Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sa-1-2020.pdf
PDF · 169.2 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. S. X. XXX XX L. právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 318 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-92/2019-P zo dňa 12. novembra 2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 13.01.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. ORPZ-PD- ODI-368/2018-SK zo dňa 09.08.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) a l) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustila tak, že dňa 27.07.2018 v čase o 14:10 h po vozovke cesty III. triedy č. 1791 v katastrálnom území obce I. L. P., v smere od obce I. L. P. na obec B., viedla nemotorové vozidlo - horský bicykel zn. AUTHOR, modrej farby, pričom zavinila dopravnú nehodu a to tak, že počas odbočovania vľavo ohrozila vodiča motocykla H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S. XXX/X, XXX XX L. (ďalej len „A. K.“), ktorý viedol motocykel zn. F. T.-XX, evidenčné číslo: L idúceho za ňou v rovnakom smere a to v čase, keď už bola predchádzaná týmto motocyklom, kedy náhle zmenila smer jazdy vľavo bez toho, aby sa dostatočne presvedčila či tak môže urobiť vzhľadom na motocykel jazdiaci za ňou, následkom čoho mu vytvorila náhlu, nepredvídateľnú prekážku, ktorej už vodič motocykla nedokázal zabrániť a došlo ku vzájomnej zrážke, pričom pred odbočovaním vľavo nedala znamenie o zmene smeru jazdy a pred odbočovaním vľavo sa nezaradila čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jej smer jazdy, čím porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 a ods. 3 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), pričom prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyni uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch vo výške 200,00 eur a zároveň bola povinná uhradiť trovy konania podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 411/2006 Z. z., vo výške 33,00 eur.
2. Žalobkyňa sa v podanej žalobe nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu, a to z toho dôvodu, že došlo k neoprávnenému zásahu do jej práv, pričom nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v neúplnom zistení skutkového stavu vo veci zo strany žalovaného, v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným a v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. K neúplnému zisteniu skutkového stavu žalovaným, žalobkyňa citujúc § 3 ods. 2, § 32 ods. 1 a § 33 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), uvádza, že priestupkové konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, t. j. povinnosťou správneho orgánu je zistiť presne a úplne skutočný stav vecí, pričom na podporu svojej argumentácie poukázala na právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 19.06.2018, sp. zn. 10Asan/17/2017, v ktorej NS SR ustáli záver, že „na správnom orgáne je bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej ekonomiky.“
3. Ďalej žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že počas objasňovania dopravnej nehody sa vyskytli závažné nedostatky, ktoré neboli ani napriek jej námietkam odstránené, pričom poukazuje najmä na čestné prehlásenie svedka dopravnej nehody, U. Y., ktorý jednoznačne uvádza, že príslušníkom policajného zboru zaznamenaná výpoveď zo dňa 04.08.2018 zásadne nekorešponduje so skutočne uvádzanými tvrdeniami v jeho výpovedi. S. Y. jasne uviedol, že žalobkyňa sa pred vykonaním odbočovacieho manévru opakovane presvedčila o jeho bezpečnosti, táto skutočnosť však v zázname absentuje. Naopak, v zázname sa uvádza, že k zrážke došlo bezprostredne po vzhliadnutí žalobkyne S. Y.. S ohľadom na predložené čestné prehlásenie nemôže zistený skutkový stav obstáť, a to aj s poukazom na návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom S. Y. pri ústnom prejednaní priestupku dňa 09.08.2019 a napadnuté rozhodnutie preto musí byť zrušené. Platí to o to viac, že správny orgán aj na výpovedi S. Y. postavil odôvodnenie svojho rozhodnutia.
4. Žalobkyňa namietala tiež zistenia znalca N.. P. P., ktoré aj napriek dvojnásobnému doplneniu jeho pôvodného odborného vyjadrenia č. 24/2018 zo dňa 09.09.2018 dostatočne neobjasňuje technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, pričom žalobkyňa namieta najmä znalcom stanovený bočný odstup od cyklistky, ktorý nemohol byť v žiadnom prípade dodržaný, čo je zrejmé už z výpovede A. K. zo dňa 09.08.2019 a čo de facto uznal aj znalec na strane 29 odborného vyjadrenia. Žalobkyňa ďalej namietala postup žalovaného, ktorý nebral do úvahy výpoveď A. K., z dôvodu, že určovanie pozícii jednotlivých účastníkov dopravnej nehody nemalo logický súvis s priebehom dopravnej nehody, nakoľko určil pozíciu žalobkyne za miestom zrážky zadokumentovanom v plániku z dopravnej nehody zo dňa 05.08.2018. Tento postup považuje žalobkyňa za účelový, keďže je zrejmé, že cieľom nákresu nebolo určiť presnú polohu žalobkyne vzhľadom na konkrétne miesto zrážky, ale zaznačiť miesto na vozovke. Žalobkyňa dáva do pozornosti, že uvedené nezrovnalosti sa nepodarilo vyjasniť ani po doplnení posudku znalcom, ako ani po jeho vypočutí dňa 04.11.2019. Znalcom stanovený bezpečný odstup logicky nemôže byť oporou napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu mal správny orgán povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie za účelom objasnenia bezpečného bočného odstupu. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť potvrdenú aj vodičom motocykla, že v čase dopravnej nehody bola premávka pokojná, a na vozovke sa v obidvoch jazdných pruhoch nenachádzali žiadne ďalšie vozidlá. Vodič A. K. tak mohol zrážke bezpečne zabrániť, pokiaľ by pri obchádzaní vodičky využil ľavý jazdný pruh. V zmysle uvedeného tak nemôže obstáť záver správneho orgánu, že vodič motocykla nemohol zrážke zabrániť ani za predpokladu, že by jazdil nižšou rýchlosťou, skoršou reakciou, kratšou reakciou ani dodržaním bočného odstupu motocykla od bicykla. Vzhľadom na skutočnosť, že A. K. sa pred vznikom kolízie nachádzal za žalobkyňou, žalobkyňa zastáva názor, že ak by sa plne venoval riadeniu a pozorne sledoval situáciu v cestnej premávke, spozoroval by žalobkyňu a k danej kolíznej situácii by nedošlo.
