Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-859-2016.pdf
PDF · 73.77 KB
Case nature
Subarea
1Er/859/2016
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, proti povinnému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX/XX, M., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Vladimír Cipár, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, Bratislava, v konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.094,27 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 112,74 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo dňa 20.07.2016 pod č. 5507 040073 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára.
2. Vo vyššie uvedenom konaní súdny exekútor podnetom zo dňa 02.04.2019 doručeným súdu dňa 08.04.2019 žiadal o zastavenie exekúcie a uplatnil si trovy exekúcie vo výške 113,10 Eur s DPH.
3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. XOdS/X/XXXX bol povinnému určený splátkový kalendár a bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom a to v rozsahu, v akom nebudú splátkovým kalendárom uspokojené, vrátane dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
4. Podľa § 243h ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31.08.2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekútorského poriadku účinného do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 168b ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“), poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú
všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie.
9. Súd preto postupujúc v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalších citovaných zákonných ustanovení, nakoľko bol povinnému určený splátkový kalendár, exekúciu zastavil ex offo v celom rozsahu.
10. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov exekúcie je poskytnúť účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, a za ktorého sa považuje aj súdny exekútor pre ten úsek konania v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov exekúcie, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
14. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 113,10 Eur s DPH. Táto odmena sa skladá z odmeny vo výške 33,19 Eur za zriadenie EZP, odmeny vo výške 80,- Eur (nakoľko počas konania bolo v prospech oprávneného vymožených 398,79 Eur) a náhrady za hotové výdavky vo výške 14,25 Eur +20% DPH.
15. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
16. Podľa § 5ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
19. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
20. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom a po preverení úkonov exekučnej činnosti obsiahnutých v pripojených listinách a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 112,74 Eur s DPH.
21. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky vo výške 80,- Eur (vymožená suma 398,79 Eur , z toho 20%) a nakoľko má podľa vyhlášky na ňu nárok tak mu ju súd týmto uznesením priznáva. Súd však súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu podľa § 6 za zriadenie EZP, nakoľko vychádzajúc zo znenia § 6 vyhlášky patrí odmena exekútorovi za zriadenie exekučného záložného práva len v prípade zexekvovania nehnuteľnosti, na ktorú bolo zriadené exekučné záložné právo. V tomto prípade ale nehnuteľnosti zexekvované neboli a došlo k zastaveniu exekúcie. Taktiež zo systematického umiestnenia § 6 vyhlášky (odmeny za zriadenia exekučného záložného práva) vyplýva, že toto ustanovenie nie je zahrnuté do § 14 - § 16 vyhlášky, kde je upravená odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Za zriadenie exekučného záložného práva preto v tomto prípade súdnemu exekútorovi odmena nepatrí. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške akú požadoval, teda 13,95 Eur, nakoľko tieto výdavky boli zo strany súdneho exekútora preukázané priloženými poštovými doručenkami. K celkovej priznanej náhrade trov exekúcie súd pripočítal 20% DPH, pretože súdny exekútor je platiteľom DPH, o čom svedčí priložené osvedčenie o registrácii platcu DPH. Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané.
22. O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. m) CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP).
Proti výroku II. v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 5 EP a contrario, § 355 ods. 2 a contrario Civilného sporového poriadku - ďalej len ako „CSP“ v spojení s § 9a ods. 1 EP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).