Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_21C-41-2018.pdf
PDF · 145.66 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: P. O., nar. X.XX.XXXX, bytom X..R.. H. XXX/X, XXX XX E. L., zastúpená: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47255609, Kapitulská 20, Trnava proti žalovaným: 1. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX L. H., 2. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX E. L., obaja zastúpení JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania spoločne na nerozdielne v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalovaný 2 je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcelné číslo XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaného Okresným úradom V. na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, stavby súpisné číslo XX, postavenej na pozemku parcelné číslo XX v katastrálnom území E., druh stavby rodinný dom, zapísanej Okresným úradom V. na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele X/ X k celku, pozemku parcelné číslo XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, parcela registra „.“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaného Okresným úradom V. na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti").
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to pozemku parcelné číslo XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „M.“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaného Okresným úradom V. na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, stavby súpisné číslo XX, postavenej na pozemku parcelné číslo XX v katastrálnom území E., druh stavby rodinný dom, zapísanej Okresným úradom V. na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, pozemku parcelné číslo XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, parcela registra „M.“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaného Okresným úradom V. na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele XX/XX k celku. Druhým podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností bol žalovaný 2, ktorý dňa 06.02.2018 uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným 1, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva na žalovaného 1 k predmetným nehnuteľnostiam. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy žalovaný 2 neponúkol žalobkyni predmetné nehnuteľnosti (v jeho
spoluvlastníckych podieloch) na kúpu. Žalobkyňa sa listami zo dňa 17.04.2018 (doručenými žalovaným dňa 19.04.2018) dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia, že žalovaný 2 je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, keď pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi žalovanými zo dňa 06.02.2018 bolo porušené predkupné právo žalobkyne vyplývajúce z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa právne účinným spôsobom dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018 (z dôvodu právnej istoty sa žalobkyňa opätovne dovoláva neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018 aj touto žalobou), v dôsledku čoho sa kúpna zmluva zo dňa 06.02.2018 stala neplatnou s účinkami od počiatku (ex tunc). Žalovaní po dovolaní sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018 zo strany žalobkyne nevykonali žiadne právne kroky k tomu, aby zápis v katastri nehnuteľností bol daný do súladu so skutočným právny stavom, z čoho možno vyvodiť, že žalovaný 1 sa naďalej pokladá sa podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností. Vlastnícke právo sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Bez určenia vlastníckeho práva žalovaného 2 nemôže žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka dosiahnuť zhodu zápisu so skutočným stavom, pričom podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona sa údaje zapísané v katastri považujú za hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Žalobkyňa by tak bola odkázaná do budúcnosti vždy v prípade potreby dokazovať, kto je skutočným druhým podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, teda že ním nie je žalovaný 1, ale žalovaný 2. V rámci ďalšej realizácie vlastníckym práv a povinností (napr. rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou, dodržanie predkupného práva druhého spoluvlastníka pri prevode) je nevyhnutným, aby bolo jednoznačným, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností a ku komu má žalobkyňa práva a povinnosti z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľných vecí. Meritórne rozhodnutie súdu vo veci odstráni nie len sporný právny stav medzi stranami sporu, ale umožní aj uvedenie zápisu v katastri v katastri do súladu so skutočným právnym stavom.
3. Žalovaní 1 a 2 k žalobe uviedli, že je pravda, že kúpnou zmluvou zo dňa 6.2.2018 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa však v žalobe uvádza, že si žalovaný 2 ako pôvodný spoluvlastník nesplnil svoju povinnosť ponúknuť predmetné nehnuteľnosti na odkúpenie žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke na využitie predkupného práva, čo však nie je pravda. Žalovaný 2 svoju povinnosť splnil a ponuku na využitie predkupného práva dal žalobkyni do schránky. Pravdou je, že žalovaný 1 chcel odkúpiť všetky nehnuteľnosti v celosti s podielom X/X a bol dohodnutý s kupujúcimi teda žalovaným 2 ako aj so žalobkyňou, že mu svoje podiely predajú. Keďže žalobkyňa mala na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX väčšinový podiel, tak mala aj nárok na vyššiu kúpnu cenu. V čase kúpy podielu od žalovaného 2 nemal ešte žalovaný 1 dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie podielu žalobkyne, preto sa dohodli, že najprv sa zrealizuje predaj podielu žalovaného 2, následne si žalovaný 1 chcel finančné prostriedky požičať a odkúpiť aj podiel žalobkyne. Žalovaný 1 chcel celú záležitosť urýchliť a nečakať na