Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sfk/105/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ergomed Poliklinika, s.r.o., IČO: 36 751 103, Moldavská cesta 21/A, Košice, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 52826791, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102481796/2019 z 31. októbra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -110 z 30. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. -110 z 30. marca 2022 postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102481796/2019 z 31. októbra 2019. O trovách konania rozhodol podľa a 168 a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca podal 30. apríla 2019 elektronicky Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2018, z obsahu ktorého je zrejmé z časti I. - vyúčtovanie dane, že daňová (odvodová povinnosť ) znížená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu predstavuje sumu 39 822,90 EUR a odvedené preddavky na daň za zdaňovacie obdobie predstavuje sumu 39 822,90 Eur, daňový preplatok je vo výške 0,- Eur a daňový nedoplatok taktiež vo výške 0,- Eur. Dňa 13. augusta 2019 podal žalobca ako daňový subjekt Dodatočné hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne dane z príjmov zo závislej činnosti za rok 2018, z obsahu ktorého je zrejmé, z časti I . - vyúčtovanie dane, že daňová (odvodová povinnosť ) znížená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu predstavuje sumu 39 758,22 EUR, odvedené preddavky na daň boli vo výške 0,- EUR, daňový preplatok je vo výške 0, -Eur a daňový nedoplatok vo výške 0,- Eur. 3. Správny súd uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn.: zo 07. decembra 2018 bola na žalobcu ako dlžníka povolená reštrukturalizácia. Zároveň boli veritelia vyzvaní na prihlásenia svojich pohľadávok a to v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie. Uznesenie Okresného súdu Košice I bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 14. decembra 2018.

