Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.X.XXXX, B., C. D. XX/ XX, 2/ E. A., nar. X.X.XXXX, B., C. D. XX/XX, 3/ F. A., nar. XX.X.XXXX, B., C. D. XX/XX, všetci zast. advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, Trnava, Františkánska 5, proti žalovanému: G. H., nar. XX.X.XXXX, I. XX, zast. advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, Hlohovec, Pribinova 46, o určenie, že nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 12. septembra 2022, č.k. -79, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Hlohovec - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Leopoldov, obec: B., katastrálne územie: B., a to dvojizbový byt č. X na II. podlaží bytového domu súpisné číslo XX postaveného na parcele registra „ C “ č. 570 na ulici C. D. E. B., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7089/26660-in, patrila ku dňu smrti nebohého E. A., rodeného A., narodeného dňa X.XX.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX, naposledy bytom C. D. XX/XX, B., v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne 1/ a nebohého E. A., rodeného A., narodeného dňa X.XX.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX, naposledy bytom C. D. XX/XX, B. a výrokom II. priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. ( ďalej len ,,“ ), , , a , , , a , , , a , , ( ďalej len ,,O.z.“ ), a o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam / katastrálny zákon / ( ďalej len ,,K.z.“ ), ako aj čl. 20 ods.1 ústavného .

3. Vecne dôvodil tým, že predmetná žaloba je určovacou žalobou v zmysle určenia, či tu právo je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na danom určení nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je potrebné ho preukázať. Skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a dospel k tomu, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrila ku dňu smrti nebohého manžela žalobkyne 1/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak totiž

