Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24P-45-2019.pdf
PDF · 157.12 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. W., nar. XX. X. XXXX a B. W., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt ako matka, v konaní obaja zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov: matka I. W., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: Ž. M. W., t. č. na adrese: C. XXX, A. W. a otec U. W., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: P. XX/XX, A. W., o návrhu starej matky L. W., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: D. X/XX, Ž. M. W., na úpravu styku maloletých detí so starými rodičmi, takto
rozhodol:
I. Návrh na úpravu styku maloletých detí s navrhovateľkou zamieta.
II. Ukladá výchovné opatrenie, ktorým napomína navrhovateľku, aby akýmkoľvek spôsobom nekontaktovala maloleté deti počas vyučovacieho procesu v školskom zariadení.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Stará matka mal. detí (ďalej aj „navrhovateľa“ alebo „stará matka“) sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 18. 11. 2019, domáhala úpravy styku s mal. A.Š. a mal. B. (ďalej aj „mal. deti“). Svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti neprebieha styk otca s mal. deťmi a tým pádom ani so starými rodičmi. Táto situácia trvá viac ako rok, pričom podľa navrhovateľky mal. deti odmieta dať ich matka. Otec z tohto dôvodu podal aj návrh na výkon rozhodnutia, o ktorom sa vedie konanie na okresnom súde pod sp. zn. XEm/X/XXXX. Mal. deti jej veľmi chýbajú. V minulosti trávili od svojho narodenia čas aj u starých rodičov. Navrhovateľka sa 1. 7. 2019 zúčastnila preberania mal. detí podľa súdom upraveného styku, pričom matka nedovolila navrhovateľke priblížiť sa k mal. deťom, urážala ju pred mal. deťmi, vyháňala ju a nabádala mal. deti, aby sa s ňou nerozprávali. Mal. deti plakali pri tejto situácii. V minulosti sa nikdy nestalo, že by mal. deti nechceli tráviť čas u starých rodičov. V októbri 2018 mali naplánovanú aj spoločnú oslavu ich narodenín, v utorok poobede ešte boli u otca a vo štvrtok v ten istý týždeň už nechceli prísť k navrhovateľke. Navrhovateľka vie, že mal. deti majú radi starých rodičov, preto sa obracia na súd, aby upravil styk v rozsahu každý druhý víkend v mesiaci od piatka od 16.45 hod. do nedele do 15.30 hod. s tým, že čas je prispôsobený autobusovému spojeniu z miesta bydliska mal. deti.
2. K návrhu sa vyjadril otec, ktorý navrhol nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom by navrhovateľka bližšie objasnila svoj návrh. Otec taktiež vidí ako dôvod nerealizovania styku úmysel matky, ktorá mala prekaziť pekný vzťah mal. detí so starými rodičmi. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. XEm/X/XXXX, mala matka uvádzať nepravdivé údaje ohľadom navrhovateľky. Ako otcovi tak aj starými rodičom záleží na tom, aby mal. deti boli šťastné, preto sa rozhodli podaným návrhom bojovať za to, aby sa mohli stretávať so svojimi vnúčatami. Starý otec sa však zo zdravotných dôvodov nemôže
zúčastňovať súdnych pojednávaní. Je to už 16 mesiacov, čo mu matka odmietla dať mal. deti, ktorým stresové situácie veľmi ubližujú, čo potvrdila aj psychologička U.. Q..
3. Dňa 17. 2. 2020 bola súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej len „kolízny opatrovník“ alebo „úrad“), z ktorej vyplýva, že t. č. sa styk mal. detí s otcom upravený rozsudkom okresného súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX, nerealizuje od roku 2018. Dňa 21. 1. 2020 bolo realizované sociálne šetrenie v domácnosti starej matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o domácnosť, v ktorej je vytvorená detská izba pre mal. deti. S jej návrhom súhlasí aj jej manžel, ale zo zdravotných dôvodov sa konania nechce zúčastniť. Navrhovateľka naposledy videla mal. deti 1. 7. 2019. Podľa jej názoru sú ovplyvňované matkou. Mal. A. jej mal povedať, že chodí po úradoch a na otázku, odkiaľ má takú informáciu, matka priznala, že dávala mal. deťom čítať spis, preto mal. deti prestali chodiť k starým rodičom. Údajné poštvanie mal. detí matkou má byť nahraté na usb kľúči, priloženom v spise okresného súdu sp. zn. XEm/X/XXXX.
4. Následne dňa 11. 2. 2020 bol realizovaný rozhovor s matkou a mal. deťmi. Matka uviedla, že býva s mal. deťmi v rodinnom päťizbovom dome. Matka sa k návrhu vyjadrila, že mal. deťom nebude brániť v stretávaní s navrhovateľkou, ale chce aby sa k stretávaniu vyjadrili mal. deti. Ak by navrhovateľka nezasahovala do porozvodových vecí, matka je presvedčená, že komunikácia medzi rodičmi by bola lepšia. Mal. A. v rozhovore uviedol, že matka sa oňho vzorne stará, navštevuje X. D. S. Š. v A. W.. S otcom sa nestretáva, pretože sa s ním nechce stretávať. Otec im mal robiť (matke a mal. deťom) nepekné veci. O návrhu starej matky vie, kúsok z neho si aj prečítal. Nechce chodiť k starej mame, nemá k nej vytvorenú citovú väzbu, pretože píše veci (listy) na súdy a potom musí chodiť kvôli tomu so sestrou na úrad vypovedať a už ho to nebaví. Stará matka chodí tiež vyplakávať do školy, že jej chýbajú mal. deti. Nechce sa so starou matkou stretávať ani u L.. Q.Š. z Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej len „RPPS“).
5. Mal. B. v rozhovore spomenula, že býva s matkou a bratom a matka sa o ňu vzorne stará. Navštevuje X. D. S. Š. F. A. W.. S otcom sa rovnako nestretáva a ani sa s ním nechce stretávať. O podanom návrhu starej matky vie, ale nečítala ho. Nechce chodiť k starej matke, nemá k nej citovú väzbu, nechce k nej chodiť, pretože chodí vyplakávať do školy, že jej chýbajú, posiela im do školy pohľadnice a s bratom sa za to hanbí. So starou matkou sa rovnako nechce stretávať ani na RPPS u L.. Q.. Mal. deti počas rozhovoru sa zhodne vyjadrili, že nemajú záujem stretávať sa s navrhovateľkou pre ochladenie citových väzieb, čo dávali za vinu navrhovateľke, ktorá ich dostáva pre ne do nepríjemných situácií. Kolízny opatrovník záverom navrhol realizáciu odborného psychologického poradenstva na RPPS za účelom obnovy vzťahových väzieb medzi navrhovateľkou a mal. deťmi, pretože je v záujme mal. detí, aby nestratili citovú väzbu so starými rodičmi.
