Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_39P-56-2019.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
39P/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: T. D., G.. V., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XX, O., proti manželovi: J. D., B.. XX.XX.XXXX, X. Ľ.. L. XX, O., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: G. D., B.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo T. D., G.. V., B.. XX.XX.XXXX a J. D., B.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, rozvádza.
II. Maloletá G. D., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 180,- eur vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
V. Styk otca s maloletou sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2019 domáhala rozvodu manželstva ako aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX P. L., u oboch ide o prvé manželstvo, posledné bydlisko bolo v O.. Manželstvo uzatvorili, pretože otehotnela. Dňa XX.XX.XXXX sa narodila maloletá G.. Odporca jej nepomáha, nezúčastňuje sa výchovy maloletej. Nakoľko sa brali rýchlo, nemala možnosť ho dostatočne spoznať. Snažila sa, nepomohlo. Odporcu posielala na liečenie. Je závislý, odmieta liečenie. Jeden návrh na rozvod už podala, sľuboval, že sa zmení, návrh stiahla, bola to posledná šanca na záchranu manželstva. Na liečenie nešiel, bol na PN, nechodil do práce. Látky, ktoré užíva, majú vplyv na jeho správanie voči nej a maloletej. O maloletú sa stará sama. Nedokáže si predstaviť manželské spolužitie, sú manželmi len na papieri, jej city k nemu ochladli, dva roky sa nestýkajú ako manželia. Vzťahy sú vážne rozvrátení, manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel, manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre maloletú, preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore s jej záujmami, ktorú chce naďalej vychovávať. Navrhla výživné v sume 200,- eur, styk otca s maloletou a styk otca s maloletou neupraviť. K návrhu pripojila: sobášny list, rodný list, lekársku správu otca, nájomnú zmluvu.
2. Odporcovi bol návrh doručený dňa 09.01.2020 do vlastných rúk, odporca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k návrhu, ani zúčastniť sa pojednávania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom, lekárskou správou otca, lustráciou v sociálnej poisťovni, potvrdením sociálnej poisťovne, nájomnou zmluvou.
4. Matka na pojednávaní odkázala na písomný návrh. Za príčinu manželstva považujem závislosť manžela. Ako manželia sa nestýkajú 3 roky, nežijú v spoločnej domácnosti 1 rok, sú v kontakte. Manžel sa nechce rozviesť, preto aj nepreberá poštu, že aj keby sa to podarilo, tak bude PN, aby neprišiel. Stretávajú sa tak, keď je v Trnave a chce vidieť maloletú, je tu tak 3-4 krát do týždňa. Toto je už druhý návrh na rozvod, šancu ktorú mu dala nevyužil, nelieči sa. Býva v nájme s maloletou, platí 100,- eur aj s energiami. Maloletá chodí do škôlky, 50,- eur mesačne škôlka, strava 150,- eur, oblečenie 20,- eur, drogéria a kozmetika 20,- eur (atopický ekzém, prášok 8,- eur/mesiac), lieky 10,- eur (ortopedické vložky), kultúra 5,- eur (výlety), cestovné 15,- eur. Nehnuteľnosti nevlastní, ani motorové vozidlo. Prídavok na dieťa poberá manžel. Manžel má učňovské vzdelanie, zdravotnícke, zobrali mu maturitu, išiel robiť predavača, naposledy bol montážny pracovník v BOGE pred pol rokom, vraj od 01.01. má pracovať v sklade, chcela 200,- eur, pretože v BOGE mal čistý priemerný zárobok 1.200,- eur, teraz jej nechcel povedať, kam nastupuje, ani koľko bude zarábať, aby mu tam nebol doručený návrh na rozvod. O styku sa vedia dohodnúť. Brániť v stretávaniu nechce. V BOGE dal výpoveď, pretože vedel, že sa chce rozviesť, aby nemusel platiť výživné. Aj vedel, že bude mať dobrú podporu, popri podpore má vedomosť, že predáva lieky. Trápi ju, že manželovi vznikajú dlhy, nezaplatená pokuta, pôžička Portsystem, SLSP, ktoré sú spoločné. Nemá zaplatenú televíziu a internet z ich bytu. Povedal jej, že dlhy sú vo výške 4.000,- eur.
5. Opatrovník maloletej v prípade rozvodu navrhol návrhu matky vyhovieť, maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, pokiaľ ide o výživné, aby súd vychádzal z posledného dosahovaného príjmu, ktorého sa otec vzdal, keď matka tvrdí, že sa príjmu vzdal, aby nemusel platiť výživné. Keď styk funguje, nie je potrebné tento upravovať.
6. Podľa ust. § 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
7. Podľa ust. § 93 a 94 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov. Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
8. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len “ZoR”), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoR, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
10. Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa ust. § 19 ods. 1 až 3 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
12. Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2, prvá veta, ods. 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Podľa ust. § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa ust. § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa ust. § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Ohľadne manželstva súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uvedené zákonné podmienky rozvodu manželstva sú splnené, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dôvodom rozvratu manželstva sú pretrvávajúce nezhody manželov ohľadne hospodárenia a najmä látkovej závislosti. Súd na základe uvedeného, berúc do úvahy najlepší záujem dieťaťa, toto manželstvo rozviedol.