5. Žalobkyňa v správnej žalobe namieta, že ohrozila vodiča motocykla idúceho za ňou náhlou zmenou smeru jazdy. Žalobkyňa sa viacnásobne presvedčila, či môže bezpečne prejsť cez cestnú komunikáciu, čo vyplýva aj z čestného prehlásenia S. Y. ako aj z výpovede H. G.. Pokiaľ správny orgán tieto výpovede bez bližšieho zdôvodnenia nebral do úvahy, ide o arbitrárne rozhodnutie, v ktorom sú dôkazy hodnotené selektívne a účelovo. Opätovne žalobkyňa dáva do pozornosti, že znalec pri posudzovaní miery zodpovednosti za dopravnú nehodu nebral žiadnym spôsobom ohľad na jednoznačnú verifikovanú jazdnú neskúsenosť A. K., ktorú navyše sám A. K. potvrdil, keď uviedol, že na motocykli jazdil asi trikrát a najazdil približne 100 km. Napriek tomu, že tieto skutočnosti museli mať vplyv na reakciu vodiča a zároveň na vznik dopravnej nehody, znalec
ich žiadnym spôsobom nereflektoval, pričom ani neuviedol, či sa na strane vodiča motocykla jednalo o subjektívnu alebo objektívnu nemožnosť predísť dopravnej nehode. Žalobkyňa citujúc § 4 ods. 1 písm. e) zákona o cestnej premávke, zdôraznila, že účelom tohto ustanovenia je zvýšiť pozornosť vodičov pri ohrozených kategóriách a teda, že v tomto smere majú vodiči povinnosť prispôsobiť svoju jazdu tak, aby mohli bezpečne zastaviť a neohrozili týchto účastníkov cestnej premávky a zároveň žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.11.1994, sp. zn. 8Tz/34/94, R 7/1995.
6. Žalobkyňa k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným uviedla, že v danej kauze došlo k ujme na zdraví žalobkyne a teda sú naplnené aj všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví v zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, pričom poukázala na rozhodnutia súdnych autorít v SR a ČR, a to konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej republiky zo dňa 14.07.1981, sp, zn. 3Tz 20/81, R 43/1982, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) zo dňa 06.09.2001 sp. zn. 3Tz/182/2001, Rt 43/2002, rozsudok NS ČR zo dňa 17.01.2001, sp. zn. 5Tz 286/2000 a rozsudok NS ČR zo dňa 04.06.1997 sp. zn. 2 Tzn 24/97. Ďalej žalobkyňa poukázala na zásadu in dubio pro reo, ktorá zahŕňa povinnosť správneho orgánu pri pochybnostiach o faktickom stave vychádzať v rámci rozhodovania o priestupku v prospech obvineného, čo konštatoval aj NS SR v rozsudku zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 2Sžo/55/2008, pričom správny orgán svoje rozhodnutie náležite nezdôvodnil, napriek tomu, že celkom zjavne pristúpil k prelomeniu uvedeného princípu.
7. Žalobkyňa k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedla, že správny orgán nebral do úvahy výpoveď svedka U. G., keďže táto bola vykonaná s odstupom času a nekorešponduje s väčšinou vykovaných dôkazov. Žalobkyňa zdôrazňuje, že správny orgán nie je oprávnený svojvoľne posudzovať hodnovernosť výpovede s ohľadom na časový odstup od nehody, pričom predmetná výpoveď korešponduje v plnej miere s výpoveďou žalobkyne ako aj s čestným prehlásením S. Y.. Podľa názoru žalobkyne správny orgán postupoval selektívne a svojvoľne, keď za uvedených nezrovnalostí nepripustil ďalšie dokazovanie, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Záverom žalobkyňa požaduje, v prípade ak správny súd zavinenie A. K. za vznik dopravnej nehody nebude konštatovať, tak aby využil svoje zákonné oprávnenie v zmysle § 198 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP) a upustil od potrestania, nakoľko samotné prejednanie priestupku naplňuje účel správneho potrestania. Petitom žaloby žalobkyňa žiadala správny súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.
8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k námietkam žalobkyne uviedol, že správny orgán I. stupňa dostatočne zdôvodnil nevykonanie dokazovania vo forme opätovného výsluchu S. Y., pričom žalobkyňa v odvolaní nenapadla odôvodnenie vykonania dôkazu. Žalovaný mal zo zadovážených dôkazov dostatok informácií ku skutku a taktiež nepovažoval potrebné daný dôkaz zaobstarať pre potreby vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný po preštudovaní doloženého čestného vyhlásenia S. Y. zastáva názor, že ak by sa žalobkyňa presvedčila niekoľkokrát či môže odbočiť bez nebezpečenstva (ako je to uvedené v čestnom vyhlásení), tak by jej v spozorovaní prichádzajúceho motocykla v tom čase nič nebránilo, pričom z odborného vyjadrenia č. 24/2018 vyplýva, že žalobkyňa mala cca 500 metrov výhľad na smer prichádzajúceho motocykla. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa dostatočne nepresvedčila, či môže odbočiť vľavo bez toho aby ohrozila vozidlo idúce za ňou, pretože začala vykonávať odbočovací manéver vľavo v takom čase, kedy náhlu prekážku vytvorila prichádzajúcemu vodičovi motocykla A. K., ktorý sa už nedokázal vytvorenej prekážke žiadnym spôsobom vyhnúť ani pred ňou bezpečne zastaviť. Žalovaný k námietke žalobkyne, že neviedla bicykel po pravej časti vozovky zastáva názor, že z výpovede samotnej žalobkyne zo dňa 10.08.2018, z ústneho pojednávania so žalobkyňou zo dňa 09.11.2018 ako aj z výpovedí svedkov vyplýva, že pred dopravnou nehodou viedla žalobkyňa svoj bicykel po pravom okraji vozovky.
