Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12C/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanému: SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v Lučenci, Bazovského 4419/9, IČO: 35 852 941, správca konkurznej podstaty: JUDr. Gabriela Muránska Matušková, PhD., so sídlom v Banskej Bystrici, Ulica prof. Sáru 44, o zaplatenie 2.930,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice – okolie (od 1.6.2023 už Mestský súd Košice, ďalej aj len „súd“ alebo aj „súd prvej inštancie“) dňa 7.1.2022 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 2.930,- Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvy o dielo pri výstavne rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne a za odcudzenie rohoží z pozemku žalobkyne pracovníkmi žalovaného, čím odôvodnila podanú žalobu. 2. O žalobe žalobkyne rozhodol (prvýkrát) súd uznesením zo dňa 16. marca 2023, č.k. -120 tak, že konanie zastavil (I. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok), aplikujúc ust. o konkurzne a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v spojení s ust. , (ďalej len „“), keď vychádzal z vykonanej lustrácie v Obchodnom vestníku, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -185 zo dňa 29.11.2021 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, ktorý je žalovaným v tomto konaní, ktoré uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 3.12.2021. Vychádzal z úvahy, že ustanovenie upravuje osobitnú procesnú podmienku súdnych konaní za predpokladu, že na strane sporu vystupuje subjekt, na majetok ktorého už bol v čase začatia konania vyhlásený konkurz, pričom predmet daného civilného konania sa týka majetku podliehajúceho konkurzu. V takýchto prípadoch je možné začať súdne konanie len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade so , príp. na podnet orgánu príslušného na konanie s tým, že namiesto úpadcu v ňom vystupuje ako účastník konania správca konkurznej podstaty. Začatie súdneho konania v rozpore s daným zákonným ustanovením pritom predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, následkom ktorého je obligatórne zastavenie konania. Na základe uvedeného súd uzavrel, že za uvedeného stavu nie je možné podať žalobu na príslušný civilný súd priamo proti žalovanému, ale žalobkyňa mala svoj nárok uplatniť voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného. Keďže však žalobkyňa takto neurobila, pričom konanie sa nepochybne týka majetku žalovaného podliehajúceho konkurzu, súd konanie podľa zastavil z dôvodu existencie neodstrániteľnej procesnej podmienky konania. 3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd rozhodujúc o podanom odvolaní napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď upriamil pozornosť na to, že v súdenej veci je potrebné dôsledne posúdiť, či označenie žalovaného

v tomto spore, za situácie, ak žaloba bola podaná po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, pri aplikácii ust. , sa jedná o nedostatok procesnej podmienky alebo dôsledkom nesprávneho označenia žalovaného je záver o nedostatku vecnej legitimácie. V tejto súvislosti poukázal na to, že si nemožno zamieňať nedostatok procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti s nedostatkom vecnej legitimácie v spore, keď uvedenú problematiku riešil Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom vo všeobecnosti poukázal na to, že nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania nespôsobuje vadu konania, ale nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej, aktívnej alebo pasívnej legitimácie) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamietne (obdobne R34/1993). Ak v konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný (nie je nositeľom hmotného práva) alebo, naopak, žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti), nespôsobuje to nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (procesnej subjektivity) a procesnej spôsobilosti. 4. Po vrátení veci súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 27. marca 2024, na ktorom žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe voči žalovanému trvá, pričom dodala, že vychádzala zo skutočnosti, že žalovaný v konkurze nie je, ktorú skutočnosť si overovala pred podaním žaloby aj u žalovaného poukazujúc na jeho odpoveď zo dňa 12.2.2020, z ktorého vyplýva, že menovaná spol. naďalej existuje, avšak zmenila svoje meno na SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. z pôvodného obchodného názvu spol. SILICATE WORLD, s.r.o. 5. Na pojednávaní prítomná správkyňa konkurznej podstaty zastupujúca žalovaného uviedla, že z ust. vyplýva nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako úpadcu v tomto súdnom konaní, nakoľko pred podaním žaloby bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobkyne. Na podporu svojho tvrdenia poukázala na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. . Zdôraznila, že vecnú legitimáciu strany sporu, či už aktívnu, alebo pasívnu, skúma súd aj bez návrhu. Zistenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie žaloby. Vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, je počas konkurzu pasívne legitimovaný výlučne správca, t.j. akýkoľvek návrh na začatie súdneho alebo iného konania, ktoré sa týka konkurznej podstaty možno podať iba voči správcovi, nie voči úpadcovi. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd žalobu žalobkyne podanú voči úpadcovi zamietol a zaviazal ju na náhradu vzniknutých trov konania v rozsahu 100%. 6. Podľa vyhlásením konkurzu sa začína konkurz a dlžník sa stáva úpadcom. 7. Podľa ust. 67 ods. 1 konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. 8. Podľa , oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. 9. Podľa súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. 10. Podľa ust. o Obchodnom vestníku, Obchodný vestník je informačný systém verejnej správy sprístupnený na webovom sídle vydavateľa, prostredníctvom ktorého povinné osoby zverejňujú údaje o sebe, o svojej činnosti alebo o činnosti tretích osôb podľa osobitných predpisov. 11. Podľa ust. o Obchodnom vestníku, zverejnením údajov je ich sprístupnenie tretím osobám podľa odseku 2. 12. Podľa ust. 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami v súlade s ust. a lustráciou v Obchodnom vestníku a zozname úpadcov a zistil tento skutkový stav. 14. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 2.930,- Eur titulom zmluvnej pokuty a náhrady škody, t.j. nárok, ktorý sa týka majetku žalovaného podliehajúcemu konkurzu. 15. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -185 zo dňa 29.11.2021 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, ktorým je žalovaný v tomto spore a ktorý naďalej prebieha. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 232/2021 dňa 3.12.2021. Žaloba bola podaná na súd dňa 7.1.2022.

