej lehoty určenej zákonom, nezávisí od posúdenia otázky, ži sa dobrovoľná dražba uskutočnia „právne neprípustným spôsobom“. Oprávnenou osobou na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby je iba tá osoba, ktorá uplatní právo v zákonom stanovenej lehote, ak tak urobí po uplynutí tejto lehoty, nie je procesne legitimovaná na podanie žaloby, pretože uplatňuje právo, ktoré zaniklo uplynutím lehoty. Pokiaľ ide o hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome o otázke realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby a poverenia dražobnej spoločnosti výkonom dražby, tu mala žalobkyňa právo napadnúť výsledok hlasovania na súde samostatnou žalobou a mala tiež právo domáhať sa dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dražba bola vedená voči všetkým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, išlo o dlh ich všetkých ako solidárnych dlžníkov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Žalovaný 2/ ako správca vystupuje v procese dražby iba ako zástupca vlastníkov v dome, zastupovanie vyplýva zo zákona a je založené zmluvou o výkone správy na daný dom, žiadne osobitné splnomocnenie nie je potrebné a žiadny iný súhlas s dražbou, okrem súhlasu daného vlastníkmi hlasovaním, nie je potrebný. Poukázal na to, že na tunajšom
súde prebiehalo množstvo sporov ohľadne nedoplatkov žalobkyne a ostatných spoluvlastníkov, pričom s ohľadom na úhradu dlhu, ku ktorému došlo na základe predmetnej dobrovoľnej dražby, žalovaný 2/ vzal žaloby späť a postupne sú konania zastavované. Ide o konania predmetom sporu nesúvisiace s predmetnou žalobou, a teda tvrdenia žalobkyne považovali za irelevantné. Dôvodom podania žalôb o nedoplatky nebolo dostať žalobkyňu do situácie bezdomovectva, ale domôcť sa náhrady za plnenia, ktoré boli reálne poskytnuté pre daný byt, a ktoré museli v celosti znášať ostatní vlastníci v dome. Advokát žalovaných podotkol, že práve žalobkyňa bola počas celého obdobia, kedy dlhy vznikali, jedinou a výlučnou užívateľkou predmetného bytu, ako jediná požívala plnenia poskytované v súvislosti s užívaním predmetného bytu, a za tieto celé roky neplatila nič. Dražba bola vykonaná za základe zákonných právnych dôvodov a v súlade so zákonom, prizvaný notár vyhotovil o dražbe notársku zápisnicu v zmysle príslušných právnych predpisov.
6. Súd prvej inštancie po právnej stránke vychádzal z ustanovenia § 583 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), podľa ktorého k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne. Tiež z § 21 ods. 2 veta druhá zákona č. 52/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu držby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
7. Konštatoval, že čas je veľmi významnou právnou skutočnosťou a osobitný význam nadobúda vtedy, ak je zánik práva spojený s márnym uplynutím času, teda ak existencia práva je viazaná na jeho uplatnenie na príslušnom orgáne. Zo znenia ustanovenia § 583 OZ vyplýva zásada, podľa ktorej k zániku práva jeho neuplatnením v určenom čase môže dôjsť iba vtedy, ak tak ustanoví zákon. V súvislosti s uplatnením práva na príslušnom orgáne je treba rozlišovať hmotnoprávne a procesné lehoty, a to vo väzbe na to, že pod právom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozumieme právo hmotnoprávneho charakteru. Z uvedeného vyplýva, že v zásade je treba určený čas, v ktorom je treba právo uplatniť, spájať s hmotnoprávnou lehotou, za ktorú považujeme lehotu, v ktorej musí byť právo uplatnené na príslušnom orgáne, len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, je možné považovať za uplatnenie práva aj jeho uplatnenie na orgáne, ktorý má povinnosť uplatnenie doručiť príslušnému orgánu. Hmotnoprávnu lehotu nemožno navrátiť, resp. odpustiť jej zmeškanie, ide o lehotu prekluzívnu, dôsledkom zmeškania ktorej je zánik práva