9. Žalovaný k námietke žalobkyne ohľadom doplnenia znaleckého dokazovania vo vyjadrení zastáva názor , že bol dostatočne zistený skutkový stav, správny orgán I. stupňa zabezpečil dostatok dôkazov na určenie vinníka dopravnej nehody a vydanie prvostupňového rozhodnutia. Taktiež v odvolacom konaní bol vypočutý znalec z odboru cestná doprava, N.. P. P., ktorý uviedol, že skutočnosti, ktoré boli zistené pri dodatočných výsluchoch pred správnym orgánom I. stupňa nepriniesli také nové poznatky, ktoré by mali vplyv na technické závery odborného vyjadrenia. Podľa žalovaného vodič A. K. mal povinnosť pre predchádzaní žalobkyne dodržať minimálny bočný odstup na zabezpečenie bezkolízneho
predchádzania, čo podľa odborného vyjadrenia A. K. dodržal. Taktiež jazdil podľa pravidiel cestnej premávky a bral ohľad na ostatných účastníkov cestnej premávky a to najmä tým, že jazdil výrazne nižšou rýchlosťou, ako bolo najvyššia dovolená v danom úseku. Zároveň je držiteľom vodičského oprávnenia kategórií AM a A1 od 12.07.2016 a podľa názoru žalovaného mal dostatočnú skúsenosť vo vedení vozidiel, ktoré je možné viesť s daným oprávnením, pričom rozdiel jazdných a fyzikálnych vlastností medzi motocyklom skupiny A1 a motocyklom F. T.-XX nie je taký výrazný, aby táto skutočnosť mala vplyv na zavinenie dopravnej nehody a taktiež znalec N.. P. P. uviedol, že A. K. počas jazdy neurobil žiadnu jazdeckú chybu, na základe ktorej by bolo potrebné uvažovať s jeho neskúsenosťou.
10. Podľa názoru žalovaného bolo prvostupňové rozhodnutie a následne napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené a podložené zistenými dôkazmi, ako napríklad aj dodatočné výsluchy svedkov, Odborné vyjadrenie a jeho doplnok spolu s dodatočným zodpovedaním otázok zo strany znalca z odboru cestnej dopravy. K výpovedi S. Rizmana a k tomu, že ju žalovaný nebral do úvahy a postupoval selektívne a svojvoľne, pričom mal posudzovať hodnovernosť výpovede s ohľadom na časový odstup od nehody žalovaný uvádza, že táto výpoveď bola pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaným hodnotená podľa svojej úvahy, a to jednotlivo, ale aj vo vzťahu k vzájomnej súvislosti k ostatným dôkazom a pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo z konania najavo, vrátane toho, čo uviedol svedok a preto dospel k záveru, že jednotlivé vyjadrenia nekorešpondovali s väčšinou vykonaných dôkazov a uvedené tvrdenia nebolo možné stotožniť s technicky prijateľným priebehom dopravnej nehody. Správny orgán pri hodnotení dôkazov nie je obmedzovaný právnymi predpismi a pri hodnotení dôkazu výpovede S. G. bola uplatnená zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo v žiadnom prípade neznamenalo, že by bola uplatnená ľubovôľa zo strany žalovaného. Záverom žalovaný uviedol, že jednotlivé dôkazy získané počas objasňovania a následného správneho konania boli správnym orgánom I. stupňa a následne žalovaným hodnotené jednotlivo a verifikované s technicky prijateľnými možnosťami priebehu nehodového deja. Námietky žalobkyne hodnotí ako účelovú obranu v súvislosti s rozhodnutím o priestupku, pričom žalovaný zastáva názor, že v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a vo veci konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom a preto žiadal žalobu zamietnuť.
11. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný odôvodňuje nezopakovanie výsluchu S. Y. tým, že žalobkyňa výsluch neodôvodnila v odvolaní, pričom s týmto sa žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko tento výsluch navrhovala pred správnym orgánom I. stupňa, avšak bol zamietnutý. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré ho k tomu viedli a preto žalobkyňa nepovažovala za potrebné bližšie nevyhnutnosť výsluchu odôvodňovať. Opodstatnenosť zopakovania výsluchu pritom nepochybne vyplýva z čestného vyhlásenia S. Y.. Z uvedeného možno konštatovať, že správny orgán pochybil, pokiaľ výsluch nepripustil, čo činí jeho rozhodnutie nezákonným. To, že sa žalobkyňa viacnásobne presvedčila o tom, či môže prejsť bezpečne cez cestnú komunikáciu pritom vyplýva aj z výpovede A. G., pričom zároveň poukazuje na skutočnosť, že pred nehodou nezaevidovala vizuálne ani zvukovo blížiaci sa motocykel a preto po vykonaní znamenia o zmene smeru jazdy začala vykonávať odbočovací manéver. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevysporiadal s tvrdením, že podľa A. K. nešla po okraji vozovky tak, ako s tým rátal znalec, pričom z vyjadrenia znalca jasne vyplýva, že bezpečný bočný odstup dodržaný nebol. V ostatnom žalobkyňa len zopakovala námietky uvedené v správnej žalobe.
12. Žalovaný v duplike uviedol, že svoje vyjadrenia, závery a argumenty uvádzané a prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia považuje za jasné, zrozumiteľné a dostatočné, naďalej na nich trvá a na ne odkazuje. Zároveň sa podľa jeho názoru vo vyjadrení k žalobe v dostatočnej miere vyjadril aj k tvrdeniam uvádzaným žalobkyňou v podanej žalobe.
13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 194 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
14. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
16. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
17. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
20. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-92/2019-P zo dňa 12.11.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. ORPZ-PD-ODI-368/2018-SK zo dňa 09.08.2019, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) a l) zákona o priestupkoch na skutkovom základe uvedenom v bode 1. tohto rozsudku, pričom žalobkyni bola uložená pokuta vo výške 200,00 eur a zároveň jej bola uložená povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania vo výške 33,00 eur.
21. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 12.09.2018 vyplýva, že žalobkyňa, ktorá dňa 27.07.2018 jazdila na horskom bicykli po ceste III/1791 v smere od obce I. L. P. J. B. a počas toho, ako sa chcela otočiť vľavo, nedala znamenie o zmene smeru jazdy a ohrozila vodiča motocykla idúceho za ňou v rovnakom smere jazdy, čo malo za následok, že došlo k ich vzájomnej zrážke. Ďalej zo záznamu o podaní vysvetlenia A. K. zo dňa 03.08.2018 vyplýva, že v uvedený deň jazdil na motocykli, ktorého je aj majiteľom z obce I. L. P. do B., pričom ako spolujazdec sedela za ním I. C. a obaja mali na hlavách riadne pripevnené ochranné prilby. Toho, že nemal vodičské oprávnenie na tento motocykel si je plne vedomý, na motocykli nebola žiadna technická závada, fungovalo na ňom všetko ako malo a taktiež boli na ňom funkčné obe brzdy. Ako vychádzal z obce I. L. P., tak išiel rýchlosťou asi 70 km/h a v diaľke videl cyklistov, ktorí išli po pravom okraji vozovky v jeho smere jazdy. Na ľavej strane vozovky pri ľavom okraji vozovky videl takisto nejakých cyklistov. Ako sa približoval k týmto cyklistom, tak dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava, pozrel sa do ľavého spätného zrkadla a za ním nebolo žiadne vozidlo a tak isto nešlo ani nijaké vozidlo v protismere. Motocyklom zachádzal ku stredovej čiare v snahe predísť uvedených cyklistov, pričom odrazu náhle a ostro jeden z nich bez akéhokoľvek znamenia o zmene smeru jazdy zatočil bicykel do ľavej strany rovno pred jeho motocykel, na čo už nedokázal reagovať a došlo k ich zrážke. K danej veci dňa 10.08.2018 podala vysvetlenie L. C., ktorá uviedla, že jazdila spolu s A. K. na motocykli, pričom nešiel moc rýchlo. Spoza neho sa vykukla až v čase keď pocítila, že vybočuje do ľavej strany a vtedy spozorovala osobu na bicykli, ktorá bola otočená ľavým bokom ku nim, odrazu nasledoval len náraz do cyklistu a ich následný pád.
22. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyne zo dňa 10.08.2018 vyplýva, že v uvedený deň išla v smere od I. L. P. po pravom okraji vozovky, na hlave mala prilbu, popri nej aj oproti nej prešli nejaké vozidlá, pričom spolu s chlapcami sa chceli ísť pozrieť na ľavú stranu cesty na srnca, ktorý tam mal byť uhynutý. Ona za nimi trochu zaostávala a chlapci, ktorý išli s ňou a jej priateľom prešli na druhú stranu
cesty, konkrétne na ľavú a toto chcela urobiť aj ona. Pamätá si len, že nepočula žiadne vozidlo a odrazu silný náraz, pričom nevie ako ku nemu došlo a nepamätá si vôbec s čím alebo s kým sa zrazila. K danej veci dňa 04.08.2018 podal vysvetlenie S. Y., ktorý bol svedkom predmetnej dopravnej nehody. Jazdil na bicykli v smere z obce I. L. P. do B. spolu so žalobkyňou, ktorá je jeho priateľka a tromi chlapcami. Chlapci vedeli, že v jarku pri ceste je uhynutý srnec, žalobkyňa zaostávala. Spoločne prešli na ľavý okraj vozovky, rozprával sa s chlapcami a žalobkyňa bola stále na opačnej strane cesty. Nepočul prichádzať žiadne motorové vozidlo, odrazu pozrel na žalobkyňu, ktorá chcela ísť za nimi na druhú stranu cesty, zatočila a v tom došlo k zrážke s motocyklom.
23. Zo záznamu o podaní vysvetlenia A. G. zo dňa 03.08.2018 vyplýva, že išiel s kamarátmi po pravom okraji vozovky a otočili sa na ľavý kraj vozovky v ich smere jazdy, pretože sa išli pozrieť na zrazeného srnca. Pred tým sa presvedčili či za nimi nič nejde. Za nimi išli ešte dvaja cyklisti. Ako stál na ľavom okraji vozovky v smere od I. L. P. tak nepočul žiadne vozidlo. Pozeral sa na tých dvoch cyklistov, ktorí boli na druhej strane cesty a odrazu pani bez znamenia o zmene smeru jazdy zatočila doľava bez toho aby sa pozrela za seba od pravého okraja vozovky v smere do Novák pred motocykel idúci rovnakým smerom a došlo k zrážke. Motocykel si všimol tesne pred tým ako došlo k samotnej zrážke, pričom podľa jeho názoru nešiel rýchlo.
24. K danej veci dňa 04.08.2018 podal vysvetlenie S. G., ktorý uviedol, že išli na bicykloch v smere do B. pozrieť zraneného srnca, ktorý ležal na ľavej strane v ich smere jazdy. Ako prišli na miesto, tak prešiel aj s kamarátmi na druhú stranu cesty po ľavej strane ich smeru jazdy. Žalobkyňa išla za nimi a zaostávala. Pozrel sa jej smerom a odrazu spozoroval motorku, ktorá sa chcela vyhnúť žalobkyni, ktorá chcela odbočiť za nimi doľava a nasledoval náraz do jej ľavého boku, pričom pred tým motocykel nepočul prichádzať.
25. Zo záznamu o podaní vysvetlenia P. K. zo dňa 29.08.2018 vyplýva, že išiel spolu s kamarátmi a dvomi dospelými osobami pozrieť zrazeného srnca. Ako prichádzali tak išli chlapci pokope, S. Y. za nimi a žalobkyňa nejakú vzdialenosť zaostávala za nimi. Postupne prešli na ľavú stranu a keď sa nachádzal na ľavej krajnici, tak sa pozrel na druhú stranu odkiaľ prišiel, že kde je žalobkyňa, pričom ju videl ako bez znamenia o tom, že chce odbočiť zahla s bicyklom do ľavej strany v smere ku ním a v tom sa objavila motorka, ktorá do nej narazila. Žalobkyňa bola v tom čase otočená bokom ku motocyklu, pričom prichádzajúci motocykel nebolo vôbec počuť.