16. V zmysle je potrebné rozlišovať procesnoprávne a hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu. Hmotnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu sa prejavujú predovšetkým zásahom do práv úpadcu, najmä do práv a povinností zo záväzkových vzťahov, ale aj do práv druhého účastníka záväzkových vzťahov. Základná zmena právnych pomerov dlžníka po vyhlásení konkurzu spočíva v tom, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, prechádza na správcu. Správca je oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako ju mal do vyhlásenia konkurzu. Do spôsobilosti na právne úkony sa mu zasahuje tým, že obmedzuje dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu a výrazne, pokiaľ ide o nakladanie s majetkom. 17. Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je ním označený žalovaný. 18. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. 19. Podľa vyššie cit. ust. hmotnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je to, že súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty v prípade, že žaloba bola podaná po vyhlásení konkurzu úpadcom alebo proti úpadcovi, tento nie je aktívne resp. pasívne vecne legitimovaný na konanie, pretože dispozičné oprávnenia k majetku podstaty prešli na správcu, a len on je v takýchto konaniach aktívne resp. pasívne vecne legitimovaný, pretože má právo nakladať s majetkom podstaty, aj keď sa tým nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov. Zároveň počas účinkov vyhlásenia konkurzu možno žalobu voči správcovi efektívne podať iba v prípadoch a spôsobmi predpokladanými zákonom (ide najmä o žaloby incidenčné a excindačné). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žaloba bola podaná na súd po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a za žalovaného bol žalobkyňou označený úpadca, súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Pre záver súdu bola pritom irelevantná skutočnosť, že žalobkyňa v čase podania žaloby nemala vedomosť o tom, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. 22. S poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ) bolo vzhľadom na záver o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného nadbytočné zaoberať sa ostatnými skutkovými tvrdeniami žalobkyne. 23. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. 27. Ustanovenie predstavuje výnimku, k použitiu ktorej možno pristúpiť len vo výnimočných prípadoch. Skutočnosť, či v danom sporovom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, oprávňujúce súd pristúpiť k aplikácii ustanovenia , skúma súd z úradnej povinnosti. Účelom ustanovenia je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a

musí mať výnimočný charakter. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej situácii. Druhá oblasť možnosti jeho aplikácie sa týka sociálnych dôvodov a dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. 28. V posudzovanom prípade existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd videl v aspektoch sociálnych, kedy osobitne súd prihliadol na aktuálnu majetkovú, sociálnu a osobnú situáciu na strane žalobkyne, deklarovanú v konaní, ktorá skutočnosť viedla súd k tomu, že o trovách konania nerozhodol podľa zásady úspechu (kde pri zamietnutí žaloby patrí náhrada trov konania žalovanému ako úspešnej strane sporu), ale výnimočne, aplikujúc cit. ust. , použitie ktorého protistrana nenamietala, rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.