Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Odi-1-2022.pdf
PDF · 120.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9Odi/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenej: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXXX/XX, XXX XX E. - I., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedla, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/63/2021 zo dňa 13.07.2021 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a bolo rozhodnuté o jeho oddlžení. So žalovaným sú rodičmi maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/176/2018 zo dňa 18.06.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/63/2020 zo dňa 24.06.2021, právoplatnými a vykonateľnými dňa 17.07.2021, bol žalovaný zaviazaný platiť na maloletého G. B. za obdobie od 04.10.2018 do 31.12.2019 výživné vo výške 110 Eur mesačne a od 01.01.2020 výživné vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred. Súčasne bol žalovaný zaviazaný zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 04.10.2018 do 31.12.2019 v sume 447,10 Eur a za obdobie od 01.01.2020 do 30.06.2020 v sume 60 Eur, t. j. celkovo 507,10 Eur. Súd povolil žalovanému splácať zameškané výživné vo výške 28,20 Eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh na výživnom naraz. Žalovaný tak bol povinný uhrádzať žalobkyni platby vo výške 128,20 Eur mesačne. Žalovaný si túto svoju povinnosť riadne a včas neplnil, žalobkyňa preto podala návrh na vykonanie exekúcie. Žalovaný si ani po rozhodujúcom dni neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Bez vážneho dôvodu neplní riadne a včas ani súdom určený splátkový kalendár, keďže nezabezpečil úhrady výživného vo výške 128,20 Eur mesačne. Žalovaný preto nemal pri oddlžení poctivý zámer. Svojej povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa si bol vedomý. Na žalovaného treba nahliadať prísnejšie, nakoľko je osobou, ktorá sa dlhodobo pohybuje v podnikateľskom prostredí a je podnikateľom.
2. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/176/2018 zo dňa 18.06.2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/63/2020 zo dňa 24.06.2021 spolu s opravným uznesením zo dňa 23.08.2021, výtlačok Obchodného vestníka č.
139/2021 zo dňa 21.07.2021 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, návrh žalovaného na vyhlásenie konkurzu a správu o priebehu exekúcie sp. zn. EX 138EX 150/18 zo dňa 01.03.2022.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č. l. 77 spisu) uviedol, že vyživovaciu povinnosť po rozhodujúcom dni si plní podľa svojich schopností a možností, s prihliadnutím na skutočnosť, že okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému G. B. má vyživovaciu povinnosť aj voči ďalším maloletým deťom, a to J. G., nar. XX.XX.XXXX, D. G., nar. XX.XX.XXXX, K. G., nar. XX.XX.XXXX (vo vyjadrení zjavne nesprávne označenej ako „E. G.“) a F. G., nar. XX.XX.XXXX. Jeho mesačný príjem sa v rokoch 2021 a 2022 priemerne pohyboval okolo 800 Eur, pričom príjem jeho manželky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, bol v priemere 500 Eur. Jeho manželka má okrem vyživovacej povinnosti voči spoločným deťom D., K. a F. vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému G. G., nar. XX.XX.XXXX a D. E. H., nar. XX.XX.XXXX, spolu v priemere 80 Eur mesačne. Žalovaný zároveň platí výživné na maloletú dcéru J. vo výške 70 Eur, plus 30 Eur splátku za omeškané výživné. Mesačné náklady jeho päťčlennej domácnosti sú vo výške 1.220 Eur vrátane výživného, pričom príjem jeho domácnosti je 1.300 Eur. Manželka žalovaného trpí chronickou