Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28T-134-2018.pdf
PDF · 214.4 KB
Case nature
Area
Subarea
28T/134/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Bebčákovou, v trestnej veci obžalovaného N. W., nar. XX.XX.XXXX v Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. novembra 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný: N. W., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., X. XXXX/X,
j e v i n n ý , ž e
dňa XX.XX.XXXX asi o 14.58 hod. vo P. J., časť L., okr. Z., ako školiteľ výchovy a vzdelávania zamestnancov pracujúcich vo výške pomocou horolezeckej a speleologickej techniky, v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 a bodu 5.4 písm. b/, písm. c/ prílohy č. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, nezabezpečil, aby Y. K., účastník tejto výchovnej a vzdelávacej aktivity, bol počas používania pracovného prostriedku - prístupu po lane a polohovacích techník, prostredníctvom bezpečnostného výstroja spojený s bezpečnostným lanom, ktoré by bolo vybavené pohyblivým zachytávacím systémom na predchádzanie pádom, ktorý by sa prispôsoboval pohybu Y. K., v dôsledku čoho Y. K., ktorý stratil kontrolu nad svojím pohybom počas zlaňovania z podpery č. 3 lanovej dráhy po pracovnom lane pomocou blokantu PETZL STOP 09, spadol z výšky asi 10 metrov na zem a utrpel zranenia - otvorenú trieštivú zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia (píšťaly a ihlice), zlomeninu pätovej kosti ľavej nohy, zlomeninu prvého stavca driekovej chrbtice a zlomeninu hrudnej kosti, vyžadujúce si práceneschopnosť v trvaní najmenej 6 - 8 týždňov a dobu liečenia v trvaní najmenej 8 - 10 týždňov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona),
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 1.000 (tisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného Y. K., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom X., D., okres Z., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina č. 3Pv/447/2017 zo dňa 02.11.2018, Okresný súd Žilina vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného N. W., výsluchom svedka poškodeného Y. K., výsluchom svedkov, prečítaním znaleckých posudkov, listinných dôkazov, pričom dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný N. W. na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení aj podľa § 257 ods. 1, 2 Tr. por., urobil vyhlásenie, že sa necíti byť vinným zo žalovaného skutku. Obžalovaný ku skutku vypovedal v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní, kde uvádzal, že postupoval pri realizácii školenia v súlade s platnými právnymi predpismi, a teda nemohol svojim konaním spáchať trestný čin. Obžalovaný ku samotnému skutku uviedol, že dňa XX.XX.XXXX realizoval školenie vo P., časť L., ako školiteľ výchovy a vzdelávania zamestnancov pracujúcich vo výške pomocou horolezeckej a speleologickej techniky. K okolnostiam samotného školenia obžalovaný uviedol, že pred konaním kurzu, možno niekedy v máji XXXX ho oslovil p. J. s požiadavkou, že by potrebovali vyškoliť pracovníkov, ktorí pracujú na lanovkách. Jednalo sa o dve časti, a síce že vykonávajú práce na stĺpoch lanovej dráhy, kde robia údržbu a druhá časť bola taká, ktorá sa týkala záchrany a evakuácie ľudí, ktorí sú na lanovke v prípade jej poruchy. Predtým si určili aj okruhy tém a čo potrebujú precvičiť. Účastníci kurzu mu v úvode povedali aj svoje skúsenosti s čím robili a s čím robia. Po takom úvode, keď zhodnotil na čo sa zamerať v rámci tohto kurzu, prešli aj materiál, ktorý majú zakúpený od výrobcu lanovky a ktorý majú používať pri práci a pri evakuácii. Vo všeobecnej časti školenia im najskôr povedal o právnych predpisoch, vyhláškach, potom začali preberať materiál, pričom preberali nielen ten, ktorý majú oni, ale aj ten, ktorý priniesol obžalovaný ako školiteľ. Dialo sa to v učebni, hovoril im o výhodách, nevýhodách jednotlivých systémov, špeciálne sa zameral na blokanty, ktoré sú najdôležitejšie. Sú to zariadenia, ktoré umožňujú pracovníkovi pohyb na lane s tým, že majú samoblokujúci systém, to znamená, že keď zariadenie odblokujete, najčastejšie je to páčkou, tak systém sa uvoľní a umožní zlaňovanie, prípadne výstup na lane. Tieto novšie typy zariadení majú tzv. „Panic systém", čo znamená, že v prípade, ak by užívateľ nejakým spôsobom zlyhal, ako napr. že silno stlačením drží páčku, tak sa zlaňovanie zastaví. Zariadenie, ktoré mali účastníci školenia od zamestnávateľa OMNITRADE a.s. však nebolo vybavené Panic systémom, jednalo sa o systém PETZL STOP. Tento systém je aj súčasťou evakuačných batohov, ktoré výrobca lanovej dráhy, ako súčasť lanovej dráhy, určil k použitiu pri prácach v súvislosti s touto lanovou dráhou pri údržbe a evakuácii. V prípade takýchto udalostí školení zamestnanci museli použiť takýto predpísaný materiál, iný k dispozícii nemali. Zariadenie, ktoré mali na školení zamestnanci funguje takým spôsobom, že pokiaľ sa zariadenie nedrží, tak zariadenie drží zlaňovaného na mieste. Keď na zariadení sa stlačí páčka, tak sa systém dá do pohybu. Pri uvoľnení páčky sa zablokuje. Je tam ešte taká poistka, že keď je lano, na ktorom zlaňovaný nevisí, drží jednou rukou, teda to, ktoré vychádza zo zariadenia smerom dole, tak vtedy, aj keď stlačí páčku druhou rukou, tak zariadenie je zablokované, tým je vlastne dané to, že súčinnosťou oboch rúk si dokáže odblokovať zariadenie a spúšťať sa po lane a zase, keď rukami pustí lano a páčku, ostane zlaňovaná osoba stáť, to je princíp samoblokovacieho zariadenia. Pri týchto ukážkach im ukazoval výhody toho Panic systému, ktorý v prípade zlyhania osoby dokáže zablokovať to zariadenie. Na školeniach vychádza z toho, aby sa naučili pracovať so zariadením, ktoré budú používať. Najskôr si túto činnosť a prácu so zariadeniami skúšali v interiéri, keď sa téma prebrala, bola podpísaná účastníkmi. Po obednej prestávke sa presunuli k stĺpu č. 1, čo je stĺp cca 2-3metrový, tam im natiahol lano, priviazal aj tzv. vodorovné laná a tu si postupne účastníci navliekli postroje a skúšali jednotlivé zariadenia. Najskôr len tak vodorovne, čiže opretím sa do istiaceho postroja, a takisto aj výstup na ten malý stĺp a zlanenie na ňom s tou ich stopkou. Keď im to išlo dobre, mali to odskúšané, tak im navrhol, že ak im to ide dobre a cítia sa istí, môžu zlaniť aj z ďalšieho stĺpa, ktorý bol vyššie ako stĺp č. 3. Niektorí účastníci nemali ešte záujem,
niektorí si to chceli vyskúšať. Účastníci tam ísť nemuseli, keďže to bol začiatok školenia, ktoré malo mať 33 hodín, výstup a zlanenie bolo na ich dobrovoľnosti. Tí, čo boli dole oblečení, tak tí dvaja chceli ísť na stĺp. Obžalovaný najskôr išiel hore a vyviazal stĺp, uviazal dve samostatne istiace laná, jedno na nácvik zlaňovania a druhé ako poistné pre prípad, že by sa účastníci necítili, tak na istenie, alebo prípadne zlanenie k nemu, kde by sa zasekli. Laná vždy uväzuje tak, aby dojazd po zlanení bol do bezpečného terénu, aby sa vyhol betónovej kocke a elektrickému zariadeniu. Následne na to prví dvaja, ktorí už boli oblečení do postrojov vystúpili na stĺp č. 3, kde postupne, najskôr jeden a potom druhý, zlanili. Najskôr sa pod jeho dohľadom previazali lanom do zlaňovacieho zariadenia, čiže do tej stopky tak ako na zemi, prípadne na stĺpe č. 1, aj tu im opäť opakoval metodiku správneho zlanenia s tým, že pokiaľ by sa necítili, tak tam bolo ešte to druhé lano na zaistenie. Skúšali si to už na zemi, kde im to išlo dobre. Opäť začali po krôčikoch, kde po zavesení do lana mali rozpažiť ruky a po ubezpečení že je všetko v poriadku, na krátku chvíľu stlačiť a pustiť páčku. Mali si dať jednu ruku na páčku a druhú na lano, ktoré viselo smerom dole. Ak to absolvovali a bolo všetko v poriadku, tak mohli zlaniť. Prví dvaja boli p. W. a p. S., ktorí bez problémov zlanili dole. Ako ďalší na stĺp vyšiel p. K., bez problémov sa naviazal do zlaňovacieho zariadenia. Keď sa ho spýtal, či je všetko v poriadku, povedal že áno, skontroloval upnutia popruhu na postroji, lano vložené do zlaňovacieho zariadenia, poistenie karabín a keď toto všetko bolo v poriadku, tak sa mohol zavesiť