26. V dane veci bolo dňa 09.09.2018 vypracované odborné vyjadrenie č. 24/2018 znalcom z odboru cestná doprava - N.. P. P. (ďalej len „N.. P.“), v ktorom znalec konštatuje, že vodič motocykla jazdil mimo obce v úseku, kde bola najvyššia povolená rýchlosť 90 km/h, rýchlosťou približne 71 km/h, v tolerančnom rozpätí výpočtu +/- 10 km/h, tzn. 61 až 81 km/h, čo je z technického hľadiska správna technika jazdy. Vodič motocykla obchádzal žalobkyňu s bočným odstupom v odhadovanom rozpätí 0,825 až 1,725 m, pričom za bezpečný bočný odstup je možné považovať 1,4 m. Pokiaľ jazdila žalobkyňa v tesnej blízkosti krajnice, potom vodič motocykla jazdil s odstupom 1,725 m, teda bezpečný bočný odstup dodržal a jazdil správnou technikou jazdy. Pokiaľ by žalobkyňa jazdila vo vzdialenosti 1,5 m od krajnice, potom vodič motocykla jazdil s odstupom 0,825 m, teda bezpečný nočný odstup nedodržal a jazdil nesprávnou technikou jazdy. Prípadné nedodržanie bezpečného odstupu však nemá vplyv na vznik dopravnej nehody, nakoľko aj pri bočnom odstupe 0,825 m by nedošlo ku stretu motocykla so žalobkyňou. Podľa výpovedí viacerých svedkov, žalobkyňa bez znamenia o zmene smeru jazdy zatočila doľava, čo znamená, že vodič motocykla nemohol reagovať skôr, ako rozpoznal nebezpečenstvo, čo bolo v čase cca 1,0 s pred stretom. Ku vzájomnému stretu motocykla a bicykla došlo na konci reakčnej doby, resp. na začiatku nábehu brzdného účinku. Z hľadiska včasnosti reakcie bola technika jazdy vodiča motocykla správna. Technický stav motocykla bol v poriadku. Čo sa týka posúdenia techniky jazdy žalobkyne, tak znalec konštatoval, že jazdila nesprávnou technikou jazdy, pričom nesprávnymi prvkami techniky jazdy bola skutočnosť, že vykonala odbočovací manéver v čase keď už bola predchádzaná motocyklom bez toho, aby sa presvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a podľa výpovedí viacerých svedkov pred odbočovaním nedala znamenie o zmene smeru jazdy, čím ohrozila vodiča idúceho za ňou. Zároveň týmto manévrom vytvorila vodičovi motocykla prekážku z technického hľadiska náhlu, nakoľko tento ani pri správnej technike jazdy už nedokázal odvrátiť nebezpečenstvo. Znalec záverom konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bola práve nesprávna technika jazdy žalobkyne, tak ako bola vyššie popísaná.
27. Na základe žiadosti žalobkyne správny orgán I. stupňa vyhotovil kópiu fotodokumentácie dopravnej nehody a túto jej zaslal, pričom účelom malo byť vypracovanie súkromného znaleckého posudku zo strany žalobkyne, nakoľko závery z odborného vyjadrenia N.. P. P. považovala za neudržateľné. Žalobkyňa následne do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 09.11.2018 okrem iného uviedla, že chlapci ako aj jej priateľ sa nachádzali na ľavej strane, z jej pohľadu smeru jazdy, cez cestu, kde sa chcela dostať aj ona. Tu sa v tejto časti nachádzala v pravej časti jazdného pruhu, takmer na krajnici, kde zastavila a odkiaľ dávala prednosť motorovým vozidlám, pričom s bicyklom bola nasmerovaná rovnobežne s vozovkou. V tom prešli vozidlá, ktorým dávala prednosť a následne sa pohľadom pozrela na smer od B. a potom na smer od I. L. P., či môže bezpečne prejsť cez vozovku a toto si skontrolovala niekoľko krát. Keď zistila, že po vozovke môže bezpečne prejsť dala ľavou rukou znamenie o zmene smeru jazdy a pohla sa s bicyklom smerom dopredu, smerom mierne k stredu vozovky, čím začala odpočovací manéver. Záverom žiadala vypočuť A. G., S. G. a Š. K., a to z dôvodu rozporu v ich výpovediach so skutkovými okolnosťami dopravnej nehody a žiadala o odročenie pojednávania, nakoľko ešte nebol vypracovaný súkromný znalecký posudok, v čom jej správny orgán I. stupňa vyhovel.
28. Zo zápisnice o výsluchu svedka A. G. zo dňa 21.12.2018 vyplýva, že počas doby, ako sledoval žalobkyňu na vozovke, tak ju nevidel upažiť ľavú ruku a dávať znamenie o zmene smere jazdy, pričom to vnímal tak, že keď ostal na kraji, tak si všimol žalobkyňu pri pravej krajnici, vytiahol telefón, odpísal na správu a následne sa obzrel za seba a videl žalobkyňu s bicyklom kolmo na os cesty. Zo zápisnice o výsluchu svedka Š. K. zo dňa 21.12.2018 vyplýva, že žalobkyňu videl ísť po pravej krajnici, kde zrazu začala smerovať ku stredu vozovky a následne náhle riadenie bicykla strhla smerom ku stredu cesty bez znamenia ľavou rukou, že odbočuje vľavo, pričom sa hlavou neotočila ani na jednu stranu, aby sa presvedčila, či môže bezpečne odbočiť. Zo zápisnice o výsluchu svedka S. G. zo dňa 21.12.2018 vyplýva, že videl žalobkyňu ako stojí s bicyklom na pravej krajnici v smere jazdy na Nováky, v podstate rovnobežne s vozovkou. Videl ju, ako sa pozerá na ľavú a na pravú stranu, pričom si nevšimol žiadne vozidlo, ktoré by prechádzalo v tomto momente po ceste. V čase keď žalobkyňa čakala na krajnici, odvrátil svoj pohľad a venoval sa pohľadom zrazenému srncovi. Zrazu započul buchot a vrátil sa pohľadom smerom na cestu, kde uvidel motocykel, na ktorom sedeli dve osoby a žalobkyňu, ktorá letela vzduchom po zrážke, pričom nevidel, či žalobkyňa počas odbočovania vľavo dávala znamenie rukou o zmene smeru jazdy, videl len ako stojí na krajnici a jednu nohu mala na zemi, resp. dole z bicykla.
29. Z Doplnku č. 1 k Odbornému vyjadreniu č. 24/2018 vypracovaného znalcom N.. P. dňa 28.02.2019 a označeného ako Znalecký úkon č. 11/2019 vyplýva, že výpovede svedkov A. G., Š. K. a S. G. nepriniesli také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na technické závery Odborného vyjadrenia č. 24/2018 zo dňa 09.09.2018, pričom tieto výpovede nepriniesli také skutočnosti, aby bolo možné uvažovať s viacerými alternatívami vzniku a priebehu predmetnej dopravnej nehody.
30. Dňa 05.04.2019 správny orgán I. stupňa rozhodol rozhodnutím č. ORPZ-PD-ODI-368/2018-SK, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, a to tým, že porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 a 3 a v § 22 ods. 1 zákona o cestnej premávke a zároveň jej uložil pokutu vo výške 200,00 eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,00 eur. Na základe žalobkyňou podaného odvolania, žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TN-KDI-45/2019-P zo dňa 06.06.2019 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko správny orgán I. stupňa nepostupoval v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a zároveň, aby správny orgán I. stupňa v novom konaní odstránil nezrovnalosti a vady v rozhodnutí o priestupku, a to z dôvodu, že žalovaný preskúmaním rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, zistil závažné nedostatky.