uplynutie dvojmesačnej lehoty na uplatnenie si predkupného práva, zašiel za žalobkyňou, nakoľko vedel, že súhlasí s tým, aby si žalovaný 1 predmetný podiel odkúpil. Preto mu aj podpísala oznámenie o nevyužití predkupného práva adresované žalovanému 2. V tomto oznámení potvrdila, že písomnú ponuku dostala, ako aj že možnosť na odkúpenie podielov na uvedených nehnuteľnostiach za sumu 15.500 eur nevyužíva. Pre žalovaných je veľkým prekvapením podaná žaloba zo strany žalobkyne, keďže po nadobudnutí vlastníckeho práva k podielu prevedenom od žalovaného 2, začala žalobkyňa vyjednávať so žalovaným 1 o kúpnej cene. Žalovaný 1 si požičal na kúpu jej podielu finančné prostriedky a rokoval s vnukom žalobkyne H. P., ktorého žalobkyňa splnomocnila na všetky úkony spojené s predajom vyššie uvedených nehnuteľností. Pán P. ako splnomocnená osoba a žalovaný 1 sa už v podstate skoro dohodli na predaji, už si medzi sebou posielali aj zmluvu, ale žalovaný 1 zistil, že cez pozemok ide kanalizácia a preto žiadal znížiť kúpnu cenu s čím p. P. nesúhlasil. Preto mu žalovaný 1 ponúkol, aby odkúpil ten jeho podiel. Výsledkom bolo, že žalobkyňa podala žalobu, no zrejme zabudla, že sama súhlasila s nevyužitím predkupného práva a že ten pozemok chcela predať. Takmer jeden mesiac trvalo, kým žalobkyňa sa dovolávala listom neplatnosti kúpnej zmluvy. Pritom z jej konania opísaného vyššie je zrejmé, že s prevodom vlastníckeho práva medzi žalovanými súhlasila a aj ona chcela predať svoj podiel. Žalovaní preto navrhujú žalobu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných uviedla, že výslovne popiera skutkové tvrdenia žalovaných obsiahnuté na strane 2 v odseku 1 vyjadrenia žalovaných, že žalovaný 2 si splnil svoju povinnosť ponúknuť predmetné nehnuteľnosti na odkúpenie žalobkyni a ponuku na využitie predkupného práva dal žalobkyni do schránky. Ide o nepravdivé skutkové tvrdenie. Žalovaný 2 nepredložil (nedoručil) žalobkyni žiadnu ponuku na využitie predkupného práva, a to ani tak, že by jej takúto ponuku vhodil do schránky ani iným spôsobom. Žalobkyňa popiera všetky skutkové tvrdenia obsiahnuté na strane 2 v odseku 2
vyjadrenia žalovaných. Ide o skutkové tvrdenia nepravdivé. Je pravdou, že so žalovaným 1 žalobkyňa rokovala o predaji, ale nedošlo k dohode o kúpnej cene, teda ani k dohode o predaji. Taktiež nedošlo k žiadnej dohode, podľa ktorej by sa mal najprv realizovať predaj spoluvlastníckych podielov žalovaného 2 a následne predaj jej spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa popiera všetky skutkové tvrdenia na strane 2 v odseku 3 vyjadrenia žalovaných, pretože ide o skutkové tvrdenia nepravdivé. Žalovaný 2 za žalobkyňou nikdy nezašiel s tým, aby mu podpísala oznámenie o nevyžití predkupného práva. Kópia listiny označená ako oznámenie o nevyužití predkupného práva, ktorú žalovaní predložili súdu, je falzifikátom a neobsahuje podpis žalobkyne. Z plnomocenstva udeleného na zastupovanie v tomto konaní, plnomocenstva udeleného A.. H. P. zo dňa 14.03.2018, ktoré súdu preložili žalovaní, ako aj z dovolaní sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018 je zrejmé, že žalobkyňa sa podpisujem úplne inak. Pokiaľ ide o oznámenie o nevyužití predkupného práva datované 15.01.2018, žalobkyňa výslovne spochybňuje pravosť kópie tejto listiny, ako aj pravosť jej podpisu na tejto listine. I keď dôkazné bremeno vo vzťahu k pravosti listiny ako aj pravosti jej podpisu zaťažuje žalovaných, z dôvodu právnej istoty navrhuje vykonať znalecké dokazovanie k pravosti jej podpisu na listine datovanej 15.01.2018, označenej ako oznámenie o nevyužití predkupného práva.
5. Žalovaní 1 a 2 k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že Oznámenie o nevyužití predkupného práva podpísala žalobkyňa a jej popieranie tohto faktu je pre nich nepochopiteľné. To, že sa na plnej moci podpíše celým menom a na predmetnom dokumente použila len akúsi skrátenú verziu, môže byť taktiež len akési špekulatívne konanie zo strany žalobkyne. Žalovaní by si nikdy nedovolili predložiť na súd „falzifikát“ ako to nazvala žalobkyňa. Žalovaní si predsa sú vedomí toho, že podpis nie je problém preskúmať znalcom. Čo sa týka pravosti podpisu na predmetnej listine, túto predložili ako relevantný dôkaz žalovaní a ak žalobkyňa tvrdí, že podpis na listine nie je jej, musí ona uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení a nie žalovaní. S navrhnutým znaleckým dokazovaním nemajú žiaden problém, originál listiny predložia súdu na pojednávaní.
6. Žalobkyňa k ich vyjadreniu uviedla, že medzi stranami sporu je sporným, či žalobkyňa podpísala alebo nepodpísala listinu označenú ako oznámenie o nevyužití predkupného práva, ktorej kópiu žalovaní predložili súdu. Taktiež možno konštatovať, že strany sporu majú rozdielny právny názor na to, koho zaťažuje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie pravosti spornej listiny a pravosti jej podpisu na spornej listine. Podľa žalobkyne dôkazné bremeno zaťažuje žalovaných. V danom prípade však ide o listinu súkromnú, pri ktorej je potrebné vo všeobecnosti rozlišovať, či je sporným obsah alebo podpis potvrdzujúci obsah. Ak je sporný obsah a nie podpis, je dôkazné bremeno na strane, ktorá spochybňuje obsah, ak však je sporná pravosť podpisu, dôkazné bremeno je na tom, kto sa na obsah listiny odvoláva. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v podaní zo dňa 23.10.2018 spochybnila pravosť predloženej kópie listiny ako takej. S poukazom na uvedené, v prípade ak súd dospeje k právnemu záveru, že žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k pravosti jej podpisu na listine označenej ako oznámenie o nevyužití predkupného práva, navrhuje vykonať znalecké dokazovanie k pravosti jej podpisu na listine datovanej 15.01.2018, označenej ako oznámenie o nevyužití predkupného práva.