zo zákona, nie je pritom významný ani dôvod, pre ktorý nebolo právo uplatnené v určenom čase. Zákonom určenú prekluzívnu lehotu nie je možné ani zmluvou meniť. V prípade, ak nebolo právo uplatnené v určenom čase, samotné jeho márne uplynutie, v spojení s nečinnosťou oprávnenej osoby, má za následok zánik práva a právnym dôsledkom zániku práva je, že na jeho zánik musí príslušný orgán rozhodujúci o práve, prihliadať z úradnej povinnosti. V súvislosti s uplatnením práva je potrebné poukázať aj na povinnosť uplatniť právo na orgáne, ktorý pre uplatnenie určil zákon, ak nastane situácia, že zákon expressis verbis neurčí subjekt, u ktorého je treba právo uplatniť, v takom prípade je týmto subjektom vždy súd, ktorého ústavnou úlohou je poskytovať ochranu práv, a to aj vtedy, ak zákon opomenie zveriť rozhodovanie o určitých právach konkrétnemu orgánu (5Cdo 102/2001, R 82/2002 NS SR). Pre právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zákon stanovuje prekluzívnu trojmesačnú lehoty, pre začiatok plynutia ktorej je rozhodujúci príklep na dražbe. V danom prípade k príklepu došlo dňa 8.2.2022, a týmto dňom začala žalobkyni plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 veta druhá zákona č. 52/2002 Z. z., posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol 8.5.2022, pričom žalobkyňa mala povinnosť uplatniť svoje právo na súde ako orgáne štátu rozhodujúcom o žalovanom nároku. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 11.5.2022, teda po uplynutí zákonom stanovej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby, teda právo žalobkyne nebolo uplatnené v zákonom určenom čase a právnym dôsledkom je zánik práva žalobkyne uplatnený žalobou, na ktorý musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Uplynutím prekluzívnej lehoty nie je iba oslabenie práva v podobe, že právo nemožno priznať, ale jeho zánik, prípadné plnenie prekludovaného práva je plnením bez právneho dôvodu s dôsledkami z tohto vyplývajúcimi. Dospel k záveru, že vzhľadom na nedodržanie zákonom určenej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby na súde právo žalobkyne zaniklo a žalobkyňa sa stala osobou, ktorá nie je procesne legitimovaná na podanie žaloby.
8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa podaním zo dňa 9.8.2023, doručeným osobne súdu prvej inštancie dňa 11.8.2023, (v ňom označila svoje právne zastúpenie M.. A. S., advokátom so sídlom S. X/a, N., ale ňou podpísané), v ktorom uviedla, že dôvodom zamietnutia jej žaloby bol namietanie protistrany, že žaloba nebola podaná v zákonnej lehote, ktorý dôvod sa nezakladá na relevantných faktoch. Uviedla, že podanie žaloby preukázala podacím lístkom- doporučená zásielka podacie číslo: F.. Po preštudovaní spisu zistila, že na Okresnom súde Bratislava V v spise nie je k žalobe pripojená obálka s dátumom podania, k nasledujúcim procesným krokom obálky priložené boli. Túto skutočnosť označila za podozrivú a na základe toho podľa nej nemala sudkyňa kompletné podklady k posúdeniu tejto skutočnosti, preto žiadala zrušiť napadnutý rozsudok ako vykazujúci chyby a vyhlásiť ho za zmätočný. Zároveň upozornila na skutočnosť, že zatiaľ nebola zastúpená advokátom a súd ju do pojednávania nevyzval na doplnenie jej podania pre chyby žaloby. Uviedla tiež, že Okresný súd Bratislava V žalobný návrh o určenie neplatnosti dražby zaevidoval v elektronickej podateľni aj prvýkrát, a to dňa 11.5.2022 pod sp. zn. 71C/22/2022 a z tohto potvrdenia vyplýva, že vec bola pridelená ako zákonnej sudkyni M.. H. T., teda až po vyše siedmych kalendárnych dňoch. Okresný sud Bratislava V vo svojej elektronickej podateľni písomné podanie potvrdil druhýkrát, a to dňa 14.7.2022 a písomnému podaniu bola pridelená sp. zn. 71C/22/2022 a zákonnou sudkyňou sa stala p. M.. O. T.. M.. A. poukazuje vo vyjadrení na to, že