Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cr-1-2020.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cr/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. F. T. XX, XXX XX H., právne zastúpenej: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2020 v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 12.5.2020 sa žalobkyňa dožadovala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vo veci sp. zn. 1163/06/15 z 31.12.2015.
2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že dňa 2.3.2020 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn. EX 4418/16, zo dňa 26.2.2020. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok z 31.12.2015, ktorý vydal Stály arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., vo veci sp. zn. 1163/06/15, čím ju zaviazal na zaplatenie sumy 1.728,86 €, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne, úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.728,86 €, trov rozhodcovského konania 355,41 €. Podanie žaloby odôvodnila ust. § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., § 46 ods. 3 a § 45 ods. 1 písm. e/, g/, i/, j/, k/, l/ zák. č. 335/2014 Z.z.. V súvislosti s poskytnutým úverom zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300057615 zo dňa 20.3.2013 (ďalej aj len „Zmluva“) jej bolo poskytnutých 1.500,- € (v skutočnosti iba 1.234,35 €) a žalovanému vrátila 1.646,68 €. Kvôli bezodplatnosti úveru, ma rozhodca v podstate zaviazal na zaplatenie sumy, ktorá nemá zmluvný základ. Poskytnutý úver sa považuje za je bezúročný a bez poplatkov keďže neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. f/ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j/ uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“). Ročná úroková sadzba je v Zmluve uvedená vo výške 70,01 %. Priemerné úrokové miery z nových obchodov - spotrebiteľských úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov, prezentované NBS, boli v marci 2013 v sadzbe 10,68 % p.a.. Je teda zrejmé, že úroková sadzba uvedená Zmluve presahuje priemer na trhu 6 a 1 násobne, čo nezodpovedá zákonnom vyžadovanému prístupu dodávateľa k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a konaniu v súlade s dobrými mravmi.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.6.2020 navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný v prvom rade namietal ako podstatnú skutočnosť to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná v zákonnej 3 - mesačnej lehote, ktorá má povahu prekluzívnej lehoty a teda uplynutím tejto lehoty zaniklo aj právo podať žalobu a domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol vydaný dňa 1.2.2016 a z vyznačenia dátumu právoplatnosti vyplýva, že právoplatnosť nadobudol dňa 7.6.2016. Na základe označených ustanovení je zrejmé, že z dôvodu nepodania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia žalobcovi nadobudol rozhodcovský rozsudok právoplatnosť dňa 24.6. 2016. Ak teda žalobca podal žalobu v roku 2020, čiže takmer 4 roky po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, potom je žaloba podaná oneskorene a po uplynutí prekluzívnej lehoty. S účinnosťou od 1.4.2017 Exekučný poriadok (ako osobitný predpis v zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku neupravuje. Keďže zák. č. 335/2014 Z.z. takéto konanie umožnil iniciovať len za podmienok upravených v Exekučnom poriadku, potom vypustením takejto úpravy platí, že zákon už túto možnosť pre exekučné konania začaté po 1.4.2017 nepripúšťa. Tento právny stav vyplýva, resp. súvisí aj s tým, že zmenou Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017 Z.z. účinný od 1.4.2017) upravuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, a to v § 53 ods. 3 písmeno f/. Logicky sa preto vylúčila možnosť žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 48 ods. 2 Exekučného poriadku upravujúce právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku len v lehote na podanie námietok v čase začatia exekučného konania, a ani v čase podania žaloby neplatilo, a neplatilo ani iné ustanovenie, ktoré by určilo podmienky, za ktorých by bolo možné žalobu podať. Ustanovenie § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. určilo, že podmienky prípustnosti žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku po začatí exekučného konania musí určiť osobitný predpis, v tomto prípade Exekučný poriadok. Ten takéto podmienky ale neupravil a neurčil, pričom len za ich existencie a splnenia by žaloba bola prípustná. Žaloba je preto podaná oneskorene (nebola podaná v lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku).
5. Žalovaný taktiež poprel tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Adresa predávajúceho ako náležitosť zmluvy je aktuálna len v prípade, ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere. Zreteľne táto skutočnosť vyplýva z ustanovení § 15, kde napríklad v odseku 4 je upravený postup vyrovnania vzťahov veriteľ a predávajúci pri odstúpení od zmluvy spotrebiteľom. Okrem toho neoddeliteľnú súčasť Zmluvy tvoria v zmysle jej bodu 13. Zmluvné dojednania. Adresa, na ktorej údajnú absenciu poukazuje žalobca, sa nachádza v bode 12.1 čl. 12. Zmluvných dojednaní, a je ňou adresa veriteľa. Žalovaný ďalej uviedol, že Zmluva obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to: a) určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, b) spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, c) explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Pokiaľ ide o tvrdenie o neuvedení predpokladov použitých na výpočet RPMN tak toto je nesprávne, pretože tieto predpoklady sa uvádzajú priamo v zmluve, v údajoch popisujúcich aká je výška úveru, počet splátok atď.. K výške úroku uviedol, že pri termíne podstatné prevýšenie uvedeného v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka možno podľa judikatúry vysledovať hranicu max. 20 %. Zákonná úprava v citovanom ustanovení výslovne určuje, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Priemerná výška odplaty v danom období bola 47,29 % a táto nebola v Zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Stály rozhodcovský súd sa zaoberal výškou odplaty. Zo žaloby nie je zrejmé, že by žalobkyňa tvrdila akúkoľvek výhradu voči tomuto posúdeniu.
