Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/110/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Š. K., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, Z., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: Q. K., nar. X.X.XXXX, N. X, M., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -957, zo dňa 30.1.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov p otvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadal tak, že spoločné dlhy rozdelil rovným dielom, každému v 1 z titulu a zo sumy: 1. dlh voči V.. F. (vymáhaný v súčasnosti prostredníctvom exekútora JUDr. Barbora Božíková Ághová pod Ex 845/2008 stav k 22.11.2016 istina + príslušenstvo celkom) - 53 337,09 eura, t. j. každá zo strán zaplatí po 26.668,55 eura, 2. dlh voči Justičnej pokladnici s prísl. - 2 489,54 eura s prísl., t. j. každá zo strán zaplatí po 1.244,77 eura s prísl., 3. dlh voči Okresnému súdu Bratislava V - zostatok (súdny poplatok za námietky voči exekúcii - nezaplatený zostatok - 987,45 eur, t. j. každá zo strán zaplatí po 493,73 eura, 4. konanie v časti dlhu voči ČSOB Leasing (dlh 20.1.2006 vzniknutý z titulu pristúpenia otca k záväzkom syna spoločného so žalovanou) - 19.405,58 eura s prísl. zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi: 5. 1 zostatku kúpnej ceny bytu v Bratislave - m. č. Petržalka, ktorú obdržala pri predaji výlučne do svojich rúk, t. j. 1 zo sumy 51.050,58 eura, t.j. 25.525,29 eura a 6. 1 zo sumy zaplateného súdneho poplatku - dlh voči Okresnému súdu Bratislava V (súdny poplatok za námietky voči exekúcii ), ktorý vyplatil výlučne žalobca v sume 2.300 eur, t. j. 1 zo sumy 2.300 eur, t. j. 1.150 eur, všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; v časti rozšírenia žaloby žalobcom o hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov konanie zastavil; žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.6.2009 domáhal vyporiadania vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) s tým, že do vlastníctva žalobcu žiadal prikázať byt č.1, nachádzajúci sa na 1. poschodí obytného domu, vchod: W.. H.. M. XX, Z., s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, tiež nebytový priestor č. 2-11,

nachádzajúci sa na prízemí, vchod: W.. H.. M. XX, Z. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vedené na LV č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, nachádzajúce sa v k.ú. B., obec BA - m. č. Petržalka, okres Bratislava V. Súčasne žiadal, aby spoločný dlh vo výške 78.838,97 eura, ktorý vyplýva z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. , zo dňa 29.11.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -129, zo dňa 29.4.2008 prikázal žalobcovi. Ďalej žiadal, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť finančné vyrovnanie určené súdom na základe znaleckého posudku do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovanej aby bola uložená povinnosť nahradiť mu náhradu trov konania a aby mu súd uložil povinnosť vyrovnať spoločný dlh voči VÚB, a.s. Bratislava vo výške 1.260.000,- Sk (41.824,34 eura) - dlh za hypotekárny úver na uvedený spoločný byt na ul. W.. H.. M. Č.. XX, Z., dlh Justičnej pokladnici Krajského súdu v Bratislave vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 eura) ako súdny poplatok.

3. Podaním zo dňa 13.8.2009 žalobca na výzvu súdu zo dňa 8.7.2009 doplnil žalobu a rozšíril masu BSM o hnuteľné veci, ktoré boli nadobudnuté za trvania manželstva zo spoločných peňazí. Neskôr žalobca vzal v časti rozšírenej masy BSM o hnuteľné veci žalobu späť (dňa 5.10.2010, č.l. 93 spisu) a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, s čím žalovaná súhlasila. Súd prvej inštancie preto v tejto časti konanie zastavil podľa

4. Neskôr žalobca rozšíril petit žaloby o dlh - súdny poplatok na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5.12.2008, č.k. vo výške 2.987,45 eura.

5. Žalovaná podaním zo dňa 5.5.2010 žiadala, aby súd prikázal byt a nebytový priestor na M. U.., Z. do jej výlučného vlastníctva, tiež hnuteľné veci a dlhy, ktoré uvádza žalobca prikázal žalobcovi. Poukázala na to, že počas manželstva nadobudli zo spoločných peňazí rodinný dom v Bernolákove, ktorý bol predaný za 10 miliónov Sk (331.939,18 eura) a dohodli sa, že každá strana sporu dostane 5 miliónov Sk (165.969,59 eura). Žalovaná nepoprela, že jej bolo žalobcom vyplatených 165.969,59 eura, ale z týchto peňazí kúpila synovi Š. K.Á. ml. byt na G. U.. O. M. za 1.300.000,- Sk, t.j. 43.152,09 eura a zvyšnú časť peňazí jej syn vzal na krytie svojich dlhov. Žalobca prispel na byt 750.000,- Sk, t.j. 24.895,44 eura.