astmou, maloletá D. sa narodila s rázštepom pery a maloletý F. má inú chorobu centrálnej nervovej sústavy. Mesačné náklady na ich zdravotnú starostlivosť sa len ťažko odhadujú a zväčša pokrývajú zostávajúcu sumu rodinného rozpočtu. Žalovaný má snahu platiť výživné na maloletého G. riadne a včas, ale z vyššie uvedených vážnych ekonomických dôvodov sa stáva, že výživné nie je schopný uhradiť v plnej výške. Ekonomická situácia v jeho domácnosti nie je priaznivá a sú odkázaní na pomoc cudzích ľudí. Dňa 20.02.2019 uhradil na účet žalobkyne sumu 3.053 Eur, z ktorej žalobkyňa priznala súdnemu exekútorovi iba 1.850 Eur, pričom svoje konanie súdnemu exekútorovi ničím nezdôvodnila. Ak by žalobkyňa úhradu dlžného výživného pred súdnym exekútorom nezamlčala, žalovaný by sa dlhu voči synovi G. zbavil a nemusel by platiť trovy exekúcie. Žalovaný zároveň poprel tvrdenie žalobkyne, že je osobou dlhodobo sa pohybujúcou v podnikateľskom prostredí. V roku 2016 podnikal iba dva mesiace a následne podnikal dvanásť mesiacov od 26.07.2021 do 21.07.2022. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
4. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil rodný list detí K. G., F. G. a D. G., sobášny list, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku manželkou za rok 2022, pracovnú zmluvu zo dňa 12.09.2022, Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 01.10.2021, potvrdenie o odkázanosti na sociálnu službu, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/92/2019 týkajúci sa mal. D. E. H., rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/90/2020 zo dňa 19.10.2020 týkajúci sa mal. dieťaťa G. G., lekárske správy týkajúce sa manželky a detí F. G. a D. G., potvrdenie o nemocenských dávkach, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, doklad o vklade hotovosti zo dňa 20.02.2019 vo výške 3.050 Eur, oznámenie súdneho exekútora zo dňa 21.11.2022 o výške uhradeného výživného a výpis zo živnostenského registra žalovaného.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 20.01.2023 (č. l. 99 spisu) uviedla, že žalovaný po rozhodujúcom dni plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. G. B. v priemernej sume 89 Eur mesačne, čo nie je ani výška bežného výživného určená súdom. Ak žalovaný nedokázal uhrádzať výživné v súdom určenej výške, mal možnosť riešiť situáciu podaním návrhu na zníženie výživného, čo však doteraz neurobil. K žalobcom tvrdenej úhrade sumy 3.050 Eur uviedla, že súdneho exekútora informovala o vydanom rozsudku v trestnej veci, ktorým súd žalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože zanikla trestnosť činu, pričom na výživnom zaplatil celkovú sumu 3.360 Eur. Súdny exekútor teda mal informáciu o výške dlhu uhradeného žalovaným. Žalovaný mal možnosť riešiť túto situáciu so súdnym exekútorom. Žalobkyňa priložila správu o priebehu exekúcie zo dňa 01.09.2022.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.03.2023 (č. l. 117 spisu) uviedol, že v ostatných rokoch platil výživné podľa svojich možností, ale vždy sa snažil dlžnú čiastku dorovnať navýšením v nasledujúcej platbe. Toho času mesačne poukazuje na mal. G. výživné v sume 170 Eur, z toho 100 Eur je poukazovaných ako čiastka riadneho výživného a 70 Eur zameškané výživné. Nie je pravda, že má nepoctivý zámer, má vedomosť, že výživné na maloleté dieťa nie je súčasťou osobného bankrotu. Má ale zato, že žalobkyňa súd úmyselne zavádza a svojím konaním sa mu chce pomstiť. Žalovaný k vyjadreniu pripojil doklad o vklade v hotovosti zo dňa 20.02.2019 a doklad o vykonanej platbe výživného zo dňa 06.03.2023.
