Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_12C-223-2015.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Subarea
12C/223/2015
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu Q. P., F.. XX.XX.XXXX, T. D. Č.. XX, XXX XX U. zastúpený JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Nám. Slobody č. 13/25, 056 01 Humenné proti žalovaným: 1/ Z. úrad U., pozemkový a lesný odbor, so sídlom E. 4, XXX XX U., 2/ K. obce, pozemkové spoločenstvo D., so sídlom D. XX, XXX XX U., IČO: 37 792 032 3/ Urbárska spoločnosť a pozemkové spoločenstvo R., so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX U., IČO: XX 381 398 4/ U. sokol, pozemkové spoločenstvo, so sílom Q. XX, XXX XX U., IČO: XX 379 172 5/ Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie J. U., so sídlom P. XXXX/XX, XXX XX U., IČO: 17 069 700, žalovaní v 1/ až 5/ rade zastúpení JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy takto
rozhodol:
I. Súd konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru J. uzatvorenej dňa 19.6.2014 medzi žalovanými v 2/ až 4/ rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 5/ rade ako nájomcom z a s t a v u j e.
II. Súd žalovaným v1/ až v 5/ rade vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 50% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2015 sa domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru J. uzatvorenej dňa 19.6.2014 medzi žalovanými v 2/ až 4/ rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 5/ rade ako nájomcom.
2. V podaní žalobca uviedol, že nakoľko zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nebolo zvolané v súlade so zákonom o poľovníctve, žalovaný v 2/ rade nedisponoval potrebnou výmerou poľovných pozemkov na zvolanie zhromaždenia a neoveril zápis vlastníckeho práva k poľovným pozemkov do listiny prítomných, tým je preukázané, že uznesenia prijaté na tomto zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru J. konané v obci D. dňa 19.6.2014 sú neplané, pretože boli prijaté postupom odporujúcim ustanoveniam zákona o poľovníctve. Žalobca tiež uviedol, že týmto Zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru J. uzatvorená dňa 19.6.2014 na predmetnom zhromaždení medzi žalovanými v 2/ až v 4/ rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 5/ rade ako nájomcom je neplatná, keďže bola uzatvorená v rozpore so zákonom o poľovníctve.
3. Súd uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX - 102 zo dňa 18.1.2016 prerušil toto súdne konanie až do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
4. Vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie dňa 18.2.2019 rozsudkom, ktorým súd žalobu o vyslovenie neplatnosti zvolania a konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Sokolej a neplatnosti prijatých uznesení konaného
dňa 19.6.2014 v obci D. zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mal v tejto veci za preukázané, že žalovaný v 2/ rade Urbariát obce, pozemkové spoločenstvo D. bol oprávnený zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov za účelom prejednania žiadosti na uzatvorenie zmluvy na užívanie poľovného revíru ako aj to, že zvolané zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a oprávnené na schválenie zmluvy na užívanie poľovného revíru s poľovníckym združením J. U. a na jej uzavretie.
O odvolaní žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 18.2.2019 rozhodol odvolací súd tak, že potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, zmenil výrok o trovách konania tak, že žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 30% a zároveň priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania tiež v rozsahu 30%. Odvolací súd o trovách konania rozhodoval s použitím ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), a zvážil okolnosti prejednávanej veci, ako aj osobu povinnú na náhradu trov konania a dospel k záveru o potrebe čiastočnej aplikácie tohto zákonného ustanovenia.
5. Súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril či na podanej žalobe v tejto veci trvá vzhľadom na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Dňa 2.9.2020 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že na podanej žalobe o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy netrvá, a to s poukazom na výsledok konania vo veci XXC/XXX/XXXX, ako aj vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Zároveň žalobca požiadal, aby žiadanej zo strán nebola priznaná náhrada trov konania.
6. Na výzvu súdu žalovaní v 1/ až v 5/ rade dňa 17.9.2020 doručili súdu podanie, v ktorom uviedli, že súhlasia so späťvzatím žaloby a súdu navrhli, aby v zmysle § 256 ods. 1 CSP súd priznal náhradu trov konania žalovaným v rozsahu 100%, nakoľko späťvzatím žaloby žalobca procesne zastavil konanie.
7. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ust. 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ust. 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Žalobca týmto svojim úkonom prejavuje svoju vôľu nepokračovať v ďalej konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.
9. Na základe zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu a súhlasom žalovaných v 1/ až v 5/ rade súd nemal dôvod nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby a konanie zastavil.
10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. V danej veci žalobca zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť, a teda zavinenie zastavenia znáša žalobca, pričom žalobca tak učinil s poukazom na výsledok iného súdneho konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Podľa výsledku konania v danej veci by patrila náhrada trov konania žalovaným.
12. Súd však v zmysle ust. § 257 CSP výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že súd nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila druhej strane. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí myť vždy výnimočný charakter. Právna úprava § 257 CSP taktiež nebráni, aby súd konštatoval potrebu jej čiastočnej aplikácie a rozsah náhrady trov konania podľa výnimočnosti prípadu a dôvodov hodných osobitného zreteľa modifikoval.
13. Ustanovenie § 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane v celom rozsahu, avšak toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane, ale vždy musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy.
14. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu.
15. Súd vyzval žalobcu, aby súdu preukázal svoje majetkové, osobné a sociálne pomery a zároveň vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k použitiu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a k dopadu prípadného rozhodnutia súdu o nepriznaní alebo čiastočnom nepriznaní nároku žalovaných na náhradu trov konania na majetkové pomery žalovaných.
16. Žalovaní v 1/ až v 5/ rade nesúhlasili s použitím ustanovenia § 257 CSP, pretože žalobca podaním žaloby o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy inicioval duplicitný spor , nakoľko v tom čase na podklade žaloby žalobcu už prebiehalo konanie na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX o vyslovenie neplatnosti zvolania a konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Sokolej a neplatnosti prijatých uznesení konaného dňa 19.06.2014 v obci Jasenov, a teda žalobca sa v tomto konaní domáhal celkom zbytočne obdobného nároku, ako v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Ak by bol žalobca úspešný v spore vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, došlo by následne aj k neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorej sa domáhal aj v tomto konaní. Žalovaní poukázali, že na podklade duplicitne podanej žaloby si aj v tomto konaní museli zabezpečiť právneho zástupcu, čo pre nich predstavovalo ďalšie nadbytočné trovy konania v podobe úhrady právneho zastúpenia. Podľa žalovaných vzhľadom na počet vykonaných úkonov trovy konania v tejto veci nie sú v takej výške, aby mohli byť pre žalobcu likvidačné alebo by znamenali pre žalobcu neprimeraný zásah do jeho majetkovej sféry.
17. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že je starobným dôchodcom, nie je zamestnaný a jeho príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 615,60 eur mesačne. Žalobca nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Žalobca vlastní 2 kusy starých poľovných zbraní v hodnote cca 250,- eur a dvadsaťročné osobné motorové vozidlo značky Honda v hodnote cca 1.000,- eur. Žalobca vlastníkom bežného účtu v Tatra banke s aktuálnym zostatkom cca 900,- eur, o čom súdu predkladá aj výpisy zo svojho účtu za obdobie od 12/2019 do 9/2020. Žalobca má pravidelné výdavky: 56,90 eur v prospech Východoslovenskej energetiky, a. s., 84,40 eur v prospech Innogy Slovensko, s. r. o. 50,- eur - nákup paliva do auta 80,- eur - nákup liekov . Žalobca taktiež súdu predkladá doklady o platení poistiek, faktúr za nedoplatok za plyn, nákupu benzínu a dielov do auta, keďže ide o nepravidelný, ale častý výdavok, pretože jeho motorové vozidlo je staré, ktoré však potrebuje vzhľadom na svoje zdravotné ťažkosti, ďalej preukazuje nákup liekov a tiež prírodného lieku Proxatín vo výške splátky 10,- eur mesačne z dôvodu diagnózy nezhubného nádoru prostaty, pričom celkové mesačné pravidelné a nepravidelné výdavky predstavujú sumu 500,- eur. Za nepravidelnej výdavok žalobca priraďuje aj poplatok za kúpele v mesiaci september 2020 vo výške 56,70 eur až v mesiaci v máji 2020 vo výške 409,50 eur, kto kúpele žalobca potrebuje z dôvodu viacerých zdravotných ťažkostí (osteoporóza obidvoch kolien, problémy s tlakom a srdcom (hypertenzia), poškodená chrbtica a krčná chrbtica, diabetes, dna, zvýšený očný tlak).
Žalobca je toho názoru, že v jeho prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nespočívajú len v jeho majetkových, sociálnych a osobných pomeroch, ale aj v samotnom predmete žaloby a dôvode, pre ktorý túto žalobu zobral späť. Žaloba bola podaná o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorá však s poukazom na výsledky konania vo veci XXC/XXX/XXXX stratila opodstatnenie. Žalobca tiež uviedol, že počas konania dňa 28. 4. 2017 došlo k zániku poľovníckeho združenia Slovenský poľovnícky zväz
- poľovnícke združenie J. U. a teda došlo k zániku subjektu, s ktorým bola podpísaná nájomná zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru J..
18. Z listín predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca je starobný dôchodcom s výškou starobného dôchodku 615,60 eur mesačne, pričom z predložených dokladov vyplývajú žalobcove pravidelné výdavky súvisiacich s bývaním, nákupom liekov (za mesiac 10/2010 vo výške 49,71 eur), ale aj nepravidelné výdavky v prospech Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s. (114,79 eur zaplatených v mesiaci 3,4/2020) a v prospech Innogy Slovensko s. r. o. (66,32 eur - nedoplatok za spotrebovaný zemný plyn v mesiaci 4/2020). Žalobca tiež dokladoval nákup dielov do motorového vozidla, avšak tie boli z roku 2018 a 2019.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v prípade rozhodnutia o trovách konania je potrebné na tento prípad hľadieť ako na výnimočný, a to vzhľadom na predmet konania, ale aj vzhľadom na statusy strán sporu. Čo sa týka predmetu konania, je zrejmé, že posúdenie dôvodnosti podanej žaloby by vychádzalo zo záverov z iného súdneho konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. XXC/ XXX/XXXX, kde sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti zvolania a konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru J. a neplatnosti prijatých uznesení konaného dňa 19.6.2014 v obci D., na ktorom došlo k schváleniu nájomnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal v tomto súdnom konaní. Tiež súd zohľadnil aj status žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom poberajúci starobný dôchodok so zdravotnými problémami a žalovaní sú právnické osoby, ktorí neuviedli, či rozhodnutie súdu o nepriznaní alebo čiastočnom nepriznaní nároku na náhradu trov konania by malo na ich majetkové pomery nejaký dopad. Uvedené skutočnosti vo svojej vzájomnej súvislosti s preukázanými majetkovými pomermi žalobcu umožňujú súdu na tento prípad čiastočne aplikovať ust. § 257 CSP a odstrániť tak neprimeranú tvrdosť za zavinenie žalobcu za zastavenia konania.
20. Podľa názoru súdu možno od žalovaných spravodlivo žiadať, aby si časť nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s týmto súdnym konaním, hradili sami. Súd tiež je toho názoru, že nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do ich majetkovej sféry v takom rozsahu, v akom by to bolo v prípade žalobcu. Čiastočné priznanie náhrady trov konania v rozsahu 50% je podľa názoru spravodlivým vyvážením medzi zavinením za zastavenie konania spôsobeného žalobcom a jeho majetkovou situáciou.
21. Na základe vyššie uvedeného v súlade s citovaným ustanovením § 257 CSP súd náhradu trov konania žalovaným priznal voči žalobcovi v rozsahu 50% s tým, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno v zmysle ustanovenia § 357 písm. a/, a m/ Civilného sporového poriadku podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.