bývala v uvedenom byte sama, zabudol však uviesť, že by mohla bývať v hociktorom byte, lebo byty súrodencov sa odkupovali z jej a rodičovských peňazí. To, že sa súrodenci dodnes nechcú k týmto faktom priznať, nie je jej vina. V prípade, že by súrodenci boli charakterní ľudia, mohla vysporiadať podlžnosť naraz, a nie splátkovým kalendárom, ktorý jej mimochodom N. Z..F..P.. nikdy neponúkol. Na základe dedičského konania po otcovi bolo tak známe, že dedičmi sú aj súrodenci. M.. A. prisľúbil, že bude žiadať vyrovnanie od brata L.. Š. B., ktorý dodnes zadržiava rodinný majetok, ktorý získal za života rodičov. Nestalo sa tak, dedičské konanie po matke v čase dražby nebolo ukončené. Ďalej N. Z..F..P.. ju poškodzoval účtovaním napríklad po dva roky trojnásobným účtovaním zálohových platieb za vykurovanie, nevybavoval jej reklamácie, po poukazovaní na mnohé nedostatky, ktoré spôsobovali škodu v dome nielen jej, ale aj ostatným vlastníkom bytov, zvýšil jej proti jej vôli zálohové platby, aby tak fiktívne zvýšil sumy nedoplatkov a penále podávané na súde, a napokon v pohľadávke v dražbe, nedal do dnešného dňa vyúčtovanie pohľadávky v dražbe a poslal iba jej, a nie aj spoludedičom dvojnásobné platby za rok 2021 a zároveň jej započítal mesiac február do vyúčtovania, kedy mal tieto hradiť nový majiteľ, ktorý byt síce nezákonne, ale vydražil. M.. A. sa neangažoval na náprave a vyrovnaní podľa nej špinavostí voči nej a má podiel na okrádaní jej osoby. Vyjadrenia uvádzala do všetkých spisov na súde Bratislava V s N. Z..F..P.., M.. A. má pravdu, že sa vlastníci skladajú na veľa vecí, ktoré nemajú. V dome existujú s požehnaním N. Z..F..P.. ľudia (za spoluprácu), ktorí míňajú elektrickú energiu v nebytových priestoroch do mrazničiek, varičov, na nabíjanie batérií do bicyklov a autobatérií. Zakúpil sa napríklad automatizovaný ochranný systém na vstup do domu a kontajnerového stojiska, ktorý nahradil predošlý systém bez kontajnerového stojiska, za ktorý spoluvlastníci zaplatili premrštenú sumu 8.500 €, hoci všetky pôvodné káble slúžia aj „novému“ systému. Ďalej N. Z..F..P.. nezistil a nedal odstrániť únik studenej vody, ktorý za obdobie od tretieho kvartálu 2019 do apríla 2021 bol cca 3500 m3 studenej vody. Neschopnosť a ľahostajnosť správcu vlastníkov pripravila o pekné desaťtisíce €, ktoré pán A. takisto nespomína vrátane nepoužívaných meračov vody odpočítateľných na diaľku. Nespomína ani to, že N. Z..F..P.. úmyselne zabraňuje, aby vlastníci bytov mali kontrolu nad výdavkami z finančných prostriedkov a inými závažnými skutočnosťami, ktoré nezverejňuje desaťročia v dome (domoch?) zákonom stanoveným spôsobom. To, že v celej veci existuje viac skutočností, ktoré sú v rozpore s platnými zákonmi Slovenskej republiky, predstavuje naliehavý právny záujem na podaní žaloby, lebo kontinuálne vzniká škoda. Pociťuje ako porušenie jej základných občianskych práv garantovaných ústavou, aby nevznikol chaos vo vedení súdneho spisu, a tiež, aby nebola ohrozená jej právna istota, že má zagarantované právo na zákonného a nezávislého nielen sudcu, ale súdu ako takého a spravodlivý súdny proces. Mala za to, že zložitosť dejov a situácie neoprávňuje ani N. A., Z..F..P., ktorý v bytovom dome O. X,X,X aktívne organizoval kroky vedúce k dražbe, ani dražobnú spoločnosť, riešiť existujúci stav nezákonnými prostriedkami a nezákonným spôsobom. V podaní zo dňa 11.8.2023, podaným na pošte dňa 11.8.2023, označeným tiež ako odvolanie žalobkyne bez uvedenia jej právneho zastúpenia, žalobkyňa uviedla, že z analýzy napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie vyplýva, že čas je veľmi významnou právnou skutočnosťou a osobitný význam nadobúda vtedy, ak je zánik práva spojený s márnym uplynutím času, teda ak existencia práva je viazaná na jeho uplatnenie na príslušnom orgáne. Podľa