Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-1047-2019.pdf
PDF · 90.18 KB
Case nature
Subarea
10Ek/1047/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: G. R.X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X. Q.. XXXX/XA, XXX XX U. - R., právne zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, zapísaný v zozname advokátov vedenom SAK pod č. 1245, proti povinnému: J. Š.P., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Y. XXXX/XX, XXX XX U. - N., o vymoženie 50 000 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Romanom Vozárom, so sídlom exekútorského úradu Karloveská 6C, 840 00 Bratislava, IČO: 30 789 095, pod číslom 222EX 228/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 328,42 Eur, ktoré budú v prospech oprávnených vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.06.2019 domáhala od povinného vymoženia 50 000 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.11.2017, sp. zn. 21C/78/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2019 a vykonateľnosť dňa 18.05.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2019, sp. zn. 3Co/89/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2019 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 14.08.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Romana Vozára, so sídlom exekútorského úradu Karloveská 6C, 840 00 Bratislava, IČO: 30 789 095, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 222EX 228/19. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 18.10.2019. Dňa 03.03.2020 bol návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný na poštovú prepravu a dňa 04.03.2020 bol návrh povinného na zastavenie exekúcie doručený na tunajší súd. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že mu nie je známe, na základe akého titulu došlo k zmene v osobe oprávneného z exekučného titulu, nakoľko mu neboli predložené žiadne listiny, ktoré by preukazovali prevod alebo prechod práva na inú osobu. Povinný vychádzajúc z domnienky, že oprávnený vystupuje v pozícii osoby, ktorej prislúcha nárok z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky má za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie poverenia exekútorovi, nakoľko obsah návrhu na vykonanie exekúcie nekorešpondoval s obsahom exekučného titulu. Povinný uviedol, že k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nevie vyjadriť, nakoľko s jej obsahom nebol oboznámený. Domnieva sa však, že v dôsledku absencie skutočnosti, ktorá by preukazovala, že povinný ako dlžník bol o postúpení oboznámený, neprislúchalo oprávnenému v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to platí až ku dnešnému dňu, také postavenie, aby si mohol uplatňovať priamy nárok voči povinnému, a teda nemôže ani vystupovať ako osoba, v prospech ktorej je povinný povinný plniť. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že exekučný súd porušil prieskumnú povinnosť a vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý síce môže byť nositeľom
postúpenej pohľadávky, ale nie je oprávnený domáhať sa jej splnenia voči povinnému, keďže postúpenie nebolo dlžníkovi riadne oznámené. Zároveň povinný poukázal na to, že upovedomenie o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu v obchodnej spoločnosti nespĺňa zákonom stanovené podmienky, nakoľko neobsahuje poučenie. Na záver svojho podania povinný uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku. 5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadrila aj oprávnená, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnená vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia a skutočnosti uvádzané zo strany povinného sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé. V súdenom prípade neexistujú žiadne okolnosti, pre ktoré by bola predmetná exekúcia neprípustná a pre ktoré by malo byť rozhodnuté o jej zastavení. Všetky tvrdenia povinného sú vyvrátené listinnými dôkazmi priloženými k návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelové podanie s cieľom zabrániť nútenému výkonu exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené oprávnená žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Zároveň si oprávnená uplatnila nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 328,42 Eur. 6. Poverený súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že sa stotožňuje. Ďalej sa poverený súdny exekútor vyjadril k upovedomeniu o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, pričom uviedol, že uvedené upovedomenie nie je upovedomením o začatí exekúcie v zmysle § 61a Exekučného poriadku, ale ide o upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. Vzhľadom k uvedenému súdny exekútor považuje námietku povinného za zmätočnú, účelovú a bezdôvodnú. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú 14. Podľa § 121 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 15. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 18.10.2019. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinným bol dňa 03.03.2020 podaný
na poštovú prepravu a doručený na tunajší súd 04.03.2020. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 16. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zatavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. 17. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak exekučný súd zistí, že exekučný titul bol v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušený. 18. Súd v danom prípade má za jednoznačne preukázané, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 18.10.2019, pričom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie mal zákonom stanovenú lehotu 15 dní. Posledným dňom (koniec lehoty) na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol 04.11.2019. Povinný však svoj návrh podal na poštovú prepravu až dňa 03.03.2020 (doručený na súd dňa 04.03.2020). Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. 19. Súd sa však zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods.3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež nepreukázal. Súd vyhodnotil, že dôvody, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie mohol povinný uplatniť v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Súd mal za to, že nejde o dôvody, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. 20. Koniec zákonnej lehoty pripadol na deň 04.11.2019. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, súd bližšie neskúmal jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta. 21. Povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Na základe uvedeného súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenie § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 24. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 25. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 26. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 27. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal. 28. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 100%. Súd za použitia ustanovení exekučného poriadku priznal oprávnenému náhradu trov vo výške 328,42 Eur pozostávajúce z jedného polovičného úkonu za právnu službu vo výške 263,06 Eur, režijného paušálu vo výške 10,62 Eur a DPH 20% vo výške 54,74 Eur. 29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 328,42 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.