Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-14-2020.pdf
PDF · 209.49 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-NR- OVBP2-2020/005673-003 zo 16.01.2020 na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:
1.1. Žalobca dňa 29.12.2017 podal na Mesto Nitra, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, (ďalej len „stavebný úrad“, resp. „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: „1 ks obojstrannej reklamnej stavby, ktorá je umiestnená v ploche poľa popri štátnej ceste I/64, na pozemku parcelné číslo XXXX/X reg. C. D., katastrálne územie B., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m“ (ďalej len „reklamná stavba“).
1.2. Stavebný úrad listom č. 143/2018-002-Re zo dňa 16.01.2018 podal na Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, žiadosť o vyjadrenie k „Výnimke zo zákazu činnosti v cestnom ochrannom pásme cesty I/64 - povolenie, pod č. A/200205308 zo dňa 07.06.2002“. Zároveň stavebný úrad rozhodnutím č. 143/2018-003-Re zo dňa 16.01.2018 prerušil konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby.
1.3. Stavebný úrad dňa 07.02.2018 dostal elektronickou poštou od Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, list, v ktorom upozornil na skutočnosť, že je potrebné požiadať o povolenie výnimky.
1.4. Následne stavebný úrad listom č. 143/2018-004 zo dňa 09.02.2018 vyzval žalobcu o zaplatenie správneho poplatku a zároveň listom č. 143/2018-005-Re zo dňa 09.02.2018 vyzval žalobcu o doplnenie predmetnej žiadosti o cit.: „...novú Výnimku zo zákona v ochrannom pásme cesty I/64...“. Zároveň
stavebný úrad rozhodnutím č. 143/2018-006-Re zo dňa 09.02.2018 konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby prerušil.
1.5. Stavebný úrad na základe žiadosti žalobcu zaslal e-mailom žalobcovi požadované materiály.
1.6. Dňa 16.03.2018 žalobca doložil na stavebný úrad doklad o úhrade správneho poplatku a listom zo dňa 30.04.2018 zaslal na stavebný úrad stanovisko, v ktorom uviedol, že k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby je potrebné doložiť len doklady preukazujúce vzťah k pozemku a správny poplatok.
1.7. Následne stavebný úrad rozhodnutím č. 143/2018-007 zo dňa 07.05.2018 zastavil konanie o zmene doby trvania predmetnej reklamnej stavby. Predmetné rozhodnutie, bolo na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/027658-2 zo dňa 10.09.2018 Okresného úradu Nitra, odborom výstavby a bytovej politiky, zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie.
1.8. Stavebný úrad listom č. 143/2018-009-Re zo dňa 31.10.2018 vyzval žalobcu na doplnenie predmetnej žiadosti o Záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, k umiestneniu predmetnej reklamnej stavby. Stavebný úrad zároveň rozhodnutím č. 143/2018-010-Re zo dňa 31.10.2018 konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby prerušil.
1.9. Na predmetnú výzvu žalobca odpovedal listom „stanovisko“ zo dňa 17.01.2019, v ktorom okrem iného namietal predpojatosť pracovníčky A.. X., ako aj U.. arch. D.. Na základe oznámení č. 143/2018-011 zo dňa 06.02.2019 a č. 143/2018-012 zo dňa 06.02.2019 o podaní námietky predpojatosti vyššie menovaných pracovníkov, rozhodnutiami Mesta Nitra č. 3061/2019-002 zo dňa 25.02.2019 a č. 3062/2019-002 zo dňa 25.02.2019 boli predmetné námietky zamietnuté. Dňa 06.05.2019 bol Geometrickou kanceláriou Promart Nitra SK s.r.o. predložený Geometrický elaborát o zameraní predmetnej reklamnej stavby. O tejto skutočnosti stavebný úrad listom č. 143/2018-014-Re zo dňa 23.05.2019 žalobcu informoval výzvou o oboznámení podkladov. Na predmetnú výzvu stavebník odpovedal listom zo dňa 21.06.2019, v ktorom žiadal vyhotovenie kópií celého spisu. Po zaplatí žalobcom správneho poplatku stavebný úrad listom č.143/2018-016-Re zo dňa 06.08.2019 žalobcovi požadované kópie zaslal.
1.10. Následne stavebný úrad rozhodnutím č. 143/2018-017-Re zo dňa 16.09.2019 podľa ustanovenia § 60 ods. 2 písm. c) stavebného zákona zastavil konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby.
1.11. Proti uvedenému rozhodnutiu sa v zákonnej 15 dňovej lehote odvolal žalobca z dôvodov uvedených v odvolaní.
1.12. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím opísaným v časti II. predmetného rozsudku.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
2. Napadnutým rozhodnutím číslo OU-NR-OVBP2-2020/005673-003 zo 16.01.2020 žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie spoločnosti NUBIUM, s.r.o., IČO: 47 545 674, so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, zamietol a rozhodnutie Mesta Nitra č. 143/2018-017-Re zo dňa 16.09.2019 potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 04.02.2020, ktorým dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, z nich vyplývajúce skutkové závery, ich právne posúdenie a vyporiadanie sa s odvolacími dôvodmi žalobcu, a to v podstate nasledovne:
2.1. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad nerozhodol o odvolaní v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku, predložil ho v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len žalovaný), na odvolacie konanie listom č. 143/2018-018-Re zo dňa 06.11.2019.
2.2. Odvolací orgán v konaní podľa ustanovenia § 59 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál v celom rozsahu a nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, a preto ho ponechal
v platnosti. Mal pritom za to, že stavebné úrady sa v konaniach podľa stavebného zákona riadia jeho ustanoveniami a súvisiacimi predpismi.
2.3. Zdôraznil, že z časového hľadiska rozhodnutie môže byť buď časovo neobmedzené, alebo časovo ohraničené. Obmedzením doby priznaného práva sa sleduje určitá optimálna doba jeho využitia. Ak zákon pripúšťa možnosť opätovného predĺženia tejto lehoty, ide v podstate o nové konanie, v ktorom sa opätovne skúma splnenie zákonných podmienok. Reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Stavebník je oprávnený požiadať o zmenu doby trvania reklamnej stavby pri reklamnej stavbe, ktorá je dočasná, a to pred uplynutím tejto doby. V takomto prípade doba trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona neplynie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia k ustanoveniam stavebného zákona možno vyvodiť, že konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ustanovenia § 67 ods. 4 postupuje primerane podľa ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona.
2.4. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, sa k žiadosti o stavebné povolenie okrem iného prikladajú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia orgánov štátnej správy a obce.
2.5. Stavebný zákon v ustanovení § 126 ods. 1 upravuje, že ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi okrem iného aj o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
2.6. Podľa ustanovenia § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí. Dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona. Ak sa konanie podľa stavebného zákona dotýka záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa ustanovenia § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Verejným záujmom sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami a nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Verejný záujem v danom prípade predstavuje predovšetkým záujem chránený cestným zákonom. Z uvedeného vyplýva, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území môže ohroziť verejné záujmy chránené osobitným predpisom, v tomto prípade cestným zákonom, nie je možné vyhovieť.