7. Žalobkyňa k znaleckému posudku znalkyne H.. C. X.. X/XXXX. uviedla, že s jeho závermi nesúhlasí. Z dôvodu hospodárnosti však nenavrhuje ďalšie dokazovanie na vyvrátenie záverov znaleckého posudku, pretože pre rozhodnutie vo veci samej nie je právne významné, či žalobkyňa podpísala alebo nepodpísala oznámenie o nevyužití predkupného práva zo dňa 15.01.2018 predložené v priebehu konania žalovaným 1. Na ďalších svojich skutkových tvrdeniach žalobkyňa zotrváva a na ich preukázanie navrhuje vypočuť žalovaného 2. V súlade so zákonnou úpravou zániku záväzkov sa spoluvlastník nepochybne môže svojho predkupného práva i vzdať, toto vzdanie však nevyhnutne predpokladá dodržanie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Musí ísť teda o dvojstranný právny úkon v písomnej forme. V posudzovanom prípade žalovaní opierajú svoju obranu o oznámenie o nevyužití predkupného práva zo dňa 15.01.2018, ktoré údajne podpísala žalobkyňa. Z tohto oznámenia je ale zrejmé, že nejde o dvojstranný právny úkon, pretože absentuje písomná akceptácia zo strany žalovaného 2, čo spôsobuje, že ak by aj žalobkyňa podpísala oznámenie o nevyužití predkupného práva zo dňa 15.01.2018, nemalo by to za následok zánik jej predkupného práva.
8. Žalovaní 1 a 2 k znaleckému posudku znalkyne H.. C. X... uviedli, že znalkyňa si preštudovala spisový materiál, preskúmala predložené materiály a následne vykonala analýzu a vyhodnotenie sporného podpisu aj s porovnávacím materiálom. V dôkazovej časti porovnávala znaky komparovaných podpisov
a dospela k záveru svojho skúmania. Znalkyňa skonštatovala, že materiál bol predložený v dostatočnom množstve, vyhovujúcej časovej väzbe a porovnateľnom tvare, spĺňa tak podmienky písmoznaleckej expertízy a umožňuje určenie jednoznačného záveru. Analýzou a vzájomným porovnávaním sporného podpisu s predloženým porovnávacím materiálom došla k záveru, že zistené znaky boli zhodné, podobné a v malej miere rozdielne a mohla konštatovať, že rozdielnosť je vysvetliteľná variabilitou podpisovania pisateľky P. O.. Z uvedeného vyplýva, že aj znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný H.. C. X., potvrdzuje správnosť predloženého podpisu a potvrdzuje jeho legitimitu. Vzhľadom na záver daného znaleckého posudku sa potvrdili tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa podpísala osobne spornú listinu a žaloba tak stráca akýkoľvek podklad.
9. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila výpis z listu vlastníctva č. XXX a č. XXXX pre k.ú. E., obec E. L., okres V., kúpnu zmluvu zo dňa 06.02.2018, dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018, podacie lístky, potvrdenia o doručení zásielok, navrhla vypočuť strany sporu a vykonať znalecké dokazovanie k pravosti podpisu.
10. Žalovaní 1 a 2 ako dôkaz označili a predložili Oznámenie žalobkyne o nevyužití predkupného práva 15.1.2018, plnomocenstvo udelené žalobkyňou A.. H. P. z 14.03.2018 a emailovú komunikáciu medzi A.. H. P. a žalovaným 1.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán na pojednávaní, výsluchom žalobkyne, žalovaných 1 a 2, znaleckým posudkom znalkyne H.. C. X. č. X/XXXX, oboznámením s obsahom vyššie uvedených listinných dôkazov predložených stranami, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby a písomných vyjadrení. Popiera tvrdenia žalovaného 1 o vyhrážaní pána P.. Svokor pána P. je už niekoľko rokov mŕtvy. Právny zástupca popiera tvrdenie, že žalobkyňa predmetnú listinu podpísala. Žalobkyňa spochybnila existenciu stretnutia so žalovaným 1. Podpis je jednoznačne sporný.
13. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené, pretože jej nebola doručená písomná ponuka na kúpu spoluvlastníckych podielov žalovaného 2, keď listina, ktorá mala byť žalobkyni doručená, bola napísaná žalovaným 1, pričom žalovaný 2, do tejto listiny nič nevpisoval, teda chýba podpis žalovaného 2, nemožno teda hovoriť o písomnej ponuke. Pokiaľ ide o vzdanie sa predkupného práva alebo konkrétne listinu označenú ako Oznámenie o nevyužití predkupného práva, týmto nemohlo dôjsť k právne účinnému vzdaniu sa predkupného práva, pretože tejto listine nepredchádzala písomná ponuka zo strany žalovaného 2 a zároveň sa táto listina, ako dnes potvrdil žalovaný 2 nikdy nedostala do dispozičnej sféry žalovaného 2. Ide o adresný právny úkon, teda pre jeho účinky a platnosť sa do dispozičnej sféry adresáta dostať musí. Bola by potrebná aj písomná akceptácia tak, ako podrobne odôvodnili v podaní zo dňa 1.8.2020. Z týchto dôvodov navrhuje, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení. Predložili súdu dôkaz, že k ponuke prišlo, dôkazné bremeno na preukázanie, že podpis nie je pravý, má znášať žalobkyňa. Je na zvážení súdu, či je potrebné vykonávať znalecké dokazovanie, keďže žalobkyňa na pojednávaní nepoprela, že by listinu podpísala.
