Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_6Tk-1-2018.pdf
PDF · 96.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tk/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu JUDr. Ivony Reinhardtovej a Anny Gunišovej, v trestnej veci obžalovaného Ondreja Ranostaja pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., na hlavom pojednávaní dňa 12.11.2020
rozhodol:
I/ Obžalovaný:
V. W. nar. XX.XX.XXXX v A. I., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,
stíhaný obžalobou prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 02.07.2018, sp. zn. Kv/57/14 na skutkovom základe, že dňa 19.04.2014 v čase o 02:30 hod. V A. I. na Námestí S. O. po verbálnom konflikte napadol poškodeného S. H. tak, že vo vzájomnej čelnej polohe v stoji ho bodno-rezným predmetom s jednou ostrou hranou s dĺžkou čepele najmenej 10-12 cm (nožom resp. dýkou) značnou silou bodol do hrude v oblasti srdca, čím mu spôsobil poranenie hrudníka s prebodnutím srdca a masívnym krvácaním do osrdcovníka a ľavej pohrudnicovej dutiny, kde toto smrteľné zranenie bezprostredne na mieste viedlo k smrti poškodeného Jozefa H., čím mal spáchať obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., sa podľa § 285 písm. c) Tr. por. v celom rozsahu oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
II/ Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú Zuzanu H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, A. I. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavom pojednávaní, po tom ako obžalovaný Ranostaj urobil vyhlásenie o svojej nevine podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W., výsluchom svedkov T. K., Z. F., O. I., T. J., K. D., C. P., N. H., O. C., O. U., K. I. a U. Q., postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. k znaleckému posudku č. 26/2014 a 30/2014 vypočul znalcov z odvetvia súdneho lekárstva a k znaleckým posudkom č. 34/2016 a č. 48/2017 vypočul znalcov z odvetvia klinická psychológia dospelých. Následne sa súd postupom podľa § 269 Tr. por. oboznámil so zápisnicou o obhliadke miesta činu vrátane vyhotovenej fotodokumentácie (č.l. 280-301), so zápisnicou o vykonanej rekognícii (č.l. 266) a so správami na obžalovaného vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Tk/4/2015.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. nedospel bez rozumných pochybností k záveru, že skutok spáchal obžalovaný W..
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že telo už nebohého S. H. objavil dňa 19.04.2014 asi o 03.30 hod. svedok T. J.. Miesto nálezu tela bolo ako miesto činu následne dňa 19.04.2014 o 05.20 hod. procesným spôsobom zadokumentované, pričom zo zápisnice o obhliadke miesta činu je zrejmé, že miesto činu sa nachádzalo v A. strede, R. S. O. vo dvore medzi dvomi tunelmi (pasážami). Z vykonanej fotodokumentácie vyplynulo, že poškodený H. ležal na chrbte, pričom na ľavej strane hrudníka mal na tričku viditeľný krvavý stekanec a pod tričkom v oblasti srdca mal 2cm širokú bodnú ranu. Následne vykonaným znaleckým skúmaním č. 26/2014 a 30/2014 znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo bolo preukázané, že bezprostrednou príčinou smrti S. H. bol úrazovo-krvácavý šok v dôsledku masívneho zakrvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny, osrdcovníkovej dutiny a pri krvácaní navonok z bodnej rany hrudníka prenikajúcej do ľavej pohrudnictovej dutiny s prebodnutím osrdcovníka a srdca. Z výsledkov pitvy ďalej vyplynulo, že menovaný H. bol v čase smrti výrazne pod vplyvom alkoholu, čo korešponduje s výpoveďami svedkov K. a F., ktorí obaja poškodeného H. videli v noci z XX.XX.XXXX na 19.04.2014 v miestnych pohostinstvách popíjať alkohol. Ako posledný ho pritom videl živého práve svedok F. asi o 03.00 hod. dňa XX.XX.XXXX v podniku O. N. v A. I.. Poškodený tam sedel pri stole s mužom chudšej postavy a podľa svedka sa spolu normálne rozprávali, pričom obaja z podniku odišli okolo 03.00 hod. po tom, čo bola ohlásená záverečná a obaja kráčali smerom k budove pošty.