7. Na výzvu súdu žalobkyňa v podaní zo dňa 04.07.2023 (č. l. 126 spisu) doplnila svoje skutkové tvrdenia a presne špecifikovala kedy a v akej výške žalovaný uhradil výživné. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol povinný platiť mesačne 128,20 Eur. Na jej účet bola exekútorom v uvedených dátumoch zaslaná uvedená suma (v zátvorke sa uvádza rozdiel oproti súdom určenej sume):
- dňa 16.09.2021 suma 114 Eur (- 14,20 Eur)
- dňa 21.10.2021 suma 114 Eur (-14,20 Eur)
- dňa 16.12.2021 suma 76 Eur (- 52,20 Eur)
- dňa 22.12.2021 suma 87,40 Eur (- 40,80 Eur)
- dňa 20.01.2022 suma 76 Eur (- 52,20 Eur)
- dňa 25.02.2022 suma 91,20 Eur (- 37 Eur)
- dňa 23.03.2022 suma 91,20 Eur (- 37 Eur)
- dňa 26.04.2022 suma 83,60 Eur (- 44,60 Eur)
- dňa 27.05.2022 suma 91,20 Eur (- 37 Eur)
- dňa 17.06.2022 suma 114 Eur (- 14,20 Eur)
- dňa 19.07.2022 suma 114 Eur (- 14,20 Eur)
- dňa 18.08.2022 suma 76 Eur (- 52,20 Eur)
- dňa 22.09.2022 suma 98,80 Eur (- 29,40 Eur)
- dňa 17.10.2022 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur)
- dňa 18.11.2022 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur)
- dňa 20.12.2022 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur)
- dňa 18.01.2023 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur)
- dňa 10.02.2023 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur)
- dňa 10.03.2023 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur)
- dňa 13.04.2023 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur)
- dňa 11.05.2023 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur)
- dňa 15.06.2023 suma 129,20 Eur (+ 0,40 Eur). Žalovaný sa s úhradou zameškaného výživného dostal do omeškania už 16.08.2021, čím sa stalo splatným celé zameškané výživné. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti. Počas spolužitia mu požičiavala finančné sumy v rôznych výškach. K pôžičkám má uznania dlhu. Žalovaný jej nič nevrátil. Žalobkyňa je dokonca spoludlžníkom z pôžičky, ktorá bola pre žalovaného na jeho osobnú spotrebu a ktorú bude musieť ona v budúcnosti v súvislosti s oddlžením žalovaného dosplácať. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko z jeho správania jednoznačne vyplýva, že sa chcel zbaviť svojich dlhov oddlžením. Žalovaný musel vedieť, že pôžičky a dlhy bude musieť splácať žalobkyňa. Jeho konanie bolo účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje správanie a za svoje dlhy. Žalobkyňa sa so žalovaným viackrát pokúšala dohodnúť na splátkovom kalendári, avšak žalovaný k nemu nikdy nepristúpil. Jeho konanie možno považovať za účelové, s cieľom dostať sa do platobnej neschopnosti a riešiť situáciu osobným bankrotom. Poukázala tiež na to, že úhrada sumy 3.050 Eur žalovaným dňa 20.09.2012 nesúvisí s jeho povinnosťou platiť výživné podľa rozsudku z roku 2021.
8. Žalobkyňa k vyjadreniu priložila uznania dlhu z 13.07.2016 a 11.12.2016, Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a žalobkyňou a žalovaným ako dlžníkmi a správu o priebehu exekúcie zo dňa 01.03.2023.
9. Na nariadenom pojednávaní žalobkyňa zotrvala na doteraz uvádzaných skutočnostiach. Nad ich rámec poukázala na to, že žalovaný si začal plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v rozsahu 100 Eur až keď sa objektívne dozvedel o podanej žalobe, počnúc mesiacom jún 2022.
10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má rodinu, tri malé deti, manželku, momentálne na materskej, a žijú z ruky do úst. Nemá nepoctivý zámer. Po oddlžení sa potreboval najskôr riadne zamestnať a až potom mohol začať riadne platiť výživné. Spláca aj iné podlžnosti. Potrebuje sa starať o deti. Pokiaľ by došlo k zrušeniu jeho oddlženia, ich ekonomická situácia by išla dole vodou a nepotrebuje, aby deti skončili niekde na sociálke. Opätovne poukázal na ním uhradenú sumu 3.050 Eur, z ktorej však bolo exekútorovi pripísaných len 1.850 Eur. Žalovaný sa nevie domôcť, kde sú ostatné peniaze.