22. Súd po oboznámení sa s tvrdeniami navrhovateľky, všetkými listinnými dôkazmi a obsahom spisu dospel k záveru, že úprava práv a povinností k maloletej v zmysle návrhu matky a stanoviska opatrovníka, je v jej záujme.
23. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa vychádzal z návrhu navrhovateľky a stavu v čase rozhodovania súdu, ktorá navrhla zveriť maloleté dieťa do jej starostlivosti s tým, že stretávanie otca s maloletou navrhovala súdom neupraviť. Vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletú výlučne matkou, ako aj vzhľadom k veku maloletej, je v jej záujme, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky.
24. Zastupovanie a správu majetku súd zveril obom rodičom, ktorí sú oprávnení a súčasne povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
25. Pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného. Maloletá má štyri roky, jej mesačné náklady /bez alikvotnej časti určenej na bývanie/ len na škôlku predstavujú 50,- eur, stravu 150,- eur, drogériu 20,- eur, oblečenie a obuv 20,- eur, lieky 10,- eur, kultúru 5,- eur, cestovné 15,- eur, sú primerané veku a zdravotnému stavu maloletej (atopický ekzém, ortopedické vložky). Matka znáša náklady na domácnosť jej a maloletej sama, bežné výdavky na domácnosť a maloletú neboli medzi účastníkmi sporné.
26. Súd vychádzal z možností a schopností otca, ktorého posledný príjem vo forme dávky v nezamestnanosti bol síce iba 592,19 eur mesačne za obdobie od 12.02.2020 do 31.08.2020, no súd mal preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem, ako ho dosahoval v období od 11/2018 do 07/2019 v priemernej výške 1 394,78 eur mesačne brutto (cca 978,40 eur netto) u zamestnávateľa ZF Slovakia, a.s., podľa vyjadrenia matky poberá aj prídavok na dieťa. Ak bol otec v ďalšom období nezamestnaný, nepreukázal z akého dôvodu, v súvislosti s čím má súd za to, že odporca sa vzdal vyššieho príjmu. Ak by mu v práci bránili tie isté dôvody, ktoré viedli manželstvo k rozpadu, išlo by o prekážky spôsobené jeho zavinením, na ktoré by súd neprihliadol, keď prípadný zhoršený zdravotný stav v dôsledku závislosti si otec zapríčinil výlučne sám a súčasne otec nepreukázal, že by sa svoj zdravotný stav na základe odporúčania MUDr. Jozefa Vidu zo dňa 22.07.2019 (č.l. 9) pokúsil zlepšiť.
27. Je potrebné si uvedomiť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorú je schopný dosahovať. Súd pri svojom rozhodovaní neberie do úvahy len prípadný skutočný príjem otca, ale aj príjem, ktorý by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, a to aj v prípade dočasného výpadku príjmu na strane otca. Pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, v čo najväčšom rozsahu zabezpečenie jeho individuálnych potrieb.
28. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady iba na maloletú považoval celkovo sumu 270,- eur, ktoré náklady súd považuje za primerané. Ich výška nebola medzi účastníkmi sporná.
29. Dokonca aj v prípadoch, ak možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a výdavky sú primerané potrebám dieťaťa, súd zaviaže toho z rodičov, ktorý sa dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa (Pavelková, B. Zákon o rodine - komentár, 2. vyd., 2013, s. 391 ). V danom prípade celú starostlivosť v čase rozhodovania súdu zabezpečuje matka, preto je dôvodné, aby tento pomer bol v rozsahu 2/3 otec a 1/3 matka.
30. Výšku výživného na maloletú súd uložil otcovi vo výške 180,- eur mesačne, 2/3 z celkových výdavkov 270,- eur predstavujú sumu 180,- eur, čo považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na jej vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 ZR za primerané. Pokiaľ ide o náklady maloletej, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca (cca 90,- eur, teda 1/3 výdavkov na maloletú) je potrebné, aby sa na nich podieľala matka, avšak z dôvodu vykonávania osobnej starostlivosti o maloletú sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec, ktorý sa o maloletú osobne nestará. Matka od 01.10.2020 pracuje na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky ako odborný referent s príjmom približne 800,- eur netto, ďalšiu vyživovaciu povinnosť matka ani otec nemajú.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky v časti určenia výživného na maloletú vyhovel len vo výške 180,- eur považujúc ho za opodstatnený v tejto výške oproti matkou navrhovanej sume 200,- eur.
32. Súd o styku otca s maloletou autoritatívne nerozhodoval, pričom stretávanie otca s maloletou ponechal na dohodu rodičov, keď neboli tvrdené a ani súd nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo nevyhnutné rozhodnúť o danej otázke inak. Súd spravidla zasahuje len tam, kde rodičia nie sú sami schopní dospieť k dohode. V prvom rade sú to rodičia, ktorí majú primárnu zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a vedia najlepšie, aká forma stretávania otca s maloletou je pre maloletú najlepšia. Súd súčasne nemal preukázané, že matka bráni otcovi v stretávaní, ktorá tvrdila, že o styku sa vedia
dohodnúť a brániť v stretávaní nechce. Bolo nesporné, že otec sa s maloletou stretáva, keď je v O. tak 3-4 krát do týždňa a chce vidieť maloletú.
33. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania a účastníci v nich znášajú vlastné trovy tak, ako im vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.