Vyššie uvedený skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania, strany ani nerozporovali.
Čo sa týka obžalovaného W.eho účasti na skutku, v prípravnom konaní boli vyprodukované dva dôkazné prostriedky, na ktorých prokurátor vystaval dôkazné bremeno obžaloby. X. o výpovede dvoch svedkýň
- C. F., ktorá mala byť očitou svedkyňou vraždy a K. D., ktorá okolnosti predchádzajúce vražde mala počuť, pričom mala opoznať hlas obžalovaného.
Obžalovaného W. svoju vinu popieral a tvrdil, že v čase skutku sa vôbec nenachádzal v meste A. I., ale bol v D. v obchodnom centre N. v kasíne, čo mu môže dosvedčiť svedok K. I..
Svedkyňa C. P. na hlavom pojednávaní ku skutku spontánne nevypovedala a požiadala, aby jej boli kladené konkrétne otázky. Následne na otázky prokurátora odpovedala vyhýbavo, že si na skutok už nespomína a dodávala, že v čase skutku bola narkomanka a už ani sama nevie, čo je a čo nie je pravdou, pričom nie je psychicky v poriadku. Svedkyni z uvedeného dôvodu bolo na návrh prokurátora, za účelom oživenia spomienok, prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 18.01.2016. V tejto výpovedi, ktorá bola učinená pred vznesením obvinenia, svedkyňa v podstate tvrdila, že asi rok a pol alebo dva roky dozadu išla v noci okolo 01.00 hod. po meste A. I. so svojim priateľom N. H.. O. odbočili z Hlavnej ulice, ako je penzión D., smerom k obchodnému domu K. A., tak v neďalekom podchode (pasáži) zaregistrovala, že sa tam niečo deje. Asi 3-4 metre od nich, približne v strede podchodu, videla stáť dve osoby. Jeden muž jej bol chrbtom a druhý muž jej bol otočený tvárou. T. muža otočeného tvárou spoznala. Bol to V. prezývaný F., ktorý v minulosti býval oproti nej. Tento v ruke držal nôž a 3-krát ním toho nižšieho muža bodol do hornej časti tela. Hneď ako toto zbadali sa s priateľom Hodošim rýchlym krokom pobrali odtiaľ preč. Pri obchodnom dome Modrý A. ich „F.“ dobehol a hlasnejšie im povedal, že ak sa o tom niekomu opovážia povedať, tak sa to isté stane aj im. Po prečítaní tejto výpovede sa na ňu svedkyňa na hlavnom pojednávaní odvolala. A. však, že nemôže potvrdiť, že obžalovaný W. (prezývaný F.) v tú noc držal v ruke skutočne nôž a kľudne to mohol byť aj iný predmet, napríklad mobilný telefón R. preto potvrdiť, že obžalovaný RO.ho druhého muža zavraždil. Pre úplnosť k výpovedi svedkyni je nutné dodať, pričom na to poukazoval i obhajca, že menovaná bola okrem prvej výpovede pred vznesením obvinenia zo dňa 18.01.2016 vypočutá ešte 2-krát (13.04.2017, 28.07.2017), pričom v oboch prípadoch využila svoje zákonné právo nevypovedať - jedenkrát bez zjavného zákonného dôvodu s odôvodením, že chce mať pri výsluchu právneho zástupcu a druhýkrát (v prítomnosti obhajcu a i svojho právneho zástupcu), že by si krivou výpoveďou spôsobila trestné stíhanie, pretože skutok sa stal dávno a ona v tom čase bola dlhodobo drogovo závislá.
Na hlavom pojednávaní bol vypočutý aj svedok N. H.. Ten najprv využil svoje zákonné právo nevypovedať s odôvodnením, že by si výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie (bez bližšieho logického vysvetlenia). Následne v priebehu ďalšieho konania súdu doručil dopis, v ktorom požiadal byť opätovne predvolaný a vypočutý.
Svojou následnou výpoveďou verziu C. F. potvrdil čiastočne. Vypovedal, že raz v noci šiel s C. F. kúpiť cigarety. Pri penzióne D. sa nachádzal podchod. Na druhej strane podchodu zbadal stáť dve osoby, ktoré sa o niečom spolu hádali, pričom do tváre im nevidel. Zreteľne videl, ako vyšší muž niečo vysvetľoval nižšiemu, pričom ruky mal na úrovni pŕs a niečo v pravej ruke držal. T. nižší muž si zrazu ľahol na zem, čoho sa s Viktóriou zľakli a odišli hneď preč. Na druhý deň sa potom dozvedel, že tam na tom mieste bol pobodaný poškodený. Ani jedného z tých mužov nespoznal, pričom si myslím, že ak by jeden z nich bol obžalovaný, tak ho bol býval spoznal, pretože sa poznajú 30 rokov. Ani C. F. mu nehovorila, že by niekoho konkrétneho spoznala. Iba mu ráno hovorila, že by to mali nahlásiť. Vo vzťahu k výpovedi svedka N. H. je vhodné dodať, že menovaný bol v prípravnom konaní vypočutý viackrát. Vo svojich výpovediach dňa 22.04.2016 a 28.12.2017 odoprel bez zákonného dôvodu vypovedať a ako dôvod uvádzal strach z obžalovaného V. W., ktorý by sa mu mohol pomstiť. Keďže na hlavom pojednávaní tvrdil, že obžalovaného W. pri skutku nespoznal, bol vyzvaný, aby vysvetlil dôvody, pre ktoré v prípravnom konaní odoprel vypovedať tvrdiac, že sa bojí pomsty práve V. W.. Na uvedené svedok reagoval tvrdeniami, že chcel v prípravnom konaní vypovedať tak ako na hlavom pojednávaní, avšak vyšetrovateľ mu povedal, aby nevypovedal. N. vyšetrovateľ sám napísal obsah zápisnice a on ho podpísal. Na vyšetrovateľa s odstupom času podal podnet na inšpekciu.
Svedkyňa K. D. na hlavom pojednávaní uviedla, že osobu obžalovaného W. poznala už dlho pred skutkom a dodala, že W. sa poznal aj s jej rodičmi a navštevoval ich sporadicky u nich doma. Ku skutku v podstate ďalej uviedla, že býva v byte, ktorý je situovaný nad miestom, kde došlo k vyšetrovanej vražde. V tú noc išla robiť malému synovi čaj, pričom cez okno započula dolu vo dvore zvadu dvoch mužov, ktorí hovorili po maďarsky. S. hlas po maďarsky uviedol „ani tak sa neodvážiš to spraviť“ a druhý dôraznejší a hlasnejší hlas mu odpovedal „prečo by som sa neodvážil?“. Následne započula kroky a zvuk kanálového poklopu, na ktorý niekto stupil. To, že na mieste došlo k vražde sa dozvedela až na druhý deň od polície. Dodala pritom, že v ten večer nespoznala ani jeden z tých hlasov, ktorý cez okno počula. S menovanou svedkyňou bola dňa 29.09.2016 vykonaná rekognícia osoby podľa hlasu. Zo zápisnice o úkone je zrejmé, že menovaná bola na policajnej stanici v Z. v miestnosti so zrkadlom, k zrkadlu chrbtom, pričom miestnosť bola zatemnená. Obžalovaný W. bol zoradený vo vedľajšej miestnosti za zrkadlom spolu so 4-mi figurantmi, ktorí postupe po sebe vyslovili vetu v maďarskom jazyku „miért ne merném“ (prečo by som sa neodvážil). K. D. do zápisnice opakovane opoznala hlas V. W. a uviedla, že si je istá, že v tú noc počula práve jeho hlas, až jej z toho behajú zimomriavky po tele.
Vyhodnocujúc vykonané dokazovanie v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. konštatuje súd, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno.