4. V konaní ostalo medzi účastníkmi konania sporné to, či pohľadávka, ktorá vznikla na zrazených preddavkoch na dani z príjmov za obdobie roka 2018 je pohľadávkou, ktorá vznikla pred povolením reštrukturalizácie teda pred 15. decembrom 2018 (účinky povolenia nastávajú v zmysle ) alebo pohľadávkou, ktorá vznikla po povolení reštrukturalizácie. 5. Pre posúdenie tejto otázky považoval správny súd za zásadné posúdenie osobitne vzniku daňovej povinnosti (daňovej pohľadávky) a osobite splatnosť daňovej pohľadávky. 6. Krajský súd uviedol, že obdobie, ktoré predchádzalo povoleniu reštrukturalizácie (od 01. januára 2018 do 14. decembra 2018) za ktoré bolo podané Hlásenie o zrazených preddavkoch na daň príjmu predchádza povoleniu reštrukturalizácie, a preto sa môže javiť aplikácia , v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňové povinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ako správna a jediná, tzn. záver, že daňová pohľadávka vznikla pred povolením reštrukturalizácie. Na druhej strane, vzhľadom na špecifické vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti a najmä s ohľadom na uplatnenie niektorých nezdaniteľných častí základu dane, vypočítať daň možno až pri ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie. 7. Správny súd poukázal na to, že aj keď povinnosť odviesť preddavky na daň predpokladá lehotu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru ( zákona o dani z príjmov), ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia ( zákona o dani z príjmov). 8. Rozhodujúcim teda pre správne posúdenie vzniku daňovej povinnosti je práve výpočet dane, ktorý sa prejaví v Hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa , o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“). Až výpočet dane, ktorý zohľadňuje odvedené, prípadne aj nesprávne odvedené alebo neodvedené preddavky na daň, predstavuje vznik daňovej povinnosti. K vzniku daňovej povinnosti (a zároveň aj daňovej pohľadávky) teda nedochádza nezrazením a neodvedením preddavku na daň z príjmu v lehote do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi (ustanovenie zákona o dani z príjmov), nakoľko v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia písmeno u) zákona o dani príjmov preddavkom na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto zdaňovacie obdobie nie je ešte známa, pričom skutočná výška dane je známa až podaním hlásenia o vyúčtovaní dane z príjmov (hlásenie sa podľa ust. zákona o dani z príjmov považuje za daňové priznanie). Zároveň správny súd poukázal na to, že podľa ustanovenia písmeno f) Daňového poriadku preddavok na daň nie je daňovým nedoplatkom. 9. V predmetnej veci bolo, podľa názoru správneho súdu, nepochybné, že sťažovateľ podal hlásenie 30. apríla 2019, v ktorom najprv nevykázal žiaden daňový nedoplatok ani preplatok, avšak v Dodatočnom hlásení, ktoré podal 13. augusta 2019, vykázal daňový nedoplatok vo výške 39 758,22 Eur. Daňová povinnosť v zmysle vyššie uvedeného sťažovateľovi vznikla až dňom podania hlásenia, t. j. 30. apríla 2019. Vzhľadom na to, že daňová povinnosť vznikla sťažovateľovi 30. apríla 2019 a v uvedenej lehote si svoju daňovú povinnosť ani nesplnil, nevzťahuje sa na ňu účinok začatia reštrukturalizačného konania vymedzený v . Skutočnosť, že v danom prípade vznik a splatnosť daňovej povinnosti splývajú, vychádza zo špecifického vyberania a platenia preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti. S ohľadom na uvedené potom mal správny súd za to, že nemožno na predmetnú vec aplikovať ani záväzný právny názor veľkého senátu vyjadrený v rozsudku sp. zn. z 27. januára 2021. 10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal správny súd za to, že daňový nedoplatok, ktorý vykázal žalobca v Hlásení o zrazených preddavkoch na daň z príjmu vznikol až po povolení reštrukturalizácie, a preto námietka nesprávneho právneho posúdenia nie je teda vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná. 11. Taktiež mal za to, že nebola v konaní dôvodná ani námietka žalobcu ohľadom nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Správny súd, rovnako ako žalovaný, vo svojom vyjadrení z 02. apríla 2020 poukázal na to, že podľa ust. pís. v) na účely tohto zákona je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako platiteľ dane bol jednak povinný zraziť preddavok na daň a zároveň bol povinný zrazený preddavok na daň odvádzať správcovi dane, čo v priebehu zdaňovacieho obdobia nerobil, čo aj priznal v podanom Hlásení o zrazených preddavkoch na daň z príjmov. Ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia za zrazené preddavky žalobca aj majetkovo zodpovedá. Preto

je pasívne legitimovaný na to, aby zodpovedal za daňový nedoplatok pozostávajúci z neodvedených preddavkov na daň z príjmov. II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. a . Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľ uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa konajúci súd vysporiadal s jeho tvrdeniami o tom, že daňová exekučná výzva je nepreskúmateľné rozhodnutie. Pritom v správnej žalobe napádal to, že z daňovej exekučnej výzvy nevyplýva z čoho pozostáva predmetný daňový nedoplatok, v dôsledku čoho je podľa sťažovateľa daňová exekučná výzva neurčitá a nepreskúmateľná. Rozhodnutie súdu považoval za nedostatočne odôvodnené, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručenú . V tejto súvislosti odkázal na judikatúru ústavného súdu , a . 14. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd sa sústredil iba na posúdenie toho, kedy vznikla daňová povinnosť žalobcu, avšak ostatné dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia vôbec nepreskúmal a sťažovateľ nemá ani len stručnú odpoveď prečo. 15. Sťažovateľ vyjadril názor, že správny súd nesprávne právne posúdil otázku okamihu vzniku daňovej povinnosti sťažovateľa a možnosť žalovaného prihlásiť si pohľadávku do reštrukturalizácie a to aj v kontexte znaleckého posudku, na ktorý v ďalších bodoch poukázal odcitovaním žalobných námietok. Má za to, že správca dane mal dostatočne dlhé obdobie, aby prihlásil existujúcu pohľadávku do reštrukturalizácie, minimálne išlo o preddavok za mesiac 11/2018. Má za to, že pohľadávka správcu dane vo výške 30 598,40 EUR vznikla v priebehu roka 2018, v dôsledku čoho mal správca dane vedomosť o jej výške z titulu neuhradenia dane z príjmov právnických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2018 už v roku 2018, pretože jeho pohľadávka vznikla priebežne v roku 2018 za jednotlivé mesiace. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší správny súd ako kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 17. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré Krajskému súdu v Košiciach doručil dňa 19.09.2022 uviedol, že ako žalovaný nezistil pochybenie správcu dane pri začatí daňového exekučného konania a pri vydávaní daňovej exekučnej výzvy a konštatoval, že sťažovateľ nepreukázal žiaden z dôvodov uvedených v ust. , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre ktorý by mala byť daňová exekučná výzva zrušená. Z obsahu spisu ako aj z predložených listinných dôkazov žalovaný dospel k záveru, že všetky námietky sťažovateľa uvedené v podanej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti nemožno akceptovať a považuje ich za neopodstatnené. K podanej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva zo dňa 31.10.2019 podal písomné vyjadrenie, na ktorom v celom rozsahu zotrváva. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a účastníkom konania trovy konania nepriznal. III. Konanie na kasačnom súde