na lano. Pán K. nejavil žiadne známky nervozity, alebo nejakých problémov, spolupracoval. Na otázku, či je všetko v poriadku, odpovedal, že je v poriadku. Na začiatku kurzu mu poškodený rozprával o tom, že pracoval vo výškach a úspešne absolvoval teoretickú a praktickú prípravu na malom stĺpe, nemal dôvod pochybovať o jeho spôsobilosti zlaniť sa. Dal mu pokyn, že sa môže zlaňovať s tým, že nech stlačí páčku a pustí ju, aby sa kúsok zlanil a zastavil. On sa potom zlanil až na zem, a to rýchlejšie ako mal. Keď videl, že nezastavuje, tak na neho kričal, aby pustil páčku, aj zdola na neho niektorí chalani kričali, ale on sa nezastavil a išiel dole. Napriek tomu, že niekoľkokrát vysvetľoval, že zriadenie nemá panic systém a že je potrebné pustiť, aby sa zastavilo, tak predpokladá, že ho nepustil. Keď pristál na zemi, tak chalanom zhora zakričal nech zavolajú sanitku, sám sa prepol do druhého lana a zlanil, aby mohol pomôcť. Na stanovišti stĺpe č. 3 boli dve laná, prípade potreby istiace zariadenie Asap, ktoré sa používa na doistenie pri zlaňovaní. Funguje na takom princípe, že pokiaľ sa cezeň lano uvoľňuje pomaly, tak umožňuje spúšťanie po lane. Zariadenie sa aktivuje len na určitú rýchlosť pádu, a to v prípade, keď sa pracovné lano napr. pretrhne, čiže dochádza k voľnému pádu. Je toho názoru, že v tomto prípade by ani toto zariadenie nezabránilo pádu. Naviac zdôrazňuje, že použitie druhého bezpečnostného lana v tomto prípade nebolo nevyhnutné, zamestnanci museli používať výstroj, ktorú mali k dispozícii a ktorá nepočíta s druhým bezpečnostným lanom, nakoľko sa jedná o jednolanovú techniku a pri skutočnom použití tejto výstroje pri evakuácii a údržbe, by použitie druhého lana bolo nielen nepraktické, možné až nebezpečné. Pred zlaňovaním zo stĺpu č. 3vykonal všetky opatrenia na zaistenie bezpečnosti. Je toho názoru, že postupoval v súlade s právnymi predpismi, teda aj prílohou Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. O správnosti jeho postupu napovedá aj posudok, ktorý predložil vo fotokópii do spisu osobou T.. Y. D., ktorý je odborne spôsobilou osobou na posúdenie týchto okolností. Obžalovaný potvrdil, že ako inštruktor špeciálnej horolezeckej techniky je aj školiteľom V., ktorá má oprávnenie na vykonávanie školení v oblasti BOZP. L.. K. bol jedným zo školených zamestnancov, školenie bolo ústne dohodnuté s p. J.. Nemá žiadny vzťah k spoločnosti OMNITRADE. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď doplnil v tom smere, že v prílohe Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z., táto hovorí, že za výnimočných okolností sa môže použiť aj jedno lano, ide o bod 5.4. Ide o vec, ktorá mu bola vyčítaná a Nariadenie vlády č. 395/2006 Z.z., kde je jasne dané, že pri používaní osobného ochranného prostriedku je nutné rešpektovanie pokynov výrobcu. Na otázky ďalej uviedol, že dve laná, ktoré boli zavesené na stĺpe č. 3 sú vždy súčasťou školenia, aj keď nacvičujú jednolanovú techniku. V prípade, že by ľubovoľný účastník povedal, že sa necíti byť pripravený, vie ho po tomto lane dostať dole. Bezpečnostné lano nepoužili, lebo nacvičovali jednolanovú techniku. Najskôr nacvičovali s dvoma lanami na stĺpe č. 1 a potom tí, ktorí chceli, sa presunuli na stĺp č. 3. Aj tam bolo bezpečnostné istiace lano. Používali samoblokanty a nacvičovali jednolanovú techniku. Samoblokanty to sú zariadenia, ktoré automaticky zastavili, keď pustí ovládaciu páčku. Každé zariadenie má dva systémy, jeden je, že tam je páčka, ktorá ovláda spúšťanie smerom dole a druhé je, že zlaňovaný druhou rukou drží lano, ktoré vychádza zo zariadenia smerom dole. Aby sa toto zariadenie zablokovalo, stačilo dať obe ruky preč, poškodený to mal pustiť. Aby sa zlaňujúci pohol dole, musí chytiť jednou rukou lano pod zariadením a druhou začať stláčať páčku. Pokiaľ by držal lano pod zariadením a stlačil by páčku, aj tak by to stálo, musí tam byť súčinnosť oboch rúk, aby sa zariadenie dostalo do pohybu, čiže povolí lano rukou pod zariadením a súčasne druhou stáčať páčku, tak to bolo v konkrétnom prípade. Toto trénovali najskôr na zemi, na malom stĺpe, v učebni, tieto veci sa musia zažiť a stále dookola sa opakujú. Podľa jeho názoru chyba nastala v tom, že poškodený nepustil páčku. Poškodený však neprejavoval žiadne známky strachu, ani pochybností. Obžalovaný ďalej podrobne
poukazoval na to, že pri nácviku jednolanovej techniky nemôžu byť dve laná. Pri použití jedného lana v tomto prípade vychádzal, že pri evakuácii osôb z lanovky, čo bolo aj predmetom konkrétneho nácviku, by mali pracovníci k dispozícii len jedno lano tak, ako to určil výrobca lanoviek Dopplemayer pre evakuáciu osôb. Z praktických skúseností záchranných zložiek vyplýva, že evakuované osoby sa v panike správajú nepredvídateľne a chytajú sa všetkého na okolo, to znamená, že by sa mohli chytať aj druhého bezpečnostného lana, čo by bolo nebezpečné pre zúčastnených, teda postupoval v súlade s nariadením vlády, kde v bode 5.4 je napísané, že za výnimočných okolností so zreteľom na posúdenie rizík používanie druhého lana by malo za následok, že práca by bola nebezpečnejšia, môže sa povoliť používanie jedného lana. Vzhľadom na toto, ako aj na skutočnosť, že zlaňovanie zo stĺpu č. 3 bolo dobrovoľné a len pre osoby, ktoré preukázali znalosť a schopnosť zlaňovanie, toto druhé bezpečnostné lano nebolo použité tak, aby sa situácia priblížila k reálu a v zmysle Nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. je povinný rešpektovať odporúčania výrobcu pre daný prípad použití jednolanovej techniky. Obžalovaný potvrdil, že bol zodpovedný za bezpečnosť ľudí pri školení a nepoužil bezpečnostné lano, aj keď vedel, že daný zlaňovací výstroj neobsahuje tzv. Panic systém, pretože výrobca dal zariadenie, ktoré tento systém neobsahuje a bol dodaný výrobcom zamestnávateľovi. Je povinný naučiť pracovať pracovníkov s tým, čo majú k dispozícii od zamestnávateľa a čo im určí výrobca. Obžalovaný ďalej potvrdil, že objednávka na školenie bola záchrana z lanovej dráhy, ale keďže na to neexistuje samostatný kurz, je to súčasťou výchovy a vzdelávania práce vo výškach. Tí pracovníci tam už pracovali, teda predpokladá, že všetky tieto veci mali splnené. Začiatok každého kurzu je označený ako otvorenie, to znamená, že sa tými ľuďmi baví, čo tam robia, ako to robia, čo očakávajú od kurzu. Kurz sa dá prispôsobiť tomu čo oni majú robiť. P. K. mu nepovedal, že je v práci prvý deň a bol to kurz pre zamestnancov, o ktorých vedel, že tam pracujú, pričom niektorých aj osobne poznal a vídaval ich tam. Ani poškodený, ani p. J. mu nepovedali, že je tam prvý deň. Od p. J. dostal informáciu, že všetci účastníci sú zamestnancami a pracovali na stĺpoch. Z otázok, ktoré mu kládli ako školiteľovi bolo zrejmé, že vedeli čo majú robiť na stĺpoch. P. K. mu povedal, že pracoval vo výškach 40 metrov a nemá problém s výškou, ale nepýtal sa každého zvlášť či každý z nich bol na stĺpe. Všetci ľudia, ktorí sú tam, sú vlekári a majú rovnakú pracovnú náplň. Keď sa pokazí kladka, idú to opraviť, keď sú práve na pracovnej zmene. P. J. mu až potom povedal, že asi mu mal povedať, že p. K. je tam prvý deň.
K okolnostiam bezprostredne po nehode obžalovaný uviedol, že bol tam nejaké 2-3 hod., políciu nekontaktoval asi nikto, p. J. to hlásil svojmu nadriadenému, s niekým spisovali záznam o nehode, robila sa aj fotodokumentácia. Nevie, či tam bol aj bezpečnostný technik. Bol tam obžalovaný, p. J., N.. V., nejaká pani, ktorú nepozná. Spísala sa správa o nehode, ktorú všetci v ten deň podpísali. Keď zišiel dole zo stĺpa, p. K. už bol vyzlečený z postroja a tie veci kde fyzicky skončili, nevie. Laná nechali visieť, spísali záznam o nehode, potom spravili fotodokumentáciu stĺpa s lanami ako boli uviazané, ako to bolo spravené a až potom ich rozviazal a asi zobrali všetky veci. Keď bol vypovedať na polícii, mal doniesť lano na ktorom výcvik prebiehal, L. zrejme predkladal za OMNITRADE polícii J. alebo N.. V. volali ich bezpečnostnému technikovi a ten dal inštrukcie, čo majú robiť. O inšpektoráte práce sa nikto nezmienil a nebola volaná ani polícia.