31. V rámci doplňovania dokazovania bol zrealizovaný dňa 28.06.2019 výsluch svedka A. K., z ktorého vyplýva, že pred zrážkou v diaľke registroval cyklistu na pravej strane vozovky v smere jazdy od obce I. L. P. B. B., tento cyklista sa nachádzal pri pravom okraji, pričom keď sa k tomuto cyklistovi blížil, tak ten zrazu bez toho aby sa pozrel za seba alebo že by dal znamenie rukou o odbočovaní prudko strhol riadenie smerom ku stredu vozovky, a to v čase keď on už vykonával obchádzanie. A. K. samotnej zrážke už nedokázal zabrániť a narazil do boku bicykla. Zo zápisnice o výsluchu svedka A. K. zo dňa 09.08.2019 vyplýva, že pred samotnou zrážkou registroval nejaké osoby na ľavej strane vedľa cesty, avšak svoju pozornosť sústredil na cyklistku jazdiacu po pravom okraji vozovky, ktorú vnímal skôr v jazdnom pruhu, pričom v tom čase ako ju začal vnímať nešla po okraji vozovky, teda nebola za bielou čiarou ohraničujúcou krajnicu, ale bola vľavo od krajnice. Na motocykli jazdil veľmi málo a v čase tesne
pred dopravnou nehodou nebola žiadna premávka, čiže žiadne vozidlá nešli za ním a ani oproti nemu, pričom prvého účastníka premávky spozoroval cyklistu jazdiaceho v jeho jazdnom pruhu a následne až osoby v pravej časti, ktoré boli mimo vozovku. Išiel okolo 80 km/h a po spozorovaní cyklistu spozornel, prispôsobil rýchlosť motocykla, spomalil tak, že už nepridával plyn a začal sa viac približovať ku stredu vozovky, pričom nebrzdil a motocykle išiel v podstate vlastnou zotrvačnosťou. Cyklista po celú dobu ako ho vnímal išiel rovnakým smerom až do času tesne pred zrážkou, kedy prudko zmenil smer jazdy vľavo.
32. Dňa 09.08.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bolo správnym orgánom I. stupňa vyhlásené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) a l) zákona o priestupkoch, tým, že porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 a ods. 3 zákona o cestnej premávke na skutkovom základe tak ako je uvedený v bode 1. tohto rozsudku s odôvodnením, že žalobkyňa jazdila nesprávnou technikou jazdy, pričom nesprávnymi prvkami jazdy bola skutočnosť, že vykonala odbočovací manéver v čase, keď už bola predchádzaná motocyklom bez toho aby sa presvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva s prihliadnutím na výpovede svedkov dopravnej nehody, že pred samotným odbočovacím úkonom nedala znamenie o zmene smeru jazdy, čím ohrozila vodiča jazdiace za ňou. Zároveň týmto manévrom vytvorila vodičovi motocykla z technického hľadiska náhlu prekážku, pričom v zmysle odborného vyjadrenia vodič motocykla už nedokázal zabrániť zrážke s bicyklom ani za predpokladu, že by jazdil nižšou rýchlosťou, skoršou reakciou, kratšou reakciou a ani dodržaním bočného odstupu motocykla od bicykla. Žalobkyňa by zabránila vzniku dopravnej nehody tým, že by sa presvedčila či môže vykonať odbočovací manéver bez nebezpečenstva a v prípade, že by videla jazdiť za sebou iné vozidlo, ak by počkala a odbočila po prejdení tohto vozidla. Správny orgán I. stupňa vychádzal z výpovedí žalobkyne, A. K., Š. K., A. G., S. Rizmana, ako aj z odborného vyjadrenia N.. P. a jeho doplnku č. 1. Zároveň bola prvostupňovým rozhodnutím žalobkyni uložená podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch pokuta vo výške 200,00 eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,00 eur. Pri ukladaní sankcie v podobe pokuty správny orgán I. stupňa vyhádzal z už uvedených skutočností a ako priťažujúcu okolnosť uviedol, že ohrozila nielen seba, ale aj iného účastníka cestnej premávky, pričom sa jednalo o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Ako ďalšie priťažujúce okolnosti správny orgán I. stupňa vyhodnotil, že došlo k zraneniu vodiča motocykla ako aj k samotnému zraneniu žalobkyne a ku škode na zúčastnených vozidlách a zároveň, že k dopravnej nehode došlo v rovnom a prehľadom úseku komunikácie s dobrými rozhľadovými pomermi. Správny orgán I. stupňa vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť konanie žalobkyne ako neúmyselné, nakoľko svojim konaním nechcela spôsobiť dopravnú nehodu, pričom pri výške pokuty vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa sa obdobného konania v minulosti ešte nedopustila a zároveň zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa dopravnou nehodou utrpela zranenia s dlhodobou práceneschopnosťou.
33. Žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán počas preskúmavania prvostupňového rozhodnutia dožiadaním požiadal správny orgán I. stupňa o uskutočnenie výsluchu znalca N.. P. a o zodpovedanie otázok týkajúcich sa Odborného vyjadrenia č. 24/2018 a jeho doplnku č. 1, Znaleckého úkonu č. 11/2019. Zo zápisnice o výsluchu znalca N.. P. zo dňa 04.11.2019 vyplýva, že vodič A. K. počas jazdy neurobil jazdeckú chybu, na základe, ktorej by mal znalec uvažovať s neskúsenosťou vodiča motocykla. Taktiež pri simulácii N.. P. nedošiel k záveru, že by vodič A. K. počas jazdy urobil nejakú jazdeckú chybu, pričom uviedol, že bol držiteľom vodičského oprávnenia skupiny AM, A1 už niekoľko rokov pred dopravnou nehodou a taktiež vo výpovedi A. K. zaznamenanej dňa 09.08.2019 sa nenachádzajú také nové skutočnosti, ktoré by viedli ku zmene technickej príčiny dopravnej nehody. N.. P. uviedol, že v námietkach uvedených v odvolaní žalobkyne nenašiel také skutočnosti, ktoré by mali vzťah k technickej príčine dopravnej nehody a zároveň N.. P. odpovedal na otázky položené právnym zástupcom žalobkyne.