6. Okresnému súdu bolo 10. 3. 2020 doručené vyjadrenie navrhovateľky, ktoré spísala po nahliadnutí do súdneho spisu ako reakcia na vyjadrenia mal. detí. Matku mal. detí obvinila z klamstiev. Z vyjadrenia mal. detí podľa nej vidieť, že matka mal. deti vopred pripravila na pohovor. Poukázala na závery znaleckého dokazovania, ktoré sa robilo v skoršom konaní ohľadom striedavej starostlivosti, v rámci ktorého sa mal. deti vyjadrili, že otca majú radi chcú byť s ním ako doposiaľ. Rovnako sa vyjadrili u kolízneho opatrovníka v 4/2018. Poukázala na komunikáciu medzi otcom a mal. deťmi z 18. 10. 2018, z ktorej vyplýva, že sa tešili k otcovi. O 12 dní nastal zlom a mal. deti zrazu k otcovi ísť nechceli, pričom v tom čase matka prehrala spor o usporiadanie BSM, vymyslela a zrealizovala preto pomstu a mal. deti používa ako rukojemníkov. Ďalej opísala priebeh stretávania sa. Keď ešte mal. deti strávili čas u starých rodičov a k tomu navrhla vypočuť aj svedkov L.. R. W. a J. W.. K vyjadreniu predložila fotografie zachytávajúce mal. deti počas pobytu u starých rodičov, resp. otca, komunikácia prostredníctvom sms správ medzi otcom a mal. deťmi z 18. 10. 2018.
7. Dňa 29. 4. 2020 bolo súdu doručené ďalšie vyjadrenie navrhovateľky, v ktorom päť reagovala na rozhovor mal. detí z 11. 2. 2020. Opakovane obvinila matku, ktorá podľa nej ničí to, čo mali starí rodičia vybudované s mal. deťmi. Výrok o tom, že im otec robil zle mala mal. deťom nadiktovať matka. Inak si nevie vysvetliť, že mal. deti 4 roky chodili k otcovi a tešili sa k nemu, keby im robil nepekné veci. Matka v minulosti po odchode zo spoločnej domácnosti podala trestné oznámenie na otca, že ju týral, čo však nebolo v trestnom konaní preukázané. Mal. A. vtedy vypovedal, že nevidel otec udrieť matku alebo že by matka mala modriny. Videl len jedno sotenie, čo podľa navrhovateľky malo byť odstrčenie otca potom, ako mu matka kopla do rozkroku. V rámci znaleckého dokazovanie sa nepotvrdil syndróm týranej ženy.
8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 5. 5. 2020 bez prítomnosti matky, navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Poukázala na to, že k obmedzeniu styku s vnúčatami došlo potom, ako bola vypovedať na súde ohľadom usporiadania BSM. V súčasnosti styk neprebieha. Navrhovateľka sa zúčastnila niekoľkých preberaní mal. detí v rámci realizácie styku otca s mal. deťmi, kde bola zahrnutá množstvom nadávok. Matka ju označuje za „zrúdu, spodinu“ a tak isto aj jej otec. V minulosti matke viackrát pomáhala s výchovou mal. detí. Chodili k nej pravidelne aj cez prázdniny a každý večer v nedeľu až do 18. 10. 2018. Navrhovateľka sa 1. 7. 2018 zúčastnila preberania mal. detí otcom, počas ktorého mal. B. plakala a mal. A. jej povedal, že kvôli nej musí chodiť po súdoch a po sociálke vypovedať a na kriminálke, čo navrhovateľka poprela, pretože nikdy kvôli podaniam jej alebo otca neboli na týchto inštitúciách vypovedať. Boli vypovedať len v konaniach iniciovaných matkou, ktorá mal. deti v tejto otázke zavádzala a klamala. Po prerušení kontaktu s vnúčatami, keďže jej veľmi chýbali, navrhovateľka ich vyhľadala v novembri 2018 v škole. S mal. B. mala čas a išli sa spolu porozprávať do zborovne. Mal. A. to odmietol. Na začiatku roka 2019 išla navrhovateľka za mal. deťmi opäť do školy, pretože im chcela odovzdať balíčky od L. a T., avšak deti odmietli ísť, telefóny si vypli. Balíčky má doteraz u seba. Posielala mal. deťom taktiež pohľadnice do školy, na čo mal. deti reagovali, že sa za to hanbia. Ešte párkrát do školy telefonovala, avšak riaditeľ školy ju upozornil, že matka si nepraje, aby sa stretávala s vnúčatami a kvôli tomu jej ďalší styk neumožnia. V ďalšom kontakte s nimi nebola. Raz sa stalo, že jej manžel stretol mal. A. s jeho druhým starým otcom vo vestibule v B. a keď ho zbadali, tak sa ukryli na záchode. Mal. B. podľa nej trpí sociálnou fóbiou, čo údajne mala potvrdiť U.. Q.. 9. Otec na pojednávaní zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie k návrhu. Do konania o usporiadaní BSM styk prebiehal aj nad rámec upravený rozhodnutím súdu. K zmene došlo až po pre matku nepriaznivom rozhodnutí o usporiadaní BSM. Matka mala otcovi na povedať, že pokiaľ jej nezaplatí 30 000 €, tak mal. deti neuvidí, čo však odmietol. S podaným návrhom súhlasí, tento by však bol bezpredmetný, keby sa styk otca s mal. deťmi realizoval v rozsahu stanovenom rozhodnutím súdu. Výchovné prostredie u matky podľa neho nie je vhodné, pretože sa v rodine vyskytli psychické poruchy, pokusy o vraždu. Brat matky je vo výkone trestu odňatia slobody. 10. Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu 22. 6. 2020. Návrh starej matky vidí ako neopodstatnený a proti vôli mal. detí, ktoré sa odmietajú stretávať s otcom od 10/2018 a na podnet kolízneho opatrovníka absolvovali psychologické vyšetrenie U.. Q., ktorá uviedla dôvody, pre ktoré mal. deti odmietajú styk. Navrhovateľka spolu s otcom pri každom styku mal. deti stresujú a vydierajú. Matka poukazuje na zodpovednosť navrhovateľky za to, že sa s ňou mal. deti nechcú stretávať. Vyjadrenia navrhovateľky o ovplyvňovaní mal. detí matkou považuje za nepravdivé a ak by to aj bola pravda, niečo také by odhalilo psychologické vyšetrenie. Počas rozhovoru mal. detí s pracovníkom úradu matka nebola prítomná, nevedela aké budú mal. deťom položené otázky, preto ich ani nemohla ovplyvniť. Navrhovateľka s otcom podávajú opakovane podnety na úrad alebo políciu, kde napádajú nedostatočnú starostlivosť matky o mal. deti, v dôsledku čoho sa musí spolu s mal. deťmi opakovane dostaviť a vypovedať, z čoho sú mal. deti pod neustálym stresom a v napätí. V dôsledku toho dokonca prišla polícia prešetrovať stav do školy. Nič z týchto podaní sa však nikdy nepreukázalo. Mal. deti sú v kritickom pubertálnom veku, preto pociťujú veľkú hanbu a všetky tieto veci sú dôvodom ich odmietania styku. Navrhovateľka s otcom nekonajú v prospech mal. detí, ale útočia voči osobe matky. Navrhovateľka mal. deti nepozná a nevie čo majú radi, po čom túžia a nechápe, že sú to už veľké deti, ktoré si už vedia spraviť obraz o celkovej situácii a vedia rozlišovať úprimnosť a nátlak. Ohľadom trestného stíhania a v ňom realizovaného znaleckého dokazovania považuje matka za nepodstatné a vôbec to nesúvisí s podaným návrhom navrhovateľky. Matka zopakovala, že mal. deťom nebráni, ak sa s navrhovateľkou chcú stretnúť. Poukazuje taktiež na situáciu v škole, kde ich navrhovateľka navštívila bez vedomia a prítomnosti matky. Ich správanie voči navrhovateľke im v tom čase matka nemohla nadiktovať, ani nijako ovplyvniť, napriek tomu mal. deti nemali záujem stretnúť sa s navrhovateľkou. Matka nebráni prípadnému postupu, v ktorom by mal. deti boli k predmetu konania vypočuté na súde bez jej a navrhovateľkinej prítomnosti. 