Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-143-2020.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/143/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Z. U., J.. XX.X.XXXX, G. XX, G., proti žalovanému: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., Rusovská cesta 36, Bratislava, IČO: 36 838 209, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 15.000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/526/2014-177, zo dňa 30.1.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur a náhrady trov konania.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že vytýčil pojednávanie na termín: 30.1.2018. Žalobca má vykázané doručenie predvolania dňa 27.11.2017. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailovým podaním zo dňa 30.1.2018 tým, že dňa 29.1.2018 sa mu pokazilo auto. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Nakoľko boli splnené podmienky § 278 C.s.p. súd prvej inštancie na návrh žalovaného žalobu zamietol, nakoľko žalobca sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že bol poučený, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ospravedlnenie žalobcu zo dňa 30.1.2018 vyhodnotil ako účelové aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa permanentne nedostavuje na pojednávania (ide o šieste pojednávanie, kedy sa žalobca bezdôvodne nedostavil), preto ospravedlnenie neakceptoval. Nakoľko žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého úspešnému žalovanému prislúcha právo na náhradu trov konania.
4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 6.3.2018, ktoré žalobca označil ako „návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie“, žalobca neobjasňoval iba dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie, ale namietal tiež skutočnosť, že „pred vynesením rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 278 C.s.p.“, pričom uviedol, že svoju neprítomnosť na pojednávaní
preukázal okamžite, včas a vážnymi dôvodmi, preto obsah predmetného podania s ohľadom na § 124 C.s.p. súd posúdil aj v intenciách možného odvolania proti rozsudku pre zmeškanie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne právny potvrdiť. Uviedol, že v konaní má jednoznačne preukázané, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie vytýčené na 30.1.2018 a to napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, ako aj poučeniu o nedostavení sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ako aj súdu druhej inštancie, a to, že v danom prípade nejde o vážne okolnosti, t. j. okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré by znemožňovali účasť žalobcu na predmetnom pojednávaní z objektívnych dôvodov. V prípade žalobcu taktiež nejde o okolnosť, ktorú možno považovať za ospravedlniteľný dôvod, nakoľko mu objektívne nebránila ani v účasti na danom pojednávaní a ani včas ospravedlniť svoju neúčasť. V tejto nadväznosti žalovaný považuje žalobcom predložený dôkaz v konaní, t. j. fotografiu prasknutej pneumatiky za nedostatočný a nič nepreukazujúci, nakoľko z predmetného dôkazu nie je vôbec zrejmé, o aké motorové vozidlo sa jedná, či patrí predmetné vozidlo žalobcovi, z ktorého dňa bola predložená fotografia vyhotovená, resp. či daná fotografia zachytáva žalobcom tvrdenú situáciu.
6. Vzhľadom k tomu, že žalobca v tejto súvislostí nepredložil žiadny iný dôkaz na podporu svojich tvrdení, za ktorý by bolo možné považovať napríklad správu o dopravnej nehode, resp. doklad preukazujúci, kedy a kde bolo motorové vozidlo v servise (doklad o zakúpení alebo výmene poškodenej pneumatiky), teda také dôkazy, ktoré by relevantne preukazovali pravdivosť jeho tvrdení, má žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca vôbec nepreukázal o aké motorové vozidlo sa jedná, resp. či je jeho vlastníkom. Naopak, z argumentácie žalobcu jednoznačne vyplýva, že v čase pojednávania, a ani bezprostredne pred ním neexistovala prekážka, ktorá by bránila v účastí žalobcu na danom pojednávaní, nakoľko údajná dopravná kolízia sa stala v iný deň. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že žalobca mal dostatok času. aby sa vedel na dané pojednávanie dostaviť riadne a včas.
7. Konanie žalobcu považuje za účelové, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, pričom od roku 2014, t. j. od podania žaloby ich bolo doposiaľ vytýčených sedem.
8. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.2.2019, sp. zn. 16Co/87/2018, proti ktorému podal dovolanie; súčasne v predmetnom podaní rozviedol dôvody dovolania; vyjadrenie žalovaného k odvolaniu považoval za irelevantné, nakoľko vážnosť okolností, ktoré zabránili žalobcovi zúčastniť sa súdneho pojednávania je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu; žalovaný nemá záujem o objektívne posúdenie vzniknutej situácie.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 13.11.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
10. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom procesnej pasivity sporových strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - predovšetkým je to žalobca, kto iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“; je preto subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu.
12. Rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní a to za predpokladu, že sú súčasne (kumulatívne) splnené všetky podmienky na jeho vydanie. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu sú zakotvené v § 278. Zákonnými podmienkami pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného sú: 1) žaloba na plnenie /§ 137 písm. a) C.s.p./ ako predmet sporu,
2) žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, 3) žalobca bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, 4) žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, 5) žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, 6) žalovaný prítomný na pojednávaní, podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
13. Všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu musia byť splnené práve na tom pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vydaný; dôvodom podaného odvolania môže byť len námietka, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
14. Súd prvej inštancie vo veci nariadil termín pojednávania, na ktorý bol žalobca riadne predvolaný; predvolanie na termín pojednávania mu bolo doručené 27.11.2017.