takúto žalobu podali osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia ( či už povolaní dediť zo zákona alebo závetu ), pričom žalobcovia takýmito osobami sú, tak majú naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. Právoplatný rozsudok sa takto stane dostatočným podkladom pre účely dedičského konania o novoobjavenom majetku ( ). Žalobcovia sa budú môcť účinne domáhať ochrany svojho dedičského práva a dosiahnuť zmenu zápisu práv k nehnuteľnosti. Žalobcami zvolený typ žaloby je prípustný aj s ohľadom na ústavnú ochranu vlastníckeho práva ( ) a požiadavku na spravodlivú a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov ( ). Ak by žalobu nepripustil, novoobjavený majetok by sa v dedičskom konaní neprejednal, čím by znemožnil uplatnenie ochrany základného práva žalobcov vlastniť majetok a odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu ( ). Z výsledkov dedičského konania po nebohom manželovi žalobkyne 1/ (uznesenie sp.zn. na č.l. 167 zo spisu ) vyplýva, že predpokladanými dedičmi zo zákona po poručiteľovi sú žalobkyňa 1/ ako manželka a jeho dvaja synovia. Ako predbežnú otázku určenia vlastníckeho práva riešil otázku platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný nehnuteľnosť nadobudol. V konaní nebolo sporným, že dňa 12.11.2013 bola uzavretá Kúpna zmluva s právom spätnej kúpy predmetného bytu a toho istého dňa Dodatok k nej, ani že žalobkyňa 1/ žalovanému zaplatila celkom sumu 9.230,00 eur. Sporným v konaní zostalo najmä, či žalovaný vedel o tom, že žalobkyňa 1/ a nebohý manžel mali úmysel uzatvoriť zmluvu o pôžičke so zabezpečením, alebo kúpnu zmluvu. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalobkyne 1/ a jej manžela títo urobili transakciu formálne cez kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s právom spätnej kúpy, v skutočnosti však išlo o pôžičku s dohodnutým úrokom, pričom nehnuteľnosť slúžila na zabezpečenie návratnosti financií investora. Čestné prehlásenie J. H. B. zo dňa 15.10.2018 ( č.l. 160 ), pritom jednoznačne preukazuje, čo bolo skutočnou vôľou oboch strán zmluvy, a síce uzavrieť zmluvu o pôžičke so zabezpečením nehnuteľnosťou. Predmetné čestné prehlásenie J. H. B. zo dňa 15.10.2018 nebolo účinne spochybnené žiadnym dôkazom, keď výpoveď žalovaného ohľadom okolností súvisiacich s týmto právnym úkonom a jeho spochybnenie nepostačuje, pretože žalovaný má zjavný záujem na výsledku sporu. Na strane žalobkyne 1/ a jej manžela bola preukázaná vôľa získať pôžičku na vyriešenie ich finančných problémov, ktorú by postupne splácali, pričom uvedené mal preukázané tak z vyššie uvedeného čestného prehlásenia, ktoré korešponduje s výpoveďou žalobkyne 1/, ako aj z dodatku ku kúpnej zmluve, v zmysle ktorého mali žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel plniť žalovanému v splátkach, pričom z dojednania o výške splátky 325,- eur a o úhrade čiastky 11.700,- eur do 36 mesiacov je zrejmé, že k začatiu splácania malo prísť okamžite po uzavretí kúpnej zmluvy, čo nezodpovedá správaniu sa skutočného predávajúceho. Uvedenému nasvedčuje aj neprimerane nízka kúpna cena, keď je možné uveriť tvrdeniu žalobkyne, že ak by mali vôľu nehnuteľnosť predať, urobili by tak za trhovú hodnotu, ktorá je niekoľkonásobne vyššia, pričom v konaní nebola sporná hodnota predmetného bytu cca 60 000 eur - 70 000 eur. Kúpnu zmluvu vrátane dodatku považoval za simulovaný právny úkon, pretože v nej absentuje jeden prvok vôle - vážnosť vôle. Vôľa strán smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke so zabezpečením. Skutočnou vôľou žalobkyne 1/ a jej manžela nebolo predať byt, ale získať pôžičku na vyrovnanie svojich dlhov, a vôľou žalovaného bolo požičať peniaze za úrok so zabezpečením tejto pôžičky nehnuteľnosťou, s tým, že žalobkyňa spolu s manželom splatia pôžičku s úrokom v splátkach. Zároveň možno dospieť k záveru o konaní v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný za neprimeranú cenu 9.000,- eur nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v hodnote cca 60 000 eur - 70 000 eur do svojho vlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom predstieraným, tzv. simulovaným právnym úkonom, zastieraný iný právny úkon, tzv. disimulovaný právny úkon, je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. Kúpna zmluva s právom spätnej kúpy v spojení s dodatkom sa tak v zmysle a O.z. stala absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemohol spôsobiť žiadne právne účinky. Ak právnym úkonom mal byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti ( veta prvá O.z. ). Z ustanovenia O.z. vyplýva, že simulovaný právny úkon je neplatný, ale v zásade nie je vylúčená platnosť dissimulovaného právneho úkonu, t.j. zastieraného právneho úkonu, ktorý účastníci v skutočnosti urobili. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný ( viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 19.10.2010 ). V danom prípade účastníci zmluvy naoko uzavreli kúpnu zmluvu, hoci v skutočnosti išlo o zmluvu o pôžičke, s prvkami zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. S poukazom na požiadavku určenia vlastníckeho práva skúmal, či žalovanému nesvedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe dissimulovaného právneho úkonu. Dissimulovaným právnym úkonom bola zmluva o pôžičke, ktorá bola