2.7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
2.8. K námietkam žalobcu ako odvolateľa (ďalej aj „odvolateľ“, resp. „stavebník“) ohľadne „nového“ stanoviska dotknutého orgánu žalovaný uviedol, že z časového hľadiska rozhodnutie môže byť buď časovo neobmedzené, alebo časovo ohraničené. Obmedzením doby priznaného práva sa sleduje určitá optimálna doba jeho využitia. Ak zákon pripúšťa možnosť opätovného predĺženia tejto lehoty, ide v podstate o nové konanie, v ktorom sa opätovne skúma splnenie zákonných podmienok. V súlade s ustanovením § 32 ods. 2 správneho priadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Nakoľko stavebník k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby predložil
stanovisko dotknutého orgánu z roku 2002, žalovaný mal za to, že požiadavka stavebného úradu predložiť aktuálne stanovisko cestného správneho orgánu s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 a 2 cestného zákona bola oprávnená.
2.9. Na posúdenie skutkového stavu z hľadiska premávky a ohrozenia cestnej komunikácie v mieste umiestnenia reklamnej stavby je príslušný cestný správny orgán a jeho nadriadený orgán. Pre správny orgán je obsah záväzného stanoviska v konaní podľa stavebného zákona záväzný (ustanovenie § 140b ods. 1 stavebného zákona). K námietke žalobcu, že nie je zrejmé, že sa reklamná stavba má nachádzať mimo sídelného útvaru obce a takto aj v ochrannom pásme cesty, žalovaný uviedol, že poloha reklamnej stavby vzhľadom k vozovke štátnej cesty I/64 je zrejmá z grafickej prílohy žiadosti a z tohto podkladu je podľa názoru žalovaného možné vyvodiť, že posudzovaná vzdialenosť reklamnej stavby je v ochrannom pásme definovaného v ustanovení § 10 a 11 cestného zákona a jeho vykonávacieho predpisu. Rovnako polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce bolo možné identifikovať pomocou webových stránok napr. Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod., ktoré sú verejne prístupné. Pomocou týchto stránok bolo okrem iného možné zistiť presné umiestnenie dopravných značiek označujúcich začiatok a koniec obce na príslušnej komunikácii. Z predmetných podkladov bolo zrejmé, že predmetná reklamná stavba je za dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce (B.) a že užívatelia štátnej cesty nemusia v predmetnom úseku znížiť rýchlosť na 50 km/h, ktorá je predpísaná v obci, čo znamená, že predmetný úsek je mimo sídelného útvaru obce a reklamné stavby sa nachádzajú v ochrannom pásme cesty. Sídelný útvar obce je pre účely cestného zákona (ustanovenie § 11 ods. 1) definovaný ohraničením dopravnými značkami začiatok a koniec obce na konkrétnej komunikácii a nie je definovaný zastavaným územím obce, ktoré je možné identifikovať podľa katastra nehnuteľností.
2.10. K námietke žalobcu ohľadne toho, že rozhodla neoprávnená osoba zabezpečujúca činnosť Útvaru hlavného architekta a nie stavebného úradu žalovaný uviedol nasledovné: Každá obec resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, tak ako aj Mesto Nitra. Výkon agendy stavebného poriadku pre reklamné stavby ako prenesený výkon štátnej správy je zaradený v rámci Organizačného poriadku zverejneného na internetovej stránke mesta Nitra https://www.nitra.sk/zobraz/sekciu/organizacny- poriadok. Organizačný poriadok Mestského úradu v Nitre v znení doplnku č. 1-20 je vydaný primátorom mesta Nitra v zmysle ustanovenia § 13 ods. 4 písm. d) zákona o obecnom zriadení. Podľa čl. 22 organizačného poriadku Mestského úradu v Nitre v znení dodatku č. 1-20 Útvar hlavného architekta, Referát urbanizmu a architektúry písm. f) zabezpečuje výkon prenesených úloh štátnej správy podľa osobitných predpisov. Útvar hlavného architekta (ÚHA) sa organizačne člení na Referát urbanizmu a architektúry a na Referát dopravného urbanizmu a inžinieringu. Podľa čl. 22 Organizačného poriadku Mestského úradu v Nitre v znení doplnku č. 1-20 Referát ÚHA vykonáva činnosť a vedie agendu všeobecného stavebného poriadku pre zabezpečenie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených stavebným zákonom. A.. O. X. a U.. arch. W. D. sú zamestnanci stavebného úradu Mesta Nitra, ktorí sú organizačne začlenený na ÚHA - Referát urbanizmu a architektúry.
2.11. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav dostatočne spoľahlivo na to, aby bolo nepochybné, že reklamné stavby sa nachádzajú mimo sídelného útvaru obce a sú umiestnené v cestnom ochrannom pásme. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad postupoval správne, keď žiadal od stavebníka predložiť vyjadrenie príslušného cestného správneho orgánu k umiestneniu reklamných stavieb. Cestný správny orgán vydal stanovisko k umiestneniu reklamných stavieb podľa uvedeného skutkového stavu a podľa platnej úpravy cestného zákona a na základe tohto stanoviska v súlade s ustanovením § 140b ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad rozhodol vo veci. Žalovaný mal po preskúmaní predloženého odvolania spolu so spisovým materiálom za to, že postup stavebného úradu v konaní bol správny a stavebný úrad rozhodol vo veci v súlade so zákonmi a ich vykonávacími predpismi.
2.12. Záverom žalovaný dodal, že pokiaľ stavebník neodstráni reklamnú stavbu dobrovoľne, stavebný úrad mu ju podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona nariadi odstrániť.
III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.04.2020 domáhal vo veci samej zrušenia napadnuté rozhodnutie žalovaného sp. zn. č. OU-NR-OVBP2-2020/005673-003 zo dňa 16.01.2020 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 143/2018-017-Re zo dňa 16.09.2019 podľa
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) v spojení s ustanovením § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci podľa ustanovenia § 191 ods. 4 SSP správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3.1. V žalobných dôvodoch v prvom rade namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Úvahy žalovaného sú nepreskúmateľné a vychádzajú z nepochopiteľnej úvahy na str. 4, ktorú zároveň citoval. Ďalej uviedol, že z právnej úpravy nemôže vyplývať skutková okolnosť. Skutkovú okolnosť je potrebné zisťovať a na ňu aplikovať právnu úpravu. S ohľadom na túto úvahu žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa preto nezisťoval skutkový stav žiadnym spôsobom a požiadavka, ktorá mala byť založená na spoľahlivo zistenom skutkovom stave v otázke splnenia podmienok umiestnenia reklamnej stavby v sídelnom útvare obce nebola žiadnym spôsobom naplnená a preto požiadavka na „nové“ stanovisko bez ohľadu na zisťovanie skutkového stavu priliehavému k právnej norme ničím nepodložená. Ak sám správny orgán uviedol, že sa zmenila právna úprava a to do podoby, ktorá výslovne predpokladá možnosť požadovať záväzné stanovisko len a len v prípade vydávania výnimiek pri umiestňovaní reklamných stavieb v cestných ochranných pásmach, ktoré môžu vzniknúť len mimo sídelného útvaru obce a tento útvar nie je žiadnym spôsobom konformným so zákonom a základnými logickými a geometrickými axiómami o tom, že útvar je plocha a jeho hranice tvoria čiary a nie body, vymedzený, nie je možné vyvodiť záver o správnosti a dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 126 Stavebného zákona a v spojení s ním § 11 ods. 1 a 2 Cestného zákona. Inými slovami nie je možné dôvodne vyvodiť záver o tom, že by mal byť dotknutý záujem chránený dotknutým orgánom podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa Cestného zákona.
3.2. Vytýkal, že záväznosť je možná len vtedy, ak dotknutý záujem skutočné vyplýva zo zisteného skutkového stavu. Nie naopak, že záväznosť vyplýva len z existencie dokumentu označeného ako stanovisko. Taktiež uviedol, že poloha vo vzťahu k sídelnému útvaru obce nebola zisťovaná. Žalovaný uvádzal, že poloha vzhľadom k ceste I. triedy I/64 je zrejmá z grafickej prílohy žiadosti, kde má byť posudzovaná vzdialenosť reklamnej stavby od cesty. Uvedená skutočnosť je však irelevantná, pretože ochranné pásmo nevzniká v sídelnom útvare obce a žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa sídelný útvar obce žiadnym spôsobom nevymedzili hranicami. Sídelný útvar je plocha vymedzená hranicami, ktoré snáď môžu prechádzať cez body určené v zákone, ale nemôžu prechádzať len cez tieto body. Uvedené je geometrický a logický nezmysel. Zákon môže byť len v súlade s geometrickými a logickými axiómami, nie s nim v rozpore a jeho použitie je potrebné prispôsobiť logickému výkladu, ktorý nepopiera realitu. Absencia vymedzenia hraníc znamená aj absenciu vymedzenia sídelného útvaru obce a teda aj absenciu skutkového zistenia významného pre rozhodnutie, keďže údajný dotknutý záujem chránený v zmysle ustanovenia § 126 Stavebného zákona podľa zákona o pozemných komunikáciách v takom prípade nemôže existovať. Akákoľvek poloha v pojme vzdialenosti je preto v zmysle tejto úvahy žalovaného irelevantná. Poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce je možné identifikovať pomocou webových stránok napr. Google maps, mapy CDV, ZB a GIS a pod. je bezpredmetné. Tieto databázy na internete nie sú verejnými registrami s výpismi, ktoré by boli použiteľné na právne úkony (teda nejde o verejné dokumenty s dôkaznou hodnotou z toho vyplývajúcou), časť z nich prevádzkuje súkromná zahraničná právnická osoba, ich správnosť nie je ničím garantovaná, nie je zrejmé, že by žalovaný alebo správny orgán použil v rámci dokazovania akýkoľvek doklad z týchto databáz, ktorý by preukazoval vymedzenie sídelného útvaru obce, takto vymedzený ho dal do vzťahu k polohe reklamnej stavby a napokon tieto databázy neobsahujú údaje o vymedzení územia sídelných útvarov obce podľa zákona o pozemných komunikáciách tak, aby bolo možné vôbec dospieť k záveru, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce podľa citovaného zákona. Správny orgán prvého stupňa a po ňom ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzili územie sídelného útvaru obce a neuviedli ani žiadne logické úvahy podložené aspoň základným zistením o vymedzení sídelného útvaru obce, ktorými by podporili akýkoľvek záver, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Bez vymedzenia sídelného útvaru obce je možné považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné s neexistenciou možnosti vyvodiť záver o polohe reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce. Okrem toho bol toho názoru, že možnosť záveru o vzdialenosti menšej ako predpokladá ustanovenie § 10 a 11 cestného zákona je irelevantná, pokiaľ nie je dôkazne ustálené, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce, čo na základe administratívneho spisu ustáliť nemožno. Dodal, že si uplatnil právo na celú kópiu administratívneho spisu a v opačnom prípade mu zjavne celá nebola doručená, čím vychádza z podstatného porušenia ustanovení o konaní pred správnym orgánom (§ 191 ods. 1 písm. g), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedené podľa neho znamenalo, že skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa
vôbec nebol zisťovaný a rozhodnutie žalovaného tento stav nezákonnosti len potvrdilo. Pritom bolo ťažko pochopiteľné, ako je možné, ak skutočne má existovať na mieste reklamnej stavby ochranné pásmo, ako mohlo vzniknúť, ako mohlo byť overené a ako vôbec mohlo byť zistené, keď v sídelnom útvare obce sa ochranné pásmo podľa citovaných ustanovení cestného zákona nemôže uplatňovať resp. nemôže vzniknúť a súčasne sídelný útvar obce nebol v konaní žiadnym spôsobom ustálený. Vo vzťahu k nevymedzeniu územia sídelného útvaru obce je irelevantné aj konštatovanie žalovaného, ktoré žalovaný prevzal o rýchlosti na ceste z iného konania a vyjadrenia od ďalšieho účastníka v tomto konaní. S poukazom na uvedené vymedzil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a vec by pri spoľahlivom zistení skutkového stavu takto musela byť aj nesprávne právne posúdená (§ 191 ods. 1 písm. c/SSP).
3.3. K tej časti dôvodov rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkajú záväzného stanoviska v konaní žalobca uviedol to, že nespochybňuje a nikdy, ani vo svojom odvolaní, nespochybňoval všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa významu a povahy záväzných stanovísk. Záväzné stanovisko však môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu (§ 3 ods. 2, 5 Správneho poriadku). Inými slovami nemožno vyvodzovať záver o tom, že stanovisko bolo dôvodne žiadané preto, že ho správny orgán žiadal. Jednak správny orgán prvého stupňa mal najprv riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru obce (územie vymedzené hranicami) a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne z logického a geometrického hľadiska vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne na základe takéhoto spoľahlivo zisteného skutkového stavu požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie a súčasne sa žalovaný mal vysporiadať s tou časťou odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali zisťovaného skutkového stavu a skutočnosti, že sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce, čo nie je ničím vyvrátené. Ani žalovaný a ani žiaden iný orgán žiadnym spôsobom nevyriešil otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu sa reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce, keď z mapy je zrejmé, že sa v blízkosti nachádzajú ďalšie stavby. Poukazovanie na internetové stránky, prílohu žiadosti žalobcu a požiadavku bez zisťovania skutkového stavu, takými dôkazmi nie sú. Absencia akýchkoľvek iných úvah v tomto smere robí rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nedostatok odôvodnenia. Je potrebné podotknúť, že žiaden právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice sídelného útvaru obce (okrem bodov v podobe dopravných značiek začiatok/koniec obce, pričom však hranice sú čiary). Ak však z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo požadované stanovisko „dotknutého orgánu“, ide podľa názoru žalobcu o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Takýto postup je totiž vyvodzovaním záveru o existencii dôkazu o právne významnej skutočnosti (reklamná stavba mimo sídelného útvaru obce) z dôkazu, ktorý môže byť žiadaný len na základe skutočnej a preukázanej existencie takej skutočnosti, ktorá však nebola preukázaná žiadnym dôkazom a naopak z verejných registrov nevyplýva také vymedzenie a už vôbec zaradenie reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce a logicky potom môže vyplývať zo spisu len opak a z geometrického hľadiska je obsah spisu pre vyvodenie takých záverov nepostačujúci. Ani žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa neuviedli žiadne vymedzenie sídelného útvaru obce a neuviedol to dôvodne a preskúmateľne ani iný orgán. V tejto súvislosti označovanie dopravných značiek ako hraníc sídelného útvaru obce je nepostačujúce a vyžaduje doplnenie, nakoľko ide o body a nie o čiary, ktorými hranice územia nepochybne sú a hoci hranice cez tieto body môžu prechádzať, z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Inými slovami, ak je predpokladom žiadosti o záväzné stanovisko podľa § 11 ods. 1 cestného zákona resp. vôbec pre aplikáciu ust. § 11 ods. 1 Cestného zákona preukázanie, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce, nie je možné zo skutočnosti, že bolo požadované stanovisko iného orgánu označeného za dotknutý (tiež rovnako nepreskúmateľné v otázke vymedzenia sídelného útvaru obce a dôvodoch vyvodzovania záveru o polohe reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce) vyvodzovať záver, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Ani existencia takéhoto paaktu (lebo v súčasnosti za daného stavu uvedené nie je možné posúdiť žiaden akt akéhokoľvek orgánu v súvislosti s vydávaním záväzného stanoviska inak) nemôže zbaviť správny orgán prvého stupňa a ani žalovaného jeho povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, najmä, ak predpoklady rozhodnutia majú následne spočívať na požadovaní záväzného stanoviska správnym orgánom prvého stupňa, aby pokračoval v konaní. Je potrebné podotknúť, že žalobca nemá vedomosť o tom, že by cestný alebo akýkoľvek iný zákon stanovoval spôsob určovania hraníc sídelného útvaru obce odlišný od základných geometrických a
logických axióm resp. v rozpore s denotátom pojmu útvar. Hranice teda môžu byť len čiary a je potrebné zistiť, či má ísť o priamky alebo krivky medzi bodmi, ktorými sú značky označujúce začiatok/koniec obce a ani žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa a ani iný orgán v tomto smere neprodukovali žiadne relevantné a preskúmateľné úvahy (a dôkazy), ktorou by jednak učinili zadosť ust. §11 ods.1 Cestného zákona a súčasne elementárnym geometrickým a logickým axiómam, ktoré rovnako nemôžu prestať platiť.
3.4. Ďalej podotkol, že ani iný orgán a ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzovali hranice sídelného útvaru obce a porovnávací etalón vzdialenosti stanovenej všeobecne záväznými predpismi a nameranej, či iným preskúmateľným spôsobom vyvodenej, je možné používať vo vzťahu k umiestneniu reklamnej stavby od osi vozovky, či osi priľahlého jazdného pásu len v prípade polohy reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce, čo však nie je pravda a zistenia skutočnej vzdialenosti a ani odhad nie je relevantný v sídelnom útvare obce. Sídelný útvar obce je územím/plochou vymedzenou hranicami, nie bodmi. Hranice sú čiary (čiastkovo eventuálne aj prechádzajúca bodmi), ktoré môžu byť priamkami a/ alebo krivkami. Žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa nedospeli na základe vykonaného dokazovania a ani nemohli dospieť k žiadnemu skutkovému zisteniu o tom, že by sa reklamná stavba mala nachádzať mimo sídelného útvaru obce, keďže s ohľadom na obsah zákona nevymedzil územie sídelného útvaru obce. Rozhodnutie je takto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a s priamym dopadom na právo na spravodlivé konanie žalobcu, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia a v primeranej aprobovanej rovine procesným postupom naň aj z hľadiska obsahu reagovať, teda sa mu následne odopiera aj právo na dvojinštančné prejednanie v rovine možnosti vyjadriť sa k skutočným dôvodom nepreskúmateľného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, teda došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného je zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia a súčasne zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo za daného právneho posúdenia nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).
3.5. Nepreskúmateľnosť žalobca videl aj v tom, že žalovaný sa vôbec vecne (rovnako ako v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa svojím vylúčením nezaoberali ani osoby fakticky a právne zabezpečujúce priebeh konania) nezaoberal námietkou predpojatosti, z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce (a aj ďalších osôb), o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa resp. zabezpečujú jeho činnosť a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. V tejto súvislosti potom nebolo ani významné, ako sa žalovaný vysporadúval s ďalšou argumentáciou žalobcu. Tieto skutočnosti, každá jednotlivo, ale aj všetky vo vzájomnej súvislosti sú aj dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pre ktorý je potrebné rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušiť. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že z iných konaní nadobudol poznatky, ktoré svedčia o tom, že neboli splnené ani základné formálne predpoklady na to, aby bolo možné vôbec uvažovať o tom, že rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa, je zákonné. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich vec žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala voči všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval v súčinnosti s označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta (nakoľko podľa získaných vedomostí žalobcu, nejde o zamestnancov stavebného úradu a ani o osoby, ktoré majú podľa organizačnej štruktúry zabezpečovať jeho činnosti, keď majú byť na rôzne úkony pri prenesenom výkone štátnej správy len poverované primátorom) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti základnými predpokladmi pre organizačné a formálne zabezpečenie rozhodovania správneho orgánu
prvého stupňa pri skúmaní jeho zákonnosti má za následok jednak nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednak nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obec zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa, ale o zamestnancov obce zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konania a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Požiadavky na organizačné zabezpečenie chodu správneho orgánu prvého stupňa vyplývajú z § 117 ods. 3 Stavebného zákona a okrem osobitného kvalifikačného predpokladu, je potrebné, aby išlo organizačne o zamestnancov zabezpečujúcich činnosti stavebného úradu, čomu nemôže zodpovedať ad hoc poverovanie primátorom mesta zamestnancov obce z iných organizačných útvarov obce na výkon konkrétnych činností správneho orgánu prvého stupňa, pričom ani to nebolo v danej veci preukázané. Bol tiež toho názoru, že poukazovaním na organizačný poriadok mesta Nitry, žalovaný nevyvrátil nezákonnosť, na ktorú žalobca poukázal, ba priam naopak. Starosta/ primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Nie je možné, aby organizačný útvar, ktorý nie je na to určený, podzákonným predpisom prevzal kontrolu, vedenie a plnenie úloh správneho orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy zo strany obce popri ďalších úlohách, ktoré má plniť a ktorých plnenie môže byť (a zjavne aj je) v rozpore so záujmami účastníkov stavebného konania. Inými slovami nie je možné zorganizovať prácu obecného úradu tak, že nastane v organizačnej rovine konflikt záujmov zamestnancov útvaru hlavného architekta pri plnení svojich vlastných úloh, pričom výkon úlohy činnosti stavebného úradu bude vykonávať s ohľadom na plnenie iných svojich úloh v danom útvare. Uvedené naráža priamo na verejný záujem na dodržiavaní zákonnosti v podobe zabezpečenia nepredpojatého a nestranného výkonu činnosti stavebného úradu osobami na to určenými a v inštitucionálnej rovine zakotvuje ako normu porušovania zákona a verejného záujmu pri prenesenom výkone štátnej správy. Mal za to, že zákon hovorí o zabezpečovaní činnosti stavebného úradu zamestnancom obce, čo znamená, že v organizačnej rovine musí ísť o zamestnanca priamo určeného na zabezpečovanie činnosti stavebného úradu tak, aby boli požiadavky na nestranný a nepredpojatý prenesený výkon štátnej správy zabezpečené. Zdôraznil, že tieto skutočnosti samé o sebe rovnako predstavujú podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom s následkom vydania nezákonného rozhodnutia, keď všetky úkony vykonané neoprávnenými a predpojatými osobami sú nezákonné a nie je možné z nich vyvodzovať skutkové a právne závery významné pre rozhodnutie. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným postupom žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa pri prijímaní rozhodnutia a aj v súvislosti s jeho obsahom namieta, že boli v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania, ktorému bola postupom žalobcu odňatá možnosť náležite argumentovať a správny orgán prvého stupňa nepostupoval ani v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ale navyše nie sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale ani napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa nepostupoval pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím je zasahované do práva žalobcu na spravodlivé konanie, ktoré sa aplikuje aj na Správne konanie. V danom prípade, je zrejmé, že činnosť správny orgán prvého stupňa vrátane rozhodovania v danej veci nebola zabezpečená nepredpojatými zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu a ako vychádza najavo zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu vôbec, ale dokonca v organizačnej rovine boli prijaté opatrenia, aby vo veci konali zamestnanci zabezpečujúci činnosť iného útvaru obce, ktorý plní aj iné úlohy, ktoré mu bránia v nestrannom a nepredpojatom výkone činnosti stavebného úradu. Zhrnul, že vzhľadom na vyššie uvedené namietal porušenie zásad spravodlivého konania a najmä porušenie povinnosti správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku v spojení s ust. § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a to zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:
4.1. Mal za to, že stavebný úrad zistil skutkový stav dostatočne spoľahlivo na to, aby bolo nepochybné, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a je umiestnená v cestnom chránenom
pásme. V predloženom spisovom materiáli sa nachádza zameranie reklamnej stavby, z ktorého je zrejmé, že uvedená reklamná stavba sa nachádza pred značkou označujúcou začiatok obce, t.j. mimo sídelného útvaru obce. Z uvedeného je jasné, že žalobcova námietka, že správne orgány nezisťovali skutkový stav, v tomto prípade neobstojí. Stavebný úrad riadne zistil skutkový stav a na základe uvedeného následne vydal rozhodnutie. Zároveň stavebný úrad riadne vyzval žalobcu, aby doložil aktuálne záväzné stanovisko cestného správneho orgánu z dôvodu, že došlo k novele cestného zákona a stavebný úrad je povinný v konaní postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca uvedené stanovisko v lehote nedoplnil. Vychádzajúc z týchto zistení nebol možný iný postup zo strany správnych orgánov len ten, ktorý zvolili, a teda, že konanie bolo zastavené podľa § 60 ods. 2 písm. c) stavebného zákona.
4.2. K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne nepreskúmateľný z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, v podobe vznesenej námietky predpojatosti, uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu sú rozhodnutia Mesta Nitra, v ktorých boli námietky predpojatosti zamietnuté. Preto mal za to, že Mesto Nitra sa v uvedených rozhodnutiach s uvedenými námietkami predpojatosti svojich zamestnancov riadne vysporiadalo a preto považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. Okrem toho dodal, že aj v prípade, ak by súd vyslovil, že uvedená námietka žalobcu je relevantná, stále nie je dôvodom na zrušenie meritórneho rozhodnutia.
4.3. K ďalšej námietke, že namietaná predpojatosť smerovala aj voči primátorovi Mesta Nitra, uviedol, že aj keby takáto námietka v konaní bola podaná, podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec, starosta je podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch správnym orgánom a nevystupuje v pozícií pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosti na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť.
4.4. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, ktorou namietal skutočnosť, že na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa sa podieľajú neoprávnené osoby, nakoľko ide o zamestnancov zaradených na Útvare hlavného architekta žalovaného, uviedol, že podľa Organizačného poriadku Mesta Nitra (čl. 22), referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. Z tohto dôvodu považoval aj túto námietku za neopodstatnenú. K ďalšej námietke, že vybavujúci pracovníci nespĺňajú požiadavky § 117 ods. 3 stavebného zákona, dodal, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Ohľadom toho, že primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a Ústavou SR, a teda nie je možné, aby organizačný útvar, ktorý nie je na to určený, podzákonným predpisom prevzal kontrolu, vedenie a plnenie úloh správneho orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy zo strany obce, uviedol, že zo znenia § 13 zákona o obecnom zriadení plynie zrozumiteľný záver, že predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta (primátor), ktorý o.i. vykonáva obecnú správu, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám a rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Starosta je štatutárnym orgánom obce, ktorý tiež vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce a informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu. Organizáciou obecného úradu, počet zamestnancov a ich pracovné činnosti ustanovuje organizačný poriadok obecného úradu. To znamená, že štruktúra a spôsob riadenia mestského úradu, určenie a obsah výkonu funkcií vedúcich zamestnancov mestského úradu teda vyplývajú z organizačného poriadku Mesta Nitra. To, či je organizačný poriadok v súlade so zákonom, nie je predmetom tohto konania a žalovaný určite nie je správnym orgánom, ktorý je príslušný túto otázku skúmať, resp. rozhodnúť o tom, že organizačný poriadok Mesta Nitra je v rozpore so zákonom. Preto aj uvedenú námietku považoval za nedôvodnú.
5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca. Žalobca v žalobnej replike zotrval na podanej žalobe a žalobnom návrhu a pridržal sa svojich skorších vyjadrení. Žalobca v žalobnej replike okrem toho uviedol v podstate nasledovné:
5.1. V prvom rade vytýkal, že žalovaný vyvodzuje zo zamerania reklamnej stavby nepodložené závery. Hoci by sa aj akékoľvek zameranie malo nachádzať v administratívnom spise, môže z neho vyplývať len a len poloha reklamnej stavby vo vzťahu k zemskému povrchu, resp. k súradniciam na zemskom povrchu. Nie však vo vzťahu k časti zemského povrchu vymedzenému podľa zákona ako sídelný útvar obce. Sídelný útvar obce musí mať konkrétny obsah, z definičného obsahu pojmu je zrejmé, že ide o plochu na zemskom povrchu ohraničenú hranicami. Žalovaný úvahou porovnáva polohu reklamnej stavby podľa zamerania vo vzťahu k polohe značky začiatok obce, avšak tu nedôvodne vyvodzuje záver o polohe reklamnej stavby „pred značkou“, pričom žiadnym spôsobom nevymedzuje územie sídelného útvaru obce, ktorého hranica cez značku prechádza. Značka začiatok obce je podľa zákonnej definície nepochybne bodom, cez ktorý prechádza hranica sídelného útvaru obce, nie je to však sám o sebe a bez ďalšieho dôvod na záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Ak sa totiž nachádza reklamná stavba v území vymedzenom hranicami sídelného útvaru obce, nepochybne nemôže byť správna úvaha žalovaného o polohe reklamnej stavby „pred značkou“. Úvaha žalovaného nie je správna a nie je podložená žiadnym dôkazom alebo obsahom administratívneho spisu o tom, aká je hranica územia sídelného útvaru obce, ktoré by následne vôbec umožnili úvahy o polohe reklamnej stavby vo vzťahu k takémuto územiu a dopravnej značke začiatok obce. Preto nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a úvaha žalovaného je bez ďalšieho nepreskúmateľná a nepostačujúca na záver o skutkovom stave tak, aby bolo možné správne aplikovať normu uvedenú v ustanovení § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1, 2 Cestného zákona.
5.2. S poukazom § 11 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že v danom prípade má byť najbližším nadriadeným vedúcim zamestnanca zabezpečujúceho činnosť stavebného úradu vedúci stavebného úradu, nie primátor mesta (ktorý sa navyše rovnako podieľal na rozosielaní listov zmluvným partnerom žalobcu, čo bolo rovnako namietané). Uvedené jednak súvisí s námietkou, že konajúci zamestnanci neboli zamestnancami zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, čo je iný organizačný útvar obce (teda rozhodovanie primátora o námietkach v takom prípade potvrdzuje aj to, že zamestnanci mesta Nitra A.. X. a U.. W.. D. nie sú zamestnancami zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale útvaru hlavného architekta mesta Nitra), ale súčasne s tým, že námietku vo vzťahu k primátorovi mesta Nitra nevybavil nikto. Žalobca pripúšťal, že primátor mesta nie je zamestnancom mesta, to však nijako nevysvetľuje jeho angažovanie sa spôsobom, ktorý účastník namietal ako predpojatý a v konaní neboli zrejmé žiadne opatrenia, smerom k nestrannému a nepredpojatému výkonu štátnej správy aj z hľadiska tohto obsahu námietky žalobcu, ktorý právo na spravodlivý proces má aj v administratívnom konaní. Zároveň podotkol, že ak primátor mesta vybavoval námietku voči zamestnancom mesta Nitra konajúcim vo veci, musel mať postavenie najbližšie nadriadeného vedúceho. Potom v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 Správneho poriadku mal námietku voči takému vedúcemu vybavovať Okresný úrad v Nitre ako nadriadený orgán vo veciach preneseného výkonu štátnej správy v tejto oblasti kompetencií vykonávaných obcou, pričom mu mali byť tieto dôvody oznámené. Inými slovami buď primátor mesta nebol a nemal byť najbližšie nadriadený vedúci zamestnancom postihnutých námietkou predpojatosti alebo ním bol a v takom prípade sa naňho má logicky v oblasti preneseného výkonu štátnej správy vzťahovať aj ustanovenie § 12 ods. 2 Správneho poriadku. Súčasne uviedol, že dokonca ani tie rozhodnutia primátora mesta, na ktoré poukázal žalovaný, nespĺňajú základné zákonné požiadavky na také rozhodnutie z hľadiska obsahového v podobe presvedčivého a preskúmateľné odôvodnenia rozhodnutia. Z rozhodnutí nebolo zrejmé vôbec, akým spôsobom sa konajúci orgán vysporadúval s námietkami z hľadiska obsahu a to konkrétnych skutkových a právnych okolnostiach uvedených v námietkach a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň nebolo ani zrejmé, prečo rozhodoval o námietkach primátor mesta, keď správny orgán prvého stupňa má svojho vedúceho, ale zároveň nebolo zrejmé ani to, prečo nikto nikdy nerozhodoval o námietke proti predpojatosti primátora mesta. Súčasne nebolo zrejmé z rozhodnutia vôbec nič z hľadiska konkrétnych skutkových okolností o rozosielaní listov nesúvisiacich s činnosťou stavebného úradu, konkrétnymi osobami vrátane primátora mesta Nitra a požiadavkou na rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov konania z hľadiska teórie zdania, ktorá je štandardnou požiadavkou na zachovanie práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo účastníka konania platí aj v konaní správnom. Rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa bolo preto nepreskúmateľné a žalovaný nevykonal pri svojom rozhodovaní nič, čím by vady konania zhojil.
Konštatovanie žalovaného, že námietka pri jej dôvodnosti, by aj tak nič nezmenila na meritórnom rozhodnutí vo veci bola z tohto pohľadu nepochopiteľná. Žalobca totiž nenamietal len predpojatosť, ale aj nedostatok právomoci pri vybavovaní vecí zo strany osôb konajúcich v mene stavebného úradu, avšak organizačne zabezpečujúcich činnosť iného útvaru obce (Útvar hlavného architekta mesta Nitra) so zjavným konfliktom záujmov. Zároveň však žalobca namietal aj vecné dôvody nesprávnosti rozhodnutia.
5.3. K tej časti argumentácie žalovaného týkajúcej sa organizácie práce mesta Nitra považoval za potrebné dodať, že argumentácia žalovaného nevyvracia argumentáciu žalobcu vo vzťahu k možnosti upraviť týmto úkonom konkrétne otázky organizácie práce v rozpore so zákonom tak, že organizácia práce nebude korešpondovať s dikciou zákona o tom, kto má a môže konať v správnych konaniach vedených na úseku preneseného výkonu štátnej správy pred stavebným úradom. Pokiaľ si obec zorganizovala prácu tak, že je uvedené v rozpore s požiadavkou zákona na konanie vo veciach preneseného výkonu štátnej správy a v rozpore s požiadavkou na nestranný a nepredpojatý výkon preneseného výkonu štátnej správy, zasahuje táto organizácia práce nielen do práva na spravodlivý proces účastníka konania, ale vyvoláva konflikt aj s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
6. K žalobnej replike sa žalovaný nevyjadril.
IV. Zhrnutie priebehu konania
7. Žalobca ani žalovaný v konaní nepožiadali o prejednanie veci samej na pojednávaní.
7.1. Keďže v prejednávanej veci neboli naplnené dôvody prejednania veci na pojednávaní, rozhodol správny súd podľa § 107 ods. 2 SSP bez pojednávania.
7.2. Správny súd dňa 12.11.2020 verejne vyhlásil tento rozsudok podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol podľa § 137 ods. 4 SSP zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke krajského súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
8. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP"), konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu (§ 6 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 177 a nasl. SSP), nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a contrario SSP), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa § 119 veta druhá SSP a nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 120 SSP vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
9. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu) a v podstatných častiach aj v I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, popisujúceho obsah administratívneho spisu a napadnuté rozhodnutie, vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
9.1. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
9.2. Podľa § 8 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška“), k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.
9.3. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „cestný zákon“), mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.
Podľa § 11 ods. 1 cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia.
Podľa § 11 ods. 2 cestného zákona, v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. 2ab)
Poznámka 2ab) § 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
9.4. Podľa § 60 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „stavebný zákon“), stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1.
Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
Podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 15)
Poznámka 15) Napríklad zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
9.5. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
Podľa § 12 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
9.6. Podľa § 13 ods. 4 písm. c), d) a e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), starosta c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; 12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu, e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Poznámka 12b) § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis.18ba)
Poznámka 18ba) 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10. Správny súd posúdil dôvodnosť jednotlivých žalobných dôvodov, vymedzených žalobcom v žalobe tak, že ich vyhodnotil za nedôvodné, preto žalobu zamietol, dôvodiac pritom nasledovne:
11. V prvom rade konštatoval, že úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu, podanej dňa 29.12.2017, na Mesto Nitra, ako
vecne a miestne príslušný stavebný úrad, ktorej predmetom bola žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: „1 ks obojstrannej reklamnej stavby, ktorá je umiestnená v ploche poľa popri štátnej ceste I/64, na pozemku parcelné číslo XXXX/X reg. C. D., katastrálne územie B., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m“ (ďalej len „reklamná stavba“ tak, ako je uvádzané aj vyššie).