súdu prvej inštancie pre právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zákon stanovuje prekluzívnu trojmesačnú lehotu pre začiatok plynutia, pri ktorej je rozhodujúci príklep na dražbe, v danom prípade k príklepu došlo dňa 08.02.2022 a týmto dňom začala žalobkyni plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia § 21 odsek 2 veta druhá zákona č. 52/2022 Z. z. a posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol podľa súdu prvej inštancie deň 08.05.2022, pričom žalobkyňa mala povinnosť uplatniť svoje právo na súde ako orgáne štátu rozhodujúcom o žalobnom nároku a žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 11.05.2022, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatností dražby, teda právo žalobkyne nebolo uplatnené v zákonom určenom čase a právnym dôsledkom je zánik práva žalobkyne uplatnený žalobou, na ktorý musí súd prihliadať z úradnej povinností. Podľa súdu prvej inštancie uplynutie prekluzívnej lehoty nie je iba oslabenie práva v podobe, že právo nemožno priznať, ale jeho zánik, prípadné plnenie prekludovaného práva je plnením bez právneho dôvodu s dôsledkami z tohto vyplývajúcimi. Podľa súdu prvej inštancie nedodržanie zákonom určenej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby na súde právo žalobkyne zaniklo a žalobkyňa sa stala osobou, ktorá nie je procesné legitimovaná na podanie žaloby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v svojom presvedčení vychádzal, že žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 11.05.2022. Je zrejmé, že ak by bola žaloba podaná v tento deň, tak by bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie takejto žaloby. Uvedené tvrdenie nie je tvrdením v súlade so skutočným stavom veci, pretože žalobkyňa žalobu podala dňa 07.05.2022, čo dokazuje doklad z pošty prostredníctvom, ktorej bola žaloba poslaná na súd. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná v zákone stanovenej lehote. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie vydané súdom prvej inštancie má podľa žalobkyne inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci žiadala, napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
10. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázali na to, že žalobkyňa podala na súd dve podania, označené ako odvolanie. Jedno je datované k 9.8.2023 (ďalej len „1. podanie“) a druhé datované k 11.08.2023 (ďalej len „2. podanie“). V 1. podaní žalobkyňa uvádza, že je právne zastúpená M.. A. S.P., S. X/a, XXX XX N.. Toto podanie ale podpísala sama žalobkyňa a nepodával ho jej právny zástupca. V tomto podaní žalobkyňa vôbec neuvádza, čoho sa domáha, ani z akých konkrétnych právnych dôvodov. V 2. podaní sa už neuvádza, že žalobkyňa má právne zastúpenie. Toto podanie vypracovala a podpísala opäť sama žalobkyňa. V tomto 2. podaní žalobkyňa nenadväzuje na svoje 1. podanie, nevysvetľuje aký je vzájomný súvis obidvoch podaní. Nie je zrejmé, či je alebo nie je žalobkyňa v odvolacom konaní právne zastúpená, ak áno, prečo nerobil úkony za ňu jej právny zástupca a prečo urobila voči súdu 2 samostatné podania. Tieto okolnosti navrhli vyhodnotiť, a ak je na to dôvod, odvolanie žalobkyne pre celkovú zmätočnosť a absenciu zákonných náležitostí odmietnuť podľa § 386 CSP. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, pokiaľ ide o obsah, tu žalobkyňa vo svojich podaniach uvádza, že žalobu podala včas dňa 07.05.2022, čo dokladuje podacím lístkom z pošty a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne. Poukázali na ust. § 21 ods. 2 veta druhá zákona č. 52/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov: „ Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.