15. Právny zástupca žalovaných titulom záverečnej reči uviedol, že má jednoznačne za preukázané, že došlo k riadnej písomnej ponuke zo strany žalovaného 2 a k riadnemu oznámeniu o nevyužití predkupného práva zo strany žalobkyne. Je zjavné, že žalobkyňa sa snaží aj pod vplyvom svojich rodinných príslušníkov o to, aby predkupné právo bolo zmarené a vzhľadom na tú okolnosť, že znaleckým posudkom bol jej podpis preukázaný, niet pochýb o pravosti oznámenia. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu v záverečnej reči, kde poukazoval na tvrdenie žalovaného 2, že do ponuky nič nevpisoval, počas výsluchu jeho otázka smerovala len na vpisovanie a nie na samotný podpis ponuky. Čiže išlo o účelovú otázku zo strany žalobcu. Právny zástupca nevidí dôvod, prečo by nemohlo prísť k účinnému oznámeniu o nevyužití predkupného práva, právne odôvodnenie, ktoré uviedol žalobca ohľadne nutnosti všetkých náležitostí dvojstranného právneho úkonu, považuje za
nezmyselné, oznámenie nemožno považovať za dvojstranný právny úkon, keďže ponuka ide zo strany žalovaného 2, akceptácia úkonu, ktorým má byť to predmetné oznámenie, je už v hrubom rozpore s myšlienkou, že by sa opätovne malo akceptovať niečo, čo už bolo ponúkané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovaným náhradu trov konania vo výške 100 %.
16. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že jej neponúkli predkupné právo odkúpiť si spoluvlastnícky podiel. Predali to, o čom ona nevedela. Až potom sa dozvedela, že je tam nový majiteľ. Po nahliadnutí na originál listiny Oznámenie o nevyužití predkupného práva žalobkyňa uviedla, že nevie, či podpis na tejto listine je jej podpis. Tuší, že to nevidela, nevie. Žalobkyňa sa so žalovaným 1 nikdy o ničom nerozprávala. Nevedela ani o tom, že kupoval polku domu. Žalobkyňa svoju polku domu nemienila predať, lebo má viacej detí. Oni naliehali, aby sa to spravilo. Žalobkyňa nesúhlasí s vyjadrením žalovaného 1. Žalobkyňa vedela o tom, že pán P. rokuje so žalovaným 1 o odkúpení jej podielu, bolo to až potom, neskôr. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, kedy potom neskôr, žalobkyňa uviedla, že od začiatku. Najprv komunikoval žalovaný 1 s bratom (žalovaným 2), ale žalobkyňa nebola do toho zaangažovaná. Rokovania ďalej so žalobkyňou o odkúpení jej podielu žalovaným 1 neprebiehali. Brat vedel, že žalobkyňa to určite nepredá. To bolo isté. Tak nevie, načo sa snažili, načo im je polka domu. Plnú moc pre svojho vnuka pána P. na predaj nehnuteľnosti podpísala, ale až potom neskôr, keď to bolo zabehnuté, ale ona to nechcela stále vôbec predať. Žalobkyňa má päť detí a nevie, načo on kupoval polku domu. Svojho vnuka pána P. splnomocnila na predaj nehnuteľnosti preto, lebo sa to dlho ťahalo. Žalobkyňa mu to dala s tým, nech s tým niečo robí. Žalobkyňa by bola naspäť odkúpila polku nehnuteľnosti od žalovaného 1, mala by celý dom a bol by kľud. Žalobkyňa ho splnomocnila, aby to dal do poriadku, buď polku alebo celé, aby sa to nejako skončilo.
