Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-191-2018.pdf
PDF · 101.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/191/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v spore žalobkyne: E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. A. XXX, XXX XX P., právne zastúpená.: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 4.660,62 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.660,62 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 29.01.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 14.10.2018 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 4.660,62 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, a taktiež nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že v danom prípade sa jedná o žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08.12.2002, na základe ktorej právny predchodca žalovaného (CETELEM SLOVENSKO a. s)., ktorý zanikol zlúčením s terajším žalovaným, poskytol žalobkyni úver vo výške 15.200 Sk,- na nákup spotrebného tovaru. V danom prípade žalobkyni boli poskytnuté dva úvery. Prvý úver, o ktorý prejavila skutočný záujem, a to úver vo výške 15.200 Sk,- na kúpu tovaru a druhý úver, prostredníctvom kreditnej karty s úverovým rámcom s obnoviteľnými peňažnými prostriedkami (revolving), o ktorý nepožiadala a nijako neprejavila záujem. Zo žaloby vyplýva, že predmetnou zmluvou bol žalobkyni, ako spotrebiteľke tento právny úkon nanútený popri právnom úkone, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu (získanie úveru na nákup tovaru), pričom v danom prípade sa jedná o nedostatok vôle žalobkyne vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že pokiaľ chcela získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo jej primárnou pohnútkou, musela podpísať priloženú pretlač listiny. Ďalej poukázala na to, že revolgingový úver v časti C) úverová karta v žiadosti/ zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08.12.2002 je absolútne iný právny vzťah, ktorý uzavrieť nechcela. Naviac tento právny vzťah mal vzniknúť v budúcnosti po zhodnotení jej platobnej disciplíny v prípade úveru na nákup tovaru. Žalobkyňa uviedla, že takýto postup považuje za nekalú obchodnú praktiku. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje právny úkon v časti C) úverová karta v žiadosti/zmluve o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 08.12.2002 za neplatný. Keďže z kreditnej
karty čerpala finančné prostriedky vo výške 7.694 EUR a v prospech žalovaného na predmetnú kartu zaplatila sumu 12.354,62 EUR, žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 4.660,62 EUR. Žalovaná zároveň v súvislosti s rozhodnutiami súdov týkajúcimi sa uvedenej problematiky citovala rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/31/2013 zo dňa 14.10.2013, z ktorého okrem iného vyplýva, že len samotná okolnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu o úvere neznamená, že došlo ak k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Z tohto rozhodnutia taktiež vyplýva, že vzhľadom na to, ako žalovaný pri uzavretí zmluvy postupoval, možno vyvodiť z jeho konania aj znaky nekalosti, pričom nekalé konanie v spoločenských vzťahov nevynímajúc občianskoprávne vzťahy je v rozpore s dobrými mravmi a ako také nemôže požívať právnu ochranu. Žalobkyňa citovala taktiež rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/86/2001 zo dňa 15.11.2011, z ktorého okrem iného vyplýva, že zmluvné ustanovenie, resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie kontokorektného úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov), je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 634/1992 Zb., nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie kontokorektného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Z tohto rozhodnutia taktiež vyplýva, že skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením platobnej karty samo o sebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto nútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem, pričom takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol nútený produkt, a tým aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.