11. Okresnému súdu bola doručená správa RPPS z 18. 6. 2020, z obsahu ktorej vyplýva, že L.. Q. viedla individuálne rozhovory, v rámci ktorých navrhovateľka uviedla, že návrh podala na odporúčanie pracovníčok v Q. Š.. Negatívne hodnotila vplyv a výchovu matky vo vzťahu k mal. deťom a opakovane ju obvinila z bránenia styku mal. deťom s otcom a jeho rodinou. Otec kontaktoval psychologičku len telefonicky a c rozhovore opätovne obvinil matku z manipulácie mal. detí voči nemu a jeho rodičom. Matka sa nedostavila na pohovor bez ospravedlnenia. 12. Ďalšie pojednávania sa uskutočnilo 23. 6. 2020, na ktorom matka predložila správy od U.. Q. z 21. 12. 2018, u ktorej boli mal. deti vyšetrené a v ktorých konštatovala, že v prípade mal. B. sa
jedná o senzitívnejší, detskejší typ. Emocionálne fixovaná na matku a brata. V projektívnej technike otca vytesňuje. Pri vysvetlení potreby oboch rodičov pripúšťa kontakt s otcom, ale nie v tomto období. V prežívaní bola zistená zvýšená hladina úzkostlivosti, naznačené obavy z opakovaných konfrontácii rodičov. Záverom konštatovala sekundárnu neurotizáciu pri emocionálnom preťažovaní a frustrácii. U mal. A. taktiež konštatovala možný rozvoj sekundárnej neurotizácie pri pretrvávaní okolností. Vzťah s otcom zhodnotil ako nenaplňujúci, s nedostatočným záujmom voči jeho osobe. Ich komunikácia je skôr formálna, bez bližšieho emocionálneho záujmu, čisto len s výčitkami. Nevylúčil kontakt v budúcnosti, ale nateraz odmieta styk s otcom. Matka predložila taktiež úradný záznam z 27. 11. 2018, kedy sa vykonal pohovor sociálnych pracovníkov úradu s mal. deťmi bez prítomnosti matky. Mal. A. sa v rámci neho vyjadril, že otcovi sa bál povedať, že k nemu nechce chodiť. Nudí sa u neho, nemá u neho čo robiť. Keby chcel byť s nami, tak sa mu venuje, ale on sa s nimi nerozpráva, nechce s nimi byť, raz za čas sa niečo opýta „ako bolo v škole“, keď je u otca, tak si spraví so sestrou úlohy, hrajú sa spolu, pozerá televízor alebo ide von. Otec sa s nimi neučí a nemá ho rád. Lepšie vychádza so starou matkou. Otec naňho stále tlačí a vyčíta, prečo uňho neboli a prečo k nemu nechcú ísť. Mal. B. taktiež opísala, že keď je u otca, tak sa im nevenuje a voľný čas spolu netrávia. Keby sa im viac venoval, bolo by to možno iné. Stále na nich tlačí a vypytuje sa, prečo k nemu nechcú chodiť. Napokon matka predložila viaceré fotografie mal. detí z Vianoc r. 2019, príp. iných aktivít, ktorými preukazuje, že mal. deti nie sú ani hladné ani roztrhané. Napokon predložila emailovú komunikáciu s U.. W., U.., L.. Q. a U.. Q., v ktorých nepotvrdili, že by vo svojich odborných záveroch v minulosti konštatovali, že mal. B. trpí sociálnou fóbiou. 13. Matka poprela tvrdenia navrhovateľky o 12 ročnom intenzívnom kontakte navrhovateľky s mal. deťmi. Takýto intenzívny kontakt nikdy neprebiehal. Navrhovateľka sa nepodieľala na ich výchove, nebola s nimi nikdy doma, keď boli choré. Nanajvýš boli jedenkrát v lete cez prázdniny u navrhovateľky. Okrem toho sa styk obmedzoval iba na formálne návštevy približne štyrikrát do roka. Pokiaľ ide o sms komunikáciu, ktorou argumentovala navrhovateľka, ktorá mala prebehnúť dva týždne pred prerušením styku s navrhovateľkou, mal. deti odpovedali na sms otca, pretože už vedeli, že bude prebiehať styk s otcom. Boli vo veľkom strese a v prípade, že by neodpovedali, otec by na nich zase vyvíjal veľký psychický nátlak. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie matka mal. detí uviedla, že k otázke otca s mal. deťmi už prebehlo znalecké dokazovanie, síce pred štyrmi rokmi, nie je ochotná platiť a podieľať sa na trovách ďalšieho znaleckého dokazovania. Poukázala na to, že problémy v otázke styku otca s mal. deťmi trvajú už vyše 5 rokov. Pokiaľ ide o psychologický posudok, ktorý spomínal otec mal. detí o psychickom stave alebo zdraví matky mal. detí, táto uviedla, že tento psychologický posudok je z obdobia, keď boli ešte manželia, kde dochádzalo zo strany otca mal. detí voči jej osobe k psychickým aj fyzickým útokom. Ďalej poukázala na to, že prebehlo aj v tom čase znalecké dokazovanie v otázke, či trpí syndrómom týranej ženy, čo však dopadlo negatívne. Ďalej poukázala na to, že to bolo v období vysokého psychického vypätia. Bolo to v čase, keď dostávali sa s otcom mal. detí do konfliktov a vzhľadom k tomu, že ešte neboli rozvedení nebola ani upravená otázka práv a povinností k mal. deťom, tak sa stávalo, napr. že otec si zobral deti zo školy. Matka nevedela kde sú, boli celý víkend u navrhovateľky, pričom mal. deti aj keď vedeli, že im matka volá, tak im nebolo umožnené s matkou telefonovať. V takomto strese boli mal. deti a matka ich musela hľadať prostredníctvom polície, avšak jej bolo povedané, že vzhľadom k tomu, že ešte nie sú rozvedení a nie je upravená otázka úpravy práv a povinností k mal. deťom, tak jej polícia nevedela pomôcť. Matka poprela tvrdenia navrhovateľky, že k obmedzeniu styku s deťmi došlo po prehratom spore o vyporiadanie BSM, pretože uvedené súdne konanie ešte nie je ukončené. Pojednávanie bolo v mesiaci september 2018 s tým, že k obmedzeniu styku s otcom došlo až koncom októbra, t. j. 28. 10. 2018 a nie hneď po súdnom pojednávaní. Bolo to dôsledkom konfliktu, ktorý vznikol pri preberaní a odovzdávaní mal. detí, ktorý vznikol z toho dôvodu, že v tom čase boli prázdniny, bol utorok, kedy mali byť u otca od 16.00 hod. Matka požiadala otca, vzhľadom k tomu, že boli prázdniny a mali iný program, aby si otec styk preložil na iný deň, avšak otec neodpovedal na sms. O 16.00 hod. ho čakali na mieste, kde sa mal styk realizovať. Otec o 16.01 hod. neprišiel, teda neprišiel v čase, ktorý bol stanovený súdnym rozhodnutím, preto s mal. deťmi odišla. Následne otec o 16.05 hod. volal a dožadoval sa styku. S otcom pritom bývajú neďaleko seba a podľa jej názoru meškanie otca bolo účelové. Potom boli zavolaní policajti, bol veľký cirkus, mal. deti boli vo veľkom strese a vtedy prvý raz zistili, že keď povedia, že nejdú na realizáciu styku, tak už ísť nemusia. Vtedy sa to v nich zlomilo a odvtedy styk neprebiehal. 14. Následne prebiehal aj pohovor na úrade, počas ktorého mal. deti priamo vyjadrili svoj názor. Následne sa stará matka dožadovala styku s deťmi v priestoroch ich školy s tým, že mal. A. odmietol ísť za ňou a mal. B. súhlasila za prítomnosti zástupkyne riaditeľa školy a hoci stará matka prišla z dôvodu, že im chce odovzdať mikulášske balíčky, žiadny balík mal. deti nedostali. Celé konanie na návrh