34. Dňa 12.11.2019 žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa. K námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že ich považuje za nedôvodné a účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Žalovaný zastáva názor, že bol dostatočne zistený skutkový stav, správny orgán I. stupňa zabezpečil dostatok dôkazov na určenie vinníka dopravnej nehody a vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že je jednoznačné zo samotnej výpovede žalobkyne zo dňa 10.08.2018 ako aj z výpovedí svedkov (Š. K. zo dňa 21.12.2018, A. K. zo dňa 03.08.2018 a A. G. zo dňa 03.08.2018), že svoj bicykel viedla po pravom okraji vozovky. Ostatné výpovede svedkov
nekorešpondujú s technickou prijateľnosťou priebehu dopravnej nehody. Taktiež výpoveď A. K. zo dňa 09.08.2019 nelogicky určuje pohyb žalobkyne pred nehodou, nakoľko zaznamenaná trajektória pohybu nezodpovedá ostatným zadokumentovaným stopám na mieste dopravnej nehody a uvedený fakt o pozícií žalobkyne z danej výpovede nebol braný do úvahy. Žalovaný zastáva názor, že vodič A. K. mal povinnosť pri predchádzaní žalobkyne dodržať minimálny bočný odstup na zabezpečenie bezkolízneho predchádzania, čo podľa Odborného vyjadrenia N.. P. dodržal. Taktiež jazdil podľa pravidiel cestnej premávky a bral ohľad na ostatných účastníkov cestnej premávky a to najmä tým, že jazdil rýchlosťou výrazne nižšou, ako bola najvyššia dovolaná rýchlosť v danom úseku. A. K. je držiteľom vodičského oprávnenia AM a A1 od 12.07.2019 a podľa názoru žalovaného mal dostatočnú skúsenosť vo vedení vozidiel, ktoré je možné viesť s daným vodičským oprávaním, pričom rozdiel jazdných a fyzikálnych vlastností medzi motocyklom skupiny A1 a motocyklom F. T.-XX nie je taký výrazný, aby táto skutočnosť mala vplyv na zavinenie dopravnej nehody. Žalovaný zastáva právny názor, že výpovede A. K. zo dňa 03.08.2018, Š. K. zo dňa 29.08.2018 a 21.12.2018, S. G. zo dňa 04.08.2018, S. Y. zo dňa 04.08.2018, A. G. zo dňa 03.08.2018 a L. C. zo dňa 10.08.2018 vzájomne korešpondujú so zadokumentovanou situáciou na mieste dopravnej nehody, hodnoverne reprodukujú situáciu tesne pred dopravnou nehodou, samotný vznik dopravnej nehody a taktiež korešpondujú so vzniknutými následkami. Výpoveď žalobkyne zo dňa 09.11.2018 bola vykonaná s odstupom času, je v rozpore s jej výpoveďou zo dňa 10.08.2018 a ostatnými výpoveďami svedkov dopravnej nehody. Z uvedeného dôvodu žalovaný bral danú výpoveď ako účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Žalovaný nezistil žiadne nové okolnosti, ktoré by žalobkyňu zbavili akejkoľvek zodpovednosti zo zavinenia dopravnej nehody, ktorú zavinila svojim nedbanlivostným konaním v zmysle § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch.
35. Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
36. Podľa § 19 ods. 3 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.
37. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
38. Podľa § 12 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
39. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
40. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto sa iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.
42. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
43. Podľa § 39 ods. 1 správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
44. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu zastáva správny súd názor, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu I. stupňa, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jej odvolanie a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa spáchala predmetný priestupok tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa i žalovaného.
45. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v priestupkovom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) a l) zákona o priestupkoch) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona o priestupkoch zavinenie z nedbanlivosti. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Podľa § 34 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, pričom vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
46. K námietke žalobkyne ohľadne nesprávneho výpočtu bezpečného bočného odstupu N.. P. a ohľadne rozpornosti jeho odborného vyjadrenia so skutkovými okolnosťami dopravnej nehody správny súd uvádza, že správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadne technických otázok. Správny súd posudzuje len to, či odborné vyjadrenia, ako podklad rozhodnutia správneho orgánu sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore so zistením skutkovým stavom, či znalec prihliadol na všetky okolnosti, s ktorými sa mal vysporiadať, či jeho závery, s ktorými sa mal vysporiadať sú podložené výsledkami konania a či nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov.
47. Správny súd je toho názoru, že odborné vyjadrenie, ktoré bolo podkladom prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia je v súlade so zisteným skutkovým stavom, N.. P. reagoval a prihliadol na všetky zistené okolnosti, vychádzal z dokumentácie, ktorá je obsahom administratívneho spisu a zároveň analyzoval techniku jazdy jednak žalobkyne ako aj techniku jazdy vodiča motocyklu. Zároveň žalovaným prevzatý záver odborného vyjadrenia, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobkyne, ktorá spočívala v tom, že vykonala odbočovací manéver v čase, keď už bola predchádzaná motocyklom bez toho, aby sa presvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, pričom pred odbočovaním nedala znamenie o zmene smeru jazdy, čím ohrozila vodiča idúceho za ňou je logický a presvedčivý ako aj v súlade s výpoveďami ostatných svedkov a zároveň zodpovedá vzniknutým následkom, ktorým bolo vytvorenie náhlej a nepredvídateľnej prekážky, ktorej už vodič motocykla nedokázal zabrániť, čím došlo k vzájomnej zrážke.
48. Správny súd ďalej dodáva, že znalec N.. P. v rámci priestupkového konania vypracoval aj doplnok č. 1 k odbornému vyjadreniu, ktorým reagoval na novo zistené skutočnosti správnym orgánom I. stupňa (výpoveď žalobkyne zo dňa 09.11.2018, výpoveď ostatných svedkov zo dňa 21.12.2018 ako aj úradný záznam o telefonickom rozhovore s A. K. zo dňa 28.01.2019), pričom záverom sa znalec vyjadril, že tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na technické závery odborného vyjadrenia. Navyše znalec zodpovedal otázky žalovaného aj v rámci odvolacieho konania formou výsluchu dňa 04.11.2019, pričom z tohto je zrejmé, že vodič A. K. počas jazdy nespravil žiadnu jazdeckú chybu a to i s ohľadom na skutočnosť, že bol držiteľom vodičského oprávnenia len na skupiny AM a A1. Správny súd konštatuje, že správne orgány v tomto smere riadne zistili skutkový stav, ktorý bol postačujúci na účely vydania prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a zároveň uvádza, že znalec N.. P. v priebehu priestupkového konania zodpovedal aj otázky zo strany žalobkyne. Žalobkyňa počas celého priestupkového konania namietala rozporuplné závery prijaté znalcom N.. P., avšak nedoložila v žiadnom štádiu konania žiadny súkromný znalecký posudok tak, ako to mala v úmysle, čo vyplýva zo žiadosti o zaslanie fotodokumentácie zo dňa 28.09.2018. Skutočnosť, že žalobkyňa plánovala do konania predložiť súkromný znalecký posudok vyplýva aj zo žiadosti o analýzu dopravnej nehody adresovaná N.. Z. Sýkorovi, avšak táto žiadosť bola uskutočnená až dňa 14.03.2019, a to za účelom preloženia termínu prejednania priestupku. Správny súd uvádza, že žiadny znalecký posudok alebo iné dôkazy zo strany žalobkyne, ktorý by spochybňoval závery N.. P., nebol v priestupkovom konaní a ani v konaní pred správnym súdom predložený. Práve naopak, všetky závery prijaté N.. P. počas priestupkového konania sú v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, ako aj so zisteným skutkovým stavom a navzájom korešpondujú.