17. Žalovaný 1 pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa danú nehnuteľnosť predávala asi 17 rokov, on to registroval asi 7 rokov. Na začiatku roka 2018 sa s manželkou dohodli, že by kúpili niečo v L.. Žalovaný 1 sa išiel pozrieť na nehnuteľnosť, chodil za nimi vždy oddelene, lebo spolu nekomunikujú. Na inzeráte z realitky bola cena 45.000, dohodli sa na cene 40.000 tak, že pán Kosmál 15.500 a zvyšok žalobkyňa. Žalovaný 1 nemal celú sumu na vyplatenie, preto najskôr kúpil lacnejšiu časť, lebo žalovaný 2 má menší podiel. Potom si chcel požičať peniaze a odkúpiť podiel od žalobkyne. Obaja súhlasili, boli radi, že sa našiel niekto, kto to kúpi. Žalovaný 1 jej povedal, že najprv musí urobiť písomnú ponuku svojmu bratovi - žalovanému 2. So žalovaným 2 napísali dopis, v ktorom bolo ponúknuté odkúpenie podielu za tú istú cenu ako to ponúkali jemu. Žalovaný 2 to dal žalobkyni do schránky, nakoľko sú susedia. Týždeň na to žalovaný 1 išiel za žalobkyňou, či to platí, ona uviedla, že áno, že písomnú ponuku dostala a že to nechce od žalovaného 2 kupovať. Žalovaný 1 jej povedal, že má prisľúbené peniaze od kamaráta a nemusia čakať dva mesiace, že to urýchlia, na čo sa ona potešila. Žalovaný 1 jej ukázal listinu Oznámenie o nevyužití predkupného práva, ona si to prečítala, podpísala a povedala, že bude rada, keď to bude čím skôr. Žalovaný 1 potom zašiel za žalovaným 2, napísali kúpno-predajnú zmluvu, zavkladovala sa, žalovaný 1 si požičal peniaze a išiel za žalobkyňou, že môžu zrealizovať predaj jej podielu, nakoľko už má peniaze. Následne vnuk žalobkyne pán P. povedal, že to chcú predať, ale nie za cenu ako bol žalovaný 1 so žalobkyňou dohodnutý, ale za cenu 40.000 eur. On poslal žalobkyňu dovnútra s tým, že bude so žalovaný 1 rokovať on a že mu doloží plnú moc. Plnú moc aj doložil. Žalovaný 1 sa musel poradiť s manželkou. Mali projekt domu dohodnutý s firmou, ktorá by zbúrala starý dom. Pán P. si stále trval na svojej cene. Žalovaný 1 to prebral s manželkou. Pán P. povedal, že dá zľavu maximálne 3.000 eur, posielali si kúpne zmluvy, pán P. ich dal vypracovať. Žalovaný 1 s manželkou zistili, že projekt domu, ktorý mali vypracovaný, nie je možné na uvedenom pozemku zrealizovať kvôli kanalizácii, ktorá ide stredom záhrady vzadu. Pánovi P. za tú istú kúpnu cenu ponúkli odkúpenie ich podielu. On žalovanému 1 povedal doslova, že ho roztrhá na súde, lebo jeho svokor a on majú známosti na súde, aby si to rozmyslel. Skúšali sa dohodnúť aj mimosúdne, teraz v piatok mu vnuk žalobkyne opätovne volal a ponúkol mu 15.500 eur. Týždeň pred pojednávaním už bola dohoda, pán P. prišiel aj s otcom, väčšinou rozprával len otec, hovoril, že nech tú vec rieši žalovaný 1 už len s ním. Následne v piatok mu opäť volal ml. pán P.. Žalovaný 1 videl, ako Oznámenie o nevyužití predkupného práva žalobkyňa podpisuje.
18. Žalovaný 2 pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že on jej to písomne poslal domov, žalovaný 1 to písal, bolo to v roku 2018, 10.1., pamätá si to ako dnes. Písomnú ponuku jej dal, dohoda bola jasná. Žalovaný 1mu to dal, žalovaný 2 to dal do obálky, sú susedia, hodil to žalobkyni do schránky a išiel domov. Načo by išiel na poštu, keď to má pár metrov. Ona to vytiahla a prečítala, však to aj potvrdila.
K žalovanému 1 nemá žalovaný 2 žiadny vzťah, sú cudzí ľudia, žalobkyňa je jeho sestra. Žalovaný 1 to písal. Dohodli sa so sestrou, že ten dom predajú a pôjdu napoly. Aj súhlasila a podpísala, došiel kupec, tak to žalovaný 2 predal. Žalobkyňa vedela dobre o čom. Má dcéry, ktoré do nej s prepáčením hučali viac a viac, že pán P. má realitnú kanceláriu a povedal, že on to vybaví. Žalovaný 2 nechcel realitnú kanceláriu. Nie je to nič hodné, čo vybavil. On by len každého obtiahol, každá realitka pýta peniaze, to je jasné. Listinu písal žalovaný 1 u žalovaného 2 doma. Žalovaný 2 mal operované oči. Písané to bolo s tuškou, prepisovačkou. Také pero, čo žalovaný 2 si už pamätá. V listine bolo ako sa dohodli, že to predajú a idú napoly, že koľko dá žalovaný 1 žalovanému 2, toľko dá aj jej. Text tej listiny formulovali spolu obidvaja. Za 15 a pol mu dá žalovaný 1. Dohodli sa na cene. Do textu žalovaný 2 nezasiahol, nevpisoval, len sa vyprávali, šak bol kupujúci. Prečítal to, dal to do obálky a vhodil to do schránky, ktorú má pod nosom. Bolo to dva kroky cez cestu, sú susedia. Žalovaný 1 odišiel domov. Po nahliadnutí na listinu Oznámenie o nevyužití predkupného práva z 15.1. žalovaný 2 uviedol, že s týmto nemá nič spoločné, toto ešte nevidel. Nemá okuliare, mal operované oči, nevidí dobre. Po prečítaní textu listiny žalovaný 2 uviedol, že je to presne to, o čom sa rozprávali. Nevie ako táto listina vznikla a ako sa dostala do súdneho spisu. Listinu pred týmto pojednávaním nevidel.