Čo sa týka výpovede svedkyne D., z tejto vo vzťahu k účasti obžalovaného na skutku v skutočnosti žiadne relevantné skutočnosti nevyplynuli, pretože menovaná svedkyňa na hlavnom pojednávaní jednoznačne prehlásila, že v noc skutku žiaden z hlasov, ktorý počula cez okno, nespoznala. Následne vykonanú rekogníciu osoby podľa hlasu prokurátor zjavne podľa názoru súdu precenil. Pri hodnotení vykonanej rekognície je nutné zdôrazniť, že svedkyňa Beróková sa s obžalovaným W. pozná a z toho, ako opísala ich vzájomný vzťah, je viac ako zrejmé, že s hlasovým prejavom obžalovaného sa opakovane v minulosti stretla. Napriek tejto skutočnosti hlas obžalovaného v noci dňa 19.04.2014 nespoznala. Úkon rekognície bol s menovanou vykonaný následne takmer 2,5 roka po skutku. Ako svedkyňa k priebehu úkonu uviedla, príslušníci polície ju vopred poučili, že bude opoznávať hlas, ktorý mohla počuť v noc vraždy. Spolu s V. W. poskytli hlasovú vzorku ďalší 4 figuranti. Bolo teda viac ako očakávateľné a logické, že menovaná, poznajúc V. W., jeho hlas spomedzi ostatných cudzích hlasov identifikuje ako jediný z hlasov, ktorý jej musel byť známy. Nie je preto bez rozumných pochybností možné dospieť k záveru ako to urobila obžaloba, že svedkyňa v rámci úkonu rekognície skutočne opoznala hlas, ktorý v noc vraždy počula z miesta činu. K samotnej rekognícii osoby podľa hlasu je nutné ďalej doplniť, že predmetný úkon (okrem toho, že nič relevantné nepreukázal) naviac trpí aj neodstrániteľnou vadou nezákonnosti a nie je možné na neho prihliadať. Na uvedený úkon bol obžalovaný W. predvedený z väzby v inej trestnej veci, pričom tento úkon bol uskutočnený s ďalšími 4-mi figurantmi. Je teda úplne jasné, že obžalovaný bol už v tom čase pre OČTK podozrivý zo spáchania stíhaného skutku. Napriek uvedenému z priebehu úkonu ako je tento zaznamenaný v zápisnicu nevyplýva, že by obžalovaný bol poučený ako svedok o jeho práve odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. por. a teda aktívnym spôsobom (vyslovením vety „miért ne merném“) neprispievať k svoju usvedčovaniu (v skutočnosti nebol poučený podľa žiadneho ustanovenia zákona). Toto pochybenie OČTK je pritom tak závažné, že svojou nezákonnosťou kontaminovalo nielen úkon
rekognície ako taký, ale vlastne i celú následnú výpoveď K. D. v pozícii svedka, pretože svedkyňa práve na základe takto nezákonne vykonaného úkonu nadobudla presvedčenie, že v noc vraždy počula hlas obžalovaného W..
S. priamym usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému teda zostala výpoveď svedkyne C. F. z prípravného konania, ktorá bola na hlavom pojednávaní čítaná v rámci odstraňovania rozporov.
Súdna prax je jednotná v názore, že dôkazná situácia v podobe jediného priameho usvedčujúceho dôkazu v sebe obsahuje riziko možných chýb a omylov. V týchto prípadoch preto je a aj musí byť venovaná mimoriadna pozornosť dôkladnému vykonaniu takéhoto jediného priameho usvedčujúceho dôkazu, ktorý musí byť následne mimoriadne dôsledne vyhodnotený.
Pokiaľ ide o svedkov C. P. a N. H., už len tým ako a z akých dôvodov títo svedkovia doposiaľ opakovane odopreli vypovedať sa ich osoby v očiach súdu nejavia ako dôveryhodní svedkovia, ktorých výpovede by bolo možné nekriticky prevziať za dokázané skutočnosti. Naviac nielenže uvedení svedkovia bez zákonných dôvodov opakovane odopierali podať svedeckú výpoveď, v ich výpovediach navzájom a i v súhrne s inými vykonanými dôkazmi sú podstatné rozpory, ktoré vyvolávajú nie malé pochybnosti.
