Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-65-2021.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX C. C.,, o zaplatenie sumy 101,26 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 101,26 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 101,26 eur titulom zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa § 44 zákona ć, 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetná zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (ďalej ako „právny predchodca žalobcu“) a žalovaným. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Verejné elektronické služby boli žalovanému riadne a včas poskytnuté a sprístupnené, za čo bola žalobcovi vystavená a doručená faktúra č. 3414149005 na sumu 121,06 eur splatnou dňa 06.04.2017. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že poplatky účtované titulom upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatku za prerušenie / obmedzenie poskytovania služieb nie sú predmetom žaloby a preto si uplatnil v konaní sumu 101,26 eur. Žalovaný uvedenú sumu za poskytnuté služby neuhradil, čím sa dostal do omeškania a preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania od 07.04.2017 do zaplatenia. V závere žalobca dodal, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že zmluva o postúpení pohľadávok je založená v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/67/2020. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 28Up/421/2021 zo dňa 23.04.2021.
2. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu, výrok platobného rozkazu považoval za nedôvodný a neodpodstatnený. Vzniesol zároveň námietku premlčania podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a požadoval aplikáciu ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že žalobca nie je aktívne legtimovaným subjektom a žiada nedôvodný nárok. Žiadal
súd, aby podrobil zmluvu kontrole a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalovaný má zato, že boli porušené jeho ústavné práva podľa čl. 48 Ústavy SR. V danej veci mala byť medzi stranami uzavretá spotrebiteľská zmluva. Poukázal na to, že počas celého obdobia nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu realizovaná jediná výzva na úhradu. Ďalej uviedol, že nárok nie je odôvodnený, je premlčaný a navrhol po zrušení platobného rozkazu odmietnuť žalobný návrh ako nedôvodný.
3. Odpor žalovaného považoval žalobca za nedôvodný a postrádajúci oporu v skutkovom stave a zákone. K fakturovaným službám sa žalovaný nijako nevyjadril napriek tomu, že mu boli riadne a včas dodané a ich cenu do dnešného dňa neuhradil. Námietka premlčania je nedôvodná, pohľadávka sa stala splatnou dňa 06.04.2017 a keďže ide o pohľadávku z obchodnoprávneho vzťahu je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, čo do dĺžky premlčacej doby, ktorá je upravená v § 397 Obchodného zákonníka na štvorročnú, teda nárok žalobcu bol uplatnený v lehote. Naviac poukázal na neplynutie lehôt upravených zákonom č. 62/2020 Z .z..
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 27.03.2024, ktorého sa zúčastnil len žalovaný. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, pričom súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v podanom odpore a dodal, že podľa jeho názoru, že si nie je vedomý toho, že by bol nie čo dlžný keďže má za to, že nie je možné vypovedať zmluvu v prípade ak nemá vyrovnané svoje záväzky. Vo vzťahu k obchodnoprávnemu ponímaniu právneho vzťahu medzi stranami sporu uviedol, že je potrebné si ustáliť, koho žalobca žaluje, či žaluje fyzickú osobu alebo fyzickú osobu podnikateľa, pričom má za to, že on je v pozícii spotrebiteľa.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli predložené stranami počas písomnej fázy konania. Zo strany žalobcu boli predložené dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.03.2016, dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 23.03.2011, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.12.2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.10.2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.03.2016, faktúra č. 3414149005 zo dňa 22.03.2017, na sumu 121,06 eur s DPH splatnou dňa 06.04.2017, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzva na zaplatenie pohľadávky, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zo dňa 08.10.2013, faktúra č. 3306731323 zo dňa 10.07.2013, podací hárok, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.11.2012, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.11.2012, preberací protokol zo dňa 26.11.2012, kópia OP žalovaného, výpis zo živnostenského registra žalovaného, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.03.2017, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.06.2015, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.05.2015, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.05.2015. Zo strany žalovaného neboli predložené ani navrhnuté žiadne dôkazy.
6. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“); táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka; zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
8. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
9. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 324 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka; záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne (1). Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy (2).
11. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka; dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka; ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
13. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka; ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
14. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
15. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka; pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
16. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka; pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
17. Podľa § 397 Obchodného zákonníka; Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
18. Medzi stranami nebola sporná existencia právneho vzťahu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v znení jej dodatkov, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Nebolo sporné taktiež ani to, že verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. boli žalovanému poskytované. Za uvedené poskytnuté služby bola žalobcovi vystavená faktúra č. 3414149005 zo dňa 22.03.2017, na sumu 121,06 eur s DPH splatnou dňa 06.04.2017, ktorú však v lehote splatnosti neuhradil
19. Námietku žalovaného uvedenú v podanom odpore, ktorou namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu súd považuje za nedôvodnú. Už z podanej žaloby vyplýva, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok bola zo strany žalobcu založená na súde do osobitného registra a je vedená pod č. 1OpP/67/2020. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že postupca (právny predchodca žalobcu) ňou postúpil postupníkovi (žalobcovi) postúpené štandardné a osobitné pohľadávky, ktorých zoznam tvorí prílohu č. 1 predmetnej zmluvy. S postupovanými pohľadávkami prechádza na postupníka aj ich príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené. Na preukázanie toho, že aj pohľadávka vymáhaná v tomto konaní, bola predmetom vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca predložil súdu prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva špecifikácia vymáhanej pohľadávky. Okrem uvedeného právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, podaním zo dňa 22.07.2020 a žalovaný bol následne zo strany žalobcu vyzvaný na zaplatenie vymáhanej sumy aj samostatnou výzvou zo dňa 22.03.2021, z ktorej vyplýva aj informácia o tom, že mu pohľadávka bola postúpená od jeho právneho predchodcu.
20. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodné námietky žalovaného týkajúce sa premlčania žalovaného nároku a spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa sú neprijateľné
podmienky zakázané len v spotrebiteľských zmluvách, teda zmluvách uzavretých medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľom je pritom len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo zisteného skutkového stavu je však zrejmé, že žalovaný všetky žalobcom predložené dodatky uzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ s uvedením svojho identifikačného čísla, obchodného mena a sídla. V čase ich uzavretia a aj poskytovania jednotlivých žalovaných služieb bol žalovaný evidovaný ako fyzická osoba podnikateľ v živnostenskom registri, mal teda živnostenské oprávnenie a považoval sa za podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, ktorý v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka vykonáva podnikanie. Uvedené skutočnosti vylučujú považovať žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dodatky žalobcom predložené k žalobe, z ktorých sa odvíja poskytovanie dohodnutých služieb, tak nemožno považovať za spotrebiteľské zmluvy, a nemožno v nich preto skúmať ani existenciu neprijateľných podmienok. Všetky dodatky boli uzavreté medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, resp. na tento účel, keď podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa takéto vzťahy spravujú kogentne Obchodným zákonníkom, nie Občianskym zákonníkom. Ustanovenia Obchodného zákonníka komplexne upravujú aj premlčanie, čo vylučuje aj subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka v týchto právnych vzťahoch. Pri záväzkových právach podľa Obchodného zákonníka plynie premlčacia doba od doby splatnosti a trvá štyri roky. V prejednávanej veci sú pritom uplatnené nároky na cenu elektronických komunikačných služieb z faktúry, ktorej predmetom sú služby za marec 2017 so splatnosťou 06.04.2017. Premlčacia doba nároku mohla uplynúť dňa 07.04.2021, pričom žalobca preukázateľne podal žalobu na súde dňa 06.04.2021, teda v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa § 402 Občianskeho zákonníka podaním žaloby premlčacia doba prestala plynúť. Preto nemohli nastúpiť účinky premlčania týchto práv, ktoré účinky sú podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne viazané na uplynutie premlčacej doby.
21. S prihliadnutím na námietku žalovaného uplatnenú na pojednávaní, že je potrebné právny vzťah posúdiť aj podľa toho, koho žalobca žaluje, teda či žaluje fyzickú osobu alebo právnickú osobu súd pre úplnosť dodáva, že žalobca označil žalovaného ako fyzickú osobu podnikateľa, teda v zmysle zmluvnej dokumentácie. Taktiež aj platobný rozkaz vydaný v konaní bol vydaný na žalovaného, ako fyzickú osobu podnikateľa. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného jednoznačne vyplýva, že takéto označenie bolo v súlade so skutočným stavom, keďže žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 01.05.2021, teda v čase podania žaloby a vydania platobného rozkazu bol zapísaný v príslušnom registri, ako fyzická osoba podnikateľ. Žalovaný bol v živnostenskom registri zapísaný ako fyzická osoba podnikateľ, živnostník v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenského zákona (ďalej len „živnostenský zákon“). Podľa živnostenského zákona sa živnosťou rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Charakteristickým pojmovým znakom živnosti je konanie na vlastnú zodpovednosť, nakoľko podnikanie je činnosť, ktorá so sebou vždy nesie určité riziko, keďže podnikateľ koná samostatne, tak za svoje rozhodnutia bude musieť on sám niesť aj zodpovednosť. Klasickým následkom zodpovednosti podnikateľa vo vzťahu k tretím osobám je potom skutočnosť, že podnikateľ ručí za svoje záväzky, pričom fyzická osoba podnikateľ ručí celým svojim majetkom, a to aj po ukončení podnikateľskej činnosti. Žalovaný preto za záväzok vymáhaný v tomto konaní zodpovedá v zmysle živnostenského zákona aj po ukončení jeho podnikateľskej činnosti, preto súd vyhodnotil aj túto námietku žalovaného ako nedôvodnú. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného súd dodáva, že predmetom tohto konania bola úhrada za nezaplatené služby, ktoré boli žalovanému poskytnuté na základe zmluvného vzťahu a nie ukončenie, respektíve skúmania zániku zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
22. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 101,26 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.