19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <., 140 <., § 145 ods. 1 <., § 479 <P., § 589 <. a § 701 ods. 1 <P., považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
22. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 <.). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
23. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
24. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
25. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
26. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne
27. Podľa § 137 zákona č. 160/20156 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
28. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 2 sú súrodenci, žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a to pozemku parcelné číslo XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „M.“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaného Okresným úradom V. na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, stavby súpisné číslo XX, postavenej na pozemku parcelné číslo XX v katastrálnom území E., druh stavby rodinný dom, zapísanej S. úradom V. na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele X/ X k celku, pozemku parcelné číslo XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, parcela registra „M.“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaného Okresným úradom V. na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre obec E. L., katastrálne územie E., v spoluvlastníckom podiele XX/XX k celku (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).
30. Druhým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalovaný 2, ktorý dňa 06.02.2018 uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným 1, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovaného 2 na žalovaného 1. V súčasnosti je druhým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný 1. Uvedené skutočnosti boli v konaní nesporné a zároveň ich mal súd preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXX a č. XXXX pre k.ú. E., obec E. L., okres V. (č.l. 5, 6) a z kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018 (č.l. 7).
31. Žalobkyňa tiež rokovala so žalovaným 1 o predaji svojho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, nedošlo ale k dohode o kúpnej cene ale
32. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný 2 jej neponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným 1.
33. Žalovaní 1 a 2 uvedené skutkové tvrdenie žalobkyne popreli a uviedli vlastné skutkové tvrdenia, že žalovaný 2 si svoju povinnosť splnil a písomnú ponuku na využitie predkupného práva na spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vhodil žalobkyni do schránky. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaní predložili listinu Oznámenie o nevyužití predkupného práva zo dňa 15.01.2018, v ktorom žalobkyňa oznámila žalovanému 2, že na základe písomnej ponuky žalovaného 2 zo dňa 10.01.2018, ktorou jej ponúkol využiť predkupné právo na jeho podiel na predmetných nehnuteľnostiach za sumu 15.500 eur, predkupné právo ako spoluvlastníka predmetných nehnuteľností za uvedených podmienok nevyužíva (č.l. 22). Keďže žalobkyňa v tomto oznámení potvrdila, že žalovaný 2 jej zaslal písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva zo dňa 10.01.2018 a túto nevyužíva, mal súd z tohto listinného dôkazu za preukázané, že žalovaný 2 zaslal žalobkyni písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva dňa 10.01.2018.
34. Žalobkyňa poprela, že Oznámenie o nevyužití predkupného práva zo dňa 15.01.2018 podpísala a na preukázanie pravosti jej podpisu navrhla vykonať znalecké dokazovanie.
35. Súd do konania pribral znalkyňu z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) H.. C. X., ktorá vypracovala znalecký posudok č. X/XXXX (č.l. 90) z ktorého mal súd preukázané, že sporný podpis obsiahnutý na listine Oznámenie o nevyužití predkupného práva zo dňa 15.01.2018 je pravým podpisom žalobkyne.
36. Navyše žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní po nahliadnutí do listiny Oznámenie o nevyužití predkupného práva zo dňa 15.01.2018 uviedla, že nevie, či podpis na tejto listine je jej podpisom a ani či túto listinu už videla. Žalobkyňa teda pri svojom výsluchu výslovne nepoprela, že by listinu podpísala ani že túto listinu nevidela. Súd neuveril vyjadrenou žalobkyne uvedenému pri jej výsluchu, že jej nebolo ponúknuté predkupné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného 2 k predmetným nehnuteľnostiam, keď celý výsluch žalobkyne pôsobil nedôveryhodne, nakoľko žalobkyňa na položené otázky odpovedala nejednoznačne, vyhýbavo a vo svojich odpovediach si priamo odporovala, keďže na jednej strane tvrdila, že ona svoj podiel na nehnuteľnostiach nemienila predať a na druhej strane potvrdila, že splnomocnila
svojho vnuka pána P.a na predaj jej podielu a vedela, že pán P. rokuje so žalovaným 1 o odkúpení jej podielu, ďalej uviedla, že sa to dozvedela potom, neskôr, ale následne uviedla, že to vedela od začiatku, ďalej že nevedela, že žalovaný 1 kupoval polku domu a na druhej strane uviedla, že vedela, že žalovaný 1 rokoval so žalovaným 2.
37. Žalovaný 2 pri výsluchu potvrdil, že písomnú ponuku na využitie predkupného práva napísal žalovaný 1 perom u žalovaného 2 doma 10.01.2018, lebo žalovaný 2 mal operované oči a nevidí dobre, text listiny formulovali spolu, žalovaný 2 listinu vložil do obálky a vhodil žalobkyni do schránky, lebo sú susedia.
38. Z výsluchu žalovaného 1 a žalovaného 2 mal súd preukázané, že so žalobkyňou sa dohodli, že predmetné nehnuteľnosti obaja podieloví spoluvlastníci predajú žalovanému 1, čo vyplynulo aj z písomného plnomocenstva udeleného žalobkyňou A.. H. P. 14.03.2018 na predaj jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach (č.l. 24) a následne z emailovej komunikácie medzi A.. H. P. a žalovaným 1 z obdobia od 21.03.2018 do 01.04.2018, z ktorej mal súd preukázané, že títo si medzi sebou posielali na pripomienkovanie návrh kúpnej zmluvy (č.l. 25-30). Žalobkyňa pri výsluchu potvrdila, že vedela, že pán P. rokuje so žalovaným 1 o odkúpení jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach.