Svedok poškodený Y. K. bol vypočutý v prípravnom konaní, prvý krát dňa 12.06.2017 a potom na hlavnom pojednávaní. Svedok poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnancom spoločnosti OMNITRADE, a.s. od 01.06.2017 na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú. Dňa 01.06.2017 v čase okolo 08.30 hod. nastúpil do novej práce. Ihneď na začiatku v čase okolo 09.00 hod. sa konalo školenie práce vo výškach a BOZP. Školenie sa konalo v hale spoločnosti OMNITRADE, a.s. na Pasekách vo Vrátnej, pri tom podpísal papiere ohľadom oboznámenia sa a porozumenia predpisom. Teoreticky preberali aj školenie práce vo výškach, školenie a následne aj praktickú časť viedol rovnaký muž, pozná ho pod menom W.. V teoretickej rovine im bola vysvetlená aj činnosť brzdy popruhu, teoretické školenie bolo ukončené v čase okolo 12.00 hod., potom išli na obed. Na školení ich bolo asi 14 ľudí. Po ukončení obedu nastúpili na praktickú časť školenia, ktoré sa konalo vonku na svahu na L.. Najprv zabezpečovali popruhy, skúšali ich na zemi, N.. W. sa priviazal k stĺpu, odchádzal od neho, pritom skúšal aj brzdu, kde normálne fungovala. Takýto postup si vyskúšali všetci. Tieto popruhy slúžia na spúšťanie, zlaňovanie z výšky. Obliekli sa do popruhov, kde v jednej ruke držali brzdu na spomalenie, resp. zastavenie spúšťanie. Následne štyria spolu s inštruktorom vyšli na stĺp č. 3. Najprv sa spustil T. W., ten zišiel bez najmenších problémov, za ním nasledoval Y. S., on sa spustil dole s menšími problémami, tie spočívali v tom, že brzda začala brzdiť pomaly a on po zabrzdení ešte určitý čas klesal, padal dole pomaly. Brzda nefungovala tak rýchlo ako pri prvom. Na túto skutočnosť on, ako aj T., inštruktora upozornil. On im vysvetlil, že to je v poriadku, a tým, aby človeka neseklo v chrbtici od prudkého zabrzdenia. Ako tretí v poradí
išiel sám poškodený. Keď vyliezol hore na stožiar, bol tam iba sám s inštruktorom. Do popruhov sa obliekol sám na zemi. Taktiež si sám zatlačil o lano brzdou, inštruktor všetko skontroloval a odobril. Následne mu povedal, že môže ísť, vyšiel z roštu a zostal visieť vo vzduchu. Nič podozrivé si na brzde nevšimol, inštruktor sa ho spýtal, kde odpovedal, že áno. Potom stlačil brzdu a zrazu bol na zemi, čo sa stalo, uviesť nevie. Y. J. mu neskôr vravel, že všetci po ňom kričali, aby to pustil, mysleli brzdu. Sám nevie uviesť či brzdu pustil, alebo nie, bol to zlomok sekundy. Čo bolo po páde presne nevie, lebo mal zlomenú chrbticu, pätu a nohu. Popruhy, ktoré mal, boli bedrové čiernej farby, taktiež nevie presne opísať brzdu ktorú mal v ruke. Okrem lana, na ktorom visel, nebol žiadnym spôsobom istený. Majster z firmy doniesol len štyri popruhy, následne bola privolaná rýchla zdravotná služba a vrtuľník, ktorý ho odviezol do nemocnice v Žiline. Bol dvakrát operovaný, mal aj popálenú ruku od lana. Čo sa stalo s popruhom, to nevie uviesť, záchranári na ňom všetko rozstrihali. Jeho názor je taký, že keď to robili po prvýkrát, mal byť istený ešte iným poistným lanom, to sa však nestalo, inštruktor mal snahu ich to všetko naučiť. Strachom z výšok netrpí, keď vyšiel na stožiar a následne visel, nemal žiaden strach a obavu. Na hlavnom pojednávaní svedok poškodený na otázky uviedol, že si nepamätá, či sa obžalovaný pýtal počas školenia či sa všetci zlaňovali, predtým sa vraj toto školenie nerobilo. Ak si dobre pamätá tak, p. J. hovoril, že školenie sa robí preto, lebo niekde na Donovaloch zostali visieť ľudia na lanovke, aby aj oni ako zamestnanci vedeli v takomto prípade ľuďom pomôcť z lanovky. Je pravdou, že v ten deň bol prvý krát v práci a je pravdou, že pracoval vo výškach, nemal s tým problém, ale na lane nikdy predtým nebol, ani nezlaňoval. Predtým ako nastúpil do práce si myslel, že pôjdu niekde upratovať chodníky, to bolo tri dni predtým, ako bol v kontakte s majstrom. Potom mu povedal, že musí absolvovať toto školenie, že táto práca sa odkladá. Jeho náplňou práce bola obsluha lanových dráh a obsluha vlekov. Už tam v zime brigádoval, čiže púšťal vleky, pomáhal ľuďom nastupovať na vleky, údržba vlekov. Sú tam dve partie, ktoré sa striedajú po dvoch týždňoch. Náplňou práce boli aj práce vo výškach, pretože na stožiari vedie lano, takúto prácu predtým nerobil. Pri údržbe sa opravujú kladky, ktoré sa nachádzajú na vrchu na stožiaroch, kabíny po nejakej dobe sa musia premiestniť na lane. Sú tam aj rebríky, ale mohlo sa na to používať aj zlaňovanie. V rámci brigády však toto nerobil, bol len čisto obsluhou na zemi. Nevie, či pracovníci, ktorí boli s ním na školení, už zlaňovali. Súhlasil s pracovnou náplňou, bol s ňou uzrozumený, že bude pracovať vo výškach. Nevie, či súčasťou pracovnej zmluvy bola aj potreba zaškolenia na práce vo výškach. Voči svojej účasti na školení nemal žiadne výhrady. Chcel by len doplniť, že určite tam nebolo použité bezpečnostné lano. Nevie, či to bol výcvik trvajúci jeden, alebo viac dní a pokiaľ chcel každý spraviť skúšky, musel to absolvovať. Poradie zlaňovania bolo dobrovoľné, prvý išiel W., potom S., tretí išiel on, bolo ich tam do desať ľudí. Na otázku, či mal možnosť prvý deň odmietnuť sa zlaniť, svedok poškodený uviedol, že nevie, ale keď chcel absolvovať kurz a mať certifikát, tak to musel absolvovať. K tretiemu stĺpu všetci išli s tým, že ho zlania. Poškodený potvrdil, že obžalovaný im na teórii vysvetľoval ako fungujú jednotlivé systémy, spomínal aj Panic systém, ktorý pracuje na tom systéme, že keď zazmätkujete a stlačíte ho ešte prudšie, tak zastaví. Firemný zlaňovací systém nemal tento Panic systém. Vysvetľoval im aj to ako funguje firemný systém Petzl stop len v dvoch polohách, keď je stlačený, tak zlaňujete a keď ho pustíte mal by zabrzdiť, zastaviť, vtedy im neprišlo na um pýtať sa na nejaké istiace lano. Laná boli vo vzdialenosti asi 4 metre, boli zavesené až po zem. Po jednom lane išiel jeden, na druhom išiel druhý. V čase jeho nástupu tam prišli aj ďalší traja noví, čiže okrem neho aj I. a I.. Podľa poškodeného predmetom školenia nebolo zachraňovanie ľudí, skôr im inštruktor mal vysvetliť to zlaňovanie kvôli opravám. Poškodený uviedol, že školiteľovi, čiže obžalovanému, nepovedal, že je prvý deň v práci, nemal žiadne výhrady k školeniu, testy napísali všetci, nevie si predstaviť prečo by mal mať výhrady. Zisťoval si to neskôr potom a dozvedel sa, že to mala byť nejaká speleologická technika na jednom lane. Nemal výhrady ani k zlaňovaniu zo stĺpa č. 3. Inštruktor im nehovoril, že kto na stĺp nevyjde, skúšku neurobí. K rozdielu vo fungovaní systému Petzl a zariadeniu ktoré je vybavené systémom Antipanic rozumel. Na otázku prečo spadol pri zlaňovaní, svedok poškodený uviedol, že nevie si vysvetliť prečo spadol. Verí tomu, že tú brzdu pustil, držal sa nad tou brzdou, mal dokonca popálenú ruku, bol uviazaný o Petzl a padal priamo dole, nebrzdil žiadnym spôsobom.
Poškodený si v rámci prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s ujmou na zdraví bez vyčíslenia a stratu na zárobku v sume 1150 Eur.
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia: N.. Y. V., Y. J., T. W., T. W., Y. S., L. T., Y. I., prečítané boli výpovede svedkov T. G. a H. I..
Jedine svedok N.. Y. V. nebol prítomný na mieste činu. Vyjadroval sa, že o danom pracovnom úraze má len sprostredkované informácie, keďže je zamestnaný v spoločnosti OMNITRADE, a.s. na pozícii
riaditeľa divízie lanovej dráhy a lyžiarske vleky a je člen predstavenstva spoločnosti. Z uvedeného dôvodu je oprávnený zastupovať spoločnosť pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Za spoločnosť mal toto školenie v zmysle Vyhlášky č. 147/2013Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na starosti Y. J., ktorý pracuje v spoločnosti vo funkcii vedúci prevádzky lanových dráh. On zaisťoval objednanie daného školenia od V., kde školiteľom bol N.. L. W.. Táto firma disponuje oprávnením a akreditáciou od národného inšpektorátu práce, čiže dané školenie bolo realizované cez dodávateľskú firmu. Táto horolezecká škola disponuje aj metodikou jednotlivých školení, ktoré jej schvaľuje národný inšpektorát práce. Daného školenia sa zúčastnili zamestnanci lanových dráh ich spoločnosti, kde presný počet uviesť nevie, prezenčnou listinou disponuje N.. Y. K. sa školenia zúčastnil ako zamestnanec spoločnosti, pracovná zmluva s ním bola podpísaná už skôr, ale účinná bola až od 01.06.2017 na dobu určitú do 30.11.2017. Podľa tejto zmluvy zastával pracovnú pozíciu obsluha lanových dráh a lyžiarskych vlekov, staničný pracovník v zácviku. Školenie sa uskutočnilo XX.XX.XXXX v čase od 07.30 do 16.00 hod., P., L., kedy došlo k pracovnému úrazu. Toto školenie je trojdňové, od N.. W. sa dozvedel, že predmetom a obsahom školenia bola najskôr teoretická časť, ktorá bola v doobedňajších hodinách, po obede sa dané skúsenosti a vedomosti skúšali v teréne vo P., L.. Najskôr sa účastníci kurzu zlaňovali z nižšieho stĺpa č. 2, následne prešli na stĺp č. 3, ktorý zlaňoval aj poškodený Y. K., ako tretí v poradí. Po zostupe sa po lane zošmykol až na zem. Podľa informácií, ktoré má, Y. K. stlačil brzdu, stopku, čím ju uvoľnil, avšak už ju nepustil, čím by došlo k jeho zastaveniu. Stopka bola na firme v L., pričom mal ju na starosti