navrhovateľky je len účelové a manipulatívne. Matka nemá dôveru v starostlivosť navrhovateľky o mal. deti. 15. Otec namietal, že správy predložené matkou od U.. Q. sú z pred dvoch rokov. Disponuje úradným záznamom, v ktorom je uvedené, že sa matka nachádza na dolnej hranici populačného priemeru, čo sa týka psychiky a IQ. Navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru detskej psychológie za účelom zistenia postoja mal. detí k starým rodičom. Navrhovateľka uviedla, že sa bojí sa o mal. A., ktorý pri realizácii styku s otcom zakričal, že sa zabije, s čím oboznámila aj L.. Q. a prehrala jej aj zvukový záznam, ktorý si otec pri preberaní dieťaťa urobil. Pri ďalšom realizovaní styku sa mal. B. celá triasla. Matka na to reagovala, že uvedenú nahrávku má k dispozícii a mal. A. nič také nepovedal, čo po jej vypočutí potvrdili aj zamestnanci úradu. Mal. deti boli vystresované z tohto, že otca čakali vonku desať minút v nepriaznivom počasí. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, poukázala na to, že k otázke vzťahu otca s mal. deťmi už prebehlo znalecké dokazovanie, síce pred štyrmi rokmi, nie je ochotná platiť a podieľať sa na trovách ďalšieho znaleckého dokazovania. Poukázala na to, že problémy v otázke styku otca s mal. deťmi trvajú už vyše 5 rokov. Pokiaľ ide o psychologický posudok, ktorý spomínal otec mal. detí o psychickom stave alebo zdraví matky mal. detí, táto uviedla, že psychologický posudok je z obdobia, keď boli ešte manželia, kde dochádzalo zo strany otca voči jej osobe k psychickým aj fyzickým útokom. 16. Podľa matky k obmedzeniu styku s otcom došlo až koncom októbra t. j. 28. 10. 2018. Teda nebolo to hneď po súdnom pojednávaní. Bolo to dôsledkom konfliktu, ktorý vznikol pri preberaní a odovzdávaní mal. detí, ktorý vznikol z toho dôvodu, že v tom čase boli prázdniny, bol utorok, kedy mal mať mal. deti otec od 16.00 hod. Matka požiadala otca, vzhľadom k tomu, že boli prázdniny a mali iný program, aby si otec styk preložil na iný deň, avšak otec neodpovedal na sms a preto ho o 16.00 hod. čakali na mieste, kde sa mal styk realizovať. Keďže otec o 16.01 hod. neprišiel, teda neprišiel v čase, ktorý bol stanovený súdnym rozhodnutím s mal. deťmi odišli. Následne otec o 16.05 hod. volal a dožadoval sa styku. Otec pritom býva v tej istej obci neďaleko matky a podľa jej názoru meškanie otca bolo účelové. Potom boli zavolaní policajti, mal. deti boli vo veľkom strese a vtedy prvý raz zistili, že keď povedia, že nejdú na realizáciu styku, tak už ísť nemusia. Vtedy sa to v nich zlomilo a odvtedy styk neprebiehal. Následne sa stará matka dožadovala styku v priestoroch základnej školy, ktorú deti navštevovali a hoci stará matka prišla s tým, že im chce odovzdať mikulášske balíčky žiadny balík nedostali. K výhradám zo strany navrhovateľky a otca, že matka oboznamuje mal. deti s obsahom súdneho spisu uviedla, že mal. deťom umožnila oboznámiť sa iba s tou časťou, ktoré sa ich týkali. 17. Navrhovateľka doručila 2. 7. 2020 časti záverov zo znaleckých posudkov, resp. výsluchu, realizovaných v trestnom konaní, v ktorých sa má uvádzať, že úroveň intelektových schopností matky sa nachádza v dolnom pásme populačného priemeru. Niektoré vyjadrenia matky majú pôsobiť preexponovane a vierohodnosť opisu emocionálne nasýtených udalostí môže byť oslabená. U matky nebol zistený syndróm týranej ženy a časť záznamu z výsluchu mal. A., v ktorej sa nachádza časť, keď vypovedal, že videl jedno sotenie matky otcom a nevidel, že by ju bil. Taktiež vypovedal, že keď sú s otcom, tak je niekedy u neho prítomná aj stará matka. 18. Okresnému súdu bola doručená správa z poradenského procesu z 21. 8. 2020, v ktorej psychologička L.. Q. uviedla, že s mal. deťmi boli realizované tri stretnutia individuálne s každým dieťaťom samostatne. Mal. deti so starými rodičmi v kontakte neboli cca. 1,5 roka. Navrhovateľku považujú za osobu pracovitú, ktorá sa vedela o nich postarať, vie byť milá, ale zároveň je falošná, rieši všetko poza chrbát a klame. Prekáža im, ako ubližuje matke a tým ubližuje aj im. Mal. deti nevedia pochopiť, prečo navrhovateľka podala predmetný návrh na stretávanie sa s nimi, návrh považujú za „blbosť“. Podľa ich názoru by sa mal viac o kontakt s nimi snažiť otec, pretože je ich rodič, nie navrhovateľka, ktorá im veľmi nechýba. Nechcú sa s ňou stretnúť ani na 3 hodiny, už vôbec nie tráviť s ňou celý víkend. Vyjadrili obavu, že ak súd rozhodne o styku, bude sa opakovať situácia ako s otcom, konflikty, policajti, natáčanie .... a to nechcú. Zdôrazňovali, že teraz majú pokoj a to im vyhovuje, pretože od rozvodu rodičov zažívali samé problémy a konflikty. V rozhovore zdôrazňovali, že matka im nikdy nezakazovala kontakt ani s otcom, ani so starými rodičmi. L.. Q. zhodnotila, že mal. deti k návrhu zaujímajú negatívny postoj. Nachádzajú sa v období dospievania a toto by starí rodičia nemali opomenúť. Po dlhodobejšom prerušení kontaktu starých rodičov s deťmi a postupom času aj spätným hodnotením vzťahov v rodine uprednostňujú mal. deti skôr styk s otcom ako so starými rodičmi. Pri kontakte s otcom, budú v kontakte aj s nimi. Citlivo vnímajú osočovanie matky a akýkoľvek útok na jej osobu vnímajú negatívne. Ich predstava hľadania riešenia obnovenia kontaktu je iná ako hľadať riešenie cestou súdu. Očakávajú skôr zmenu zo strany otcovej rodiny, pokojnú komunikáciu, rešpektovanie ich názoru a postoja a akceptovanie matky ako rodiča, ktorý sa o nich stará.