2. Žalovaný v rámci vyjadrenia zo dňa 12.02.2019 k žalobe uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala v časti C) žiadosť o vydanie úverovej karty, na základe čoho došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a v roku 2003 poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydal jej kreditnú kartu (pozn.: súd poznamenáva, že z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že táto karta jej bola poskytnutá už pri uzavretí úveru na kúpu tovaru s tým, že následne jej prišli inštrukcie, ako kartu použiť). Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť prečítať si návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a posúdiť jeho vhodnosť. Mala tak dostatok času rozhodnúť sa, či návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a revolvingovej zmluve príjme alebo odmietne. Žalovaný zároveň poukázal na to, že odmieta tvrdenie žalobkyne, aby akýmkoľvek spôsobom vyvíjal na žalobkyňu nátlak a že by táto bola nútená podpísať zmluvu o spotrebiteľskom úvere a revolvingovú zmluvu. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s podmienkami poskytnutých úverov, potom ako si obsah oboch zmlúv prečítala, mohla návrh na uzatvorenie zmlúv odmietnuť a zaujímať sa o poskytnutie úveru od iného subjektu pôsobiaceho na trhu. Žalovaný poukázal aj na to, že mu nie je zrejmé, prečo žalobkyňa čerpala prostriedky z poskytnutého úveru (karty) aj napriek tomu, že tvrdí, že jej bola táto nanútená. Konanie žalobkyne, ktorá následne viac ako 5 rokov tento revolvingový úver čerpala, preukazuje aktívne používanie karty a podľa názoru žalovaného nesvedčí o „vnútení“ úveru žalobkyni. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. V rámci písomného vyjadrenia zo dňa 17.01.2020 žalovaný navyše poukázal na to, že predmetná zmluva bola platne uzavretá, pričom žalovaný ako právny nástupca zmluvnou dokumentáciou pravdepodobne nedisponuje, nakoľko k vzniku zmluvného vzťahu už uplynula značná doba, viac ako 15 rokov (pozn.: súd vyzval žalovaného na predloženie zmluvy, keďže zmluva, ktorú predložila žalobkyňa nie je žalovaným podpísaná). Týmto podaním žalovaný zároveň špecifikoval vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k plneniam, ktoré žalobkyňa realizovala pre žalovaného pred dátumom 14.10.2015 spolu vo výške 2.302,63 EUR, keďže objektívne uplynula zákonom kvalifikovaná lehota, ktorá má za následok nemožnosť uplatnenia práva. Žalovaný teda navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
3. Zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08.12.2002 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 15.200 EUR na nákup spotrebného tovaru, pričom súčasťou tejto žiadosti/ zmluvy je aj časť C) úverová karta, pričom z tejto časti zmluvy vyplýva nasledovné: Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade,
že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B). Úroková sadzba platná ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy je 2,39 % mesačne. Výška poplatku za odoslanie výpisu z úverového účtu je 19,- Sk mesačne (výpis je vyhotovený iba v prípade pohybov na účte). Príklad: ročná miera nákladov pri prvom čerpaní vo výške 20.000,- Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky vo výške 1.000,- Sk s poistením je 16,64%.
4. Z výsluchu žalobkyne pred súdom vyplýva, že do rodiny si chceli kúpiť niekedy v roku 2002 alebo 2003 sporák na splátky, preto pokiaľ si pamätá, navštívili obchodný dom CAREFOUR v Košiciach, kde aj tento sporák na splátky s manželom kúpili. Pani, ktorá s ňou dojednávala zmluvu jej povedala, aká bude výška splátok, ako dlho to bude splácať a o koľko to preplatí. Taktiež jej povedala, že v podstate za dôveru, že si cez nich zobrala sporák na splátky mi dáva bonusovú kartu, ku ktorej ale nič konkrétne neuviedla, o čo sa vlastne jedná, teda aký úrok by mal byť, aké splátky, iba to, že je to bonusová karta s tým, že inštrukcie jej prídu domov. Keď zaplatila asi 2 alebo 3 splátky za sporák, tak jej prišiel PIN kód, kde boli aj nejaké informácie, možno aj úrok, ale presne sa na to už nepamätá. Uviedla, že v tom čase bola vo veľmi zlej finančnej situácii, deti boli školopovinné, budovali dom, preto mali značné finančné problémy, a preto aj využila prostriedky ktoré boli na karte a tento úver splácala spolu so splátkami za sporák, čiže bola tam navýšená splátka. Po určitom čase sa jej zdalo, že už veľa platí, preto žiadala o poskytnutie výpisu, ale bolo jej povedané, že výpis stojí 75 EUR, preto o tento nežiadala, ale mala odložené všetky mesačné výpisy, ktoré jej chodili. Uviedla zároveň, že bez toho, aby požiadala o nejaké navýšenie úveru, resp. o ďalší úver, automaticky jej to chodilo, a keďže ako už uviedla, bola v zlej situácii, tieto peniaze čerpala a dá sa povedať, že nejakým spôsobom si na to zvykla. Žalobkyňa taktiež uviedla, že pri dojednávaní zmluvy ohľadom sporáku nebola žiadna reč o tom, aký úrok bude pri revolvingovom úvere, ako bude tento úver splácaný, a teda o tejto zmluve nebola žiadna reč. V súvislosti so skutočnosťou, kedy sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia uviedla, že syn riešil nejaké veci súvisiace so svojim autom a nevedel sa dovolať spravodlivosti, preto kontaktoval ministerstvo spravodlivosti, kde uviedol aj jej prípad, a tam mu odporučili Združenie HOOS v Prešove, preto toto združenie aj kontaktovala a mohlo to byť si pred 4 rokmi, niekedy v januári, februári roku 2016.
