Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16P-30-2020.pdf
PDF · 65.83 KB
Case nature
Subarea
16P/30/2020
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti o maloletého: P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka: N. O., nar. X.X.XXXX, bytom O. X/X/XX, XXXX Q., H., otec: U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX M., v konaní o zmenu rozhodnutia, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že vo veci n e m á p r á v o m o c.
II. Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu naposledy rozhodol Okresný súd Prievidza rozsudkom sp.zn. 11P/27/2005 zo dňa 27.12.2005, právoplatným dňa 16.1.2006, v ktorom zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/26/2012-41 zo dňa 30.4.2012, právoplatným dňa 2.6.2012, bol matke dieťaťa udelený súhlas na vycestovanie s maloletým do Rakúska. Maloletý sa v auguste 2012 spolu s matkou presťahoval do Rakúska, kde žije doposiaľ. Otec maloletého P. sa ako navrhovateľ domáha návrhom podaným osobne na súde dňa 24.8.2020 zmeny uvedeného rozhodnutia, a to zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matky voči maloletému v sume 500,- eur.
2. Svoj návrh otec maloletého odôvodnil tým, že vzťah medzi maloletým a jeho matkou je dlhodobo zlý a trvalo narušený a preto má záujem sa o maloletého riadne starať.
3. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len ,,Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
4. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. e/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.
5. Podľa čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ,,Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
6. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
7. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú ako výnimku z čl. 8 právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
8. Podľa čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Ako vyplýva z vyššie citovaného vymedzenia predmetu úpravy uvedených nariadení, na určenie súdu, ktorý má právomoc konať vo veci, sa v časti o určenie výživného uplatňuje Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 a v časti o úpravu ostatných rodičovských práv a povinností Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003. Keďže predmetom konania je nielen vyživovacia povinnosť, ale aj ostatné rodičovské práva a povinnosti, právomoc súdu na konanie sa tak bude v zmysle čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v spojení s čl. 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 spravovať Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003.
10. Maloletý sa v auguste 2012 presťahoval spolu so svojou matkou do Rakúska, kde žije doposiaľ. Aj podľa tvrdení otca tam navštevuje konzervatórium a býva na internáte. Vzhľadom na vyššie uvedené právomoc konať vo veci má miestne príslušný rakúsky súd, pretože maloletý ma obvyklý pobyt v Rakúskej republike a neuplatní sa ani jedna z výnimiek zo všeobecnej právomoci podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (čl. 9 preto, že nedošlo k presťahovaniu v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu, čl. 10 preto, že sa nejedná o únos dieťaťa a čl. 12 preto, že predmet konania je iný, než jeden z tých, pri ktorých možno čl. 12 aplikovať).
11. Pretože súd nemá vo veci právomoc konať, ale tá patrí miestne príslušnému rakúskemu súdu súd podľa čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 vyhlásil, že nemá právomoc. Súd, ktorý má právomoc pri úprave zverenia podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, bude však mať napriek tomu právomoc rozhodnúť aj vo veci vyživovacej povinnosti, a to pri uplatnení čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.
12. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
14. Nakoľko súd vo veci nemá právomoc, podľa § 9 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).