11. V konaní neboli medzi stranami v zásade žiadne skutkové tvrdenia sporné. Nebolo sporné, že žalovaný je povinný na základe rozhodnutia súdu, právoplatného dňa 17.07.2021, uhrádzať k rukám žalobkyne platby titulom výživného na spoločné maloleté dieťa vo výške 128,20 Eur mesačne, z ktorých 100 Eur predstavuje bežné výživné a 28,20 Eur splátku zameškaného výživného. Žalovaný nerozporoval žalobkyňou uvedené sumy a dátumy ním vykonaných úhrad výživného v období od 16.09.2021 do 15.06.2023. Žalovaný nerozporoval ani skutočnosti uvádzané žalobkyňou týkajúce sa pôžičiek, ktoré mu
poskytla počas ich spolužitia, či spoločného úveru. Neboli sporné ani tvrdenia žalovaného týkajúce sa jeho rodinných a ekonomických pomerov, teda že je ženatý, okrem spoločného syna so žalobkyňou má ďalšie štyri deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, s manželkou má tri deti narodené XX.XX.XXXX, 15.01.2021 a 13.07.2022. Manželka trpí chronickou astmou, dcéra D. sa narodila s rázštepom pery a syn F. má inú chorobu centrálnej nervovej sústavy. Rodina je odkázaná na pomoc cudzích ľudí. Nebolo sporné ani tvrdenie žalovaného, že živnostenské oprávnenie vykonával dva mesiace v roku 2016 a v období od 26.07.2021 do 21.07.2022. Nesporné boli tiež tvrdenia žalovaného, že dňa 20.02.2019 vykonal úhradu výživného vo výške 3.050 Eur a aktuálne uhrádza na výživné sumu 170 Eur mesačne.
12. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné: Hrubý príjem žalovaného bol podľa pracovnej zmluvy zo dňa 12.09.2022 762 Eur. Rodine žalovaného bola od 01.10.2021 poskytovaná pobytová celoročná sociálna služba s možnosťou predĺženia do 31.12.2022. Manželka žalovaného bola podľa potvrdenia občianskeho združenia Dom nádeje zo dňa 18.11.2022 odkázaná na sociálne služby z dôvodu nízkeho príjmu. V roku 2022 poberala manželka prídavky na deti v celkovej výške 998,80 Eur a rodičovský príspevok v celkovej výške 2.686,60 Eur. Podľa výpisu zo živnostenského registra mal žalovaný živnostenské oprávnenie od 05.10.2016 do 31.12.2016 a od 26.07.2021 do 21.07.2022. Manželka žalovaného je súdom zaviazaná platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na svoje dve ďalšie maloleté deti. Z predložených uznaní dlhu súd zistil, že žalovaný v roku 2016 uznal svoje dlhy voči žalovanej vo výške 9.948 Eur, 2.647 Eur a 1.620 Eur. Z ostatnej správy o priebehu exekúcie zo dňa 01.03.2023 súd zistil, že v období od 16.07.2021 do 08.02.2023 bolo plnenie na výživné vymožené s omeškaním o jeden deň päťkrát, o tri dni štyrikrát, o päť dní jedenkrát, o sedem dní jedenkrát a o dvadsaťjeden dní raz (výživné bol žalovaný povinný platiť do 15. dňa kalendárneho mesiaca). Osemkrát bolo plnenie vymožené do 15. dňa mesiaca. V období od 16.07.2021 do 14.09.2022 bolo vymožené plnenie vo výške 50 Eur, 50 Eur, 150 Eur, 150 Eur, 100 Eur, 115 Eur, 100 Eur, 120 Eur, 120 Eur, 110 Eur, 120 Eur, 150 Eur, 150 Eur, 100 Eur a 130 Eur. Z nich na pohľadávku oprávneného išli sumy 50 Eur, 50 Eur, 114 Eur, 114 Eur, 76 Eur, 87,40 Eur, 76 Eur, 91,20 Eur, 120 Eur, 83,60 Eur, 91,20 Eur, 114 Eur, 114 Eur, 76 Eur a 98,80 Eur. Od 14.10.2022 do 08.02.2023 boli mesačne vymožené plnenia 170 Eur, z ktorých na pohľadávku oprávneného išla suma 129,20 Eur.
13. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
14. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 16. 7. 2022, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
15. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
16. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
17. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
18. Podľa vety tretej § 3 ods. 2 ZKR, v znení účinnom do 16. 7. 2022, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
19. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.
20. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia oddlženia žalovaného primárne z dôvodu, že žalovaný neplní riadne a včas výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni. Ako dôvod pre zrušenie oddlženia tiež uviedla, že žalovaný riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, odkazujúc na súdom povolené úhrady zameškaného výživného v splátkach. K tejto skutočnosti ako možnému dôvodu zrušenia oddlženia súd uvádza, že neplnením splátkového kalendára sa rozumie splátkový kalendár podľa § 168 a nasl. ZKR, čo nie je prípad žalovaného. Preto uvedený dôvod neobstojí. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaný nemal poctivý zámer, nakoľko sa chcel zbaviť dlhov oddlžením a teraz všetky jeho pôžičky musí splácať ona. Ani toto tvrdenie nie je relevantným dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko dosiahnutie nevymáhateľnosti dlhov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom, je priamym účelom oddlženia. Preto nemôže byť zároveň dôvodom na jeho zrušenie, rovnako ako skutočnosť, že k úhrade dlhov budú prípadne povinní spoludlžníci či ručitelia oddlženého dlžníka. Súd sa teda v konaní zaoberal iba existenciou dôvodu na zrušenie oddlženia pre neplnenie výživného pre dieťa po rozhodujúcom dni.
21. Najskôr súd skúmal, či bola žaloba podaná v zákonnej lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu a či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný. Konkurz na majetok žalovaného bol, ako vyplýva z predloženého výtlačku Obchodného vestníka, vyhlásený dňa 22.07.2021. Žaloba bola podaná dňa 23.03.2022. Žaloba teda bola podaná v zákonnej lehote. Žalobkyňa ako zástupca dieťaťa, o ktorého výživné ide, má v konaní s poukazom na § 166g ods. 2 písm. j) ZKR aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.
22. Následne súd posudzoval samotný dôvod pre zrušenie oddlženia žalovaného.
23. Inštitút zbavenia sa dlhov formou oddlženia je právnym nástrojom pre dlžníka - fyzickú osobu, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZKR dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v ktorom nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Súd poctivý zámer dlžníka pri oddlžení skúma výlučne v rámci
konania o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR definuje poctivý zámer dlžníka, pričom ho viaže na správanie dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR zase uvádza, kedy o poctivom zámere dlžníka nemožno hovoriť, pričom môže ísť o konanie dlžníka ako pred, tak i po podaní návrhu. Dôkazné bremeno v konaní nesie veriteľ, ktorý musí nepoctivý zámer dlžníka preukázať.
24. Pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane jej príslušenstva je v zmysle § 166c ods. 1 písm. e) ZKR oddlžením nedotknutou pohľadávkou. Zároveň, v prípade, že dlžník bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni, je to dôvodom na zrušenie jeho oddlženia. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný výživné pre maloletého G. po rozhodujúcom dni neplní riadne a včas. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa 22.07.2021. Rozhodujúcim dňom je v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR 01.07.2021. Súd teda skúmal plnenie výživného pre mal. G., na ktoré vznikol nárok po 01.07.2021. Z predložených rozsudkov vyplýva, že bežné výživné, ktoré je žalovaný mesačne povinný platiť, je 100 Eur. Prijaté plnenie sa podľa § 60 ods. 3 Exekučného poriadku započítava vždy najskôr na bežné výživné.
25. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný v období medzi 16.07.2021 a 14.09.2022 neplnil bežné výživné (s troma výnimkami) riadne a/alebo včas. Počas pätnástich mesiacov bola pohľadávka na výživnom vo výške aspoň 100 Eur poukázaná na účet oprávneného päťkrát, jedenkrát to bolo 98,80 Eur. Avšak iba v júli a auguste 2021, teda tesne pred a tesne po oddlžení, žalovaný uhradil na výživné len sumu 50 Eur, ostatné úhrady výživného boli vyššie. Žalovaný sa v uvedenom období omeškal s platbami výživného zväčša o pár dní, len v jednom prípade to bolo až dvadsaťjeden dní. Od 14.10.2022 si žalovaný svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas (výnimkou je jednodňové omeškanie v decembri 2022). Vymožené mesačné plnenie vo výške 170 Eur je oprávnenému poukazované v sume 129,20 Eur. Žalovaný tak od 14.10.2022 plní riadne nielen bežné, ale aj omeškané výživné.
26. Súd mal teda preukázané, že žalovaný až do októbra 2022 neplnil výživné na dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni, riadne a včas. Neplnenie výživného riadne a včas nemusí byť nutne dôvodom na zrušenie oddlženia v prípade, ak k nemu došlo z vážneho dôvodu. Súd preto ďalej posudzoval, či na strane žalovaného existovali vážne dôvody. Žalovaný poukazoval na to, že aby mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, musel sa po oddlžení najskôr riadne zamestnať. Výživné platil tak, ako mu to jeho aktuálna situácia dovoľovala. Poukazoval tiež na to, že má ďalšie štyri deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, niektoré z nich majú zdravotné problémy a jeho rodina je odkázaná na sociálnu pomoc. Súd z predložených rozsudkov zistil, že o výške bežného výživného (100 Eur mesačne) bolo rozhodnuté na prvostupňovom súde dňa 18.06.2020 a na odvolacom súde dňa 24.06.2021. Prvostupňový súd rozhodoval v čase, keď mal žalovaný s manželkou jedno spoločné dieťa, dcéru Lilien. Odvolací súd rozhodoval síce už po narodení druhého spoločného dieťaťa - dcéry K., avšak z odôvodnenia rozsudku, konkrétne z jeho bodu 11 vyplýva, že o druhom narodenom dieťati nemal súd v tom čase vedomosť, keďže ho nezahrnul do okruhu detí, voči ktorým mal žalovaný v tom čase vyživovaciu povinnosť. Následne sa narodilo ešte ďalšie dieťa žalovaného – syn F.. Od momentu hodnotenia pomerov žalovaného pre účely určenia výšky výživného tak žalovanému pribudli ďalšie dve maloleté deti, voči ktorým má rovnako vyživovaciu povinnosť. Okrem dcéry J. (nar. XXXX) a syna G. (nar. XXXX), má žalovaný z manželstva, v ktorom žije, tri deti vo veku aktuálne štyri, tri a takmer dva roky. Posledné dieťa sa narodilo tesne pred rozhodnutím o oddlžení žalovaného. Súd pri posudzovaní existencie vážnych dôvodov na strane žalovaného zohľadnil, že žalovanému v krátkom čase pribudla vyživovacia povinnosť voči ďalším dvom deťom.