Svedkyňa P. v prípavom konaní tvrdila, že útok sa odohral asi 3-4m od nej stojacej na ulici v cca polovici tunela, pričom videla, ako obžalovaný 3-krát bodol poškodeného nožom do hornej časti tela. Reakciu poškodeného na útok už nevidela, lebo zo strachu hneď odišla preč. Na hlavom pojednávaní následne svoju výpoveď skorigovala v tom smere, že si nie je istá, či mal obžalovaný v ruke skutočne nôž, alebo iný predmet - napríklad mohlo ísť aj mobilný telefón. Svedok H. tvrdil, že videl incident, ktorý popísala svedkyňa Csibová. Uvádzal však, že sa odohral až na druhej strane tunela, kde si jeden z mužov z ničoho nič ľahol na zem. Dodával, že videl, že druhý z mužov niečo držal v pravej ruke v úrovni pŕs, nevidel však čo to presne bolo. Obžalovaného pri skutku nespoznal napriek tomu, že sa poznajú 30 rokov a ani C. P. mu nikdy nehovorila, že by tam obžalovaného bola spoznala. Menovaný nevypovedal ani to, že ich mal obžalovaný po skutku dobehnúť a vyhrážať sa im.
Výpoveď svedkyne P. je v detailoch nielen v rozpore s výpoveďou vtedajšieho partnera Hodossyho, ale obe výpovede sú v rozpore aj s detailmi zistenými na mieste činu. V prvom rade poškodený H. neutrpel tri bodné rany, ako to uvádzala svedkyňa, ale iba jednu ranu do srdca. V tomto smere ide o podstatný rozpor, keďže svedkyňa tvrdila, že skutok videla v podstate z bezprostrednej blízkosti. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu ďalej vyplynulo, že k útoku na poškodeného H. objektívne muselo dôjsť na rozhraní konca tunela a vnútorného dvora, čomu zodpovedajú kvapky krvi (stopa č. 2), ktoré sa tiahli až k mŕtvole poškodeného. Poškodený pritom v zmysle náčrtku musel od prvotného útoku, kde bola nájdená krv, prejsť vzdialenosť ešte cca 5 metrov od konca tunela do vnútorného dvoru, kde skonal. Fotodokumentácia zaistených stôp na mieste činu teda v detailoch nezodpovedá ani tvrdeniu svedkyne, že k útoku došlo na začiatku tunela (vo vzdialenosti 3-4m z ulice) a ani tvrdeniu svedka, že poškodený si hneď po kontakte s páchateľom na konci tunela ľahol na zem.
Vyššie uvedené rozpory a fakt, že svedok H. poprel, že by na mieste činu videl obžalovaného jednoducho do otázky pravdivosti výpovede svedkyne P. vnášajú pochybnosti, ktoré ešte znásobuje skutočnosť, že sama svedkyňa už v prípravnom konaní upriamovala pozornosť a zdôrazňovala, že v čase skutku bola drogovo závislá a sama nevie s odstupom času posúdiť pravdivosť vlastných spomienok. Na základe takto vykonaného jediného priameho dôkazu o účasti obžalovaného na skutku súd nemohol uznať obžalovaného za vinného. Rozhodnutie o vine obžalovaného musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotenie nepripúšťa alternatívy, pokiaľ ide o otázky čo do viny obžalovaného. Vina musí byť preukázaná jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Uznať vinu nemožno založiť na záveroch v rovine pravdepodobnosti a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Výsledky dokazovania v prípravnom konaní síce v potrebnej miere odôvodňovali podstavenie obžalovaného pred súd tak, ako to predpokladá § 234 ods. 1 Tr. por. a dokonca i po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní podozrenie zo spáchania žalovaného skutku obžalovaným, z hľadiska istej miery dôvodnosti, pretrváva aj naďalej. Pokiaľ sa však toto podozrenie nepretavilo do istoty takým spôsobom, ktorý by nevzbudzoval žiadne rozumné pochybnosti, súd nemohol rozhodnúť o uznaní viny obžalovaného. Súd pritom zdôrazňuje, že nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutku uvedeného v obžalobe, ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutku dopustil. Nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je za použitia zásada in dubio pro reo, oslobodenie spod obžaloby.
Obrane obžalovaného, že v čase skutku bol v Bratislave, čo mu potvrdzoval svedok I., sa súd v odôvodnení tohto rozsudku pre nadbytočnosť nevenoval, pretože s ohľadom na zásadu, že „nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina“, to nepovažoval súd za potrebné.
V rámci výroku II. postupoval súd obligatórne v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. a poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.