39. Z výsluchu žalovaného 1 mal súd ďalej preukázané, že žalovaný 1 nemal celú sumu na vyplatenie oboch spoluvlastníkov, preto chcel najprv kúpiť lacnejší podiel žalovaného 2. Žalovaný 1 so žalovaným 2 napísali žalobkyni list, v ktorom je ponúkli odkúpenie podielu. Žalovaný 2 dal list žalobkyni do schránky, lebo sú susedia. O týždeň neskôr išiel žalovaný 2 za žalobkyňou, táto mu oznámila, že ponuku dostala a že predmetné nehnuteľnosti od žalovaného 2 nechce. Žalovaný 1 jej oznámil, že má peniaze na odkúpenie jej podielu a nemusia čakať dva mesiace, čomu sa žalobkyňa potešila, žalovaný 2 jej ukázal listinu Oznámenie o nevyužití predkupného práva, žalobkyňa si ju prečítala a podpísala.
40. Žalobkyňa dňa 17.04.2018 zaslala žalovaným 1 a 2 list označený ako Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018 v ktorom žalovaným oznámila, že ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností sa dovoláva podľa § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka neplatnosti kúpnej zmluvy (č.l. 10). List bol žalovaným 1 a 2 doručený dňa 19.04.2018 (č.l. 13, 14).
41. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči namietol, že žalovaný 2 písomnú ponuku na využitie predkupného práva nepodpísal, čo vyvodil z výsluchu žalovaného 2, ktorý potvrdil, že do textu listiny nič nevpisoval.
42. Žalovaní toto tvrdenie popreli a uviedli, že otázka právneho zástupcu žalobkyne na žalovaného 2 smerovala len na vpisovanie do textu listiny, nie na samotný podpis ponuky, čiže išlo o účelovú otázku zo strany právneho zástupcu žalobkyne a navyše išlo o vyjadrenie v záverečnej reči.
43. S uvedeným názorom žalovaných sa stotožnil aj súd, keď právny zástupcu žalobkyne sa žalovaného 2 opýtal, či niečo vpisoval do textu listiny, ale na podpísanie listiny sa neopýtal, preto z odpovede žalovaného 2 nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že listinu nepodpísal. Žalobkyňa žiadny dôkaz na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložila. Súd na toto skutkové tvrdenie žalobkyne navyše neprihliadol z dôvodu, že sa jedná o nové skutkové tvrdenie prednesené v záverečnej reči právneho zástupcu žalobkyne, návrh na pripustenie tohto skutkového tvrdenia právny zástupca žalobkyne neučinil a navyše tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, najneskôr po výsluchu žalovaného 2, keďže bol vznesený až v záverečne reči, pričom žalobkyňa bola o koncentrácii konania podľa § 153 ods. 2 CSP písomne poučená a toto poučenie bolo jej právnemu zástupcovi doručené 23.11.2018.
44. Predmetom konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
45. Nakoľko žaloba podaná žalobkyňou je určovacou žalobou a základnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení, súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom právnom určení. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti vzťahu účastníkov konania, či sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi, prípadne či predchádza vzniku ďalších sporov.
46. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX a XXXX, pre k.ú. E., obce E. L., okres V. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobkyňa a žalovaný 1. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že na určení vlastníckeho práva žalovaného 2 k predmetným nehnuteľnostiam má naliehavý právny záujem, nakoľko ako vlastník nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný 1, preto právne postavenie žalobkyne ako podielového spoluvlastníka je za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by jej práva vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva mohli byť ohrozené a zároveň rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Preto je žaloba o určenie, že žalovaný 2 je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobkyňa v tomto konaní osvedčila naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 2 je podielovým spoluvlastníkom vlastníkom nehnuteľností.
47. V konaní o určenie, že podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 2, súd ako predbežnú otázku skúmal platnosť, resp. neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2018 uzavretej medzi žalovaným 2 ako predávajúcim a žalovaným 1 ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam podľa § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu nedodržania predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka.
48. Podstatou predkupného práva podielových spoluvlastníkov je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Občiansky zákonník <. upravuje dve formy predkupného práva, a to zákonné predkupné právo podľa § 140 OZ <. a zmluvné predkupné právo podľa § 602 <. a nasl. OZ, pričom, s prihliadnutím na § 853 OZ <. sa podrobnejšia právna úprava zmluvného predkupného práva subsidiárne použije i na zákonné predkupné právo, okrem ustanovení, ktoré sa svojou povahou týkajú len zmluvného predkupného práva. Ak podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby svoj podiel predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nebude to mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový nadobúdateľ získal prevádzaný podiel, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 <. ods. 3 OZ. Spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na osobu inú ako osobu jemu blízku, vzniká povinnosť ponúknuť podiel najprv ostatným spoluvlastníkom. Podľa § 605 OZ <P.> musí ponuka urobená v rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj. Zákon v § 605 v rámci právnej úpravy zmluvného predkupného práva upravuje formu ponuky len vo vzťahu k nehnuteľným veciam - takáto ponuka musí byť urobená v písomnej forme. Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka zanikne najmä vtedy, ak oprávnený spoluvlastník predkupné právo riadne a včas nevyužije. Predkupné právo spoluvlastníka zaniká i v prípade, že oprávnený spoluvlastník o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu preukázateľne vie a prejaví, hoci konkludentne, súhlas s predajom inému. Zákon napokon nevylučuje ani možnosť vzdať sa zákonného predkupného práva pre prípad budúceho prevodu spoluvlastníckeho podielu (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 985 - 987)
49. S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 2 boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa v zastúpení vnukom A.. H. P. a žalovaný 2 ako predávajúci rokovali so žalovaným 1 ako kupujúcim o predaji svojich spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaný 1 nemal celú sumu na vyplatenie oboch spoluvlastníkov, preto chcel najprv kúpiť lacnejší podiel žalovaného 2. Žalovaný 2 listom zo dňa 10.01.2018 ponúkol žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na predaj, list jej vhodil do poštovej schránky. Žalobkyňa listom zo dňa 15.01.2018 Oznámenie o nevyužití predkupného práva oznámila žalovanému 2, že na základe písomnej ponuky žalovaného 2 zo dňa 10.01.2018, ktorou jej ponúkol využiť predkupné právo na jeho podiel na
predmetných nehnuteľnostiach za sumu 15.500 eur, predkupné právo ako spoluvlastníka predmetných nehnuteľností za uvedených podmienok nevyužíva. Žalobkyňa teda v tomto oznámení potvrdila, že žalovaný 2 jej zaslal písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva zo dňa 10.01.2018 a túto nevyužíva. Žalovaný 1 ako kupujúci a žalovaný 2 ako predávajúci uzavreli dňa 06.02.2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2 k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 1.