“ Konštatovali, že podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby je právnym úkonom a pre vznik práva podať žalobu zákon vo vyššie citovanom ustanovení podmienku, ktorou je určenie lehoty na podanie žaloby. Ide o lehotu hmotnoprávnu a prekluzívnu. V danom prípade je podstatný dátum, kedy došla žaloba súdu, a nie dátum, kedy bola žaloba podaná na poštovú prepravu. Pre určenie začatia plynutia prekluzívnej 3 mesačnej lehoty je rozhodujúci príklep na dražbe, ku ktorému došlo na dražbe dňa 08.02.2022. Týmto dňom začala žalobcovi plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dražby, pričom posledným dňom tejto lehoty bol 08.05.2022, kedy došlo k zániku práva domáhať sa žalobou určenia neplatnosti dražby. Žaloba došla súdu dňa 11.05.2022, teda po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty. Súd prvej inštancie v danom prípade správne posúdil otázku plynutia času vo vzťahu k hmotnoprávnej lehote určenej zákonom, v rámci ktorej musí byť právo uplatnené na príslušnom orgáne. Súd nemohol rozhodnúť inak, ako žalobu zamietnuť. Tak ako vo svojom vyjadrení k žalobe opätovne uviedol, že
oprávnenou osobou na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby je iba tá osoba, ktorá uplatní právo v zákonom stanovenej lehote. Ak osoba uplatní právo po uplynutí tejto lehoty, nie je procesne legitimovaná na podanie žaloby, pretože uplatňuje právo, ktoré zaniklo uplynutím lehoty. Podobne chaoticky ako pri podávaní žaloby, označovaní účastníkov konania a podávaní samotného odvolania, postupuje žalobkyňa aj pri špecifikácií skutkových dôvodov. Absentujú akékoľvek skutkové dôvody, pre ktoré by mohla byť napadnutá dražba vyhlásená za neplatnú. Dražba bola realizovaná v súlade s právnymi predpismi, v jej priebehu nedošlo k porušeniu žiadneho zákona ani iného právneho predpisu a nie je daný žiadny dôvod preto, aby mala byť dražba považovaná za neplatnú. Tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé, účelové a z veľkej časti vo vzťahu k otázke posúdenia uplatneného nároku právne irelevantné. Otázky vzťahov súrodencov B., ich dedičského konania po rodičoch, minulého účtovania nákladov za byt a vyúčtovaní a spôsobu vynakladania nákladov na údržbu a prevádzku domu na O. X, neboli predmetom konania na súde prvej inštancie. Nepovažovali preto za potrebné a efektívne na tieto vyjadrenia žalobkyne uvedené v odvolaniach bližšie reagovať. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali žalovaní za vecne správne. Konanie súdu prvej inštancie nevykazuje podľa nich žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nie je daný žalobkyňou tvrdený odvolací dôvod v zmysle § 365ods. 1 písm. d/ CSP. Preto navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znova zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
12. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Podľa § 21 ods. 2 veta druhá zákona č. 52/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu držby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
14. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
15. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, o ktorú výnimku v danom prípade nešlo. Lehota troch mesiacov uvedená v § 21 ods. 2 zákona č. 52/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to dlžník nenamieta. Preklúzia ako taká je upravená v § 583 OZ, ktoré ustanovenie má všeobecnú platnosť pre celé súkromné právo, teda aj v preskúmavanej veci. Právne účinky zániku práva zákon spája s neuplatnením práva. K uplatneniu práva dochádza, keď tak povinná osoba urobí na príslušnom orgáne spôsobom stanoveným v zákone a v lehote tam uvedenej. Ak má právo preklúziou zaniknúť, musí to byť výslovne uvedené v zákone. Preklúzia práva sa v zákone spravidla vyjadruje slovami „inak právo zanikne“. K preklúzii dochádza uplynutím zákonom stanovenej doby bez ďalšieho. Nie je možné prekluzívnu lehotu predĺžiť, a to ani dohodu účastníkov. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva.
