Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoEk/35/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advocate s.r.o., IČO 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. D. XXXX/ XX, E., o vymoženie 244,97 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 22550/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -31 zo dňa 12.9.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zamietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „ “).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že za exekučný titul v tomto konaní označil oprávnený vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02297/08 zo dňa 11.4.2018 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenská rozhodcovská, a.s. V tej istej veci sa však už viedlo na súde prvej inštancie iné exekučné konanie pod sp. zn. medzi totožnými účastníkmi ako v prejednávanej veci, t. j. oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a povinným A. B., nar. X.X.XXXX. Ako exekučný titul v uvedenom konaní oprávnený predložil totožný rozhodcovský rozsudok ako v prejednávanej veci, t. j. rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02297/08 zo dňa 11.4.2008. V tomto predchádzajúcom konaní Okresný súd Trnava uznesením č. k. - 26 zo dňa 20.4.2012 zastavil konanie, nakoľko uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle až 4 (ďalej len „ “) neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Označené uznesenie Okresného súdu Trnava o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava, č. k. -58 zo dňa 16.1.2013. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že v

prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia tej istej dlžnej sumy od povinného na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil ako exekučný titul v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi tými istými účastníkmi ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. V predchádzajúcom exekučnom konaní sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie, keď rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzuje povinného na základe rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Keďže v prejednávanej veci je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd Trnava vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. -26 zo dňa 20.4.2012 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, je nutné uzavrieť, že označené právoplatné rozhodnutie exekučného súdu predstavuje prekážku res iudicata. Podľa súdu prvej inštancie v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci. Takýto nedostatok podmienok konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu, pričom súčasne bráni tomu, aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, preto exekučné konanie v zmysle s poukazom na Exekučného poriadku zastavil. Pri posudzovaní kto by mal v danom prípade nahradiť trovy exekúcie, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v zmysle Exekučného poriadku oprávnený tým, že podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu ako v exekučnom konaní sp. zn. , pričom aktuálne exekučné konanie sa začalo neskôr ako exekučné konanie č. k. , zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci, a preto súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník ( ) po právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ustanovenia . Oprávnený v odvolaní namietal, že v zmysle definície prekážky právoplatne rozhodnutej veci možno rozumieť len prípad, ak sa o právach a povinnostiach subjektov základného (nachádzacieho) konania autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov konania (sporových strán konania - žalobcu a žalovaného). Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, ku ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, nakoľko prekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavuje len exekučný titul. Obsahom vykonávacieho konania je nútený výkon judikovaného nároku (už právoplatne rozhodnutej veci). Vzhľadom na uvedené akékoľvek uznesenie o zastavení exekučného konania nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že aj samotné zastavenie exekúcie nemôže mať samo o sebe za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. zánik judikovaného nároku a jeho ďalšiu nevymožiteľnosť. Uvedené by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko jeho integrálnou súčasťou je aj vymožiteľnosť práva. V opačnom prípade nevidí oprávnený dôvod, prečo by zákonodarca zakotvil v Exekučnom poriadku ako jednu z prekážok konania prekážku litispendencie bez prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že príslušný exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Vo vykonávacom konaní sa prejavuje jeden z nevyhnutných pojmových znakov práva - jeho vynútiteľnosť. V zmysle rozhodnutia I.ÚA 164/04, všeobecné súdy sú povinné dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Na uvedené rozhodnutie nadväzuje rozhodnutie NS SR č. M Cdo 53/01, ktoré konštatuje, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Pokiaľ exekučný súd napriek tomu exekučné konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl 46 ods. 1 . Súdna ochrana sa podľa tohto článku totiž vzťahuje aj na exekučné konanie. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje aj na skoršie rozhodnutia Ústavného súdu, a to sp. zn. z 13. júla 2000 a sp. zn. z 5. novembra 2002. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

8. Podľa , ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

11. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné: 12. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“).

14. Podľa , ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa , ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

16. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné konanie platia , ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenie . Keďže neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie , ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ak teda neupravuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu

tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach , pretože takýto záver nie je v rozpore s výslovným znením ust. a Exekučného poriadku. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že upravuje osobitne len tzv. prekážku litispedencie v , pretože takéto riešenie nie je v rozpore s cit. ust. a Exekučného poriadku, ktorý predpokladá subsidiárne použitie , teda jeho použitie v prípadoch, ak určité aspekty konania neupravuje.

18. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod sp. zn. (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu, exekučný súd už právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre rozpor so zákonom a exekúciu zastavil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 02297/08 zo dňa 11.4.2008, exekučný súd dňa 20.4.2012 vydal uznesenie č. k. -26, ktorým exekúciu zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -58 zo dňa 16.1.2013.

19. V totožnej veci bolo teda právoplatne rozhodnuté, nemôže sa preto prejednávať a rozhodovať znova, bráni tomu prekážka res iudicatae (cit. ). Odhliadnuc od toho, ak exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal pritom hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. nie je možné prejednávať znova.

20. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

21. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. , použitých s odkazom na Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

23. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

24. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného – povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).