Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-16-2019.pdf
PDF · 99.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobkyne K. U., rodné č. XX XX XX XXXX, trvale bytom Z. H. L. č. XXX, XXX XX M. H. L., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Bratislave, ulica 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. júla 2019 Č: XXX XXX XXXX X na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. júla 2019 číslo XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ústredie dňa 18.07.2019 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako príslušný odvolací orgán na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 citovaného zákona vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.04.2019 pod č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bola zamietnutá žiadosť účastníčky konania o invalidný dôchodok zamietol odvolanie v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil citáciou ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení a poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti pani K. U. o invalidný dôchodok zo dňa 18.03.2019 rozhodla tak, ako vyššie poukázal správny súd. Podstatou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 18.03.2019 na základe ktorého účastníčka konanie nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej bola stanovená posudkovým lekárom na 35%. Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania odvolanie a doložila fotokópiu lekárskych správ odo dňa 22.11.2018 do 06.05.2019.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že je potrebné predmetné rozhodnutie potvrdiť, pretože postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny. Poukázal na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ako aj na príslušné ustanovenia o invalidnom dôchodku, konkrétne § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 citovaného zákona.
4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky Humenné zo dňa 22.05.2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. V rámci posudzovania zdravotného stavu účastníčky konania posudkovým lekárom odvolacieho orgánu boli vyhodnotené lekárske nálezy, ktoré predložila účastníčka konania jednak pri podaní žiadosti, ako aj k odvolaniu. Posudkový lekár vo svojom závere dňa 12.06.2019 konštatoval, že účastníčka konania je sledovaná a liečená H.. V roku 2004 bola hospitalizovaná na H. oddelení, v roku 2017 na oddelení M., opakovane absolvovala aj Q. liečbu. Po preliečení H. v objektívnom klinickom náleze dokumentuje K. K. H.. Účastníčka konanie je sledovaná a liečená X. lekárom pre primárny O. ochorenie, ktorého príznakom je zvýšený N.). Opakované X. vyšetrenia dokumentujú pri adekvátnej liečbe normálne hodnoty N., nie je prítomná porucha T. je stav, ktorý nastupuje s vekom a dá sa E. Účastníčka konania bola opakovane vyšetrená X., stav bol uzavretý ako počínajúce M.. V objektívnom klinickom náleze je hybnosť C. bez obmedzenia. Opakovanou antibiotickou liečbou boli preliečené P. pomocné zobrazovacie vyšetrenia (V. sú bez patologického nálezu. H. vyšetrenie potvrdilo dobrú funkciu X.. E. vyšetrenie konštatuje, že ide o normálny nález na srdci a hrudnej aorte, nie sú prítomné žiadne chorobné zmeny. V marci 2019 absolvovala účastníčka konania O. vyšetrenie s nálezom O. ktorá bola preliečená, ostatný nález na zobrazených orgánoch je v norme, stav je posudkovo významný. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu účastníčky konania je rozhodujúcim zdravotným postihnutím K. s prejavmi H. zaradená do kapitoly W. oddielu G. položka X, písmena C. prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia (od 20% až do 35%). Iné zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
5. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach potvrdil iné poruchy Z. zaradené medzi choroby S. zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi H. v postihnutom úseku podľa kapitoly W., oddielu G., položky X, písmena C.) prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 25% až 35%).
6. S poukazom na opätovný posudok v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu a predložených lekárskych správ a diagnostických záverov Sociálna poisťovňa, ústredie vyhodnotila zdravotný stav účastníčky konania ako celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% a preto účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Námietky účastníčky konania ohľadom posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné boli zohľadnené a nakoľko účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, preto jej bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá správne.
II. Žalobné dôvody
7. Podaním účastníčky konania doručenej krajskému súdu 04.09.2019 sa menovaná domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie z 18.07.2019 pod č. XXX XXX XXXX 0, nakoľko poukazuje na tie skutočnosti, že zdravotný stav sa jej neustále zhoršuje, pričom lekár ju poslal na vyšetrenie, kde odborný lekári konštatovali zhoršenie zdravotného stavu ako aj ďalšie zdravotné problémy, ktoré účastníčka konania, teda žalobkyňa komentovala prostredníctvom lekárskych správ, ktoré doručila podanej žalobe.
8. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 17.11.2019 reagovala na výzvu súdu a uviedla, že má nové nálezy jej zdravotného stavu a zároveň uviedla, že žiada o nariadenie pojednávania.
9. S poukazom na epidemiologickú situáciu pre COVID-19 bola žalobkyňa opätovne vyzvaná na vyjadrenie, či trvá na účasti na pojednávaní a oznámila písomným podaním zo dňa 14.06.2020, že berie
lieky a zasiela správy odborných lekárov z V. ambulancie, z X.j ambulancie ako aj z B. ambulancie, G. ambulancie na základe ktorých žiada, aby súd rozhodol bez jej prítomnosti.