19. Dňa 3. 9. 2020 a 12. 11. 2020 sa uskutočnili ďalšie pojednávania vo veci, na ktorom účastníci konania v podstatnej miere len zopakovali svoje doterajšie vyjadrenia. Navrhovateľka vyjadrila zhrozenie z vyjadrenia mal. detí na RPPS a obvinila mal. B., že nehovorila pravdu, že boli len doma, pretože boli aj u bratrancov a podľa nej sa buď bála alebo bola zmanipulovaná. Údajne trpí sociálnou fóbiou, čo konzultovala so štyrmi psychológmi, ale matka odmieta podrobiť mal. Karolínu príslušnému lekárovi, aby ju vyšetril. Otec sa naopak vyjadril, že závery L.. Q. uvedené v jej správe nepovažuje za pravdivé. Uvádza sa v nej, že by mal riešiť styk s mal. deťmi, ale matku mu bráni v jeho realizácii. Podľa neho sú mal. deti manipulované. 20. Navrhovateľka doručila 18. 9. 2020 súdu ďalšie svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že po poslednom pojednávaní sa u nej prejavili vážne zdravotné problémy a podľa odporúčania lekára sa má vyhýbať stresovým situáciám. Ohľadom situácie s mal. deťmi komunikovala uvedenú záležitosť s odborníkmi a bolo jej odporúčané, aby netrvala na znaleckom dokazovaní a mal. deti tak zbytočne nevystavovala stresu. Navrhovateľka tak dosiahne iba väčšiu nenávisť voči jej osobe, pretože ich na to matka pripraví. Poukazuje aj na závery psychologických vyšetrení predovšetkým mal. B. u ktorej bola zvýšená hladina úzkosti a ničí to jej psychické zdravie. Navrhovateľka je presvedčená, že mal. deti už nemusia opakovane vypovedať, keďže už povedali svoj názor 21. 6. 2018 na úrade, keď vypovedali ohľadom striedavej osobnej starostlivosti, že otca majú radi, považuje za nespravodlivé, aby nevinní platili značnú sumu za to, čo sami nespôsobili a odmieta platiť preddavok na znalecké dokazovanie. Podľa jej názoru je potrebné vyšetriť matku, ale to ponecháva na zvážení súdu. Navrhovateľka je toho názoru, že súd aj bez znaleckého dokazovania vie rozhodnúť o jej návrhu a pomôže tak mal. deťom. Ako prílohy k vyjadreniu predložila správu úradu z 21. 6. 2018 vypracovanú v konaní sp. zn. 22P/3/2018, kde sa mal. A. vyjadril, že so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, ale otca má rád a chce aby to ostalo ako doteraz a v rovnakom smere sa vyjadrila aj mal. B.. 21. Okresný súd za účelom doplnenia dokazovania si vyžiadal od OR PZ v Ž. M. W. znalecké posudky, ktorými bola v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby vyšetrená matka, a to psychológom L.. Q. v znaleckom posudku č. 7/2015. V záveroch tohto znaleckého posudku sa uvádza, že úroveň intelektových schopností sa nachádza v dolnom páse populačného priemeru a verbálne schopnosti sú na vyššej úrovni. Kapacita pamäťových schopností je nadpriemerná. Myslenie je koherentné, bez zistených porúch. Osobnosť matky je zvýšene senzitívna so zníženou frustračnou toleranciou. Je schopná podať vierohodnú výpoveď, niektoré jej vyjadrenia však pôsobia preexponovane. Vierohodnosť popisovania emocionálne nasýtených udalostí môže byť oslabená. Neboli u nej zistené sklony ku sugestibilite, či manipulovateľnosti. Neboli u nej zistené symptómy závažného psychického ochorenia. 22. V tom istom trestnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok psychiatrami L.. Q. a L.. B. Č.. XX/ XXXX J. Č.. X/XXXX, ktorí skúmali duševný stav matky. Z ich záverov vyplývajú tieto zistenia: u matky nezistené úzkostné a depresívne prejavy, prítomné hypersenzitívne prežívanie negatívnych zážitkov s oslabenou odolnosťou voči stresu. Suicidálne úvahy neprítomné, myslenie je bez bludných obsahov, bez obsesii, nezistené halucinácie, pseudohalucinácie, ilúzie a pseudoilúzie. Pozornosť ako aj mnestické (pamäťové) schopnosti bez porúch. V sociálnych interakciách je ústretová a nekonfliktná. Z uvedeného teda vyplýva, že u matky nebola zistená žiadna duševná choroba alebo porucha. 23. S pripojených spisov okresného súdu boli zistené tieto skutočnosti. Matka iniciovala konanie o výkon rozhodnutia vedený pod sp. zn. XEm/X/XXXX, ktorý podala z dôvodu, že otec pravidelne mešká na styk, nedodržiava miesto odovzdania mal. detí a tým neustále porušuje styk tak, ako bol upravený rozsudkom okresného súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX z 6. 5. 2015. V uvedenom konaní obaja rodičia doložili do spisu obrazovo-zvukový záznam zachytávajúci odovzdanie mal. detí otcovi. Uznesením okresného súdu z 13. 1. 2020 č. k. XEm/X/XXXX-XXX, bol zamietnutý návrh matky a návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. 6. 2020 č. k. XXCoE/XX/XXXX-XXX bolo odvolanie otca proti uzneseniu okresného súdu z 13. 1. 2020 č. k. XEm/X/XXXX-XXX odmietnuté. V konaní vedenom pod sp. zn. XXP/X/XXXX sa matka návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne zakázal styk otca s mal. deťmi do vyriešenia situácie. Okresný súd uznesením č. k. XXP/X/XXXX-XX z 18. 2. 2019 návrh matky zamietol. V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. XXP/X/XXXX sa otec domáhal zverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti. Okresný súd rozsudkom z 22. 6. 2018 č. k. XXP/X/XXXX-XX bol návrh otca zamietnutý a tento rozsudok bol potvrdený ako vecne správny rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 11. 2018 č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX. V konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XX/XXXX bol podaný návrh matky na zvýšenie výživného o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom z 6. 12. 2017 č. k. XXP/XX/XXXX-XXX tak, že návrhu matky súd čiastočne vyhovel. 24. V konaní vedenom pod sp. zn. 18P/74/2015 sa otec domáhal zverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti. V tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok U.. W. Č.. XX/XXXX, v ktorom znalkyňa