6. Na pojednávaní 5.10.2010 spochybnila kúpnu cenu rodinného domu v Bernolákove a uviedla, že rodinný dom bol predaný za cenu 10.900.000,- Sk a nie za sumu 10.000.000,- Sk. Žalobca to poprel a založil do spisu kúpnu zmluvu zo dňa 23.2.2004, z ktorej je zrejmé, že dohodnutá kúpna cena za predávanú nehnuteľnosť bola 6.210.000,- Sk, dohodnutá cena za zariadenie obývacej izby, 2 spální, letnej kuchyne, 2 detských izieb 3.790.000,- Sk, teda spolu 10.000.000,- Sk. Na námietky žalovanej, že žalobcovi zostalo ešte 5.000.000,- Sk ku dňu zániku BSM žalobca uviedol, že peniaze 5.000.000,- Sk mal na účte vo VÚB č.ú.XXXXXXXXXX a ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 18.8.2008 už na účte nebolo nič. Za trvania manželstva mal ešte účet v Tatra banke č. ú. XXXXXXXXXX a ku dňu zániku BSM tam nebola žiadna suma.

7. Podaním zo dňa 5.8.2011 žalobca oznámil súdu, že žalovaná v júni 2011 na Notárskom úrade Apollo Business Center Bratislava, Mlynské Nivy 43 u JUDr. Petra Krišku predala byt na M. Č.. XX, Z., bol postavený pred hotovú vec, dal plnú moc pre právnika, ktorý mal vybaviť vyplatenie spoločných dlhov a následne pristúpiť k predaju sporného bytu.

8. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie po oboznámení sa s dôkazmi predloženými stranami sporu nemal za sporné, že ku dňu zániku BSM bol predmetom BSM byt č. 1, vchod W.. H.. M. XX, Z., 1. poschodie a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý strany sporu nadobudli kúpou dňa 20.6.1996 (LV č. XXXX, k.ú. B.); v poznámke na LV je upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností byt č.1, na 1. p., vchod W.. H.. M. XX v prospech V.. Q. F., Z., podľa EX 845/2008 zo dňa 9.8.2008. Strany boli vlastníkmi aj nebytového priestoru vchod W.. H.. M. XX, prízemie

- garáže a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XXX/XXXXX v podiele 1/1, ktoré nadobudli kúpou dňa 11.1.1996. Na LV č. XXXX, oddiel „ťarchy“ bolo uvedené záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome podľa § 15 zákona č. 182/93 Z.z., záložné právo v prospech Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155 v zmysle zmluvy zo dňa 30.6.2003 podľa V-3613/03 zo dňa 1.8.2003. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že strany nehnuteľnosť predali v čase konania o vyporiadanie BSM na súde. Svedok V. K. uviedol, že kúpil predmetný byt a iné na M. U.. O. Z., za

129.000 eur, oslovil ho syn žalovanej. Postupovali podľa bodu V. 2 Kúpnej zmluvy, podľa ktorej bolo vyplatených 1.900 eur správcovi bytového domu, 33.000 eur V.. F. - EX 845/2008, 43.049,42 eura bolo vyplatené na účet VÚB, a.s. a suma 51.050,58 eura bola vyplatená žalovanej (č.l. 418 spisu), čo potvrdil aj svedok V. K., že žalovanej bolo vyplatených 51.050,58 eura.

9. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013 žalobca predložil súdu doklad, z ktorého je zrejmé, že vyplatil dcére 600.000,- Sk titulom pôžičky na konto exmanželky č. XXXXXXXXXX/XXXX; 561.100,- Sk dal na vyplatenie Seneckého bytu, 110.000,- Sk na kuchyňu v Senci, teda v roku 2004 uhradil 1.271.000,- Sk, v roku 2005 platil žalovanej náklady spojené s užívaním bytu na M. U.. O. Z. a daň z predaja domu v Bernolákove, daň z nehnuteľnosti vo výške 186.300,- Sk, v celkovej sume za rok 2005 - 299.757,50,- Sk, v roku 2006 platil úhrady s užívaním bytu na M. U.., Z. v celkovej sume 85.681,50,- Sk, v roku 2007 platil náklady spojené s bytom, daň z nehnuteľnosti spolu 91.117,- Sk, v roku 2008 v sume 75.718,- Sk z tých istých dôvodov, v roku 2009 v sume 2.678,51 eur, v roku 2010 v sume 272,89 eura. V roku 2005 uhradil dlhy syna Š. vo výške 3.847.558,30,- Sk, v roku 2006 dlhy syna vo výške 563.081,- Sk, v roku 2007 vo výške 134.004,- Sk, v roku 2008 vo výške 144.427,- Sk za synov úver, za rok 2009 3.596,26 eura, o ktorých položkách založil do spisu špecifikáciu, vrátane listinných dôkazov preukazujúcich vyššie uvedené sumy.