10. Písomným podaným doručeným zo dňa 19.10.2020 doručeným Najvyššiemu súdu SR ako žiadosť o podanie invalidného dôchodku poukázala žalobkyňa na to, že predmetnou žalobou sa zaoberá Krajský súd v Prešove a podáva predmetnú žalobu kvôli nesprávnemu posúdeniu jej zdravotného stavu, nakoľko od roku 1998 sa jej zdravotný stav zhoršil a naďalej sú zdravotné problémy. Poukázala na to, že po zhoršení zdravotného stavu je poslal lekár na viaceré vyšetrenia, pričom tieto absolvovala každé jedno vyšetrenie v inom obvode a po úraze absolvovala na chirurgickej ambulancii vyšetrenie a zistili, že jej stav sa vyliečiť nedá. Uvedené písomné podanie bolo doručené krajskému súdu 03.11.2020.
11. V písomnej žalobe sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného z 18.07.2019 č. XXX XXX XXXX 0.
III. Vyjadrenie žalovaného
12. Písomným podaním zo dňa 07.10.2019 sa vyjadril žalovaný, pričom poukázal na skutkové a právne okolnosti uvedeného rozhodnutia a vzhľadom na závery posudkových lekárov navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom netrval na nariadení pojednávania.
13. S poukazom na uvedené skutočnosti preto správny súd rozhodol dňa 12.11.2020 vyhlásením rozhodnutia, o čom upovedomil účastníkov konania a to rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p., predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
IV. Závery správneho súdu
14. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. V zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku postupoval správny súd pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov na základe podanej správnej žaloby.
15. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je invalidita poistenca.
16. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa § 71 ods. 1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
19. Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) Lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) Komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
21. Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
22. Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
23. Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
24. Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
25. Podľa § 71 ods. 9 citovaného zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
26. S poukazom na príslušné ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zdôrazňuje správny súd, že lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, pričom posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného podľa predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré má posudkový lekár k dispozícii. Posudkový lekár na základe uvedených skutočností vypracováva posudok, ktorý je hodnoverným podkladom pre rozhodnutie základnej zložky sociálnej poisťovne a to pobočky, ktorá vydáva ako organizačná zložka rozhodnutie, ktoré je náležite odôvodnené s poukazom na príslušné ustanovenia § 209 ods. 1 až 6 citovaného zákona. Rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne pritom musí obsahovať odôvodnenie, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, pričom správny orgán uvedie, akými úvahami bola vedená organizačná zložka pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodovala (§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).
27. Podľa § 153 ods. 3 citovaného zákona, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
28. Podľa § 153 ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia sociálnej poisťovne, ktorý úzko spolupracuje s odbornými lekármi v súlade s poskytnutými odbornými lekárskymi nálezmi.
29. Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo, nielen prechodne podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40%.
30. Správny súd v predmetnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutie správneho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredia. V súvislosti s
preskúmavanými rozhodnutiami posúdil aj posudkové závery posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí, a to posudok posudkového lekára z marca 2019 ako aj z mája 2019 a z 12.06.2019, kedy vydal posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach svoj posledný posudok. Z posledného posúdenia posudkového lekára vyplýva, že podľa lekárskych správ žalobkyňa trpí diagnózami, pre ktoré sa lieči H. v oblasti E. Je sledovaná a liečená X. lekárom pre S.. Opakované X. vyšetrenia podľa posudkového lekára dokumentujú pri adekvátnej liečbe normálne hodnoty N., nie je prítomná S.. Účastníčka konania bola opakovane vyšetrená X., pričom stav bol uzatvorený ako počínajúce M.. V objektívnom klinickom náleze je D. bez obmedzenia Ďalej posudkový lekár poukázal na to, že opakovanou antibiotickou liečbou bola preliečená P., pomocné zobrazovanie vyšetrenia V. sú bez patologického nálezu. H. vyšetrenie potvrdilo dobrú U. a z kardiologického vyšetrenia posudkový lekár konštatoval, že ide o normálny nález na srdci a hrudnej aorte a nie sú prítomné žiadne chorobné zmeny. Zároveň poukázal na to, že v marci 2019 absolvovala účastníčka O. vyšetrenie s nálezom O., ktorá bola preliečená. Posledný nález na zobrazených orgánoch je v norme, stav je posudkovo nevýznamný. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu účastníčky konania je rozhodujúcim zdravotným postihnutím K. s prejavmi H. zaradená do kapitoly W.,oddielu G., položka X, písmena C. prílohy č. 4 k zákonu 461/2003 Z.z. s určenou mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Iné zdravotné postihnutia boli vyhodnotené ako posudkovo nevýznamné a nepodmieňujúce percentuálne navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
31. S podaním žaloby žalobkyňa predložila lekárske nálezy odborných lekárov, medzi nimi aj staré lekárske nálezy z roku 2004, 2016 ako aj 1998, ktoré boli predmetom preskúmania posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach. Čo sa týka ďalších podaní v rámci konania v predmetnej veci 5Sa16/2019, žalobkyňa predložila odborné lekárske nálezy s vyjadrením zo dňa 14.06.2020, ktoré sú zo 04.06.2020 z V. ambulancie ako aj z vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 25.02.2020, 25.07.2019, 30.01.2020, t.j. z V. ambulancie, ako aj z X. ambulancie zo 06.02.2019, tento nález bol pri posúdení posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia v Košiciach posúdený. Ďalej predložila z H. ambulancie odborný lekársky nález zo dňa 07.02.2020, ako aj z H. ambulancie z 30.01.2020 a následne z G. zo dňa 18.03.2020. Ďalšie lekárske nálezy sú z roku 2019 a to z októbra 2019 B. ambulancie.