posudzovala osobnosť rodičov aj mal. detí. V prípade otca bolo zistené, že jeho neverbálna zložka intelektu je v pásme mierneho podpriemeru. Výchovné pôsobenie otca na mal. deti je skôr indiferentné bez formatívneho podporného alebo pomáhajúceho aspektu. V prípade matky bolo zistené, že situácia ohľadom rodiny ju znepokojuje, nechce pristúpiť na kompromis, znášať znepokojujúce a ubíjajúce napätie. Taktiež boli zistené nevýrazné výchovné stratégie k mal. deťom s výnimkou podnecovania ich verbálnych prejavov. Naznačené je vnímanie detí a rodičov ako navzájom si rovných, pričom tento postoj môže viesť k preťažovaniu mal. detí tlakom na rozhodovanie a zodpovednosť. Mal. A. má dobrý vzťah k sestre a dobre rovesnícke vzťahy, chcel by, aby otec nefajčil. U mal. B. bola zistená narušená rodinná identita. Mal. deti preferovali výchovné prostredie matky, ku ktorej mali bližší vzťah. Výsledky vyšetrenia mierne favorizovali matku ako vhodnejšieho rodiča pre osobnú starostlivosť mal. detí. 25. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 26. Podľa § 25 ods. 5 ZKR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
27. Podľa § 26 ZKR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
28. Podľa § 37 ods. 2 písm. a) ZKR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu. 29. Na základe vykonaného dokazovania, vrátane skutočností známych z pripojených spisov okresného súdu, dospel súd k záveru, že návrh starej matky toho času nie je dôvodný. Ustanovenie § 25 ods. 5 ZR je možné aplikovať na tie prípady, keď mal. deti viaže silná citová väzba s tzv. blízkymi osobami, napríklad starými rodičmi (súrodencami a pod.), avšak kontakt a stretávanie sa s nimi nie je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ale sú obmedzované a minimalizované zásahom iných osôb, s ktorými dieťa žije. Blízke osoby na rozdiel od rodičov nemajú zákonné právo na styk s maloletým dieťaťom. Súd však musí v konaní o úpravu styku dieťaťa s príbuznými osobami skúmať, či takáto úprava je v záujme dieťaťa, či si to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovému strádaniu a či by bol rozvoj dieťaťa najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránky ohrozený, pokiaľ by mu nebolo umožnené stretávať sa napr. so starými rodičmi. 30. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať najlepší záujem mal. detí, ktorý je prvoradý a vyplýva z čl. 5 ZKR. Je nepochybné, že je v záujme mal. detí, aby sa vytvárali a rozvíjali ich vzťahové väzby aj s príbuznými, medzi ktorých nepochybne patria starí rodičia. Úprava styku mal. detí s príbuznými predstavuje zásah do rodičovských práv a povinností, pretože počas realizácie tohto styku preberajú osobnú starostlivosť o mal. deti príbuzné osoby. V tomto konkrétnom prípade súd zistil, že dlhodobo absentuje styk mal. detí s otcom, ktorý sa nerealizuje od októbra 2018 až doposiaľ. Preto bolo potrebné v prvom rade skúmať, či je v najlepšom záujem mal. deti takýto styk vôbec upraviť. Bez toho, aby bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, mal súd dostatok dôkazov, predovšetkým predložené správy od psychológov, u ktorých boli mal. deti vyšetrené, resp. vypočuté, ktorí zisťovali názor mal. detí a pri jeho zisťovaní nekonštatovali možnú manipuláciu zo strany matky. U matky ani v minulosti v rámci skúmania duševného stavu neboli zistené sklony k manipulatívnosti. Otec, rovnako ako navrhovateľka, podozrieval matku za manipulácie mal. detí už v minulosti. V tomto smere poukazuje okresný súd na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 11. 2018, č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX, v ktorom konštatoval (bod 14. odôvodnenia), že tieto obvinenia matky z manipulácie hodnoverným spôsobom nepreukázal, rovnako ako zanedbávanie starostlivosti matky o mal. deti. Každý výsluch mal. detí bol vedený v neprítomnosti matky, pričom okresný súd je
presvedčený, že ak by matka akokoľvek názor mal. detí ovplyvňovala, táto skutočnosť by bola zistená už v rámci prvého psychologického vyšetrenia. Okresný súd ďalej zdôrazňuje, že mal. deti sú vo veku, kedy vedia slobodne a bez nátlaku vyjadriť svoj názor, pričom sa vyjadrili jednoznačne, že toho času sa s navrhovateľkou nechcú stretávať. Mal. deti sa taktiež vyjadrili, že pozornosť zo strany otca počas styku bola nedostatočná a postupom času, ako mal. deti viac dospievali, zmenili názor na prebiehajúci styk, ktorý im prestal vyhovovať. V dôsledku nevykonávania styku s otcom sa prerušil kontakt aj s navrhovateľkou, teda starou matkou zo strany otca. 31. Okresný súd ďalej poukazuje na ust. § 116 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. Uvedenú informačnú povinnosť súd môže naplniť prostredníctvom kolízneho opatrovníka alebo aj prostredníctvom samotných rodičov. Vzhľadom na vek mal. detí považuje súd za správne, že matka mal. deťom oboznamuje podstatnú časť obsahu konania, ktorá sa ich priamo týka, pretože by ich o týchto skutočnostiach oboznámil priamo súd alebo kolízny opatrovník. Z týchto dôvodov považuje tvrdenia navrhovateľky a otca, že matka mal. deťmi manipuluje, ak ich oboznamuje s časťami spisu, za absurdné. Nie je predsa možné mal. deti ovplyvniť tým, že si prečítajú, akým spôsobom a čoho sa domáha navrhovateľka a aký má k tomu postoj otec. Navrhovateľka a otec sa v rámci svojich podaní adresovaných súdu alebo úradu majú vyjadrovať s vedomím, že o týchto podaniach budú upovedomené aj mal. deti. 32. Okresný súd považoval za potrebné oboznámiť sa s doterajším priebehom styku mal. detí s otcom, pričom zistil, že spôsob, akým styk otca s mal. deťmi prebiehal, predstavoval pre mal. deti otrasný zážitok, ktorý zanechal dôsledky na ich psychickom stave. Mal. deti v rámci pohovoru uviedli, že takýto styk už nechcú zažiť, ak si rodičia počas neho styk nahrávajú na telefón, volajú políciu, prípadne riešia vzájomný konflikt. Za danej situácie preto súd nevzhliadol dôvod na úpravu styku navrhovateľky s mal. deťmi, ktoré sú po traumatických zážitkoch spojených s doposiaľ problematickým, ba až nedôstojným priebehom styku, ktorý sa riešil aj v rámci konania sp. zn. XEm/X/XXXX, s ktorým sa okresný súd podrobne oboznámil, vrátane obrazovo-zvukových záznamov v ňom pripojených vyhotovených oboma rodičmi uložených na usb kľúčoch, zachytávajúcich odovzdávanie deti počas styku. Z týchto záznamov vidieť, že proces, akí podstúpili pri ich odovzdávaní otcovi zo strany matky, je absolútne nevhodný pre mal. deti zo strany oboch rodičov. Mal. deti boli pri tomto styku natáčané na mobilný telefón oboma rodičmi, bola volaná polícia, pričom mal. deti počas ich odovzdávania otcovi stáli na dvore pred domom matky medzi rodičmi ako na šibenici alebo na poprave. Žiaden z rodičov sa mal. deťom neprihováral s cieľom pomôcť im ľahšie prekonať napätú situáciu, naopak kričali na seba navzájom, aby si otec mal. deti prevzal, resp. aby mu ich matka vydala a popritom otec pasívne čakal v motorovom vozidle, kým mal. deti nenastúpia. Súd zaznamenal reakciu mal. A. na vypätú situáciu, avšak zo žiadnej priloženej nahrávky nevyplýva, že by uviedol slová „zabijem sa“. Naopak, žiadal, aby mu už rodičia dali pokoj a mal. Karolína sa vyjadrila, že s otcom nechce odísť. Následne obe mal. deti odišli späť do domu. Po takýchto traumatizujúcich zážitkoch je úplne pochopiteľné, ak sa mal. deti vyjadria aj pred psychologičkou L.. Q., že akúkoľvek úpravu styku odmietajú. S takouto úpravu by mali spojenú tú skutočnosť, že by sa navrhovateľka mohla dožadovať prostredníctvom návrhu na výkon rozhodnutia nútenej realizácie styku, ak by ho mal .deti naďalej odmietali a opakovane by sa podrobovali rovnakým zážitkom, ktoré si zažili pri realizácii styku s otcom. 