Y. J. a bez problémov ich poskytnú polícii. Spoločnosť má bezpečnostného technika cez pracovno zdravotnú službu Stolamed, s.r.o. V daný deň pracovný úraz nahlásili telefonicky. Na miesto sa za ich spoločnosť nikto nedostavil. Na mieste pádu sa vykonala fotodokumentácia Y. J., dychové skúšky sa nekonali, nakoľko povaha a charakter zranení u poškodeného to neumožňovala. Na miesto nebola privolaná polícia, okrem toho za spoločnosť poslal hlásenie on osobne inšpektorátu práce o pracovnom úraze. Toto hlásenie obsahovalo prílohy, a to hlásenie pracovných úrazov za mesiac jún 2017, záznam o registrovanom pracovnom úraze, záznam pri šetrení vážneho pracovného úrazu, žiadosť o posúdenie závažnosti pracovného úrazu, ktoré sú ako prílohy založené do spisového materiálu. Takisto boli aj záznamy z vyťažovania dvoch prítomných pracovníkov p. S. a p. W.. Hlásenie išlo aj na všeobecnú zdravotnú poisťovňu, sociálnu poisťovňu. Školenie sa uskutočnilo v ich firemnom vybavení, išlo o záchranné zariadenie popruhy, ktoré slúžia na uchytenie osoby do závesu a následné spustenie na zem. Každé záchranné zariadenie má vlastnú kartu kontroly, kde sa v zmysle príslušných zákonov a nariadení vykonáva kontrola raz ročne. Z každej kontroly je písomný záznam. Školenie, ktorého sa zúčastnil poškodený, sa musia konať pravidelne, v danom prípade išlo o nácvik evakuácie cestujúcich z vozňov. V praxi majú dohodu s Horskou záchrannou službou Malá Fatra, ktorá prioritne zabezpečuje ostrú záchranu cestujúcich, ale zamestnanci musia byť na túto situáciu pripravení a zaškolení. Väčšina pracovníkov, ktorí sa zúčastnili školenia, sú dlhoroční pracovníci, čo sa týka poškodeného, vie, že v minulosti robil lešenára. Z výpovedí svedkov je potrebné zvýrazniť svedka Y. J., ktorý vypovedal v prípravnom konaní dňa 13.06.2017, dňa 28.05.2019, ako aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2020. Svedok vo svojich výpovediach uviedol, že poškodeného K. pozná ako kolegu z práce, takisto N.. W. pozná už z predchádzajúceho obdobia. Je zamestnancom spoločnosti OMNITRADE na pozícii vedúci prevádzky lanových dráh a lyžiarskych vlekov. Aj on osobne sa zúčastňoval predmetného školenia, pričom školenie vykonával N.. L. W.. Predmetom boli práce vo výškach. Dňa 28.05.2018 vo výpovedi uviedol, že v rámci školenia sa mali naučiť čo a ako používať pri prácach vo výškach, skúšalo sa zlaňovanie, a to na prostriedkoch, ktoré patria spoločnosti OMNITRADE. Obdobne ako poškodený popísal priebeh školenia, najskôr teda prebiehala teoretická časť, neskôr praktická časť, najskôr na podpere č. 1, neskôr na podpere č. 3. Nikto nebol nútený, aby na podperu č. 3 išiel, malo sa jednať o nácvik zlaňovania pomocou brzdy. Nevidel ako sa zlanili S. s W., takisto nevidel pád poškodeného K., pretože bol v tom čase mimo priestoru, išiel do administratívnej budovy vziať ďalšie postroje. Keď sa vrátil z budovy, K. už bol na zemi. Potvrdil, že školenie objednával u N.. W., čomu zodpovedá aj ich emailová komunikácia, ktorá je súčasťou spisového materiálu a bola oboznámená ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní na č.l. 438-439 a 481 až 488. Prostriedky na zlaňovanie patrili spoločnosti OMNITRADE, iba lano zabezpečil N., samotný pád poškodeného nevidel, nacvičovalo sa to len na jednom lane a zlaňovaní boli istení len tou brzdou, ktorú sami ovládali. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodeného K. prijímal do práce, pamätá si, že hovoril, že nemá problém s výškami. Nevie sa vyjadriť k tomu, či sa N.. W. pýtal poškodeného konkrétne či má problém s výškami. K. bol v tom čase nový zamestnanec, W. je jedným z tých starších zamestnancov, rovnako ako S., obdobne aj W., T. tam pracoval zhruba tri mesiace, I. bol novoprijatý zamestnanec, rovnako aj I.. Prioritou školenia bola práca vo výškach, ktorá
je potrebná pri údržbe lanovej dráhy. Sekundárne bol riešený evakuačný plán, resp. situácia, keď by prišlo k evakuácii lanovky. Na toto musia byť zamestnanci zaškolení. Evakuáciu prioritne rieši horská záchranná služba. Išlo o prvé školenie s N.. W., ktorého predtým poznal len zbežne. K výberu školiteľa došlo na základe ponuky, ktorú dostali. Išlo o školenie, ktoré ich malo naučiť postup pri zlaňovaní na ich pracovných prostriedkoch s tým, že išlo o systém Petzl Stop, o ktorom si myslí, že je dostatočný na istenie. Nebol na tom stĺpe hore, nevie sa vyjadriť k inému spôsobu istenia. Bol účastník školenia, aby sa to naučil.
Z oboznámenej emailovej komunikácie vyplýva, že malo ísť o základné školenie pre práce vo výškach pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky s následným obdržaním preukazu na prácu vo výškach, nie o školenie výlučne zamerané na záchranu osôb. Zamestnanci, ktorí sa školenia zúčastnili neboli vyberaní, ale zúčastnili sa ho všetci prítomní. Petzl blokant odovzdával on polícii na základe vyzvania polície. Vie, že bola privolaná horská záchranná služba, asi aj sanitka. Svedok na otázky obžalovaného uviedol, že kurzy prebiehali obdobne aj predtým, končilo to praktickou ukážkou akcie a kto chcel, mohol sa ho zúčastniť pod dohľadom horskej služby. Čo sa týka obsahu záchranného balíka, ktorú majú k dispozícii od zamestnávateľa, ide o 1 šesťdesiatmetrové lano, bližšie neurčený počet karabín, dva blokanty, dve trojcípe šatky, rukavice, pár vecí, ktoré nevie uviesť, sú tam dva postoje. Pri nácviku sa vždy používa len jedno lano, bola možnosť dvoch lán, ale to bolo na urýchlenie evakuácie pasažierov kyvadlovo, len v zásade išlo o jedno lano.
Svedok T. W. vo všeobecnosti potvrdil okolnosti školenia, ktoré prebehlo. Takisto sa vyjadroval k tomu, že zavolal záchranku a podľa jej pokynov poskytoval prvú pomoc poškodenému. V čase, keď došlo k pádu poškodeného, nebol pri stĺpe č. 3, videl jeho pád asi od polovice. Podľa jeho názoru spadol preto, lebo zostresoval a stisol páku. Zlanenie zo stĺpa č. 3 nebolo povinné, kto chcel, išiel. Okrem systému Petzl stop tam iné istenie nebolo. K. bol nový zamestnanec, prvý krát v práci, predtým nikdy nezlaňoval, ani svedok nikdy predtým nezlaňoval, školenie bolo, ale nebolo podmienkou zlaňovania z väčšej výšky, nebola to ani podmienka od zamestnávateľa. Svedok nevedel s určitosťou uviesť, či sa školiteľ pýtal, kto má skúsenosti so zlaňovaním, potvrdil, že asi áno. Okrem systému Petzl stop tam iné istenie nebolo. Taktiež potvrdil, že nikto z účastníkov nemal výhrady k priebehu školenia, porozumel rozdielu medzi systémom Panic a Petzl stop. Ak by došlo k evakuácii ľudí z lanovky, svedok sa vyjadril v tom smere, že oni majú vo výbave Petzl, ale viac menej ho nepoužívajú. Horská záchranná služba má svoj systém. Svedkovia T. W. a Y. S. potvrdili, že zlaňovanie z vysokého stĺpa, teda podpery č. 3, nebolo povinné, mohol si to vyskúšať len ten kto chcel. Ako prvý išiel T. W., následne za ním išiel Y. S.. Mali štyri sady výstroja, čiže sa mohli vystriedať po dvoch. Svedok W. mal jediný skúsenosti, z tam prítomných chlapov bol oboznámený od horskej služby. Nacvičovali záchrannú akciu evakuáciu cestujúcich lanovky s horskou službou. Pri zlaňovaní nemal pocit ohrozenia, N.. W. všetko dôsledne kontroloval, aj upnutie systémov. Osobne pád p. K. nevidel, bol otočený chrbtom, počul len zvuk, otočil sa, bol už kúsok nad zemou. Bližšie k nemu nešiel, neskúmal aké má poranenia. Chalani hovorili, že mal mať spálenú ruku, ale nevie v akom rozsahu. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k dôvodom pádu poškodeného. V rámci prípravného konania uviedol, že podľa jeho názoru, nedošlo k chybe na zabezpečovacích zariadeniach, ale podľa neho urobil chybu Y. K. tým, že držal brzdu stlačenú, čím ju vlastne odistil a z tohto dôvodu spadol na zem. Okrem lana, na ktorom viseli už nikto z nich nebol istený žiadnym iným lanom. Svedok rovnako potvrdil, že stožiar zlaňoval plynulo, keďže si chcel vyskúšať ako systém funguje. Nemal pocit, že by počas toho ako bol ukotvený klesal a brzda prekĺzavala. Aj svedok Y. S. zhodne ako svedok T. W. potvrdil, že zlaňoval ako druhý. Po zlanení odovzdával postroj poškodenému Y. K.. Zlaňoval dole tak po troche, chcel si to vyskúšať, bolo to prvý krát. Brzda na postroji, ktorú mal, mala trošku taký dojazd, bola jemná na ovládanie, po stlačení to išlo dole, pokiaľ by bola silno stlačená, išlo to rýchlo a keď ju pustil, zostal na mieste. Nevidel poškodeného K. ako zlaňoval, bol otočený chrbtom, počul len svišťanie lana a niekto zakričal, pusti to. Po dopade na zem, prišiel ku nemu a poskytoval mu prvú pomoc. Hneď volal sanitku, nevie čo sa dialo potom. Pamätá si, že poškodený mal spálenú ruku od toho ako sa silno držal lana. Pred školením bol zamestnaný asi dva roky, dovtedy školenie nemal, vedel čo je vo vaku, ale prakticky to vyskúšané nemal. Svedkovia L. T. a Y. I. potvrdili predchádzajúce výpovede s tým, že L. T. nevidel pád K., otočil sa až na výkrik, keď bol možno K. 3 metre nad zemou, potvrdil, že volali horskú službu, záchranku, postroje nechali uložené vo firme. Svedok Y. I. uviedol, že vôbec nebol pri stĺpe č. 3, že sa niečo stalo, zaregistroval až keď kričali, aby zavolal sanitku. Je pravdou, že aj on sa chystal na zlaňovanie tohto stĺpu a ani nebol v bezprostrednej blízkosti poškodeného.
Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítané výpovede svedkov T. G. a H. I., ďalších zamestnancov spoločnosti OMNITRADE, a.s., ktorí sa zúčastnili školenia dňa XX.XX.XXXX. Aj títo svedkovia zhodne popísali priebeh kurzu, spôsob akým prebiehala teoretická aj praktická časť. Potvrdili, že W. a S. sa zlanili bez problémov. Ani jeden z nich bezprostredne nevidel spôsob pádu, resp. správanie sa poškodeného Y. K.. Ďalšie podrobnosti uviesť nevedeli.
Na hlavnom pojednávaní bol na návrh obhajoby ako svedok vypočutý T.. Y. D., z dôvodu, že v rámci prípravného konania obhajoba predložila písomnosť označenú ako „Posúdenie situácie počas tréningového procesu pre práce vo výškach". Z obsahu vyplýva, že ide o odborné vyjadrenie, a teda T.. Y. D. bol vypočutý ako svedok podľa § 141 ods. 3 Tr. por. Svedok na hlavnom pojednávaní v rámci výsluchu obhajobou uviedol, že listinný dôkaz vyhotovil na základe vyžiadanie obžalovaného, ktorého pozná zo školení, nie je s ním však v príbuzenskom, resp. priateľskom vzťahu. Vstupné informácie dostal od N.. W. v ústnej forme, poskytol mu informácie o danom type zariadenia, ku ktorému si hľadal informácie na stránke výrobcu, aby vedel dokumentovať technické vybavenie použité pri tejto situácii. Záver, ktorý uviedol, je ten, že vzhľadom na potrebu simulácie záchrany z výšky, bolo potrebné využiť zariadenie, ktoré sa k tomu bežne používajú. V tomto danom prípade nešlo o štandardnú prácu vo výške, ale o záchranu z výšky, čo povoľuje odkloniť sa od určitých ustanovení právnych predpisov BOZP. Zákon to umožňuje, že v prípade záchrany, je možný takýto postup. Uvedené uvádza v odseku dva svojho posudku a v Zákone č. 124/2006 Z.z. o BOZP sa uvádza táto možnosť, že v prípade opatrení na záchranu života a zdravia, musí zamestnávateľ vykonať všetky potrebné opatrenia a na toto sa odvoláva aj Vyhláška ministerstva práce č. 147/2013Z.z., ktorá uvádza možnosť odchýliť sa od ustanovení, ktoré nariaďuje zamestnávateľom v prípade opatrení na záchranu života, ak sa vykonajú dostatočné opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce. Svedok sa ďalej vyjadril, že podľa informácií, ktoré boli poskytnuté pre účely posúdenia, ktoré vypracoval, sa dalo predpokladať, že skúsenosti poškodeného sú dostatočné na správne používanie uvedeného zariadenia Petzl stop. Podľa vyjadrenia obžalovaného N.. W. bolo témou školenia nacvičovanie záchrany zo sedačkovej lanovky, teda nešlo o získanie odbornej spôsobilosti zamestnancov v zmysle § 16 Zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP, tak je možné predpokladať, že tí ľudia, ktorí sa ho zúčastnili majú všetky potrebné zručnosti, lebo museli absolvovať v zmysle tohto zákona školenia pre práce vo výškach a sú schopní samostatne a bezpečne vo výškach pracovať, ale k tomuto svedok nezískal žiadne písomné podklady, ide len o jeho predpoklad, malo by to byť overené v prezenčnej listine, prípadne by to mal byť preukaz v zmysle § 16, ktorý oprávňuje na práce vo výškach horolezeckou technikou. Svedok v ďalšej časti výsluchu potvrdil, že zamestnávatelia, vlastníci stredísk prevádzkujúcich lanové dráhy vykonávajú v určitom období praktické školenie záchranných činností. Ide o oboznámenie zamestnancov s používaním záchranného vybavenia. Obvykle to vykonávajú mimo sezóny, aby vedeli v hlavnej sezóne preukázať, že sú schopní poskytnúť evakuáciu z výšky v požadovanom čase. Podľa neho teda vyslal frekventantov na školenie ich zamestnávateľ. Všetky použité zariadenia, podľa jeho informácií, boli vhodné a certifikované na prácu vo výškach s tým, že ide o zariadenia výrobcu lanovej dráhy Doppelmayr. K otázke, či v priebehu školenia mal obžalovaný použiť dve laná, pracovné a bezpečnostné, svedok uviedol, že na to, že nešlo o školenie zamestnancov v zmysle zákona pre získanie preukazu, ale išlo o nácvik záchrannej činnosti si myslí, že bolo vhodné aplikovať poslednú časť prílohy 5.4 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z., kde sa hovorí, že za výnimočných okolností a so zreteľom na posúdenie rizík by používanie druhého lana malo za následok, že práca by bola bezpečnejšia. Môže sa povoliť používanie jedného lana za predpokladu, že sa prijali vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce, čo v kontexte jeho posúdenia bol preukaz, ktorí pracovníci pre takúto prácu majú vlastniť a sú schopní bezpečne pracovať. Jedno lano na lanovkách sa používa preto, aby sa zamedzilo nečakanému panickému konaniu zachraňovanej osoby. Výrobca nenariaďuje, ale odporúča používať jedno lano. Ku konkrétnemu účelu školenia zo dňa XX.XX.XXXX svedok uviedol, že môže potvrdiť a uviesť len informácie, ktoré dostal od N.. W., že išlo o nácvik záchrany z lanovky. Pokiaľ poukazoval na ustanovenia Vyhlášky č. 147/2013 Z.z,, ktorá sa má týkať zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach, pričom existuje ustanovenie v zmysle ktorého je možné odchýliť od ustanovení vyhlášky, ak sa vykonajú dostatočné opatrenia zamestnávateľa v prípade kontroly alebo pracovného úrazu, mohlo by ísť napr. o opatrenia nad rámec požadovanými právnymi predpismi, tj. vytvorenie kolektívnych bariér, alebo ohradenia, ktoré zamedzujú vstup vo forme organizačnej, prípadne to môžu byť ďalšie pokyny, alebo požiadavky pre splnenie niektorých vzdelávacích aktivít a v prípade ochranných osobných opatrení to môže byť aj pridelenie ďalších ochranných prvkov do systému ochrany. Túto vyhlášku spomínal svedok preto, lebo ide o právny predpis ministerstva práce, ktorý ako jediný upravuje práce vo výškach, okrem Nariadenia vlády 392/2006 Z.z., a táto vyhláška sa aplikuje na všetky činnosti, ktoré sa na stavebné práce môžu podobať. V dôvodovej správe sa uvádzajú práce podobné,
na ktoré sa môže aplikovať ustanovenie tejto vyhlášky. Táto vyhláška konkrétne v § 14 uvádza práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou a v časti 6 podrobnejšie upravuje požiadavky pre používanie kolektívnych a osobných ochranných prostriedkov proti pádu z výšky. K otázke overenia si, či všetci pracovníci majú skúsenosti so zlaňovaním a spôsobu praktického postupu pri školení svedok uviedol, že vzhľadom na to, že pri činnostiach, ktoré sa robia vo výškach je potrebné mať odbornú kvalifikáciu, a teda pre lektorov je problém posúdiť dostatočne schopnosť zamestnávateľa, zabezpečí to kvalifikovane a kvalitne, takže vo viacerých situáciách si v prvej časti školenia overujú nakoľko účastníci sú schopní tieto činnosti zvládnuť bezpečne a spoľahlivo. Pokiaľ by on realizoval takéto školenie, ktoré je predmetom danej trestnej veci, tak by veľmi pravdepodobne akceptoval informáciu od zamestnávateľa, že zamestnanci sú oprávnení pracovať vo výškach, pretože tam pracujú už nejaký čas a zamestnávateľ si podľa všetkého už splnil požiadavku na zaistenie vzdelávania a nemá od neho oprávnenie žiadať oficiálny dokument, tak v prvej časti školenia by si pravdepodobne zistil aspoň úroveň teoretických vedomostí, následne by vykonal pravdepodobne nácvik na zemi, alebo v menšej výške, aby si potvrdil nakoľko je pravdivá informácia, že pracovníci sú schopní bezpečne pracovať. K otázke, či by v prípade pracovníkov, ktorí nikdy nezlaňovali postupoval tak, že pri zlaňovaní z väčšej výšky by nepoužil bezpečnostné lano, svedok uviedol, že pokiaľ by získal informáciu, že ktokoľvek z účastníkov nezlaňoval, zastavil by školenie a nepokračoval. Nie je možné nahradiť odborné vzdelávanie v zmysle predpisov nácvikom zlaňovania. Toto je jednoznačne úlohou odborného vzdelávania, ide o 32 hodín vzdelávania praktického a teoretického v zmysle zákona, týka sa to školenia na zlaňovanie, ide o práce pomocou horolezeckej a speleologickej techniky, preto poukazoval na to, že pokiaľ z jeho pohľadu išlo o nácvik záchrany tak ako bolo deklarované, vyžadovalo si to predošlé vzdelávanie v zmysle zákona. V Zákone č. 124/2006 Z.z. sa doslovne uvádza v skupine 0.7 v podskupine 0.7.1 o zamestnancoch pracujúcich vo výške, ako viazané vzdelávanie, ktoré si vyžaduje oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 16 Osvedčenie na vykonávanie činnosti, toto je akreditovaný druh školenia, ktoré môžu vykonávať len akreditované vzdelávacie organizácie, ktoré počas praktickej prípravy musia zabezpečiť nácvik zlaňovania, výstupu na lane a iné činnosti s dostatočným zaistením, napr. druhým lanom alebo iným vhodným spôsobom. Z toho vyplýva aj povinnosť zamestnávateľa, ktorú