27. Osobitne sa súd zaoberal aj výškou jednotlivých vykonaných úhrad výživného. V prvých dvoch mesiacoch po oddlžení žalovaný uhradil výživné len vo výške 50 Eur, avšak v ďalších mesiacoch sa úhrada výživného zvyšovala. V mesiacoch september a október 2021 uhradil celé bežné výživné, rovnako tak v ďalších troch mesiacoch (marec, jún a júl 2022). Ostatné úhrady sa pohybovali medzi 76 Eur a 98,80 Eur. V období medzi 16.07.2021 a 14.09.2022 uhradil žalovaný na výživné podľa výpočtu súdu v priemere 90,41 Eur mesačne (po odpočítaní trov exekútora). Pri bežnom výživnom 100 Eur ide o cca 90% sumy výživného. Za podstatné považuje súd uviesť, že žalovaný si od októbra 2022 riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť a okrem bežného výživného uhrádza aj zameškané výživné. Na strane žalovaného je tak viditeľný pozitívny vývoj vo vzťahu k riadnemu plneniu si vyživovacej povinnosti voči mal. G..
28. Zo žalovaným predložených listín vyplýva, že od 01.10.2021 bola rodine žalovaného, v tom čase s dvoma maloletými deťmi, poskytovaná sociálna služba na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, a to ubytovanie a sociálne poradenstvo. Sociálna a ekonomická situácia žalovaného teda nebola vyhovujúca. Neplnenie vyživovacej povinnosti riadne a včas je preto odôvodniteľné práve ťažkou ekonomickou situáciou žalovaného a v tejto súvislosti tiež zmenou jeho pomerov v dôsledku narodenia dvoch ďalších detí. Súd zároveň vzal do úvahy, že zo strany žalovaného nešlo o úplné alebo prevažné ignorovanie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti. Z histórie výšky mesačne poukazovaných platieb je zrejmá snaha žalovaného svoju vyživovaciu povinnosť plniť. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný sa zamestnal a je zaradený do spoločnosti. V konaní zároveň nevyšli najavo iné skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť o nepoctivom zámere žalovaného pri oddlžení. V neposlednom rade súd svoje úvahy viedol aj tým smerom, že príliš prísne nazeranie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovaného, ktoré by eventuálne mohlo mať za následok zrušenie jeho oddlženia, by bezpochyby viedlo k zhoršeniu ekonomickej situácie nielen samotného žalovaného, ale aj jeho detí. V širšom ponímaní je totiž oddlženie šancou na nový začiatok nielen pre samotného dlžníka, ale i pre výživou na neho odkázané osoby, ktorým sa v dôsledku oddlženia živiteľa vytvorí šanca na život v ekonomicky priaznivejšom prostredí, od ktorého je v značnej miere závislý ich ďalší rozvoj.
29. Ohľadom návrhu žalobkyne, aby súd u žalovaného posudzoval skutočnosti ovplyvňujúce jeho poctivý zámer prísnejšie, keďže má skúsenosti s podnikaním, súd uvádza, že vzhľadom na dĺžku trvania živnostenského oprávnenia žalovaného (cca 15 mesiacov) ho za osobu majúcu skúsenosti s podnikaním nie je podľa názoru súdu možné označiť. Hoci žalovaný istú dobu podnikateľom bol, nešlo o významnejšiu časť jeho produktívneho života.
30. Ďalej, pokiaľ žalobkyňa uviedla, že žalovaný mohol zmenu svojich pomerov riešiť návrhom na zníženie výživného, ale keďže tak neurobil, bol povinný platiť výživné v súdom určenej výške, a preto je tu dôvod na zrušenie jeho oddlženia, súd uvádza, že túto argumentáciu nepovažuje v pomeroch tohto konania za férovú. Ak totiž žalovaný napriek zjavnej zmene jeho pomerov mal a má snahu výživné v určenej výške uhrádzať, nemôže mu byť táto skutočnosť na neprospech, práve naopak.
31. Napokon, k žalovaným deklarovanej úhrade výživného 3.050 eur v roku 2019, z ktorej časť mala žalobkyňa exekútorovi zamlčať, súd uvádza, že keďže táto sa netýkala výživného, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni, nebol dôvod sa ňou v tomto konaní zaoberať.
32. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že na strane žalovaného existovali vážne dôvody, pre ktoré výživné neplnil riadne a včas. Preto rozhodol tak, že žalobu zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, . g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).