32. Na základe uvedených odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňa predložila s poukazom na dlhšiu dobu odo dňa, kedy bol posledný krát posúdený zdravotný stav 12.06.2019, správny súd argumentoval práve poukazom na predmetné odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila. S dôrazom na to, že správny súd nedisponuje lekárskym vzdelaním, predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na opätovné posúdenie zdravotného stavu posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Predmetné posúdenie týmto lekárom žalobkyňa nenapádala z dôvodu zaujatosti posudkového lekára a preto je potrebné, aby posudkový lekár opätovne zaujal stanovisko k uvedeným odborným lekárskym nálezom, na ktoré správny súd poukázal vyššie a zdravotný stav žalobkyne týmto spôsobom opätovne posúdil. Pokiaľ predložené odborné lekárske nálezy podľa posudkového lekára ústredia budú zmenou v zdravotnom stave posudzovanej žalobkyne bude potrebné, aby opätovne zohľadnil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej, ktorú pôvodne určil na 35% ako najvyššiu možnú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne. S poukazom na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 35% bola stanovená aj v predchádzajúcom období, kedy žalobkyňa žiadala o priznanie invalidného dôchodku je potrebné uvedené závery z predchádzajúcich konaní posudzovať na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňa predložila z konca roka 2019 ako aj za rok 2020.
33. Čo sa týka odborných lekárskych nálezov na ktoré správny súd poukázal vyššie, ide o diagnostické závery ku ktorým správny súd nemôže zaujať jednoznačne stanovisko a potrebuje preto posúdenie posudkového lekára ako odborníka v oblasti medicíny. Správny súd nie je viazaný iba žalobnými návrhmi, avšak musí akceptovať všetky návrhy a predložené odborné lekárske nálezy počas konania pred správnym súdom. S dôrazom na ustanovenie § 203 ods. 1, 2 S.s.p. preto považuje správny súd odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila z jednotlivých odborných ambulancií za také dôkazy, ktoré majú vplyv na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V tomto prípade preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s dôrazom na potrebu opätovného posúdenia
zdravotného stavu žalobkyne a vysporiadanie sa s posudkovými závermi lekárov, ktorí robili posudok v minulom období s odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené posledným podaním v júni 2020 žalobkyňou.
34. S poukazom na zdravotný stav žalobkyne s dôrazom na uvedené odborné lekárske nálezy je potrebné, aby sa posudkoví lekári dostatočným spôsobom venovali posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne a svoje závery aj zdôvodnili. Na základe nedostatočnej argumentácie posudkových lekárov v posudkových záveroch je rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne vydané rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné správnym súdom. Správny súd v súčasnej dobe dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nedostačujúce a zdôvodnenie predmetného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe tohto správny súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. žalobou žalobkyne napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
35. Zdravotný stav žalobkyne je potrebné opätovne posúdiť posudkovými lekármi a bezpochyby sa vysporiadať so zdravotnými postihnutiami žalobkyne, ktoré boli zaradené ako rozhodujúce zdravotné postihnutia pod podkapitolu W.., Oddiel G. položka, X písmena C. prílohy č. 4 k zákonu 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako aj opätovne posúdiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne.
36. Žalobkyňa poukázala v žalobe na zhoršenie zdravotného stavu od roku 1998, ako aj na predložené odborné lekárske nálezy v rámci odvolacieho konania, ako aj zo dňa 14.06.2020 majú byť predmetom opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi. V súvislosti s uvedeným skutkovým stavom bolo potrebné zo strany správneho súdu preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, aby sa s novými odbornými nálezmi správny orgán vysporiadal.
37. S poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 S.s.p. správny súd rozhodoval o náhrade trov konania. Žalobkyňa si náhradu trov konania v konaní neuplatnila, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania žalobkyni nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.