49. Čo sa týka čestného prehlásenia S. Y. predloženého správnemu súdu žalobkyňou v žalobe, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa sa niekoľkokrát presvedčila o tom, či môže bezpečne prejsť na druhú stranu cesty, správny súd uvádza, že inštitút čestného prehlásenia nie je v právnom poriadku dôkazom určitej skutočnosti, ale dôkaz iba nahrádza - ide len o pomocný dôkazný prostriedok, pričom je k nemu potrebné pristupovať vždy s istou dávkou racionálnej opatrnosti, pretože skutočnosti uvádzané v čestnom prehlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale len osvedčenými - nie sú teda okolnosti objektívne dokázané, ale iba subjektívne tvrdené. Navyše správny súd poukazuje na to, že uvedené čestné prehlásenie bolo realizované 07.01.2020, pričom správna žaloba bola zrealizovaná dňa 09.01.2020 a správnemu súdu doručená 13.01.2020, čiže predmetné čestné prehlásenie S. Y. bolo zrealizované pár dní pred podaním žaloby, a z tohto dôvodu, je možné považovať toto čestné prehlásenie za účelové s cieľom zbaviť zodpovednosti žalobkyňu za priestupok, nehovoriac o tom, že S. Y. je priateľom žalobkyne (táto skutočnosť vyplýva zo záznamu o podaní vysvetlenia S. Y. zo dňa 04.08.2018), z čoho vyplýva záver, že je tu daný záujem S. Y. na tom, aby žalobkyňa, ktorá je jeho priateľkou bola zbavená zodpovednosti za priestupok.
50. Vo vyššie uvedenej súvislosti správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa v žiadnom štádiu priestupkového konania nepredložila správnym orgánom čestné prehlásenie S. Y., jeho výsluch navrhla len raz, a to až dňa 09.08.2018, čiže až na záver konania pred správnym orgánom I. stupňa, pričom predmetný návrh na výsluch svedka S. Y.iadnym konkrétnym spôsobom neodôvodnila, resp. neuviedla aké konkrétne rozporné okolnosti mali byť týmto výsluchom odstránené. Správny súd je toho názoru, že sama žalobkyňa nebola vo vzťahu k správnym orgánom súčinná (tak ako to vyplýva z § 3 ods. 2 správneho poriadku), keď až v žalobe doložila súdu predmetné čestné prehlásenie, ak ho mohla predložiť už v rámci odvolacieho konania žalovanému, pričom navyše v odvolaní ani nežiadali žalovaného ako odvolací orgán, doplniť dokazovanie výsluchom S. Y.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom
je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum nepredstavuje pokračovanie správneho konania. Povinnosťou súdu v správnom súdnictve nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. Ak navyše vezmeme do úvahy fakt vyplývajúci z dikcie § 36 Správneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='71/1967 Zb.%252336'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, a to, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, za súčasného zohľadnenia skutočnosti, že pripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, dospejeme k záveru, že samotné čestné prehlásenie pripojené k žalobe nezakladá domnienku o tom, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav v konaní, pričom nové skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla až v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemôžu byť samé o sebe dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
51. Záverom správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti s porušením § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním a počas odbočovania nedávala znamenie o zmene smeru jazdy, čím ohrozila vodiča idúceho za ňou a spôsobila dopravnú nehodu. Skutočnosť, že dávala znamenie o zmene smeru jazdy vyplýva len z výsluchu žalobkyne zo dňa 09.11.2018. Avšak z ostatných vykonaných dôkazov nevyplýva (dokonca ani z čestného prehlásenia S. Y. doloženého žalobkyňou v rámci súdneho konania), že by žalobkyňa znamenie o zmene smeru jazdy počas odbočovania realizovala, navyše z výpovedí A. K. zo dňa 28.06.2019, Š. K. zo dňa 21.12.2018 a A. G. zo dňa 21.12.2018, vyplýva priamo, že žalobkyňa znamenie o zmene smeru jazdy nedávala, pričom uvedené vyplýva aj zo záverov znalca N.. P.. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že tvrdenie žalovaného o účelnosti výpovede žalobkyne zo dňa 09.11.2018 v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok je správne a stotožňuje sa s ním.
52. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správneho orgánu I. stupňa a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia. Správne orgány vec po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnali so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre ich rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, nakoľko tieto zodpovedajú zákonu. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe navrhovala sankčnú moderáciu a podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP žiadala, aby správny súd upustil od uloženia sankcie, nakoľko samotné prejednanie priestupku postačuje na naplnenie účelu správneho trestania, správny súd poukazuje na to, že podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. V prejednávanej veci správny súd dospel k zhodnému záveru ako správne orgány, že žalobkyňa sa dopustila priestupku tak, ako uviedol I. stupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia a správne za spáchanie priestupku žalobkyni uložil sankciu za priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. c) Z.z. 372/1990 Zb. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia v tomto prípade nie je možné upustiť od uloženia sankcie, nakoľko ide o špeciálne ustanovenie voči § 11 ods. 3 z.č. 372/1990. Správne orgány výšku sankcii uložili v dolnej hranici sadzby a náležite odôvodnili svoju správnu úvahu (diskrečnú právomoc) v odôvodnení rozhodnutia. Správny súd poukazuje pritom na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo len k zraneniu žalobkyne, ale i k zraneniu vodiča motocykla a ku škode na zúčastnených vozidlách.
53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobkyne, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
55. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).