5. Z vyjadrenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 22.09.2020 vyplýva, že žalobkyňa toto združenie kontaktovala dňa 02.03.2017, kedy ich požiadala o poradenstvo ohľadom zmluvy uzavretej so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., pričom po predložení zmluvy zo dňa 08.12.2002 ju združenie informovalo o tom, že predmetná zmluva obsahuje úver - nákup na splátky a kreditnú kartu, na základe ktorej môže čerpať finančné prostriedky. Vtedy ju zároveň informovali o tom, že časť úverovej zmluvy C) ohľadom úverovej karty bola vyhlásená súdmi za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto jej bolo odporučené, aby sa obrátila na advokáta, ktorý posúdi právnu stránku veci a posúdi, či zo strany spoločnosti CETELEM SLOVENSKO nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na základe plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
6. Zmluva o spotrebiteľskom (a teda aj revolvingovom) úvere je upravená zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade bolo potrebné vychádzať zo znenia tohto zákona účinného v čase uzavretia zmluvy t.j. 08.12.2002. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ meno a adresu spotrebiteľa, g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa § 4 ods. 4 zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa § 4 ods. 5 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
7. Podľa 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
8. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Je nepochybné, že časť úverovej zmluvy týkajúca sa úverovej karty (bod C) je súčasťou pretlače zmluvy, ktorá sa týka iného spotrebiteľského úveru, pričom z obsahu časti C) zmluvy nevyplýva, že by účastníci riadne uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. K tomuto záveru možno dospieť z formulácie spomínanej časti zmluvy, ktorou žalobkyňa len prejavila súhlas s tým, aby ju žalovaný zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia má súd za to, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy. Účastníci totiž podpísali len predtlač úverovej zmluvy týkajúcej sa poskytnutia úveru vo výške 15.200,- Sk a iba v časti C tejto predtlače je drobným písmom uvedené to, že žalobkyňa súhlasí s tým, aby bola zaradená do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. Nie je pritom možné vychádzať z ustanovení, ktoré sú upravené vo všeobecných podmienkach žalobcu (ďalej len VP), ktoré sú navyše rozsiahle a napísaným drobným písmom. Ťažko možno predpokladať, že by ich priemerný spotrebiteľ dokázal náležite vyhodnotiť, navyše zjavne ide o podsunutú revolvingovú časť zmluvy. Žalobkyňa zároveň úverové podmienky ani nepodpísala. Písomná forma zmluvy je pritom naplnená s tým obsahom, ktorý jej účastník podpíše. Žalobkyňa nepodpísala uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere s pevne stanoveným úverovým rámcom a s konkrétnymi náležitosťami, ktoré
sú uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., preto je zmluva o revolvingovom úvere neplatná s poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Súd zároveň dodáva, že aj pri prijatí záveru o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere s obsahom podľa úverových podmienok, pri mesačnej splátke, ktorá je určená iba percentom poskytnutého aktuálneho úverového rámca, nie sú špecifikované aj úroky a poplatky (okrem poplatku za výpis vo výške 19,- Sk). Z tohto dôvodu by preto bolo na mieste aplikovať aj § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého žalobca nemôže požadovať od spotrebiteľa úhradu úrokov a poplatkov. Žalovaný zároveň ani na základe výzvy súdu, nepredložil ním podpísanú zmluvu a argumentoval tým, že takouto zmluvou nedisponuje, pretože od uzavretia zmluvy už uplynula značná doba, viac ako 15 rokov. Žalovaný teda nepreukázal, aby predmetná zmluva bola vôbec podpísaná obomi zmluvnými stranami, teda aby táto zmluva vôbec vznikla. Súd zároveň poukazuje na to, že v časti C) zmluvy nie je uvedená konkrétna RPMN, (je uvedená iba príkladmo), čo by pri platnosti zmluvy malo za následok, že úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov.