33. Aj v konaní vedenom pod sp. zn. XEm/X/XXXX, okresný súd konštatoval, že nebolo zistené, že by matka mal. deti na styk nepripravila. Okresný súd však v tomto smere považuje za potrebné uviesť, že príprava mal. dieťaťa nespočíva len v tom, že matka mal. deti oblečie, zbalí nevyhnutné veci a postaví ich pred dom. Takouto prípravou sa rozumie aj duševná príprava tak, aby sa odovzdanie a prevzatie dieťaťa zaobišlo bez traumatizujúcich emócií pre dieťa aj ostatné zúčastnené osoby. V tomto smere si matka neplnila uvedenú povinnosť, nevhodným spôsobom postavila zodpovednosť na rozhodnutí mal. detí, čo jej bolo vytýkané aj v znaleckom posudku od U.. W., U.. Predmetom tohto konania však nie je riešenie problémového styku mal. detí s otcom, tieto skutočnosti súd uvádza len pre pochopenie súvislostí, prečo sa mal. deti vyjadrili, že sa s navrhovateľkou odmietajú stretávať, prečo by akákoľvek úpravy styku s navrhovateľkou nebola v ich záujme. 34. V prípade, že by súd upravil realizáciu styku s navrhovateľkou, je evidentné, že túto úpravu by neakceptovali. Mal. deti prejavili záujem, aby sa opätovne obnovil styk s otcom a je pre nich nepochopiteľné, že namiesto iniciatívy zo strany otca o obnovenie styku, túto iniciatívu prevzala navrhovateľka, ktorá sa kontaktu s mal. deťmi domáhala dokonca v školskom zariadení počas vyučovacieho procesu. Tento zážitok mal. deti taktiež popísali ako traumu a pociťovali hanbu za správanie sa navrhovateľky.
35. Z vyjadrení mal. detí tak vyplýva, že nemajú záujem o styk, ktorý by prebiehal cestou súdu, resp. núteným spôsobom, ale naopak žiadajú aby prebiehal dobrovoľne, pozvoľne a aby sa rešpektoval ich názor. Z viacerých vyjadrení navrhovateľky a otca mal súd preukázané, že tento názor mal. detí absolútne nerešpektujú, opakovane označili mal. deti za zmanipulované matkou, napriek tomu, že sú im známe závery znaleckých posudkov ohľadom duševného stavu matky, z ktorých jednoznačne vyplýva, že u matky neboli zistené žiadne známky manipulovateľnosti. Dokonca navrhovateľka obvinila mal. B. z klamstva, či opakovane bez akýchkoľvek dôkazov označila mal. B. ako osobu trpiacu sociálnou fóbiou, pričom takýto záver nekonštatovala ani znalkyňa U.. W., ani psychologičky L.. Q. a U.. Q., ktoré vyšetrovali resp. viedli pohovor s mal. deťmi. Okresnému súdu neušlo pozornosti, že týmto argumentom operoval otec už v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/X/XXXX, kde rovnako ako navrhovateľka, ničím nepreukázal svoje tvrdenia. 36. Otec opakovane žiadal vykonať znalecké dokazovanie za účelom vyšetrenia súčasného postoja mal. detí k navrhovateľke. Navrhovateľka vo svojom poslednom písomnom vyjadrení naopak žiadala znalecké dokazovanie nevykonať z dôvodu, že tento stav nezapríčinila a odmieta znášať náklady takéhoto dokazovania ako aj s poukazom na to, že mal. deti si už vytrpeli dosť. Okresný súd sa priklonil k názoru navrhovateľky v tom smere, že mal. deti boli podrobené opakovane viacerým vyšetreniam a pohovorom u odborníkov, preto upustil od vykonania znaleckého dokazovania, pretože už z doposiaľ vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva príčina, pre ktorú mal. detí odmietajú styk s navrhovateľkou. V rámci vykonaných pohovorov s psychologičkou L.. Q.Š. sa jednoznačne vyjadrili, že im prekáža, ako navrhovateľka opakovane útočí na matku, čo považujú za útok na svoju osobu. Navrhovateľka im nechýba, nechcú sa s ňou stretávať ani na tri hodiny a už vôbec nie v navrhovanom rozsahu. Opakovane sa taktiež vyjadrili, že im matka nikdy nezakazovala kontakt ani s otcom ani so starými rodičmi. Z tohto dôvodu je potrebné rešpektovať názor mal. detí, ktoré sú vo veku, kedy ho vedia samostatne a slobodne vyjadriť. Zároveň okresný súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) P. F.. M. (č. 14833/08 z 2. 3. 2010), v ktorom konštatoval, že nie je porušením čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ak si súd v konkrétnom prípade pri rozhodovaní o otázke styku s dieťaťom a jeho zverenia do starostlivosti nevyžiada znalecký posudok. 37. Navrhovateľka sa domáhala vyšetrenia matky, z akého dôvodu tento dôkaz navrhovala a ako súvisí s predmetom konania, navrhovateľka nevysvetlila. Každopádne súd tento dôkaz nevykonal, pretože duševný stav matky bol dôkladne vyšetrený znalcami z odboru psychológie a psychiatrie v trestnom konaní a ktorých závery považuje naďalej za aktuálne nemá žiaden dôvod spochybňovať ich správnosť. Okresný súd rovnako nevykonal výsluch svedkov navrhnutých navrhovateľkou, ktorí mali vypovedať, ako v minulosti mal. deti trávili čas u starých rodičov, príp. iných príbuzných, pretože to nepovažoval za účelné. Pre rozhodnutie v tomto konaní nie je podstatné, akým spôsobom mal. deti trávili čas u starých rodičov pred rokov 2018, kedy mal. deti zmenili svoj postoj a odmietali styk s otcom. Okresný súd rozhoduje podľa stavu, ktorý je aktuálny v čase vyhlásenia rozsudku. Matka okrem toho nespochybnila, že v minulosti mal. deti netrávili čas u starých rodičov a táto otázka v konaní ani nebola sporná. 