platne uzavretá. Nemožno však dospieť k záveru, že by ako dissimulovaný právny úkon bola platne uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko v rozpore s ustanovením § 553a ods. 2 O.z. zmluva neobsahovala všetky náležitosti, ktoré zákon ( účinný v čase uzavretia zmluvy ) pre takúto zmluvu požaduje ( napr. spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby ). Vzhľadom na to, že uzavretá kúpna zmluva vrátane dodatku bola simulovaným právnym úkonom, ktorý vyhodnotil ako absolútne neplatný, pričom zastretým nebol žiaden právny úkon, ktorým mohlo prísť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovaným, nemohlo dôjsť účinne k prevodu vlastníctva žalobkyne a jej nebohého manžela na žalovaného. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a vo výroku I. rozsudku určil, že predmetný byt vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach patril ku dňu smrti nebohého manžela žalobkyne 1/ v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne 1/ a jej nebohého manžela.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a jemu bude priznaná voči žalobcom náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietal, že záver súdu prvej inštancie o naliehavom právnom záujme na určení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu pritom ide o posúdenie toho, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Podaná žaloba resp. jej petit však nebol správne zvolený procesný nástroj spôsobilý odstrániť neisté právne postavenie žalobcov a teda na podaní žaloby nemali naliehavý právny záujem. Odvolateľ namietal aj vo vzťahu k posúdeniu skutkovej a právnej stránky veci, pričom sa jednalo o skutočnosti, ktoré boli ním prezentované už v konaní na súde prvej inštancie. V závere odvolania spochybnil aj vierohodnosť listinného dôkazu ,,čestné vyhlásenie J. B.“, voči ktorému v konaní namietal, že skutočnosti v ňom uvedené nezodpovedajú realite. S odstupom času po uzavretí kúpnej zmluvy sa dozvedel, že sa jedná o všeobecne známu osobu v okolí C. a B., ktorá v minulosti realizovala rôzne pokútne a špekulatívne činnosti v oblasti nehnuteľností, pre ktoré je podľa sprostredkovaných vedomostí a zároveň je notorickým dlžníkom, čo je určite známe i Okresnému súdu Trnava z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti voči nemu na OO PZ Hlohovec resp. OR PZ Trnava viacero trestných oznámení. Na pojednávaní dňa 9.5.2022 bolo navrhnuté vykonanie dokazovanie dopytom na OR PZ Trnava a OO PZ Hlohovec za účelom preukázania toho, že voči J. B. bolo podaných viacero trestných oznámení práve pre vykonávanie takej činnosti akú realizoval i v tomto prípade, čím mohla byť významne spochybnená dôveryhodnosť tejto osoby avšak súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu odmietol, a preto má žalovaný za to, že uvedeným postupom súdu došlo k založeniu odvolacieho dôvodu podľa

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie splnenia základnej zákonom stanovenej podmienky vecného prejednania určovacej žaloby, a to existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žalobcovia mali naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie patrila ku dňu smrti nebohého E. A., rodeného A., narodeného dňa X.XX.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX, naposledy bytom C. D. XX/XX, B., v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne 1/ a nebohého E. A.,, pretože právoplatný rozsudok sa stane dostatočným podkladom pre účely dedičského konania o novoobjavenom majetku ( ) a žalobcovia sa tak budú môcť účinne domáhať ochrany svojho dedičského práva a dosiahnuť zmenu zápisu práv k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti.

7. Prioritná námietka žalovaného, že žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na takomto určení neobstojí, tu sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu, pretože za daného stavu majú žalobcovia jednoznačne naliehavý právny záujem na

výroku, ktorým sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie patrila ku dňu smrti nebohého E. A., rodeného A., narodeného dňa X.XX.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX, v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne 1/ a nebohého E. A., pretože toto rozhodnutie bude potrebné pre účely dedičského konania o novoobjavenom majetku, kde bude musieť notár vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo nebohého E. A. a jeho manželky ( žalobkyne 1/ ) tak, že podiel nebohého E. A. určí do dedičstva po tomto poručiteľovi.

8. Vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúcich sa posúdenia skutkovej a právnej stránky veci je potrebné uviesť, že aj tu sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom zistenia skutkového stavu, na ktorý aplikoval relevantné ustanovenia o právnych úkonoch.

9. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva s právom spätnej kúpy je simulovaným právnym úkonom. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku ( R 46/2009 ). Žalobkyňa 1/ jednoznačne tvrdila a toto jednoznačne vyplynulo aj z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, ktoré hodnotil súd prvej inštancie jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, že žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel mali záujem o získanie pôžičky 9.000 eur, nebohý manžel žalobkyne stretol p. G., ktorý im povedal, že by vedel so získaním pôžičky pomôcť. Predmetná pomoc bola následne realizovaná tak, že p. G. zohnal žalovaného, ktorý bol ochotný im požičať sumu 9.000 eur s tým, že prepíšu naňho byt, čo sa aj stalo, pretože chcel mať istotu, že pôžička bude splatená.

10. Jediným dôvodom uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy bol ten, že žalovaný chcel mať zabezpečené vrátenie peňazí. Kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy uzatvorila žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel len z dôvodu ( pod ťarchou ) vyriešenia ich finančných problémov. Zbaviť sa nehnuteľnosti ( bytu ) za cenu 9.000 eur ani za cenu 11.700 eur, v ktorej bývali úmysel nemali.

11. Okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy a následné konanie kupujúceho aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú záver, ktorý vyslovil súd prvej inštancie o simulácii právneho úkonu pre chýbajúcu vážnosť vôle oboch strán uzatvoriť kúpnu zmluvu.

12. Nepochybne je potrebné rešpektovať zásadu zmluvnej slobody, avšak v danej veci dlžníci ( žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel ) ako predávajúci sa dostali do postavenia rukojemníkov, bez možnosti takej právnej ochrany, aká by bola možná v prípade, ak by bola riadne uzavretá zmluva o pôžičke a zabezpečení pohľadávky záložným právom. Z tohto pohľadu je kúpna zmluva aj v rozpore s dobrými mravmi, a to práve z dôvodu, že mala za následok rukojemnícku pozíciu dlžníka ( žalobkyne 1/ a jej nebohého manžela ), teda hrubý a príkry nepomer medzi právami účastníkov právneho vzťahu. Nakoľko je kúpna zmluva s právom spätnej kúpy len simulovaným právnym úkonom ( je v rozpore s § 37 O.z. ) a súčasne touto zmluvou, tak jej účelom, ako aj jej obsahom dochádza k obchádzaniu zákona ( je v rozpore s § 39 O.z. ), je tento právny úkon absolútne, teda od začiatku neplatný, preto sa žalovaný nikdy nestal vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy, pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu ( negotium nullum ) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona ( ex lege ) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením ( ratihabíciou ) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Dôsledkom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy je, že nespôsobila zamýšľané právne účinky prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho. Vlastníkmi nehnuteľností zostali naďalej ,,predávajúci“, preto nenastal účinok platného prevodu vlastníckeho práva z kupujúcich na žalovaného.

13. V súvislosti s námietkou žalovaného o nevykonaní navrhnutého dôkazu - dopyt na OR PZ Trnava a OO PZ Hlohovec za účelom preukázania toho, že voči J. G. bolo podaných viacero trestných oznámení práve pre vykonávanie činností v oblasti nehnuteľností ( pokútnych a špekulatívnych ), akú mal realizovať aj v tejto veci je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nemal povinnosť vykonať uvedený dôkaz navrhnutý žalovaným, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patria výlučne súdu, nie stranám ( ). Ak súd prvej inštancie nevykonal uvedený dôkaz, mohlo to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu,

avšak odvolací súd má za to, že skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu súdu prvej inštancie neboli opreté len o ,, čestné vyhlásenie J. G.“.

14. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným v jeho opravnom prostriedku, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

15. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá správnosť, s prihliadnutím na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi ( ), aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania ( výrok II/ rozsudku súdu prvej inštancie ), ktorý plne zodpovedá zákonným ustanoveniam v ňom citovaným. Je nepochybné, že žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, podľa prináleží nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal, a to v plnom rozsahu. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil i v závislom výroku o trovách konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcom priznal proti žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu ( 100 % ), nakoľko žalobcovia mali v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).