11. Vzhľadom na nepochybný záver o neplatnosti zmluvy, sú zmluvné strany povinné vrátiť si to, čo si navzájom plnili. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd posudzoval, či je táto námietka dôvodná. V súvislosti so subjektívnou premlčacou lehotou súd poukazuje na to, že z výsluchu žalobkyne síce vyplynulo, že syn jej mal o združení povedať asi v januári, februári roku 2016, avšak z vyjadrenia Združenia HOOS nepochybne vyplýva, že žalobkyňa kontaktovala toto združenie 02.03.2017, z čoho teda vyplýva, že prvá informácia, ktorú žalobkyňa dostala bola v januári, februári 2017, teda nie 2016, pričom nie je pochybné, že žalobkyňa si už presné dátumy nemusela pamätať a pravdepodobne si pomýlila rok, avšak z vyjadrenia Združenia HOOS nepochybne vyplýva, kedy žalobkyňa kontaktovala toto združenie, pričom vtedy sa prvýkrát mohla dozvedieť o tom, že vo vzťahu k žalovanému si môže uplatniť bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na to, že žaloba v tejto veci bola súdu doručená 14.10.2018, je nepochybné, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota neuplynula, pričom súd poukazuje na to, že podstatná je reálna vedomosť žalobkyne, ktorá bola preukázaná predložením uvedeného potvrdenia Združenia HOOS a nie iba predpokladaná, pravdepodobná vedomosť o tejto skutočnosti. V súvislosti s objektívnou premlčacou lehotou súd poukazuje na to, že je namieste použitie 10-ročnej premlčacej lehoty, keďže samotný žalovaný spôsobil neplatnosť zmluvy, resp. to že zmluva vôbec nevznikla, keďže žalovaný súdu ani nepredložil ním podpísanú zmluvu. Vzhľadom na znenie časti C) úverová karta, konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu bezdôvodne sa obohatiť, keďže uvedená časť neobsahuje konkrétne náležitosti zmluvy, ako už bolo konštatované, takéto ustanovenie nemožno ani považovať za riadne uzavretie zmluvy, pričom žalovaný napriek súdnej praxi týkajúcej sa posudzovania takejto zmluvy prijímal plnenia od žalovanej až do februára roku 2017.
12. Vzhľadom na uvedený závery, preto súd pracne preskúmal a prepočítaval všetky platby realizované od 14.10.2008 do 14.10.2018, pričom za uvedené obdobie žalobkyňa realizovala úhrady vo výške 9.729,64 EUR a čerpala finančné prostriedky vo výške 4.958,47 EUR, čo predstavuje rozdiel 4.771,17 EUR, teda sumu nižšiu, ako je suma uplatnená žalobou (4.660,62 EUR), preto súd žalobe, nejdúc nad jej petit, v celom rozsahu vyhovel a uvedenú istinu priznal žalobkyni spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení predmetnej žaloby žalovanému.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).