Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-82-2020.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Subarea
6S/82/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, zastúpený advokátskym spoločenstvom: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Ján Gajan, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného číslo spisu: 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.03.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 21.03.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného číslo spisu: 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu zo dňa 05.11.2019 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a rozhodnutie žalovaného č. spisu 12984-3000/2019 zo dňa 17.10.2019 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2018 (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) vo výške 50 817,30 eur potvrdil.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a to za účelom pozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia o rozklade. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je vzhľadom na vysokú výšku uloženej pokuty spôsobilé privodiť žalobcovi značnú finančnú škodu, ktorá by mala na žalobcu priamy ekonomicky citeľný dosah. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v žiadnom prípade v rozpore s verejným záujmom a zároveň nehrozí, resp. nespôsobí ani akúkoľvek ujmu žalovanému.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 07.10.2020, osobne podaným Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.10.2020. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že s ním nesúhlasí. Navrhol, aby bol zamietnutý. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval žalovaný za neopodstatnený a relevantným spôsobom nepreukázaný. Argumentoval tým, že v predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím predmetný návrh nespĺňa požiadavky stanovené § 185 SSP. Zo správnej žaloby však podľa názoru žalovaného nie je preukázané, že uvedené podmienky sú naplnené. Konštatovanie
žalobcu, že zaplatenie uloženej pokuty je veľkým zásahom do jeho rozpočtu nepredstavuje podľa žalovaného dostatočný dôvod pre priznanie odkladného účinku, a to najmä s ohľadom na výšku uloženej pokuty (50 817,30 eur), a preto nemožno považovať tento argument za právne relevantný. V tejto súvislostí žalovaný poukázal na možnosť žalobcu uzavrieť so žalovaným dohodu o splátkach podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to až na tri roky od dátumu splatnosti pohľadávky. Uvedené je opodstatnené najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobca má k dispozícii iné nástroje ako oddialiť hrozbu ním tvrdenej finančnej ujmy, a teda priznanie odkladného účinku žaloby nie je nevyhnutné pre žalobcu a taktiež nie je jedinou možnosťou odvrátenia úhrady pokuty. Podľa žalovaného žalobca zároveň nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Tvrdil, že žalobca je povinný dodržiavať príslušné právne predpisy a nedopúšťať sa porušení, za ktoré je možné uložiť pokutu. Mal za to, že dôsledné dodržiavanie právnych predpisov žalobcom a naplnenie nielen sankčnej, ale aj preventívnej funkcie uloženej pokuty, taktiež predstavuje verejný záujem. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval žalovaný za neopodstatnený, účelový a relevantným spôsobom nepreukázaný. Tvrdil, že podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neboli splnené.
4. V replike žalobca zotrval na svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (podanie žalobcu zo dňa 21.03.2020 k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe žalobcu). S tvrdením žalovaného, že údajne nepreukázal dôvody na priznanie odkladného účinku žalobe, žalobca nesúhlasil. Mal za to, že v žalobe riadne a zrozumiteľne zdôvodnil, že rozhodnutie o rozklade je vzhľadom na vysokú výšku uloženej pokuty spôsobilé privodiť žalobcovi značnú finančnú škodu, ktorá by mala na žalobcu priamy ekonomicky citeľný dosah a že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v žiadnom prípade v rozpore s verejným záujmom tak ako tvrdí žalovaný. Podľa žalobcu je právne relevantné, že zaplatenie uloženej pokuty je veľkým zásahom do rozpočtu žalobcu.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP.
12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou značnej finančnej škody, ktorá by mala na žalobcu „priamy ekonomicky citeľný dosah“. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že napadnutým rozhodnutím mu bola uložená pokuta vysokej výšky. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a replikou žalobcu, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi značná finančná škoda, ktorá by mala na neho priamy ekonomicky citeľný dosah nepredložil.
13. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoju aktuálnu majetkovú a reálnu finančnú situáciu nijakým spôsobom nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdenia o hrozbe značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Samotná výška uloženej pokuty - sama o sebe takúto hrozbu neosvedčuje. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na hrozbu „značnej finančnej škody, ktorá by mala priamy ekonomicky citeľný dosah“ nepostačuje. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom argument žalobcu o vysokej výške uloženej pokuty neosvedčuje bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.
15. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.
16. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu finančnej škody na jeho strane. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.
17. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.