6. Žalobkyňa v duplike uviedla, že podľa jej názoru, nemá zmena EP vplyv na možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to umožňuje ZoSRK, ktorého ustanovenie § 46 ods. 3 je naďalej účinné. Zároveň uviedla, že exekúciu vedie súdny exekútor pod svojou sp. zn. EX 4418/16. Ak v zmysle § 243h ods. 1, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, potom bol § 48 ods. 2 súčasťou EP presne v takom znení, v akom ho citovala. Žalovaný sa odvolával na uvedenie termínu konečnej splatnosti v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Táto listina je podľa žalobkyne pre účel preukázania dodržania náležitosti úverovej zmluvy irelevantná, nakoľko je vyhotovená až po uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere. Bod 2.2. VOP, uvádzajú: „2020.08.07 Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi a jeden rovnopis Zmluvy o RÚ.“ Časová následnosť predmetného oznámenia je tak
nesporná. Ak spotrebiteľ nie je viazaný podmienkami, ktoré neboli súčasťou zmluvy v momente jej uzavretia, potom sa jedná o tento prípad. Nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že k termínu konečnej splatnosti možno dôjsť: a) určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, b) spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, a to preto, že zmluva obsahuje údaj o 42 mesačných splátkach splatných v 25. dni v mesiaci. Neurčuje ale, kedy je prvý termín splatnosti, od ktorého by bolo možné požadovaný výsledok určiť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri určení primeranosti odplaty požadovanej na finančnom trhu podľa § 53 ods. 6 OZ, je irelevantné, či v čase poskytnutia úveru boli na peňažnom trhu aj iní veritelia poskytujúci úvery za úžernú odplatu, nakoľko na nich je potrebné hľadieť rovnako, ako na žalovaného.
7. Z predložených dokladov súd zistil, že sa voči žalobkyni viedlo rozhodcovské konanie na základe žaloby podanej žalovaným, výsledkom ktorého bol rozhodcovský rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 1163/06/15, z 31.12.2015, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.728,86 € spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania v rozhodnutí bližšie špecifikovanými, ako aj zaplatiť náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a zároveň trovy rozhodcovského konania.
8. Súd sa ďalej oboznámil s dokumentmi, ktoré boli základom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, a to žiadosťou/zmluvou o revolvingovom úvere. Táto zmluva pod č. 8300057615 bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 20.3.2013.
9. V rozhodcovskej zmluve č. 8300057615 zo dňa 120.3.2013 sú ako zmluvné strany označené strany konania. Podľa bodu 2. veta prvá zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Podľa bodu 5. akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj len „ZoSRK“), spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. 11. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
12. Podľa § 46 ods. 2 ZoSRK, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
13. Podľa § 46 ods. 3 ZoSRK, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
14. Súd v danom prípade vzhľadom na námietku žalovaného skúmal, či žalobkyňa žalobu podala v prekluzívnej trojmesačnej lehote na podanie žaloby. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný 31.12.2015 a žaloba na súd bola podaná 16.3.2020. Žalobkyňa námietku žalovaného nespochybnila. Zo spisu súd zistil, že zásielku obsahujúcu rozhodcovský rozsudok sa nepodarilo doručiť žalovanej, pričom zásielka sa vrátila odosielateľovi dňa 11.3.2016 s poznámkou poštového doručovateľa „adresát
neznámy.“ Rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok na adresu trvalého pobytu žalobkyne evidovanú v Registri obyvateľov SR. V zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z.z. sa písomnosť považovala za doručenú po siedmych dňoch od jej vrátenia rozhodcovskému súdu. Je logické, že po uplynutí vyše štyroch rokov od vydania rozhodcovského rozsudku po podanie žaloby, musela žalobkyni uplynúť lehota na podanie žaloby. Nebola preto splnená základná zákonná podmienka nevyhnutná k tomu, aby súd mohol posudzovať vecnú opodstatnenosť žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a danosť zákonných dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e/, g/, i/, j/, k/, l/ ZoSRK.
15. Odkaz žalobkyne na ustanovenie § 46 ods. 3 ZoSRK bol nesprávny, pretože žalobkyňa nedôvodne stotožnila začiatok plynutia zákonnej lehoty s podmienkami určenými podľa osobitného predpisu v exekúcii. Ustanovenie § 46 ods. 3 ZoSRK je v aktuálnej právnej úprave obsolentné. Hoci označené zákonné ustanovenie aj v čase doručenia žaloby na súd bolo súčasťou právneho poriadku, pretože nebolo derogované, počnúc 1.4.2017 sa nepoužíva v spojitosti s ustanovením § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, kedy označené ustanovenie Exekučného poriadku bolo zrušené. Pritom ustanovenie § 46 ods. 3 ZoSRK nemožno aplikovať v spojitosti so žiadnym iným ustanovením Exekučného poriadku, ktoré by umožňovalo povinnému v exekúcii podať v osobitne určenej lehote žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa po 1.4.2017 nemohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 4418/16. Z uvedeného dôvodu je nesprávny odkaz žalobcu na ustanovenia Exekučného poriadku ako celku znení v platnom a účinnom ku dňu doručenia žaloby na súd. Podľa súdu nie je možné odvodzovať obnovenie počiatku plynutia lehoty na základe podmienok osobitného predpisu, keď Exekučný poriadok po 1.4.2017 toto v žiadnom ustanovení neumožňuje. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má prekluzívny charakter a je zachovaná iba vtedy, keď žaloba je v lehote doručená súdu. Táto lehota v prejednávanej veci márne uplynula. Na uvedenom základe súd žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, pretože nebola podaná včas.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.