16. V posudzovanej veci sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a jedinou obranou žalobkyne proti nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnému bytu vydražiteľom bolo iba podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súd (o jej priebehu mala vedomosť),
ktoré právo však žalobkyňa riadne nevyužila. Nedôvodná bola odvolacia námietka žalovanej, že podanie žaloby preukázala podacím lístkom -doporučená zásielka podacie číslo: F. (ktorá pripojená obálka k žalobe sa v spise aj nachádza, teda nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že sa v spise nenachádza), na základe čoho mala za to, že žalobu podala včas, nebola dôvodná, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného žalobu bolo potrebné v prekluzívnej lehote doručiť súdu, aby nedošlo k zániku jej práva, a nielen podať na pošte. Keďže v zmysle ustanovenia § 21 odsek 2 veta druhá zákona č./2022 Z. z. posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol podľa súdu deň 08.05.2022, pričom žalobkyňa mala povinnosť uplatniť svoje právo na súde ako orgáne štátu rozhodujúcom o žalobnom nároku a žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 11.05.2022, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatností dražby, právo žalobkyne nebolo uplatnené v zákonom určenom čase a právnym dôsledkom je zánik práva žalobkyne uplatnený žalobou, na ktorý musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. K argumentácii žalobkyne, že Okresný súd Bratislava V žalobný návrh o určenie neplatnosti dražby zaevidoval v elektronickej podateľni aj prvýkrát, a to dňa 11.5.2022 pod sp. zn. 71C/22/2022 a z tohto potvrdenia vyplýva, že vec bola pridelená ako zákonnej sudkyni M.. H. T., teda až po vyše siedmych kalendárnych dňoch. Okresný sud Bratislava V vo svojej elektronickej podateľni písomné podanie potvrdil druhýkrát, a to dňa 14.7.2022 a písomnému podaniu bola pridelená sp. zn.71C/22/2022 a zákonnou sudkyňou sa stala p. M.. O. T., odvolací súd poukazuje na súdom prvej inštancie v spise doložený Dodatok k rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.7.2022 pod Spr. 3430/2021. Nedôvodná bola aj námietka žalobkyne, že pokiaľ nebola zastúpená advokátom, súd prvej inštancie ju mal vyzvať na doplnenie jej podania pre chyby žaloby. Ostatné námietky žalobkyne v odvolaní boli právne irelevantné. Súd prvej inštancie tak správne postupoval, keď v danom prípade správne posúdil otázku plynutia času vo vzťahu k hmotnoprávnej lehote určenej zákonom, v rámci ktorej musí byť právo uplatnené na príslušnom orgáne, a z uvedeného dôvodu žalobu žalobkyne zamietol, a tiež žalovaným, úspešným v konaní priznal nárok na náhradu trov konania.
17. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. a § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha- dovolací návrh (§ 428 CSP).