10. Súd prvej inštancie ďalej nemal za sporné, že strany nadobudli za trvania manželstva zo spoločných peňazí nehnuteľnosť v k.ú. Z., okr. Senec - zapísanú na LV č. XXXX, rodinný dom súp. č.XXXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX záhrada 419 m2, parc. č. XXXX/XXX zast. plochy a nádvoria 181 m2, parc. č. XXXX/XXX záhrada, 100 m2 pod B1 vo vlastníctve strán sporu v 1/1-ine. Nehnuteľnosť, vrátane zariadenia predmetného domu vyrobené na mieru, zariadenie obývacej izby, 2 spální, letnej kuchyne, 2 detských izieb strany predali kupujúcemu Y. X., nar. X.X.XXXX podľa bodu III. kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.2004 za kúpnu cenu 6.210.000,- Sk, kde sa dohodli na kúpnej cene zariadenia rodinného domu uvedeného vyššie za cenu 3.790.000,- Sk, spolu teda 10.000.000,- Sk. Žalovaná tvrdila, že cena bola dohodnutá na sumu 10.900.000,- Sk, čo pred súdom nepreukázala. Žalobca tvrdenia žalovanej poprel. Rovnako nemal súd prvej inštancie za sporné, že každá zo strán sporu, žalobca aj žalovaná získali na svoj účet z predaja nehnuteľnosti v Bernolákove po 5.000.000,- Sk. Žalobca tvrdil, že byt v Senci bol iba napísaný na syna Š., ale bol to byt žalovanej. I keď žalovaná spochybňovala získanú sumu z predaja rodinného domu v Bernolákove a tvrdila, že rodinný dom bol predaný za 10.900.000,- Sk, z kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.2004 mal súd preukázané, že dohodnutá kúpna cena za predávanú nehnuteľnosť bola 6.210.000,- Sk, dohodnutá cena za zariadenie obývacej izby, 2 spální, letnej kuchyne, 2 detských izieb 3.790.000,- Sk. Teda spolu 10.000.000,- Sk. Na námietky žalovanej, že žalobcovi zostalo ešte 5.000.000,- Sk ku dňu zániku BSM žalobca uviedol, že peniaze 5.000.000,- Sk mal na účte vo VÚB č. ú. XXXXXXXXXX a ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 18.8.2008 už na účte nebolo nič. Za trvania manželstva mal ešte účet v Tatra banke č. ú. XXXXXXXXXX a ku dňu zániku BSM tam nebola žiadna suma. Dôvodil, že i keby bola preukázaná suma za predaj domu 10.900.000,- Sk nebolo sporné, že zo získaných peňazí bolo žalovanej vyplatených 5.000.000,- Sk a žalobca vyplatil žalovanej na byt v Senci ďalších 561.100,- Sk a 110.000,- Sk na kuchyňu, teda vyplatil žalovanej viac ako polovicu zo získaných peňazí. Pokiaľ žalobca založil do spisu aj doklad z ERSTE-bank Wien zo dňa 29.4.2010 o vyplatení úveru, konštatoval, že z písomného dokladu nie je zrejmá suma, ktorú za trvania manželstva vyplatil sám; žalovaná sa tiež bránila tým, že žiadny úver si nebrala. Podľa žalobcu po predaji rodinného domu vyplatil rakúskej banke 300.000 ATS.

11. Predmetom vyporiadania BSM zostala zvyšná časť kúpnej ceny bytu v Bratislave, m. č. Petržalka, ktorá bola vyplatená žalovanej vo výške 51.050,58 eura; dlh voči F. (vymáhaný v súčasnosti prostredníctvom exekútora JUDr. Barbora Božíková Ághová pod EX 845/2008 stav k 22.11.2016 istina + príslušenstvo celkom vo výške) - 53.337,09 eura (podľa špecifikácie zo dňa 21.11.2016 - č.l. 888, 889 spisu), dlh voči Justičnej pokladnici 2.489,54 eura s prísl. (č.l. 888 spisu), dlh voči Okresnému súdu Bratislava V zostatok 987,45 eura (súdny poplatok za námietky voči exekúcii - nezaplatený kolok č.l. 870 spisu). Žalobca preukázal súdu, že súdny poplatok za námietky voči exekúcii vyplatil výlučne on v sume 2.300 eur, preto sa žalovaná má podieľať na tomto dlhu vo výške 1, t.j. 1.150 eur. Žalobca ďalej založil do spisu presnú špecifikáciu spolu s listinnými dôkazmi o spotrebovaní čiastky 5.000.000,- Sk, a to v roku 2004 spoločný dlh voči dcére 600.000,- Sk (doklad predložil na pojednávaní dňa 17.10.2013); daň z predaja nehnuteľností (za predaj nehnuteľnosti v Bernolákove) 186.300,- Sk (doklad predložil na pojednávaní dňa 17.10.2013); kúpna cena bytu v Senci 561.100,- Sk (doklad predložil na pojednávaní dňa 17.10.2013), zariadenie bytu v Senci (kuchynská

