Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22T-127-2020.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Area
Subarea
22T/127/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2020 samosudkyňou JUDr. Tatianou Kovácsovou takto
rozhodol:
Obžalovaný S. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom S., ulica M. XX/XX, nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
- ako otec maloletej dcéry P. E., nar. XX.XX.XXXX, hoci bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 17P 50/2013 zo dňa 11.06.2013 zaviazaný k plateniu výživného mesačne vo výške 30,- € vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa A. R., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.10.2012, takto uloženú povinnosť riadne, pravidelne a v plnej výške neplnil v Poltári a inde a za obdobie od decembra 2018 doposiaľ A. R. na výživnom dlhuje sumu 375,- €, pričom v súčasnosti nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie v evidencii ÚPSVaR v Lučenci, pracovisko Poltár, z ktorej bol dňa 25.02.2019 vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez udania vážnych dôvodov a žije z brigádnickej nikde neevidovanej činnosti, ktorého konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci č.k. 22T 57/2018 zo dňa 25.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2018 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 3PP 80/2018 zo dňa 30.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2018 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby v trvaní 26 mesiacov,
teda
- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
čím spáchal
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.
rozhodol:
Za to sa
odsudzuje :
podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obvineného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
Podanou obžalobou žiadala prokurátorka Okresnej prokuratúry Lučenec uznať za vinného S. E. z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako otec maloletej dcéry P. E., nar. XX.XX.XXXX, hoci bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 17P 50/2013 zo dňa 11.06.2013 zaviazaný k plateniu výživného mesačne vo výške 30,- € vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa A. R., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.10.2012, takto uloženú povinnosť riadne, pravidelne a v plnej výške neplnil v Poltári a inde a za obdobie od decembra 2018 do 17. septembra 2020 A. R. na výživnom dlhuje sumu 465,- €, pričom v súčasnosti nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie v evidencii ÚPSVaR v Lučenci, pracovisko Poltár, z ktorej bol dňa 25.02.2019 vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez udania vážnych dôvodov a žije z brigádnickej nikde neevidovanej činnosti, ktorého konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci č.k. 22T 57/2018 zo dňa 25.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2018 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 3PP 80/2018 zo dňa 30.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2018 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby v trvaní 26 mesiacov.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2020 obžalovaný pred súdom uviedol (č.l. 98), že si je vedomý toho, že má dlžobu na výživnom, pretože dlžné výživné nemá z čoho zaplatiť, akurát na dlžnom výživnom zaplatil dvakrát poškodenej, raz 70,- € a raz 50,- €.
V trestnej veci bola pred súdom vypočutá poškodená A. R., ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila (č.l. 98), že z dlhovanej sumy, ktorá je uvedené v obžalobe 475,- € sa táto ponížila o 50,- € a 70,- €, obžalovaný jej bežné výživné neplatí vôbec, i keď by mal platiť na dcéru P. mesačne 30,- €. Žije z hmotnej núdze, mesačne poberá sumu vo výške 176,- €. Dcéra chodí do školy, nakoľko prvý stupeň sa vyučuje, chodí na prvý stupeň v Poltári Poľa § 269 Tr. por. bolo oboznámené s listinnými dôkazmi a to s prehľadom neplatenia výživného (č.l. 20, č.l. 22), dokladmi o úhrade výživného (č.l. 23-25), rozsudkom Okresného súdu Lučenec (č.l. 26-28), trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec (č.l. 29), - rodným listom (č.l. 30), potvrdením o návšteve školy (č.l. 31), správou z ÚPSVaR, SP, OR PZ, OÚ Poltár (č.l. 32-57), správou o povesti (č.l. 58), výpisom z evidencie priestupkov (č.l. 60-63), posudkom z ÚVTOS (č.l. 65-71), odpisom z registra trestov (č.l. 72-73, 96), trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec (č.l. 74-75), uznesením Okresného súdu Lučenec (č.l. 76) a uznesením Okresného súdu Košice II (č.l. 77).
Podľa § 207 odsek 1 Tr. zák. kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
V prejednávanej trestnej veci mal súd jednoznačne preukázané, že sa obžalovaný dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa citovaných zákonných ustanovení § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, nakoľko zanedbanie svojej vyživovacej povinnosti priznal pred súdom. Na hlavnom pojednávaní pred súdom túto skutočnosť potvrdila aj samotná poškodená, ktorá uviedla, že obdobie uvedené v obžalobe obžalovaný ani dodatočne nevyrovnal, neplatí ani bežné výživné, pričom jej v mesiaci september poslal spolu 120,- € (č.l. 92).
Z výpovede samotného obžalovaného, svedkyne - poškodenej A. R. a oboznámením sa s rozsudkom o určení vyživovacej povinnosti (výživné 30,- € mesačne vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca), bolo pred súdom preukázané, že obžalovaný v skúmanom období uhradil výživné len čiastočne (č.l.92), a tak v čase vyhlásenia rozsudku ostávalo obžalovanému uhradiť výživné vo výške 375,- €. Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo ku dňu konania hlavného pojednávania, a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 12.11.2020, uhradené. Uvedené skutočnosti boli zohľadnené aj v skutkovej vete, ktorá bola modifikovaná oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Obhajoba obžalovaného, že „nemá z čoho zaplatiť“, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na výživu maloletej dcéry, nepovažoval za skutočnosť zbavujúcu obžalovaného povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže žije z brigádnickej nikde neevidovanej činnosti. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb na neho odkázanej osoby - jeho dcéry.
Obžalovaný si je vedomý svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak zo súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného, prispievať na výživu maloletej dcéry, napriek tomu výživné neplatil, i keď sa snažil svoj dlh znížiť, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov poškodenej celú dlžnú čiastku na výživnom neuhradil. Preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojím konaním porušil Trestným zákonom chránený spoločenský záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné.
Súd po uznaní viny obžalovaného odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov (č.l. 96) vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený Okresným súdom Lučenec sp. zn. 22T/57/2018 a to trestným rozkazom zo dňa 25.04.2018 s právoplatnosťou 07.06.2018 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Okresným súdom Košice 2 sp. zn. 3Pp80/18 bol dňa 30.11.2018 podmienečne prepustený, pričom mu bola uložená skúšobná doba v trvaní 26 mesiacov. Uvedeného skutku sa obžalovaný dopustil v období od decembra 2018 do novembra 2020, teda počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia s výkonu trestu, a preto bolo nevyhnutné, aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Ohľadne osoby obžalovaného súd nevzhliadol žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice.