Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-24-2019.pdf
PDF · 114.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9Csp/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu JUSTRINON MANAGEMENT, s. r. o., IČO: 292 16 842, so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika, zastúpeného: VRBA & PARTNERS, s. r. o., Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225 proti žalovanému N. N., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX R. D. Č.. XXX o zaplatenie 193 728,26 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 191 828,26 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 158 384,-- Kč od 2. 10. 2017 do zaplatenia a úrokom z úveru vo výške 13,40% ročne zo sumy 158 384,-- Kč od 2. 10. 2017 do zaplatenia, najdlhšie do 20. 9. 2024, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 23. 4. 2019, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 193 728,26 Kč s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna, a. s., IČO: 452 44 782 a žalovaným bola dňa 15. 9. 2016 uzatvorená Smlouva o úvěru (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 158 384,-- Kč. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky ČS. Úver bol vedený na úverovom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v Zmluve. Spolu so splátkami úveru sa žalovaný v Zmluve zaviazal platiť úroky z úveru vo výške 13,40% ročne a poplatky (ceny) za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru, prípadne poplatky za poistenie, a to vo výške podľa Zmluvy a aktuálneho Sadzobníka ČS. Za týmto účelom bol žalovaný povinný udržiavať na svojom bežnom účte dostatok finančných prostriedkov. Zmluvné strany si taktiež v zmluve dohodli, že Česká spořitelna, a. s. je oprávnená pripisovať vyúčtované úroky z úveru k istine úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dohodnuté splátky úveru, úroky a poplatky nesplácal riadne a včas, Česká spořitelna, a. s. využila svoje právo a úver s účinnosťou ku dňu 26. 1. 2017 zosplatnila. Českej spořitelni, a. s. tak vzniklo právo požadovať od žalovaného okamžité splatenie všetkých jeho záväzkov. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28. 1. 2017. Zároveň bol upozornený, že pohľadávka je naďalej úročená úrokom z úveru, ako aj zákonným úrokom z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžná suma nebola uhradená, Česká spořitelna, a. s. ako postupca postúpila pohľadávku ku dňu 1. 10. 2017 na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo dňa 27. 9. 2017 na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa
17. 10. 2017. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 193 728,26 Kč, čo predstavuje istinu vo výške 166 318,10 Kč, úrok z omeškania vo výške 9 333,36 Kč, úrok z úveru vo výške 15 352,80 Kč a poplatky vo výške 2 724,-- Kč. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t. j. od 2. 10. 2017, úročí žalobca pohľadávku zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne a úrokom z poskytnutého úveru vo výške 13,40% ročne. V období od 2. 11. 2012 je REPO sadzba ČNB vo výške 0,05%. Žalovaný bol predžalobnou upomienkou zo dňa 23. 10. 2017 vyzvaný k zaplateniu dlžnej sumy, avšak z jeho strany nedošlo k žiadnej úhrade.
2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 17. 12. 2019. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s návrhom súhlasí, je si vedomý, že úver neplatil. Nesúhlasil s výškou vyčíslených úrokov.
3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21. 5. 2020 uviedol, že žalovaná suma vo výške 193 728,26 Kč sa skladá zo sumy, ktorá vznikla v dôsledku nesplácania poskytnutého úveru žalovaným vo výške 166 318,10 Kč, úroku z omeškania vo výške 9 333,36 Kč, úroku z úveru vo výške 15 352,80 Kč a poplatkov vo výške 2 724,-- Kč, ktoré prirástli k dlžnej sume do dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu. K úrokom uviedol, že odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t. j. od 2. 10. 2017 úročí žalobca pohľadávku zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne a úrokom z poskytnutého úveru vo výške 13,40% ročne, ktorý bol dohodnutý v čl. 4 Zmluvy. Zákonný úrok z omeškania, ako aj úrok z poskytnutého úveru žalobca žiada odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia až do zaplatenia. Úrok z poskytnutého úveru je istý druh protiplnenia za poskytnuté finančné prostriedky, ktorý je viazaný na nemožnosť žalobcu ako veriteľa disponovať svojimi peniazmi, úrok z poskytnutého úveru je inak cenou za požičanie peňazí žalovanému ako dlžníkovi. Žalobca má nárok požadovať oba úroky až do momentu, kým žalovaný poskytnutý úver nesplatí, nakoľko až týmto okamihom nastáva skutočná možnosť pre žalobcu na disponovanie s finančnými prostriedkami, ktoré žalovanému poskytol prostredníctvom úveru. Žalobca požaduje zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 180/2013 Sb.. V období od 2. 11. 2012 je REPO sadzba ČNB vo výške 0,05%.
4. Právnemu zástupcovi žalobcu bol termín pojednávania doručený dňa 25. 8. 2020. Na pojednávanie sa neustanovil. Pojednávanie v mene svojom, ani v mene žalobcu odročiť nežiadal. Žalovanému bol termín pojednávania doručený v súlade s § 112 CSP dňa 22. 9. 2020. U žalovaného súd nemal zistené žiadne okolnosti objektívne mu brániace v účasti na pojednávaní. Z týchto dôvodov súd preto konal v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu a žalovaného.
5. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením listinných dôkazov, najmä podanej žaloby, smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016, všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelny, a. s., výpisu z úverového účtu, rozhodnutia o okamžitej splatnosti celkového dlhu zo dňa 28. 1. 2017, smlouvy o postoupení pohľedávek zo dňa 27. 9. 2017, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 10. 2017, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 9. 2017, výzvy k plneniu so základným skutkovým a právnym rozborom predchádzajúcim žalobe zo dňa 23. 10. 2017, vyjadrenia žalovaného, podania žalobcu doručeného súdu dňa 21. 5. 2020, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 15. 9. 2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Českou spořitelnou, a. s., IČ: 45 24 47 82 ako bankou a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená smlouva o úvěru, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a. s. a Cenník České spořitelny, a. s.. Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 89/2012 Sb. a zákona č. 145/2010 Sb.. Žalovaný je v zmluve identifikovaný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Na základe predmetnej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému účelový, nezaistený úver v celkovej výške 158 384,-- Kč na splatenie dlhov žalovaného vyplývajúcich z poskytnutého úveru vedeného na úverovom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, a to 95 splátok každú vo výške 2 720,-- Kč a poslednú 96 splátku vo výške 2 654,-- Kč s tým, že spolu s pravidelnými splátkami úveru bude platiť aj úroky z úveru. Úroky z úveru sa stanú súčasťou istiny úveru, a to vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. Prvú splátku sa zaviazal zaplatiť dňa 20. 10. 2016 a poslednú splátku dňa 20. 9. 2014. Zo zmluvy tiež vyplýva dojednanie o výške úrokovej sadzby 13,40% ročne, ročná percentuálna miera nákladov 14,47%, do ktorej boli zahrnuté úroky z úveru, cena za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver a cena za správu úveru vo výške podľa zmluvy, ako aj zo zmluvy vyplýva celková splatná čiastka vo výške 261 054,-- Kč. Žalovaný zároveň v zmluve o úvere zo dňa 15. 9. 2016 učinil vyhlásenie, že svojim podpisom pristupuje k Rámcovej poistnej zmluve č. ČSH 1/2009 uzatvorenej dňa 15. 12. 2009 medzi spoločnosťou
Pojišťovna České spořitelny, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 47 45 28 20 ako poistiteľom a Českou spořitelnou, a. s. ako poistníkom a zaviazal sa za poistenie platiť mesačnú paušálnu náhradu vo výške 190,-- Kč ku dňu uzatvorenia zmluvy. Zároveň si právny predchodca žalobcu a žalovaný dojednali v prípade splnenia podmienok uvedených v čl. 8.1 zmluvy právo právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť celý úver za okamžite splatný.
7. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaný vyčerpal dňa 16. 9. 2016 celkom sumu vo výške 158 384,-- Kč. Úhrady poskytnutého úveru z výpisu z úverového účtu nevyplývajú žiadne. Zmluvné úroky boli účtované spolu vo výške 23 286,90 Kč, úroky z omeškania spolu vo výške 9 333,36 Kč, poistné spolu vo výške 824,-- Kč, zmluvná pokuta za omeškania spolu vo výške 1 900,-- Kč.
8. Listom zo dňa 28. 1. 2017 označeným ako Rozhodnutí o okamžité splatnosti celkového dluhu právny predchodca žalobcu z dôvodu, že v stanovenom termíne nebola uhradená pohľadávka na úverovom účte číslo XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, rozhodol na základe predchádzajúcej upomienky, že od 26. 1. 2017 je celá zostávajúca čiastka úveru splatná, pokiaľ sa nestala zo zákona splatnou už skôr.
9. Dňa 27. 9. 2017 bola medzi Českou spořitelnou, a. s., IČO: 45 24 47 82 ako postupcom a obchodnou spoločnosťou žalobcu ako postupníkom uzatvorená smlouva o postoupení pohledávek. Podľa prílohy číslo 1 - zoznam pohľadávok bola predmetom postúpenia aj pohľadávka voči žalovanému spolu vo výške 193 728,26 Kč.
10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 10. 2017 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že pohľadávku vo výške 193 728,26 Kč zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX na základe zmluvy o postúpení pohľadávky s účinnosťou k 1. 10. 2017 postúpili na spoločnosť žalobcu.
11. Výzvou k plneniu zo dňa 23. 10. 2017 žalobca vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky vo výške 196 123,06 Kč zo zmluvy o úvere zo dňa 15. 9. 2016 najneskôr do 2. 11. 2017.
12. Podľa čl. 17 bod 1 písm. b/ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
Podľa čl. 18 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku1 rozhodným.
Podľa čl. 6 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a/ alebo b/, určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.
Podľa čl. 6 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na: a/ zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu, b/ zmluvou o preprave, okrem zmluvy, ktorej predmetom je poskytovanie balíku cestovných služieb v zmysel smernice Rady 90/314/ EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných , dovolenkových a výletných služieb, c/ zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmluvy, ktorej predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti v zmysle smernice 94/47/ES, d/ práva a povinnosti, ktoré predstavujú finančný nástroj, a práva a povinnosti predstavujúce podmienky, ktorým sa spravujú emisie alebo verejné ponuky či verejné ponuky na prevzatie prevoditeľných cenných papierov a upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch kolektívneho investovania, pokiaľ tieto činnosti neznamenajú poskytovanie finančnej služby, e/ zmluva uzavretá v rámci takého druhu systému, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. h/.
Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 145/2010 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
Podľa § 3 písm. b/ zákona č. 145/2010 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.
Podľa § 1802 zákona č. 89/2012 Sb. mají-li být plněny úroky a není-li jejich výše ujednána, platí dlužník úroky ve výši stanovené právním předpisem. Nejsou-li úroky takto stanoveny, platí dlužník obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě bydliště nebo sídla dlužníka v době uzavření smlouvy.
Podľa § 1812 zákona č. 89/2012 Sb. lze-li obsah smlouvy vyložit různým způsobem, použije se výklad pro spotřebitele nejpříznivější.
Podľa § 1812 zákona č. 89/2012 Sb. k ujednáním odchylujícím se od ustanovení zákona stanovených k ochraně spotřebitele se nepřihlíží. To platí i v případě, že se spotřebitel vzdá zvláštního práva, které mu zákon poskytuje.
Podľa § 1813 zákona č. 89/2012 Sb. má se za to, že zakázaná jsou ujednání, která zakládají v rozporu s požadavkem přiměřenosti významnou nerovnováhu práv nebo povinností stran v neprospěch spotřebitele. To neplatí pro ujednání o předmětu plnění nebo ceně, pokud jsou spotřebiteli poskytnuty jasným a srozumitelným způsobem.
Podľa § 1815 zákona č. 89/2012 Sb. k nepřiměřenému ujednání se nepřihlíží, ledaže se jej spotřebitel dovolá.
Podľa § 1821 zákona č. 89/2012 Sb. pokud podnikatel spotřebiteli nesdělil údaje o dalších daních, poplatcích a jiných obdobných peněžitých plněních, které spotřebitel ponese podle § 1811 odst. 2 písm. c) nebo o nákladech podle § 1811 odst. 2 písm. e) nebo podle § 1820 odst. 1 písm. g), není spotřebitel povinen tyto daně, poplatky, jiná obdobná peněžitá plnění nebo náklady podnikateli hradit.
Podľa § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 2048 zákona č. 89/2012 Sb. ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti smluvní pokutu v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat smluvní
pokutu bez zřetele k tomu, zda mu porušením utvrzené povinnosti vznikla škoda. Smluvní pokuta může být ujednána i v jiném plnění než peněžitém.
Podľa § 218 CSP výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
13. V súdenom prípade ide o konanie s cudzím prvkom. Žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Českej republiky a má sídlo na území Českej republiky. Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. Súd preto skúmal podmienky svojej právomoci na konanie.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 15. 9. 2016 uzatvorená smlouva o úvěru. Žalovaný uzatvorenie uvedenej zmluvy o úvere v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Nenamietal ani v konaní predložené písomné znenie tejto zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy zo dňa 15. 9. 2016 konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov má právny predchodca žalobcu v predmete svojej obchodnej činnosti. Je to skutočnosť všeobecne známa a vyplýva i z verejne dostupných údajov v obchodnom registri. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 vystupoval v pozícii veriteľa. Žalovaný pri uzatváraní smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. V zmluve je žalovaný identifikovaný údajmi fyzickej osoby - občana, a to menom, priezviskom, rodným číslom a miestom bydliska. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, že žalovaný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, resp. výkonu zamestnania alebo povolania. Na základe uvedeného bol súd preto toho názoru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným z titulu smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 je spotrebiteľským vzťahom a medzi stranami sporu ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a keďže žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, je v súlade s vyššie citovaným článkom 18 ods. 2 Nariadenia rady ES č. 1215/2012 daná právomoc Okresného súdu Čadca na konanie.
15. Ďalej sa súd zaoberal otázkou rozhodného práva, ktoré je potrebné na dané konanie aplikovať. Úprava rozhodného práva je obsiahnutá vo vyššie citovanom článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008. Zo smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 vyplýva, že predmetná zmluva bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená podľa ustanovení zákona č. 89/2012 Sb. a zákona č. 145/2010 Sb.. Uvedeným zároveň došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k voľbe práva Českej republiky ako rozhodného práva, ktoré je potrebné na ich právne vzťahy aplikovať. Preto súd ďalej v konaní postupoval podľa hmotného práva Českej republiky.
16. Na základe predmetnej smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanému dojednanú sumu úveru vo výške 158 384,-- Kč. Žalovaný poskytnutie úveru v uvedenej dojednanej výške právnym predchodcom žalobcu v konaní nerozporoval. Poskytnutie úveru a jeho čerpanie žalovaným mal súd tiež preukázané žalobcom predloženým výpisom z úverového účtu (čl. 11 súdneho spisu), podľa ktorého bola žalovaným celková suma 158 384,-- Kč vyčerpaná dňa 16. 9. 2016. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach, a to 95 splátok každú vo výške 2 720,-- Kč a poslednú 96. splátku vo výške 2 654,-- Kč. Prvú splátku sa žalovaný zaviazal zaplatiť dňa 20. 10. 2016 a poslednú splátku dňa 20. 9. 2024. Žalovaný svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnutý úver porušil, čo vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu. Z výpisu z úverového účtu žalovaného nevyplývajú žiadne úhrady žalovaným na poskytnutý úver. Zároveň ani žalovaný správnosť evidencie žalobcu nerozporoval a netvrdil a nepreukázal žiadne úhrady na poskytnutý úver. Právny predchodca žalobcu preto odôvodnene v súlade s čl. 8 smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť vrátiť celý úver jednorazovo.
17. Keďže u žalovaného neboli preukázané žiadne úhrady na poskytnutý úver, je nárok žalobcu v časti istiny vo výške 158 384,-- Kč rovnajúcej sa sume poskytnutého úveru dôvodný.
18. Ako čiastočne dôvodný súd vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného dojednaného úroku z poskytnutého úveru. Zmluva o úvere v zmysle § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. je odplatnou zmluvou. Dlžník podľa citovaného zákonného ustanovenia je povinný nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
(úver), ale je povinný zaplatiť aj dojednané zmluvné úroky. Žalovaný sa podľa smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 zaviazal zaplatiť z poskytnutého úveru zmluvné úroky vo výške 13,40% ročne. Podľa výpisu z úverového účtu (čl. 11 súdneho spisu) tieto zmluvné úroky za obdobie od poskytnutia úveru do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru predstavovali sumu 7 934,10 Kč a po splatnosti do postúpenia pohľadávky sumu vo výške 15 352,80 Kč, t. j. spolu vyčíslené zmluvné úroky predstavovali sumu vo výške 23 286,90 Kč. Úhrada týchto vyčíslených úrokov aspoň čiastočná v konaní preukázaná nebola. Z výpisu z úverového účtu žiadne úhrady zo strany žalobcu nielen na istinu úveru, ale ani na dojednané zmluvné úroky nevyplývajú. Zároveň ani žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že na dojednané zmluvné úroky úhrady vykonával. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie do postúpenia pohľadávky vyčísleného zmluvného úroku ako dôvodný. Pokiaľ si však žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 13,40% ročne zo sumy 166 318,10 Kč od 2. 10. 2017 do zaplatenia, súd bol toho názoru, že dojednanie, podľa ktorého sa úroky stanú súčasťou istiny úveru, je neprijateľným zmluvným dojednaním spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého takéto dojednanie núti veriteľovi zaplatiť vyššiu sumu, ako mu patrí. Súd preto na uvedené dojednanie neprihliadal. Z týchto dôvodov súd preto považoval za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie dojednaného, zmluvného úroku zo sumy skutočne poskytnutého úveru nezvyšovaného o už predtým vzniknutý nárok na vyčíslené zmluvné úroky. Tiež pokiaľ ide o časové obdobie, za ktoré žalobcovi nárok na dojednaný zmluvný úrok prináleží, dojednané úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté konkrétne obdobie, čo znamená, že táto cena musí byť stanovená už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a dlžník presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Dojednanie, pri ktorom by dlžník takúto vedomosť nemal, resp. pri ktorom by bola dojednaná povinnosť dlžníka platiť úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, by bolo nejasné, neurčité, nezrozumiteľné a zároveň by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takéto dojednanie, pri ktorom by sa dlžník zaviazal platiť úroky až do úplného zaplatenia istiny úveru by porušovalo ustanovenie § 1813 zákona č. 89/2012 Sb.. Na strane druhej postavenie veriteľa sa nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nezaplatenia úveru vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, samozrejme pri zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. V nadväznosti na uvedené bol súd preto toho názoru, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške, ktorú by žalovaný ako dlžník zaplatil pri riadnom plnení svojho záväzku splácať poskytnutý úver ako cenu poskytnutých peňazí. Preto zo všetkých uvedených dôvodov súd vyhodnotil ako dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie dojednaného zmluvného úroku vo výške 13,40% ročne zo sumy 158 384,-- Kč od 2. 10. 2017 do zaplatenia, najdlhšie však do 20. 9. 2024, ku ktorému dátumu bol dojednaný termín konečnej splatnosti úveru a vo zvyšku uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný.
19. Žalobca si voči žalovanému uplatnil i nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 2 724,-- Kč, ktoré zahrnul do ním žalovanej istiny vo výške 193 728,26 Kč. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému poplatky špecifikované ako zmluvná pokuta za omeškanie spolu vo výške 1 900,-- Kč. Riadne dojednanie zmluvnej pokuty z ustanovení smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 nevyplýva, iba čl. 8. 3. zmluvy odkazuje na cenník. Podľa názoru súdu takéto dojednanie zmluvnej pokuty odkazom na cenník nie je platným dojednaním, nakoľko môže u spotrebiteľa vzbudzovať, že ide o nepodstatné dojednanie, čo je v prípade spotrebiteľských zmlúv, spotrebiteľských vzťahov neprípustné. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov vo výške 1 900,-- Kč špecifikovaných ako zmluvná pokuta za omeškanie vyhodnotil ako nedôvodný. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov vo výpise z úverového účtu špecifikovaných ako poistné vo výške spolu 824,-- Kč súd vyhodnotil ako dôvodný. Žalovaný v čl. 7. smlouvy o úvěru zo dňa 15. 9. 2016 pristúpil k Rámcovej poistnej zmluve číslo ČSH 1/2009 uzatvorenej dňa 15. 12. 2009 a za poistenie sa zaviazal platiť paušálnu náhradu, ktorá ku dňu uzatvorenia zmluvy bola vo výške 190,-- Kč mesačne. Úhrada týchto poplatkov z titulu poistného spolu vo výške 824,-- Kč žalovaným tvrdená, ani preukázaná nebola.
20. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9 333,36 Kč a úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 166 318,10 € od 2. 10. 2017 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa nesporne dostal s úhradou svojho záväzku voči žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi do omeškania a s týmto sa dostal do omeškania už dňom 21. 10. 2016, nakoľko nebola preukázaná ani úhrada prvej splátky, ktorá mala byť uhradená dňa 20. 10. 2016, prináleží žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Za obdobie do postúpenia pohľadávky žalobcovi boli tieto úroky z
omeškania podľa výpisu z úverového účtu vyčíslené vo výške 9 333,36 Kč. Úhradu týchto vyčíslených úrokov z omeškania žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukázal. Súd preto zo všetkých uvedených dôvodov tento nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný. Pokiaľ si však žalobca za obdobie od 2. 10. 2017 uplatnil nárok na úrok z omeškania nielen zo sumy poskytnutého úveru, ale aj zo sumy vyčíslených dojednaných zmluvných úrokov, súd tento nárok na úrok z omeškania vyhodnotil ako dôvodný iba zo sumy poskytnutého a nesplateného úveru vo výške 158 384,-- Kč, nakoľko nárok na úrok z omeškania neprináleží z príslušenstva úveru a zmluvné úroky nepochybne príslušenstvom sú. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30 Odo 101/2002 zo dňa 24. 3. 2004.
21. Súd preto zo všetkých uvedených dôvodov v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu vo výške 191 828,26 Kč (istina poskytnutého a nesplateného úveru v sume 158 384,-- Kč + dojednaný zmluvný úrok z úveru do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru vo výške 7 934,10 Kč + vyčíslený zmluvný úrok do postúpenia pohľadávky v sume 15 352,80 Kč + vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9 333,36 Kč + poistné spolu v sume 824,-- Kč) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 158 384,-- Kč od 2. 10. 2017 do zaplatenia a úrokom z úveru vo výške 13,40% ročne zo sumy 158 384,-- Kč od 2. 10. 2017 do zaplatenia, najdlhšie do 20. 9. 2024 a vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol.
22. Súd priznal plnenie žalobcovi v cudzej mene, nakoľko pre to boli v súlade s § 218 CSP splnené podmienky.
23. Žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti, súd mu preto v súlade s § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.