má uvedenú v Nariadení vlády 392/2006 Z.z., kde sa v prílohe 2 v bode 5.4 uvádza požiadavka na používanie dvoch lán - pracovného a bezpečnostného. Tieto spôsoby práce sa účastníci pod vedením lektora učia na type školenia, ktoré uviedol v skupine 07 Zákona, to je ten rozdiel medzi preškolením ľudí na bezpečnú prácu vo výške a školením záchrany, ktoré nemôžu vykonávať ľudia, ktorí na to nemajú oprávnenie. V tejto veci išlo o nácvik s pracovníkmi, ktorí majú mať skúsenosti, museli absolvovať 32 hodín školenia bezpečného zlaňovania, čo je 1 týždeň, školenie záchrany je nadstavbou, pri ktorej sa nacvičujú činnosti so zariadením, ktoré dodal dodávateľom lanovej dráhy. Ide takisto o schválenú regulérnu techniku práce na lane, ktorá sa používa iba za určitých okolností a toto sú tie okolnosti, ktoré popísal. K poznámke poškodeného, že tento nastúpil do práce XX.XX.XXXX, v deň keď bolo školenie, odkiaľ mal teda získať vedomosť o zlaňovaní, keď na lane nikdy nepracoval, svedok uviedol, že išlo o povinnosť zamestnávateľa, nie zamestnanca. Poškodený na to reagoval tak, že podľa jeho názoru, pri zlaňovaní by sa poistné alebo istiace lano malo používať, pretože by sa mal chrániť nielen on, pretože v tomto štádiu pripustil, že aj on spanikáril. Svedok v ďalšej časti uviedol, že ako lektor nemá žiadnu právnu možnosť zisťovať si, či účastníci školenia disponujú preukazom, ktorý ich oprávňuje vykonávať činnosť vo výškach na lane. Toto sa odohráva len formou rozhovoru, alebo overenia si na menej nebezpečných miestach.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané znalecké posudky z odboru zdravotníctvo a znalecký posudok KEU PZ. Najskôr bol vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX za účelom objektívneho posúdenia mechanizmu vzniku poranení a zdravotného stavu poškodeného Y. K. znalcom MUDr. Andrejom Hajtmanom, PhD. zo dňa XX.XX.XXXX z č.l. 5-17, kde sa znalec vyjadroval k rozsahu, druhu a charakteru zranení, ktoré boli spôsobené poškodenému Y. K. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. počas zlaňovania stĺpa č. 3. V zmysle tohto znaleckého posudku poškodený Y. K. utrpel otvorenú trieštivú zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia, píšťaly a ihlice, zlomeninu pätovej kosti, zlomeninu I. stavca driekovej chrbtice a zlomeninu hrudnej kosti. K mechanizmu vzniku poranení poškodeného znalec uviedol, že mohli veľmi dobre vzniknúť pri dopade na tvrdé podložie následkom pádu z výšky. K intenzite poranení poškodeného znalec uviedol, že zranenia poškodeného sú charakteru viacnásobných zlomenín a svedčia pre pôsobenie násilia vysokej intenzity, pričom zranenia dolných končatín vykazujú deceleračný charakter pôsobiaceho násilia. Predmetným zraňujúcim dejom nedošlo k poškodeniu vnútorných orgánov, ale boli poškodenému spôsobené viacnásobné zlomeniny skeletu, čo možno komplexne označiť za ťažké zranenia. Znalec v čase vypracovania znaleckého posudku nemal k dispozícii lekárske správy z hospitalizácie a priebehu liečby poškodeného. Následne teda pod č. XXX/
XXXX bol vypracovaný znalcom Doplnok ku znaleckému posudku z č.l. 20-42, kde sa znalec už podrobnejšie vyjadroval k poraneniam poškodeného v tom rozsahu, že poškodený utrpel otvorenú trieštivú zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia, píšťaly a ihlice, zlomeninu pätovej kosti ľavej nohy, zlomeninu I. stavca driekovej chrbtice a zlomeninu hrudnej kosti. Po zhodnotení dodaných lekárskych správ sa znalec pridržiava záveru, že poranenia, ktoré utrpel, si vyžadujú operačné riešenie s dobou práceneschopnosti v trvaní min. 6-8 týždňov a doby liečenia min. 8-10 týždňov, doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života v danom prípade by trvala minimálne 8-10 týždňov. Počas pobytu v nemocničnom zariadení bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života. Aj v období po prepustení z nemocničného zariadenia možno naďalej predpokladať nutnosť fixácie dolnej končatiny v dlahe, preto nutnosť používania podpory pri stoji a chôdzi. U poškodeného je v priebehu liečby nutné absolvovať aj rehabilitačnú liečbu za účelom postupného obnovenia hybnosti dolnej končatiny pri jej postupnom zaťažovaní. K bodovému ohodnoteniu poranení poškodeného podľa Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov, bol celkový počet priznaných bodov 350, pričom hodnota 1 bodu je 18,24 Eur, spolu teda 6.384 Eur.
Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok KEU PZ pod č. ČES: PPZ-KE-BA- EXP-2017/7752 z č.l. 50-54 z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická defektoskopia na základe uznesenia vydaného povereným príslušníkom PZ OO PZ Terchová zo dňa 16.06.2017. K znaleckému skúmaniu boli predložené zaistené stopy - stopa č. 1 - kovová zlaňovacia brzda modrej farby č. 142540M7404, stopa č. 2 - kovová zlaňovacia brzda modrej farby č. 142540M7400, stopa č. 3 - sedací úväz zn. Teufelberger Perfect Expert čiernej farby č. 01.3J10V14 a stopa č. 4 - lano s priemerom 10 mm, dĺžky 40 metrov. Stopa č. 1, 2 a 3 boli vydané Y. J. príslušníkovi PZ dňa 13.06.2017. Podľa záverov znaleckého posudku, ktorý mal odpovedať na otázky k zisteniu príčin uvoľnenia brzdy pri zlaňovaní, z tohto vyplýva, že príčinou uvoľnenia brzdy pri zlaňovaní bolo jej odbrzdenie odbrzďovacou páčkou, pričom voľný koniec lana v tom čase nebol dobrzďovaný ručne, ako to predpisuje výrobca brzdy. Jednalo sa teda o chybnú manipuláciu s brzdou. Iné skutočnosti zistené neboli. Na predložených stopách nebolo zistené žiadne podstatné poškodenie, ani opotrebovanie, ktoré by mohlo spôsobiť pád poškodeného. Zaistené veci boli po znaleckom skúmaní vrátené osobám, ktoré ich vydali, teda stopy č. 1-3 boli vrátené Y. J. a lano zn. Žilmont bolo vrátené N.. L. W., ktorým bolo aj vydané na skúmanie. K tomuto dôkazu podotkol obhajca, že úraz sa stal XX.XX.XXXX a neboli k nemu volaní polícia, ani zástupca inšpektorátu práce, teda môžu vzniknúť dôvodné pochybnosti, či znalci posudzovali materiál, ktorý bol použitý pri školení.
Na hlavnom pojednávaní boli v súlade s § 269 Tr. por. prečítané listinné dôkazy, v ktorých súd poukazuje na tie podstatné, ktoré boli oboznámené na návrh obhajoby aj obžaloby, ide o hlásenie úrazu z č.l. 18 zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého dňa XX.XX.XXXX bol privezený leteckou záchrannou službou Y. K., ktorý okolo 15,30 hod. vo P. časť L. pri zlaňovaní zo stožiara sa šmykol a spadol z výšky 12 metrov. Predpokladaná doby liečby viac ako 42 dní, jedná sa o ťažký úraz, išlo o otvorenú zlomeninu ľavého predkolenia, trieštivú zlomeninu týbie a fibuly, zlomeninu päty, zlomeninu driekového stavca L1 a zlomeninu hrudnej kosti. Na č.l. 81-86 sa nachádza vyčíslenie škody predložené v tom čase splnomocnencom poškodeného Y. K., ktorý si žiada od vinníka, ktorý je za úraz zodpovedný, náhradu mzdy, ktorá mu zo sociálnej poisťovne nebude hradená vo výške 55 %, je hradená zo sociálnej poisťovne ako nemocenskú dávku, 25 % úrazový príplatok, zvyšných 20 % p. K. nevyplatí nikto. Za obdobie od júna 2017 do mája 2018, podľa predloženého potvrdenia sociálnej poisťovne, bolo poškodenému vyplatených 2.866,20 Eur. Podľa predloženého potvrdenia o náhrade mzdy je denný vymeriavací základ 14,7167, pričom poškodenému za počet dní PN 365 boli vyplatené nemocenské dávky 2.866,20 Eur, úrazový príplatok 1.356,1438, teda od vinníka žiadajú spolu 1.150 Eur. Na č.l. 117-137 a 176 sú lekárske správy k zdravotnému stavu poškodeného v dôsledku úrazu, ktorý utrpel. Na č.l. 177-179 sú listiny preukazujúce oprávnenie obžalovaného na vykonávanie činnosti, konkrétne výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu výchova a vzdelávanie zamestnancov pracujúcich vo výške s obchodným menom V., Horolezecký oddiel Y.. Potvrdenie o akreditácii je pod č. XX/XXXX. Na č.l. 180-182 je výpis z obchodného registra spoločnosti OMNITRADE, a.s. so sídlom Miletičova č. 1, Bratislava, 821 08, IČO: 35 72 46 33, u ktorej jednou z predmetu činnosti je aj prevádzkovanie lyžiarskych vlekov. Spoločnosť OMNITRADE, ako zamestnávateľa poškodeného, zastupoval v konaní pred súdom N.. V.. Na č.l. 184 je zoznam zamestnancov zúčastnených na školení práce vo výškach, výchova a vzdelávanie osôb pracujúcich vo výške pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky v zmysle Vyhlášky MP SMV 147/2013 dňa XX.XX.XXXX. vo P.. Zoznam obsahuje mená: Y. J., T. W., T. W., Y. S., T. G., L. T., Y.