38. Otec v konaní spochybňoval závery psychologičky U.. Q. z dôvodu, že ide o vyšetrenia realizované v roku 2018, sám však vo svojich vyjadreniach odkazoval na znaleckého posudky staršieho dáta. Okresný súd zdôrazňuje, že znaleckého posudky a psychologické vyšetrenia realizované v skorších konaniach, ktoré boli doplnené o zistenie názoru mal. detí a realizáciu poradenského procesu vedeného psychologičkou, dáva dostatočný základ na to, aby súd hodnoverne vyhodnotil súčasnú situáciu bez potreby ďalšieho znaleckého dokazovania a plynutím času nedochádza automaticky k zníženiu ich hodnovernosti a dôkaznej sily. Pokiaľ otec poukazuje na to, že sa matka nachádza na dolnej hranici populačného priemeru, čo sa týka psychiky a IQ, súd otcovi pripomína, že nevhodným spôsobom interpretuje závery znaleckého posudku vytrhávaním určitých informácií z kontextu. V znaleckom posudku č. XX/XXXX, vypracovaného v konaní sp. zn. XXP/XX/XXXX, znalkyňa posudzovala osobnosť rodičov aj mal. detí a v prípade otca bolo zistené, že jeho neverbálna zložka intelektu je v pásme mierneho podpriemeru, čo otca, rovnako ako matku, žiadnym spôsobom nediskvalifikuje z poskytovania starostlivosti mal. deťom. 39. Za daného stavu je nevyhnutné, aby obaja rodičia upustili od vzájomných hádok, prestali si vyčítať veci z minulosti a pre najlepší záujem mal. detí obnovili svoj vzájomný vzťah bez konfliktov, pretože je potrebné si uvedomiť, že takáto situácia ubližuje predovšetkým mal. deťom, čo môže zanechať trvalé následky na ich psychickom zdraví. Vzájomné rodičovské vzťahy komplikuje vzájomná zatrpknutosť, výčitky a téma usporiadania BSM. Táto atmosféra medzi rodičmi vplýva na psychiku mal. detí. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi je nedostatočná a nekonštruktívna, čo je odrazom ich neschopnosti a neochoty pochopiť jeden druhého, prijať minulosť aj súčasný stav a pokúsiť sa v záujme mal. detí trvalejšie zmeniť kvalitu vzájomného vyladenia voči druhému rodičovi od
negatívneho k pozitívnemu. Obaja rodičia pritom disponujú pozitívnymi vlastnosťami, ktorých prítomnosť bola deklarovaná prostredníctvom znaleckého dokazovania a na ich základe môžu budovať nový bezkonfliktný vzťah v záujme zachovania zdravého prostredia potrebného pre vývin ich mal. detí, pretože len tak možno dosiahnuť nápravu v zabezpečovaní pravidelného kontaktu otca s mal. deťmi. K zmene tohto správania môže prispieť aj samotná navrhovateľka, ktorá vďaka tomu môže dosiahnuť účel podaného návrhu, a to obnovenie pravidelného kontaktu s mal. deťmi. Mal. deti prejavili záujem o styk s otcom za podmienky, že tento nebude prebiehať ako doposiaľ. Otec by sa mal taktiež zamerať na veci, ktoré mu boli vyčítané zo strany mal. detí, a to, že počas prebiehajúceho styku mal. deti pociťovali nedostatok záujmu z jeho strany. Otec im navyše vyčítal počas toho, ako trávili čas v jeho domácnosti, že nie sú s ním, čo považuje súd za absolútne nevhodné správanie. Mal. deti by nemali žiaden dôvod odmietať styk s otcom a už vôbec nie s navrhovateľkou, ak by sa v ich prítomnosti cítili komfortne, bezpečne a či už priamo alebo v náznakoch sa im nedávalo najavo, že sú zodpovedné za to, že styk neprebieha podľa predstáv otca, resp. navrhovateľky. 40. Z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že od rozvodu rodičov a úpravy styku nebol v minulosti upravený styk mal. deti so starými rodičmi, pretože ten prebiehal tak, že mal. deti sa počas styku s otcom stretávali aj s navrhovateľkou. Okresný súd je preto presvedčený, že obnovením primárneho vzťahu medzi otcom a mal. deťmi dôjde k obnoveniu ich vzťahu k navrhovateľke. V danom prípade však súd navrhovateľku upozorňuje na vyjadrenie mal. detí, ktoré negatívne hodnotili spôsob jej prejavu, ktorým opakovane útočí na ich matku a jej spôsobilosť riadne vychovávať mal. deti. Preto aj navrhovateľka, pokiaľ má skutočný záujem o obnovenie citovej väzby s mal. deťmi, musí prestať bezdôvodne obviňovať matku z klamstiev, znižovať jej dôstojnosť, či spôsobilosť vychovávať deti a bez akýchkoľvek dôkazov ju obviňovať z manipulovania mal. detí. Navrhovateľka si musí uvedomiť skutočnosť, že mal. deti dospievajú a nemôže k nim pristupovať rovnakým spôsobom, ako to robila v čase, keď boli v predškolskom veku. S vývojom mal. detí sa menia ich preferencie, hodnoty a vyžadujú si iný prístup, čo je úplne prirodzené. Mal. deti sa nachádzajú vo veku, kedy sami vedia vyhodnotiť konfliktné situácie medzi rodičmi ako aj medzi matkou a navrhovateľkou a zaujať k ním vlastný názor a postoj. Súd preto rozhodol tak, že je v najlepšom záujme mal. detí, aby za súčasného stavu nebol upravený styk s navrhovateľkou, je však potrebné, aby rodičia prehodnotili a zmenili svoj doterajší postoj, ktorý nebude komplikovať už súdom upravený styk otca s mal. deťmi a tým zároveň dôjde aj k budovaniu vzťahu mal. detí k navrhovateľke, ktoré si tak prirodzene nájdu cestu k stretávaniu sa a tráveniu času so svojimi starými rodičmi. 41. Okresný súd zároveň uložil výchovné opatrenie, ktorým napomenul navrhovateľku, aby prestala akýmkoľvek spôsobom kontaktovať mal. deti počas vyučovacieho procesu v školskom zariadení. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľka osobne, telefonicky alebo formou zasielania pohľadníc sa bez vedomia rodičov snažila kontaktovať mal. deti počas toho, ako boli v škole, čo súd považuje za nevhodný spôsob nadväzovania kontaktov, ktoré boli už toho času značne narušené. Mal. deti sú vo veku, kedy takýto záujem zo strany starej matky považujú za narušenie diskrétnej sféry a ani súd nepovažuje v danej situácii za vhodné, aby sa problematické osobné vzťahy riešili v priestoroch školy za prítomnosti rovesníkov, pri ktorom pociťovali zahanbenie. Nie je zvykom, aby starí rodičia takýmto spôsobom kontaktovali svoje vnúčatá, pričom ako to sama navrhovateľka zhodnotila vo svojom poslednom vyjadrení, takýmto správaním dosahuje presný opak, teda ešte väčšie odmietanie zo strany mal. detí. Na druhej strane súd je presvedčený, že išlo o ojedinelý exces zo strany navrhovateľky, že si svoj chybný postoj uvedomila a že viac ho už nebude opakovať. Preto súd považoval za postačujúce, aby takýmto spôsobom navrhovateľku napomenul. 42. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, pričom nezistil žiadne zákonom predvídané okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania, preto o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené v výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.