50. V danom prípade žalovaní preukázali, že žalovaný 2 splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 140 Občianskeho zákonníka a písomnou ponukou z 10.0.2018 ponúkol žalobkyni na predaj jeho spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam.
51. Žalobkyňa oznámila žalovanému 2, že nevyužíva toto predkupné právo, čím sa predkupného práva vzdala. Predkupné právo žalobkyne zaniklo aj z dôvodu, že žalobkyňa o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2 žalovanému 1 vedela a konkludentne súhlasila s predajom žalovanému 1, čo vyplýva aj z následných rokovaní medzi žalovaným 1 ako kupujúcim a A.. H. P., ktorému žalobkyňa udelila plnú moc na predaj jej spoluvlastníckeho podielu.
52. Žalobkyňa namietala, že oznámenie o nevyužití predkupného práva sa pre jeho účinky a platnosť musel dostať do dispozičnej sféry žalovaného 2, pričom žalovaný 2 potvrdil, že táto listina sa do jeho dispozičnej sféry nedostala. K tomuto súd uvádza, že žalovaný síce potvrdil, že túto listinu pred pojednávaním nevidel, avšak o tom, že žalobkyňa sa vzdala predkupného práva bezpochyby vedomosť mal, čo žalovaný 2 potvrdil pri svojom výsluchu, keď uviedol, že je to presne to, o čom sa rozprávali, zároveň táto jeho vedomosť vyplýva aj z vyjadrenia žalovaných k žalobe ako aj z č.l. II bod 4 kúpnej zmluvy z 06.02.2018, kde žalovaný 2 vyhlásil, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú zaťažené predkupným právom, teda žalovaný 2 o tomto právnom úkone žalobkyne vedomosť mal, pričom Občiansky zákonník pre akceptáciu takého právneho úkonu písomnú formu nevyžaduje.
53. Súd však ani na toto tvrdenie neprihliadol z dôvodu, že sa jedná o nové skutkové tvrdenie prednesené opäť v záverečnej reči právneho zástupcu žalobkyne, návrh na pripustenie tohto skutkového tvrdenia právny zástupca žalobkyne neučinil a navyše tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, najneskôr po výsluchu žalovaného 2, keďže bol vznesený až v záverečne reči, pričom žalobkyňa bola o koncentrácii konania písomne poučená podľa § 153 ods. 2 CSP a toto poučenie bolo jej právnemu zástupcovi doručené 23.11.2018.
54. Žalobkyňa tvrdila, že vzdanie sa predkupného práva je dvojstranný právny úkon vyžadujúci písomnú formu a písomnú akceptáciu zo strany žalovaného 2 a to s poukazom na § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
55. S týmto tvrdením žalobkyne nie je možné súhlasiť, nakoľko zo samotnej podstaty tohto právneho úkonu vyplýva, že sa jedná o jednostranný právny úkon podielového spoluvlastníka (žalobkyňa ho označila ako Oznámenie o nevyužití predkupného práva) a Občiansky zákonník pre daný právny úkon nevyžaduje písomnú formu, pričom ustanovenie § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka o zániku záväzkového vzťahu dohodou nijako nesúvisí so vzdaním sa predkupného práva a nie je tu žiadny dôvod pre jeho aplikáciu na daný prípad. Rovnako žiadne zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby podielový spoluvlastník, ktorý ponúka predkupné právo písomnou ponukou druhému podielovému spoluvlastníkovi, musel ďalším písomným právnym úkonom akceptovať vzdanie sa predkupného práva druhého podielového spoluvlastníka.
56. Vzhľadom na to, že žalovaní 1 a 2 preukázali, že žalovaný 2 si splnil povinnosť podľa § 140 Občianskeho zákonníka a písomnou ponukou žalobkyni ponúkol na predaj jeho spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, je kúpna zmluva zo dňa 06.02.2018, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2 k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 1, platná a žalovaný 1 je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa opak nepreukázala, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu tak, že žalovaným 1 a 2, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.