15. Žalobca sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, ktorého súčasťou bolo aj poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pojednávania konaného 30.1.2018 nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom zo dňa 29.1.2018 s textom „Pri návrate z víkendu sa mi v dnešný deň, t. j. 29.1.2018 pokazilo auto a nebolo možné s ním docestovať do Bratislavy. Posielam foto.“ Prílohou e-mailu bola fotografia poškodenej pneumatiky bližšie neurčeného motorového vozidla. Súd prvej inštancie žalobcom uvádzaný dôvod neuznal za včasný a vážny a na návrh žalovaného rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
16. Z ustanovenia § 278 písm. b) C.s.p. vyplýva, že jedným z predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu je, že žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Ospravedlnenie strany je včasné, ak súdu došlo pred pojednávaním, ktoré sa vo veci konalo. Strana je povinná dôvod ospravedlnenia špecifikovať tak, aby mal súd možnosť - ak môže predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie skúmať iba pred pojednávaním, ktoré bolo vo veci nariadené - posúdiť, aké konkrétne okolnosti bránia strane zúčastniť sa pojednávania a či ide o okolnosť významnú, ktorá neúčasť strany ospravedlňuje a v prípade potreby si ju overiť. Len na základe konkrétnych okolností môže súd dovodiť, či ospravedlnenie je dôvodné, t.j. či je tu vážny dôvod neúčasti na pojednávaní.
17. Ospravedlnenie strany v zmysle § 278 písm. b) C.s.p. je dôvodné len vtedy, ak sú súdu oznámené konkrétne údaje o tom, prečo sa strana nemôže zúčastniť konania, najmä aké iné konkrétne okolnosti jej bránia v účasti, kedy sa o nich dozvedela a že časovú kolíziu nemožno vyriešiť inak. Dôležitosť dôvodov ako aj včasnosť ich uplatnenia posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania.
18. Obsah ospravedlnenia žalobcu v znení: „Pri návrate z víkendu, v dnešný deň t.j. 29.1.2018 sa mi pokazilo auto a nebolo možné s ním docestovať do Bratislavy; posielam foto.“, nespĺňa podmienky kvalifikovaného dôvodu ospravedlnenia, pretože z jeho obsahu vôbec nie je zrejmé, aké konkrétne okolnosti bránili žalobcovi v účasti na pojednávaní, ktoré sa malo konať v deň nasledujúci, t.j. 30.1.2018 a tiež dôvody, pre ktoré nie je možné prípadnú časovú kolíziu vyriešiť inak. Samotná skutočnosť, že deň pred nariadeným termínom pojednávania mal žalobca technický problém s motorovým vozidlom, bez ďalšieho neospravedlňuje jeho neúčasť na pojednávaní a teda nie je vážnym dôvodom, pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania, ktoré sa malo konať až nasledujúci deň. Súd prvej inštancie tak zo skutočností, ktoré mu boli známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania, preto postupoval správne, ak dôvod neúčasti žalobcu na pojednávaní neuznal za vážny.
19. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal žalobu na súde dňa 16.12.2014. Súd prvej inštancie vo veci nariadil celkom 7 pojednávaní, z toho jedno bolo zrušené pre závadu v doručovaní predvolania na pojednávanie. Žalobca sa na rozdiel od žalovaného nezúčastnil ani jedného pojednávania. Prvé pojednávania bolo nariadené na 8.10.2015; žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil; súd prvej inštancie nariadil nový termín pojednávania, na ktorý predvolal žalobcu s tým, že ho považuje za potrebné v konaní vypočuť a zároveň mu bola uložená poriadková pokuta; na nariadený termín pojednávania dňa 26.11.2015 sa žalobca opätovne nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil; ďalší termín pojednávania súd prvej inštancie nariadil na 19.1.2016, tento bol súdom zrušený z dôvodu ospravedlnenia žalobcu a žiadosti o odročenie pojednávania; na nový termín pojednávania dňa 31.3.2016 sa žalobca nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil 30.3.2016, t.j. deň pred pojednávaním, súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti; pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, pretože súčasne s ospravedlnením žalobca predložil vyjadrenie k
vyjadreniu žalovaného (vyjadrenie žalovaného mu pritom bolo doručené už 22.3.2015, jeho doplnenie dňa 23.10.2015); s predmetným vyjadrením podal aj návrh na ustanovenie opatrovníka v konaní. Pojednávanie nariadené na 31.3.2016 bolo odročené bez prejedania veci z dôvodu, že žalovaný (celkom legitímne) žiadal lehotu na oboznámenie sa s vyjadrením žalobcu, ktoré mu bolo doručené na pojednávaní; súčasne súd prvej inštancie rozhodoval o procesnom návrhu žalobcu. Následne (po vrátení spisu odvolacím súdom, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu súdu o jeho procesnom návrhu), bol nariadený nový termín pojednávania na deň 12.10.2017; termín pojednávania bol z dôvodu zistenia závady v doručovaní predvolania žalobcovi zrušený, ďalší termín pojednávania bol nariadený na deň 23.11.2017. Na toto pojednávanie sa žalobca opätovne nedostavil, dva dni pred termínom pojednávania ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania; k ospravedlneniu opätovne pripojil niekoľkostranové vyjadrenie k veci, ktoré vzhľadom na krátkosť času bolo doručované zástupcovi žalovaného až na pojednávaní a ktorý z tohto dôvodu žiadal o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k podaniu žalobcu. Napokon bol nariadený termín pojednávania na deň 30.1.2017, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Vychádzajúc z vyššie uvedenej chronológie pojednávaní a spôsobe, akým žalobca pristupoval k prejedaniu vlastnej veci, možno konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie ospravedlnenie žalobcu zo dňa 30.1.2018 vyhodnotil aj za účelové vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa permanentne nedostavuje na pojednávania, nemožno jeho úvahe nič vytknúť.
20. Na uvedenom základe odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nepriznal procesné účinky a jeho neúčasť na pojednávaní nepovažoval za ospravedlnenú vážnymi okolnosťami.
21. Ak potom za danej situácie žalovaný prítomný na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tomuto návrhu v zmysle § 279 C.s.p. vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).