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti ( ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ( a ). 19. Podľa ust. , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30. marca 2022, ktorým tento podľa ust. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102481796/2019 zo dňa 31.10.2019. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu v Košiciach č. 101904887/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorou daňový úrad vyzval žalovaného podľa na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 30 592,72 EUR.

21. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ ako daňový subjekt podal u správcu dane hlásenie na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2018 dňa 30.04.2019, ku ktorému následne podal dodatočné hlásenie o dani z príjmov, z ktorého vyplynul daňový nedoplatok vo výške 30 598,40 EUR. Na základe tohto bol správcom dane zostavený výkaz nedoplatkov č. 10181117/2019 ku dňu 25.07.2019 na sumu daňového nedoplatku vo výške 30 598,40 EUR. Dňa 05.08.2019 začal správca dane daňové exekučné konanie a to vyhlásením rozhodnutia o začatí exekučného konania prikázaním pohľadávky k účtu v banke. 22. Daňový úrad Košice daňovou exekučnou výzvou č. 101904887/2019 zo dňa 08.08.2019 vyzval žalovaného ako daňového dlžníka podľa ust. na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 30 592,79 EUR a zároveň mu oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu v Košiciach č. 101811177/2019 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 25.07.2019 vo výške 30 598,40 EUR bolo začaté daňové exekučné konanie. 23. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice č. 101904887/2019 z 08. augusta 2019, ktorou Daňový úrad vyzval žalovaného podľa písmeno f) na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 30 592,79 EUR. 24. Voči tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ správnu žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté preskúmavaným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

25. Podľa ust. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok). Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. 26. Podľa ust. písmeno f) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 27. Podľa ust. písmeno b) Daňového poriadku daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. 28. Podľa o dani z príjmov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. 29. Podľa zákona o dani z príjmov, ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu () a daňový bonus alebo jeho časť () do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa . 30. Podľa ust. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa a) o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „“),

b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „hlásenie“); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, zamestnaneckú

prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. 31. Podľa ust. o dani z príjmov na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu. Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať a tento nepodal do piatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v na podanie , správca dane použije postup podľa osobitného predpisu, ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie. 32. Podľa ust. prvá a druhá veta daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu. 33. Podľa ust. o dani z príjmov preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. 34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. 35. K námietke sťažovateľa, v ktorej považuje rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, senát kasačného súdu uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach považuje za dostatočne a podrobne odôvodnený. Jeho odôvodnenie je presvedčivé. Krajský súd nenechal otvorenú žiadnu otázku, riešenie, ktoré by zostalo na kasačnom súde. Z jeho obsahu je zrejmé, že sa dostatočným a podrobným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v správnej žalobe. 36. K tvrdeniu sťažovateľa, že v danom prípade mal krajský súd vychádzať zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého mal posudzovať predmetnú pohľadávku za pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou, kasačný súd udáva, že s touto sťažnostnou námietkou nie je možné sa stotožniť. Znalecký posudok je jedným z úkonov znaleckej činnosti, v ktorom znalec z príslušného odboru podáva odborné stanovisko, odborné vyjadrenie a resp. vysvetlenie. Je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je dôkazom v spore, ktorý pomáha nájsť sudcom objektívnu pravdu o relevantných skutočnostiach sporu za pomoci odborných znalostí znalca. 37. Úlohou znalca je podať v danej veci odbornú expertízu a nie právny názor. V danom prípade išlo o posúdenie právnej otázky, ktorá spočívala v právnom posúdení, či pohľadávku, ktorá vznikla na zrazených preddavkoch na dani z príjmov za obdobie roku 2018 je možné považovať za pohľadávku, ktorá vznikla pred povolením reštrukturalizácie, teda predo dňom 15.12.2018, resp. za pohľadávku, ktorá vznikla až po povolení reštrukturalizácie. 38. Krajský súd v preskúmavanom rozsudku dostatočným spôsobom správne vysvetlil, že predmetnú pohľadávku je nutné považovať za pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení reštrukturalizácie. Zdôvodnil, že v danej veci je rozhodujúcim pre správne posúdenie vzniku daňovej povinnosti výpočet dane, ktorý sa prejavil v hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Až tento výpočet, ktorý zohľadňuje odvedené prípadne aj nesprávne odvedené alebo neodvedené preddavky na daň, predstavuje vznik daňovej povinnosti. 39. Krajský súd vyjadril názor, s ktorým sa senát kasačného súdu v celom rozsahu stotožnil, že k vzniku daňovej povinnosti teda nedochádza nezrazením a neodvedením preddavku na daň z príjmu v lehote do 5 pracovných dní výplaty poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi podľa ust. zákona o dani z príjmov, pretože v zmysle ustanovenia preddavkom na daň je

povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto zdaňovacie obdobie nie je ešte známa, pričom skutočná výška dane je známa s podaním hlásenia o vyúčtovaní dane z príjmov podľa ust. § 39 ods. 11 zákona o dani z príjmov. 40. V predmetnej veci bolo podľa názoru správneho súdu nepochybné, že sťažovateľ podal hlásnenie 30.04.2019, v ktorom najprv nevykázal žiaden daňový nedoplatok ani preplatok, avšak v dodatočnom hlásení, ktoré podal 13.08.2019 vykázal daňový nedoplatok vo výške 39 758,22 Eur (úkon dlžníka). 41. Kasačný súd uzatvára, že v zmysle vyššie uvedeného daňová povinnosť vznikla až dňom podania hlásenia, t. j. 30.04.2019. Keďže daňová povinnosť vznikla až k 30.04.2019, nevzťahuje sa na neho účinok začatia reštrukturalizačného konania vymedzený v ust. § 114 ods. 1 písm. f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko k povoleniu reštrukturalizácie došlo rozhodnutím OS Košice zo dňa 07.12.2018. 42. Skutočnosť, že v danom prípade vznik a splatnosť daňovej povinnosti splývajú, vychádza zo špecifického vyberania a platenia preddavkov na daň a dani z príjmov zo závislej činnosti. S ohľadom na vyššie uvedené mal kasačný súd za to, že daňový nedoplatok, ktorý vykázal žalobca v hlásení o zrazených preddavkoch na daň z príjmu vznikol až po povolení reštrukturalizácie a preto námietka nesprávneho právneho posúdenia zo strany Krajského súdu v Košiciach nie je dôvodná. 43. Na základe vyššie uvedených skutočností senát kasačného súdu konštatoval, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto s poukazom na ust. ju zamietol. 44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , v spojení s ust. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, nakoľko sťažovateľ v konaní nebol úspešný a žalovanému nevznikli. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.