Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38C-50-2019.pdf
PDF · 67.08 KB
Case nature
Subarea
38C/50/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobkyne: G. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. XXXX/X, L., proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Okresný úrad Trnava, so sídlom Kollárova 8, Trnava, IČO: 00 151 866, 2/ Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, so sídlom Vajanského 2, Trnava, IČO: 00 151 866, 3/ JUDr. Pavol Holík, súdny exekútor, so sídlom Záhradnícka 2707/14, Bratislava, IČO: 42 133 530, za účasti intervenienta na strane žalovaných: I. Č., Y.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.. S. XXXX/XX, L., zastúpený JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 42 050 804, o vylúčenie veci z exekúcie, o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaným v 1., 2., 3. rade a intervenientovi na strane žalovaných nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 12.11.2019 domáhala vylúčenia nehnuteľností z exekúcie evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie L., vymazania exekučných záložných práv a všetkých obmedzujúcich poznámok, ktoré boli zapísané sa základe exekučného príkazu Ex 165/05 zo dňa 09.05.2005 na uvedenej nehnuteľnosti a tiež určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie L..
2. Dňa 05.10.2020 bol súdu doručený návrh na vstup intervenienta do konania popri žalovaných, nakoľko v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, sp.zn. 16Er/112/2005, ktorého predmetné konanie sa týka, je oprávneným intervenient, ktorý navrhol svoj vstup do tohto konania.
3. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2020 zobrala žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.
Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
8. Vzhľadom na uvedené, keďže súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP výrokom I. konanie zastavil.
9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď vo výroku II. uznesenia žalovaným a intervenientovi na strane žalovaných nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania (ktorá zo strán zavinila zastavenie konania). V danom prípade zastavenie procesne zavinila žalobkyňa (zobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu), preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vznikol žalovaným nárok na náhradu trov konania. Žalovaní nárok na náhradu trov konania nežiadali priznať a vychádzajúc z obsahu spisu im ani nárok na náhradu trov konania nevznikol. Uvedený záver platí aj v prípade intervenienta na strane žalovaných, ktorý si nárok na náhradu trov konania tiež neuplatnil (intervenient iba súdu oznámil svoj vstup do konania, ktoré stranám nebolo doručené ). CSP priamo neupravuje takúto situáciu, preto súd za použitia základných princípov uvedených čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu), z dôvodu hospodárnosti konania priamo uznesením o zastavení konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
13. O vrátení kráteného súdneho poplatku žalobkyni bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).