K., Y. I. a H. I.. Nasledujú listiny zahrňujúce súhrnný protokol o kontrole OO PZ záchranného zariadenia LV L. 1, dej úrazu zapísaný Y. J., prehlásenie svedkov, kniha záchranného zariadenia s prílohami, záznam o registrovanom pracovnom úraze. Na č.l. 198-201 je pracovná zmluva medzi zamestnávateľom OMNITRADE, a.s. v zastúpení N.. Y. K., predsedom predstavenstva a N.. Y. V., členom predstavenstva a zamestnancom Y. K., v zmysle ktorej si zmluvné strany dohodli, že zamestnanec bude vykonávať tento druh práce: obsluha LD a LV, deň nástupu do práce je XX.XX.XXXX, pracovný pomer je dohodnutý so skúšobnou dobou 3 mesiace, pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú od 01.06.2017 do 30.11.2017, zmluva je datovaná 31.05.2017 a podpísaná zamestnancom a zamestnávateľom. Následne v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní bola poškodeným predložená aj pracovná náplň, ktorá bola oboznámená v rámci dokazovania. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že V. mala dňa XX.XX.XXXX. stále dané aktívne oprávnenie a vypracovanú metodiku výchovy a vzdelávania v školení prác vo výške, ktoré bolo vydané dňa 03.03.2008. K tomu boli do spisu doložené súvisiace listinné doklady, uvedenú súd nepovažuje za potrebné podrobne vyhodnocovať vzhľadom na to, že procesnými stranami okolnosť, že obvinený bol spôsobilý na poskytovanie tejto špecifickej odbornej činnosti a mal na to všetky zodpovedajúce oprávnenia, čo teda bolo konštatované, okrem iného, aj inšpektorátom práce, ktorý prešetroval daný pracovný úraz. Na č.l. 226 je zaslanie výsledku vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu Y. K. zo dňa 26.01.2018, z ktorého vyplýva, že Inšpektorát práce Žilina ukončil vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu Y. K., ktorý sa stal dňa XX.XX.XXXX so záverom, že ide o kód zdroja úrazu IV-46 Ostatné zvýšené pracoviská, pád zamestnanca z výšky - pád zamestnanca z pracovného lana uviazaného na koze na dvíhanie lana rúrovej podpery č. 3 vysutej osobnej štvormiestnej sedačkovej jednolanovej obežnej lanovej dráhy neodpojiteľnými vozňami a nástupným pásom Doppelmayr 4-CFL, kód príčiny úrazu - ohrozenie inými osobami, nesprávne konanie a nebezpečné konanie inej osoby. Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodeného a zamestnávateľa zistené neboli, ani zo strany kontrolovaného subjektu, zo strany inej osoby N.. L. W., ktorý ako školiteľ výchovy a vzdelávania zamestnancov pracujúcich vo výške pomocou horolezeckej a speleologickej techniky počas praktickej časti dňa XX.XX.XXXX v čase vzniku pracovného úrazu Y. K. nedodržal postup uvedený v bode 5.4 prílohy č. 2 k Nariadeniu vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov týkajúcich sa osobitných požiadaviek na používanie prístupu po lane a polohovacích techník, a to tým, že nezabezpečil aby Y. K., účastník tejto praktickej časti výchovnej a vzdelávacej aktivity, bol počas používania pracovného prostriedku spojený s bezpečnostným lanom, ktoré by bolo vybavené pohyblivým zachytávacím systémom na predchádzanie pádom, ktorý by sa prispôsoboval pohybu Y. K., čím porušil § 4 ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov a bod 5.4 písm. b/ a c/ prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov týkajúcich sa osobitných požiadaviek na používanie prístupu po lane a polohovacích techník. Poškodený na hlavnom pojednávaní predložil pracovnú zmluvu s prílohami, a to dodatkom č. 1, kde je uvedené, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu do 30.11.2018, zmeny nadobúdajú účinnosť od 01.12.2017, dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.06.2017 a pracovná náplň staničného pracovníka LD, kde je okrem iných povinností uvedené, že sa pracovník podieľa na všetkých opravách, vrátane generálnych opráv strojných zariadení, zúčastňuje sa pravidelných školení, skúšok, nácvikov, a to i mimo miesta pracovného zaradenia, neustále si rozširuje obzor svojich vedomostí samoštúdiom, účasťou na školeniach a výcvikoch v rámci svojho pracovného zaradenia, ako i za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie. Uvedené je datované 01.06.2017 v O..
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aktualizované správy o povesti na obžalovaného N.. L. W., ktorý v odpise z registra trestov nemá žiadny záznam, v registri priestupkov má len dva menej závažné priestupky na úseku dopravy, iné konanie pred súdom proti obžalovanému vedené nie je. Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj správa Inšpektorátu práce Žilina a listinné doklady Inšpektorátu práce Žilina zo šetrenia pracovného úrazu Y. K. z č.l. 228-530. Osobitne boli oboznámené listiny navrhnuté prokurátorkou, konkrétne išlo predovšetkým o emailovú komunikáciu z č.l. 438-439 tak, ako to bolo spomínané v predchádzajúcej časti rozsudku, kde Y. J. komunikoval s obžalovaným rozsah a predmet školenia, ktorého sa zúčastnil aj poškodený v kritickom čase. K rozsahu školenia obžalovaný uviedol, že Národný inšpektorát práce, ktorý vydáva oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti práce vydáva pre túto činnosť oprávnenie 071, ktoré zahŕňa to, čo bolo prečítané ako typ základného školenia. Zároveň toto školenie obsahuje aj záchranu v prípade úrazu a poškodenia zdravia, ktorá je súčasťou základného školenia. Samostatne IP nemá kategóriu na záchranné činnosti, preto bolo
predmetné školenie dohodnuté, že rozvinú bod improvizovanej záchrany na nácvik záchrany, ktorý potrebovali z lanovej dráhy. Nemôžu vydať iný doklad o absolvovaní. Inšpektorát práce nerozlišoval, že kurz mal byť nácvikom záchranných techník pre záchranu z lanovej dráhy.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por. môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Páchateľom tohto trestného činu môže byť každá trestne zodpovedná fyzická osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. a/ alebo b/ Tr. zákona. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin spáchaný konaním, alebo opomenutím.
Podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti , ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie, alebo ohrozenie nespôsobí, alebo po b/ nevedel, že svojim konaním môže také porušenie, alebo ohrozenie môže spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
V zmysle § 138 písm. h/ závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia, alebo funkcie uloženej mu podľa zákona.
Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že obžalovaný N.. L. W. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, pretože v rámci školenia zamestnancov spoločnosti OMNITRADE, a.s. dňa XX.XX.XXXX vo P., časť L., v rámci školenia zamestnancov ako ich školiteľ nezabezpečil, aby Y. K., účastník školenia, bol počas používania pracovného prostriedku
- prístupu po lane a polohovacích techník, prostredníctvom bezpečnostného výstroja spojený s bezpečnostným lanom, ktoré by bolo vybavené pohyblivým zachytávacím systémom na predchádzanie pádom, ktorý by sa prispôsoboval pohybu Y. K., v dôsledku čoho Y. K. pri zlaňovaní z podpery č. 3 stratil kontrolu nad svojim pohybom a spadol, pričom utrpel vážne poranenia, ktoré si vyžadovali práceneschopnosť v trvaní najmenej 6 - 8 týždňov a dobu liečenia 8 - 10 týždňov, čím N.. W. porušil ustanovenia § 4 ods. 3 a bodu 5.4 písm. b/, písm. c/ prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. V nasledujúcom je potrebné poukázať na špeciálnu zákonnú úpravu: Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov, podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú uvedené v prílohe č. 6.
V bode 5. prílohy č. 6 tejto vyhlášky sú definované osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu. Z bodov 5.4 a 5.6 je zrejmé, že pri prácach vo výške a nad voľnou hĺbkou, pri práci s prístupom po lanách sa musí používať i druhé, bezpečnostné lano, teda dve laná - pracovné lano a tiež bezpečnostné lano.
Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 16 ods. 1 písm. a/ bod 2 uvádza, že
fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe platného preukazu alebo platného osvedčenia na vykonávanie činnosti vydaného osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. h/, l/, n/ až p/ a t/.
Z prílohy 1a písm. o/ tohto zákona je zrejmé, že fyzická osoba môže len na základe platného preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b/ vykonávať činnosť osoby pracujúcej vo výške 1,5 m a viac nad povrchom zeme pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov v § 4 ods. 3 uvádza, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa pracovný prostriedok používal v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2.
Z bodu 5.4 spomínanej prílohy č. 2, ktorý stanovuje osobitné požiadavky na používanie prístupu po lane a polohovacích techník, vyplýva nasledovné (písmená a/ až c/): Používanie prístupu po lane a polohovacích techník musí byť v súlade s nasledujúcimi podmienkami: a/ systém sa musí skladať najmenej z dvoch samostatne ukotvených lán, pričom jedno slúži na výstup, zostup a podporu (pracovné lano) a druhé ako zabezpečovací prostriedok (bezpečnostné lano), b/ zamestnanec musí dostať a používať vhodný bezpečnostný výstroj, prostredníctvom ktorého musí byť spojený s bezpečnostným lanom, c/ pracovné lano musí byť vybavené bezpečnostnými prostriedkami na výstup a zostup a samouzamykacím systémom, aby sa predišlo pádu používateľa, ak by stratil kontrolu nad svojím pohybom; bezpečnostné lano musí byť vybavené pohyblivým zachytávacím systémom na predchádzanie pádom, ktorý sa prispôsobuje pohybu používateľa.
V závere tohto bodu 5.4 je síce uvedené, že za výnimočných okolností, ak by so zreteľom na posúdenie rizík používanie druhého lana malo za následok, že práca by bola nebezpečnejšia, môže sa povoliť používanie jedného lana za predpokladu, že sa prijali vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v súlade s požiadavkami podľa osobitných predpisov.
Obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že sa necíti byť vinným zo žalovaného skutku, pretože pri realizácii školenia postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, poukazoval na to, že nacvičovali jednolanovú techniku, keďže zariadenie, ktoré mali zamestnanci v práci používať, využíva len jedno lano tak ako to určil výrobca lanoviek pri evakuácii osôb. Objednávka na školenie bola záchrana z lanovej dráhy. On, ako školiteľ na to oprávnený a kvalifikovaný, bol povinný naučiť zamestnancov pracovať so zariadením, ktoré mali oni v práci k dispozícii. Toto zariadenie nemalo tzv. „panic systém", pričom podľa jeho názoru príčinou pádu Y. K. bolo to, že nepustil páčku, ktorou sa toto zariadenie ovládalo stlačením a jej uvoľnením. Z výpovede svedka poškodeného, ale aj ďalších svedkov, ktorí sa tiež zúčastnili školenia je zrejmé, že najskôr bola teoretická príprava a následne praktická príprava týkajúca sa zlaňovania. K samotnému priebehu školenia svedkovia nemali žiadne pripomienky, podľa nich prebiehalo štandardne, boli im vysvetľované jednotlivé postupy, nikto nebol k zlaňovaniu žiadnym spôsobom nútený. Samotný poškodený však poznamenal, že pokiaľ chcel získať certifikát, školenie musel absolvovať. K zameraniu školenia svedkovia uvádzali, že malo ísť o školenie zamerané na práce vo výškach aj so zameraním na evakuáciu osôb z lanoviek, prípadne pri opravách a úpravách na lanovej dráhe. Uvedené osobitne potvrdil aj svedok Y. J., ktorý objednával školenie u N. W., čomu zodpovedajú aj oboznámené listinné dôkazy o ich emailovej komunikácii. Uvedené však nebolo rozporované obžalobou, ani obhajobou. Výpoveď svedka Y. J. v podstate korešponduje aj s výpoveďou obžalovaného N.. L. W., ktorý potvrdil, že ho v máji 2017 oslovil p. J. s požiadavkou vyškolenia pracovníkov, ktorí pracujú na lanovkách. Dohodli sa, že kurz spravia, čím by pracovníci získali oprávnenie pracovať vo výškach a nad voľnou hĺbkou a zároveň by si nacvičili aj záchranné postupy. Je možné ustáliť, že z výpovedí svedkov vyplýva, že obžalovaný im v rámci školenia v podstate poskytoval základné informácie ohľadom pracovných prostriedkov využívaných pri prácach vo výškach, resp. aj pri záchrane osôb. Otázka predmetu školenia riešená v emailovej komunikácii Y. J. a obžalovaného L. W. zahŕňa informácie, že malo ísť o základné školenie pre práce vo výškach pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky s následným obdržaním preukazu na prácu vo výškach, nie o školenie výlučne zamerané na záchranu osôb, kedy by bolo možné za výnimočných okolností a pri prijatí vhodných bezpečnostných opatrení použiť len
jedno lano, načo poukazoval samotný obžalovaný a čo detailne vysvetľoval na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2020 aj svedok T.. Y. D.. Tento svedok uviedol, že pri záchranných prácach je možné použiť len jedno lano, avšak pred výkonom takejto práce sú osoby povinné najskôr absolvovať školenie týkajúce sa prác vo výškach, aby získali preukaz v zmysle § 16 Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. I keď svedok, ako aj obžalovaný, poukazovali na to, že ako školitelia neboli oprávnení vyžadovať predloženie takéhoto preukazu, lebo to je úlohou zamestnávateľa, súd je toho názoru, že obžalovaný sa ako osoba odborne spôsobilá nemal dôvod bez ďalšieho spoliehať len na predpokladanú odbornú spôsobilosť účastníkov, ktorou už mali disponovať a mali by takýto preukaz mať, pretože to vyplýva z ich pracovného zaradenia vo všeobecnosti. Je otázna povinnosť zamestnávateľa poskytnúť školiteľovi podklady k odbornej spôsobilosti zamestnancov aj s prihliadnutím na výpoveď svedka N.. V., ktorý uviedol, že školenia sa musia konať pravidelne a teda z toho možno vyvodiť, že už nejaké školenia v minulosti mali byť ( lanovka fungovala aj predtým, toto je však otázka, ktorú súd nepovažuje za podstatnú pre trestné konanie). Zo zoznamu zamestnancov, ktorí boli učastní školenia z č.l. 184 vyplýva, že malo ísť o školenie pre práce vo výškach pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky. Zameranie školenia tiež vyplýva aj z listinného dokladu - písomného vyjadrenia Y. J. a N.. L. W. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom ide o vyjadrenie k vzniknutému úrazu Y. K. z č.l. 187, z ktorého je zrejmé, že úraz vznikol pri nácviku techniky zlaňovania. Rovnako sa tak vyjadrovali v písomnom hlásení aj T. W. a Y. S.. Nie je teda možné jednoznačne ustáliť, že predmetom školenia dňa XX.XX.XXXX bol výlučne len nácvik záchrany a evakuácie osôb tak, ako to uvádzal obžalovaný. V dôsledku nedodržania bezpečnostných postupov tým spôsobom, že by osoby ktoré boli účastné školenia pri zlaňovaní z vysokej podpery, boli istené ďalším bezpečnostným lanom, prípadne iným zabezpečovacím zariadením, ktoré by ovládal školiteľ, išlo o nedbanlivostné zavinenie zo strany zodpovednej osoby - školiteľa, teda obžalovaného N.. L. W.. K použitým zariadeniam počas zlaňovania je možné poznamenať, že z vykonaných dôkazov nevyplynuli pochybnosti o ich nespôsobilosti na použitie, naopak neboli zistené žiadne nedostatky, ani závady v rámci znaleckého dokazovania. Uvedené zariadenia vydal dňa 13.06.2017 polícii Y. J. s vyjadrením, že ide o postroj, ktorý pri zlaňovaní použil poškodený a uvedené brzdy boli tiež použité pri školení. Prostriedky, ktoré mali byť použité v rámci školenia dňa XX.XX.XXXX boli kontrolované aj samotným obžalovaným N.. L. W., a to dňa XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z protokolu o kontrole z č.l. 185-186. Z vykonaných dôkazov vyplýva aj to, že poškodený Y. K. preberal zlaňovaciu brzdu od svedka Y. S., ktorý zlanil bez problémov, teda nie je možné spochybňovať funkčnosť zariadenia, ktoré použil pri zlaňovaní poškodený. Nepoužitie bezpečnostného lana malo za dôsledok že obžalovaný nemohol ako školiteľ zasiahnuť do procesu priebehu samotného zlaňovania pokiaľ už bol zlaňovaný naviazaný mimo jeho dosah, a teda v prípade stresu alebo paniky, prípadne aj poruchy, nemohol zasiahnuť a nemohol ovládať priebeh zlaňovania tak, ako tomu bolo u poškodeného Y. K., ktorý v konečnom dôsledku aj sám v priebehu výsluchu pripustil, že spanikáril, i keď v minulosti pracoval vo výškach a tvrdil, že nemal s tým problém. Zároveň však je preukázateľné, že poškodený bol prvýkrát v práci na základe pracovnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú so zamestnávateľom OMNITRADE, a.s. Zvyšovanie kvalifikácie je však súčasťou pracovnej zmluvy. Je povinnosťou zamestnávateľa, aby zamestnanci, ktorí potrebujú odborné znalosti spĺňali všetky predpoklady k výkonu takejto práce, vrátane výkonu práce vo výškach a tým súvisiacich školení, prípadne certifikátov. Je nepochybné, že z účastníkov školenia sa viacerí zlaňovali prvýkrát, skúsenosti so zlaňovaním uviedol len svedok W.. Zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že školenia sa zúčastnilo len 9 zamestnancov, pričom z vyjadrenia obžalovaného vyplýva, že v rámci teoretickej časti školenia, ktoré trvalo celé jedno dopoludnie, sa prítomných zamestnancov, okrem iného dotazoval, či a aké majú skúsenosti, s čím robia a čo robili predtým. Je teda málo pravdepodobné, že by sa obžalovaný od zamestnancov nedozvedel, že niektorí z nich nezlaňovali a práve to z hľadiska svojej odbornosti a praxe mal vyhodnotiť ako signál na použitie dostatočných zabezpečovacích prvkov. Je teda možné ustáliť, že za úraz Y. K. je zodpovedný obžalovaný N. W., ktorý v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami nezabezpečil pri nácviku zlaňovania, teda v rámci školenia zameraného na práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou použitie druhého bezpečnostného lana, ktorým by sa predišlo pádu Y. K. a vzniku následných zranení. K uvedenému smerovalo aj vyjadrenie svedka T.. D., ako odborníka v danej oblasti, ktorý sám vo výpovedi uviedol, že pokiaľ by zistil počas školenia, ktoré by zabezpečoval, že jeho účastníci nemajú v podstate splnený základný kurz, nemohol by pokračovať v jeho nadstavbe smerujúcej k nácviku záchrany a evakuácie osôb. Z hľadiska zavinenia teda možno ustáliť, že trestný čin bol spáchaný vedomou nedbanlivosťou páchateľa, ktorý vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie, alebo ohrozenie nespôsobí.
Ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. ukladá súdu povinnosť vyhodnotiť vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnom súhrne tak, aby záver, ku ktorému súd na základe vykonaného dokazovania dospeje bol logickým vyústením vykonaného dokazovania. Na preukázanie viny každého obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Súd vyhodnotil dôkazy tým spôsobom, že v danom prípade dôkazná situácia poskytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o nedbanlivostnom zavinení obžalovaného. Súd posúdil skutok aj z hľadiska jeho závažnosti podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže z hľadiska právnej kvalifikácie patrí do kategórie prečinov a konštatoval, že jeho závažnosť je väčšia ako nepatrná najmä s prihliadnutím na objekt tohto trestného činu, ktorým je ochrana zdravia.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom testu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z toho, že u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. V tomto prípade tu bola prevaha poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona. Trestná sadzba pre prečin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti je v rozpätí 1-5 rokov. Vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, ako aj na skutočnosť, že zo strany obžalovaného išlo o jednorazové výnimočné konanie, resp. opomenutie a zanedbanie povinnosti, súd dospel k názoru, že z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie s prihliadnutím na ustanovenie § 56 ods. 2 Tr. zákona, je možné obžalovanému uložiť peňažný trest (boli skúmané aj jeho zárobkové pomery), pričom mu uložil peňažný trest vo výmere 1 000 Eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
Podľa § 46 ods. 1 Tr. por. poškodeným je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené alebo ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby mu súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania, alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil z titulu ujmy na zdraví bez konkrétneho vyčíslenia a náhradu straty na zárobku. Súd v tomto prípade vychádzal zo špecifického právneho vzťahu medzi poškodeným ako zamestnancom a zamestnávateľom, pričom obžalovaný vykonával na základe objednávky zamestnávateľa v rámci pracovnej doby špecifické školenie vzťahujúce sa k náplni práce, v súlade s pracovnou zmluvou, vyžadujúce odbornú spôsobilosť, ktorou disponoval obžalovaný.
Podľa § 195 zákona č. 311/ 2001 Z.z. Zákonník práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Podľa § 196 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a odsek 2 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'>], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
Vo vzťahu k požadovanému nároku na náhradu škody poškodeným v trestnom konaní, súd poukazuje práve na vzťah zamestnanec - zamestnávateľ a z toho vyplývajúce práva a povinnosti upravené osobitným zákonom ( Zákonníkom práce). Z vykonaného dokazovania v trestnom konaní nemožno ustáliť jednoznačný záver o výlučnej zodpovednosti obžalovaného v zmysle uloženia povinnosti na náhradu škody v adhéznom konaní, preto súd poškodeného Y. K. podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.