12. Pri posudzovaní dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby správny súd vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania bolo vo veci samej sporné to, či ide o reklamnú stavbu umiestnenú mimo sídelného útvaru obce v ochrannom pásme cesty 1/51 (I/64), kde je umiestnenie reklamnej stavby zakázané a správny orgán je povinný požadovať od žalobcu stanovisko, povoľujúce udelenie výnimky.
13. Vychádzajúc zo zásadného právneho problému v predmetnej veci, správny súd poukazuje na obdobné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/171/2018, kde bolo predmetom prieskumu taktiež rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v rámci ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti totožného žalobcu, resp. o odvolaní totožného žalobcu. V oboch žalobách je zo strany žalobcu použitá zhodná argumentácia, v časti týkajúcej sa vymedzenia sídelného útvaru. Rozdiel spočíva vo forme rozhodnutia, pretože v danej veci bolo konanie zastavené a tiež reklamné stavby sa nachádzali na rôznych pozemkoch, preto správny súd na uvedené rozhodnutie neodkazuje postupom podľa § 140 SSP, avšak nevidí dôvod odchýliť sa od výkladu týkajúceho sa vymedzenia umiestnenia reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce a jej preukázania zo strany správneho orgánu.
14. Správny súd preto konštatuje, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, stavebného zákona a cestného zákona, keď konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzovali v súlade s ustanovením § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom na predmetné stavebné konanie správne aplikovali i ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzovali ju i aplikujúc ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona z toho pohľadu, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, resp. osobitnými predpismi. Nakoľko v danom prípade ide o stavbu umiestnenú popri ceste I. triedy, správne orgány správne za relevantný osobitný predpis označili zákon č. 135/1961 Zb. cestný zákon, ktorý chráni verejný záujem na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zo strany správnych orgánov bolo riadne preukázané a žalobca počas celého administratívneho konania do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, nepopieral, že reklamná stavba bola umiestnená pred 31.12.2015, a že táto je umiestnená popri ceste I/51 (I/64) v ploche poľa popri štátnej ceste (uvedené jednoznačne vyplývalo zo žiadosti žalobcu). Keďže žalobca pred ukončením doby trvania dočasnej reklamnej stavby (reklamná stavba bola dočasne povolená do 31.12.2017) podal žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, legálne si predĺžil dobu trvania tejto stavby aj po dátume 01.01.2018, hoci záväzné stanovisko v stavebnom konaní o predĺženie doby trvania takejto stavby žalobca nepredložil.
15. Záväzné stanovisko žalobca v predmetnom konaní nepredložil dôvodiac tým, že správne orgány nepreukázali, že by sa reklamná stavba nachádzala mimo sídelného útvaru obce, preto mu nevznikla povinnosť predložiť „nové“ záväzné stanovisko. Úvahy žalovaného v tom smere, čo je potrebné považovať za vymedzenie sídelného útvaru obce a jeho hranice, správny súd považoval za nedôvodné. V prvom rade správny súd poukazuje na administratívny spis, z ktorého je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru o umiestnení reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce. Uvedené vyplývalo jednak z listín predložených žalobcom k žiadosti, najmä z fotodokumentácie stavby, ako aj z povolenia - výnimka zo zákazu činnosti v cestnom ochrannom pásme cesty I/64 zo dňa 07.06.2002, predloženého žalobcom (výnimka sa týkala reklamné zariadenia osadeného v cestnom ochrannom pásme cesty I/64 za dodržania jeho umiestnenia min. 2 m od cestnej priekopy cesty + fotodokumentácia), ale v dôsledku argumentácie žalobcu si prvostupňový správny orgán zabezpečil na preukázanie tejto skutočnosti aj mapy CDB, ako aj zamerania 1ks obojstrannej reklamnej stavby, vykonaného spoločnosťou Promarkt Nitra SK s.r.o., na základe objednávky Mesta Nitra, s ktorými sa žalobca oboznámil a nenamietal ich v administratívnom konaní. Argumentáciu žalobcu v podanej žalobe v tomto smere súd považoval za účelovú, keď správny orgán prvého stupňa i žalovaný umiestnenie reklamnej stavby správne posúdili a tiež správne žiadali od žalobcu doloženie záväzného stanoviska, nakoľko reklamná stavba sa preukázateľne nachádzala mimo sídelného útvaru obce. Okrem toho
správny súd poukazuje na to, že žalobca počas administratívneho konania podklady rozhodnutia nenamietal, tieto mu boli za vecnú náhradu zo strany správneho orgánu zaslané a to aj informatívna mapka z portálu MAPY CDB zo dňa 28.03.2019, ako aj Porealizačné zameranie predmetnej reklamnej stavby (zaevidované dňa 06.05.2019), z ktorých správne orgány pri určení lokalizácie reklamnej stavby vychádzali, teda námietka žalobcu ohľadom neúplného administratívneho spisu sa správnemu súdu javí ako nedôvodná, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázaná. Pokiaľ žalobca polemizoval o tom, že jeho reklamná stavba je umiestnená v rámci sídelného útvaru obce, správny súd konštatuje, že pojem sídelný útvar obce do právneho poriadku zaviedol zákon č. 135/1961 Zb. cestný zákon, pričom pojem sídelný útvar obce nemožno zamieňať s pojmom zastavené územie obce, prípadne intravilán. Sídelný útvar obce ako právny inštitút je v cestnom zákone riadne špecifikovaný a správne orgány ho správne aplikovali aj na daný prípad. Sídelný útvar obce je vymedzený ako územie obce ohraničené dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce, pričom v tomto ohľade je toto ohraničenie potrebné vnímať ako kolmicu pretínajúcu body označujúce začiatok a koniec obce na os vozovky. Uvedené vyplýva z § 10 ods. 4 a § 11 ods. 1 cestného zákona, v rámci ktorého je určenie cestného ochranného pásma určené ako pás v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, teda jazdného pásu rovnobežného s osou vozovky. V danom prípade sa reklamná stavba nachádza v ploche poľa popri štátnej ceste I/64 mimo sídelného útvaru obce B.. Pokračujúc v ďalších úvahách, správny súd dodáva, že v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona príslušný správny orgán žiadosť o stavebné povolenie zamietne, ak je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom alebo osobitnými predpismi. V danom prípade je osobitným predpisom chrániacim verejný záujem cestný zákon, pričom verejný záujem spočíva v tom, aby bola zabezpečená ochrana diaľnic, ciest a mestských komunikácií a premávky na nich. V zmysle § 11 ods. 2 cestného zákona je v cestnom ochrannom pásme cesty I. triedy, ktorá nie je medzinárodným cestným ťahom, zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. Reklamná stavba žalobcu spĺňa atribúty reklamnej stavby, ktorej umiestnenie cestný zákon zakazuje, pričom výnimka z tohto zákazu činnosti žalobcom preukázaná nebola a to i napriek výzve správnych orgánov. Keďže žalobca takéto povoľujúce stanovisko príslušného orgánu vo vzťahu k umiestneniu tejto reklamnej stavby nepredložil, správny orgán správne stavebné konanie zastavil podľa § 60 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, majúc pritom za to, že žalobca ako stavebník nedoplnil svoju žiadosť doručenú dňa 29.12.2017 v lehote určenej správnym orgánom. Požiadavka správneho orgánu na predloženie stanoviska príslušného orgánu vyplývala z § 126 ods. 1 stavebného zákona, čo v konečnom dôsledku žalobca ani v žalobe nepoprel, keď uviedol, že „nespochybňuje a nikdy, ani vo svojom odvolaní, nespochybňoval všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa významu a povahy záväzných stanovísk. Záväzné stanovisko však môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu ... jednak správny orgán prvého stupňa mal najprv riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru obce a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne z logického a geometrického hľadiska vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne na základe takéhoto spoľahlivo zisteného skutkového stavu požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie...“. Správny súd vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj vyššie citovaných právnych predpisov zastal názor, že stavebný úrad postupoval zákonom predpísaným a tiež aj žalobcom uvádzaným postupom, keď so znalosťou právnych predpisov (t.j. legálnym vymedzením sídelného útvaru obce) zisťoval umiestnenie reklamnej stavby a následne po zistení, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce (skutočnosť vyplývajúca zo žiadosti a priloženej fotodokumentácie) vzniesol na žalobcu požiadavku na predloženie záväzného stanoviska, ktoré požadoval od správneho orgánu verejnej správy, preto bolo potrebné dospieť k záveru, že správny orgán prvého stupňa takúto požiadavku vzniesol so znalosťou o mieste situovania stavby a vychádzajúc z legálnej definície sídelného útvaru obce zavedeného do nášho právneho poriadku cestným zákonom, teda bolo povinnosťou žalobcu predložiť správnemu súdu požadované záväzné stanovisko a v prípade jeho nepredloženia, správny orgán prvého stupňa správne vyhodnotil nedoplnenie žiadosti v určenej lehote a stavebné konanie zastavil.
16. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd bol toho názoru, že správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď správne reklamnú stavbu žalobcu subsumovali pod právnu úpravu cestného zákona a vyvodili správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie v území mimo sídelného útvaru obce v cestnom ochrannom pásme cesty I. triedy, ktorá nie je medzinárodným ťahom, zakázaná, pričom žalobca v lehote určenej správnym orgánom nedoplnil žiadosť o záväzné stanovisko povoľujúce výnimku zo zákazu tejto činnosti. Svoje rozhodnutie tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný vyvodil zo správne zisteného skutkového stavu, ako aj
vec správne právne posúdil, skutkový stav nie je v rozpore s administratívnym spisom, ako aj má v ňom oporu, ako ani nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný dostatočne a zrozumiteľne svoje rozhodnutia odôvodnili. Správne orgány pritom riadne opísali zistený skutkový stav, uviedli listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný priebeh správneho konania a vec subsumovali pod konkrétne ustanovenia zákonov, ako aj svoju úvahu o právnom posúdení veci logicky a zrozumiteľne odôvodnili.
17. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov obce (a aj ďalších osôb), vytýkal žalobca, že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, v čom vzhliadol žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. Správny súd preskúmajúc administratívny spis zistil, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 29.12.2017 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci svojho podania zo dňa 17.01.2019 nazvaného ako „výzva na doplnenie žiadosti k č. j. 143/2018-009-Re- stanovisko“ upozornil na nezákonnosť postupu a vytvorenie zásadných vád konaní vo veciach, ktoré prejednáva stavebný úrad Mesta Nitra ako subjekt vykonávajúci prenesenú štátnu správu a to z dôvodov snahy zamestnancov stavebného úradu A.. X. a U.. arch. D. zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov spoločnosti žalobcu a to minimálne nasledovne: list č. 114517/2017 zo dňa 04.07.2017, list č. 11559-2/2017 zo dňa 07.07.2017, list adresovaný Strednej odbornej škole potravinárskej, Cabajská 6, 949 01 Nitra, neznámeho dátumu a čísla, avšak obdobného obsahu, list adresovaný spoločnosti INPEK, s.r.o., neznámeho dátumu a čísla, avšak obdobného obsahu, list adresovaný Rímsko-katolíckej cirkvi Nitra, neznámeho dátumu a čísla, avšak obdobného obsahu. K uvedenému podaniu zaujali dotknutý zamestnanci obce (U.. arch. W. D. a A.. O. X.) procesný postup taký, že podali oznámenie o podaní námietky predpojatosti, ktorú adresovali primátorovi mesta Nitra. Mesto Nitra rozhodnutím č. 3061/2019-002 zo dňa 25.02.2019 rozhodlo tak, že námietka predpojatosti podaná dňa 04.02.2019 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom správnom úrade pod spisovou značkou č. 143/2018, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä U.. arch. W. D., sa zamieta. Mesto Nitra ďalším rozhodnutím č. 3062/2019-002 zo dňa 25.02.2019 rozhodlo tak, že námietka predpojatosti podaná dňa 04.02.2019 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom správnom úrade pod spisovou značkou č. 143/2018, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä A.. O. X., sa zamieta. Z uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a to bez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie dotknutých zamestnancov, je právne irelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, vznesenie námietky zaujatosti voči zamestnancom žalovaného, preukázané nebolo a čo sa týkalo vyššie uvedenej námietky zaujatosti, žalovaný nie je orgánom oprávneným rozhodovať o námietke zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu, preto správne žalovaný o tejto námietke nerozhodoval a o ohľadom na odvolacie argumenty žalobcu sa vyjadril vo svojom rozhodnutí dostatočne jasne a zrozumiteľne aj k tejto odvolacej námietke, preto ani v tomto rozsahu sa žalobné dôvody vznesené žalobcom nepreukázali za dôvodné.
18. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože v tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžao/15/2015 zo dňa 21.05.2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18.03.2009). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.
19. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny súd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy. Teda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu
vymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra U.. arch. W. D. a A.. O. X. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy v rámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon, preto ani námietka o nesprávne obsadenom prvostupňovom správnom orgáne neobstojí. V tomto ohľade správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, nie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu reklamných stavieb, nespĺňajú osobitné kvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.
20. Záverom správny súd dodáva, že v predmetnom konaní správny súd nekonal s ďalšími účastníkmi označenými v žalobe a to: A. L., J. XXX/XX, L., A. K., Y. 6, E. a X. A., Y. XXX/X, B.. Vychádzal pritom z legálnej definície ďalších účastníkov vymedzenej v § 32 ods. 3 SSP, majúc pritom za to, že označené osoby neboli účastníkmi administratívneho konania. Neúčasť týchto osôb v administratívnom konaní nezasiahla do práv a právom chránených záujmov žalobcu, preto táto skutočnosť nemohla ani predstavovať žalobný dôvod, čo v konečnom dôsledku žalobca ani netvrdil, len poukázal na ich neúčasť v administratívnom konaní.
21. Zo všetkých uvedených dôvodov, po zistení, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 písm. a/ a b/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP), správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.
23. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.