linka) 110.000,- Sk; náklady na bývanie v byte v Bratislave m. č. Petržalka za rok 2005 vo výške 113.457,50,- Sk, za rok 2006 vo výške 85.681,50,- Sk, za rok 2007 vo výške 91.117,- Sk, za rok 2008, teda aj po rozvode zaplatil 75.718,- Sk, spolu 1.823.374,- Sk. Žalobca ďalej aj po zániku manželstva platil úhrady za bývanie v byte Bratislava - m. č. Petržalka, ktorý obývala žalovaná so synom a zaplatil za rok 2009 sumu 2.678,51 eura, za rok 2010 sumu 272,89 eura, za rok 2011 sumu 293,83 eura, spolu 3.245,23 eura. Žalobca vyplácal za trvania manželstva dlhy za syna Š. v rokoch 2004-2008 spolu vo výške 4.689.070,30,- Sk, ktorú presne špecifikoval; tiež preukázal, na čo použil získaných 5.000.000,- Sk, ktoré získal z predaja nehnuteľnosti v Bernolákove.

12. Žalovaná súdu nepreukázala použitie získaných peňazí vo výške 5.000.000,- Sk ku dňu zániku BSM. Dňa 14.12.2016 doložila do spisu doklady ohľadne úhrad po rozvode manželstva - platby za byt a garáž za roky 2010-2012, platbu V.. F. v sume 33.000 eur a tvrdila, že dňa 15.6.2011, teda po rozvode manželstva zaplatila 43.500 eur prostredníctvom VÚB a.s. na účet R. K. + 5.000 eur p. K. za realitné služby. Súdu prvej inštancie nepreukázala, na čo spotrebovala sumu 5.000.000,- Sk, ktorá jej bola vyplatená po predaji nehnuteľnosti v Bernolákove; tvrdila, že dala synovi na byt čiastku 43.152,094 eura a ostatné jej syn vytiahol z vkladnej knižky. Žiadala, aby súd zaviazal žalobcu vyplatiť jej 198.269,31 eura.

13. Zo zisteného skutkového stavu veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo strán sporu trvalo od 13.2.1970 do 18.8.2008, avšak už od r. 2004 spolu nežili a napriek tomu žalobca uhrádzal náklady rodiny, či už žalovanej, alebo deťom.

14. Súd prvej inštancie pripomenul, že vyporiadanie je dôsledkom zániku BSM. Podstatou vyporiadania je rozdelenie majetku, ktorý patril do BSM medzi bývalých manželov. Vyporiadanie nemusí spočívať len v reálnom rozdelení veci, ale aj v poskytnutí náhradných plnení. Východiskové hľadisko o rovnosti podielu nemožno zachovať, ak si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, resp. jeden z manželov sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie masy BSM a vo väčšej miere sa staral o dieťa z manželstva. Dokazovaním mal preukázané, že žalobca sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie masy BSM, keď hradil náklady exmanželky a detí aj po rozvode manželstva, no napriek tejto skutočnosti pristúpil k rozdeleniu majetku a dlhov v 1.

15. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v zmysle , , , vyporiadal tak, že spoločné dlhy rozdelil rovným dielom, každému v 1 a žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi zo zostatku kúpnej ceny bytu v Bratislave - m. č. Petržalka, ktorú obdržala pri predaji výlučne do svojich rúk 1 zo sumy 51.050,58 eura, t. j. 25.525,29 eura a 1 zo sumy zaplateného súdneho poplatku - dlh voči Okresnému súdu Bratislava V (súdny poplatok za námietky voči exekúcii ), ktorý vyplatil výlučne v sume 2.300 eur, t. j. 1 zo sumy 2.300 eur, teda 1.150 eur, všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti rozšírenia žaloby žalobcom o hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v časti dlhu voči ČSOB Leasing vo výške 19.405,58 eura s prísl. konanie zastavil podľa , keď žalovaná so späťvzatím a zastavením v tejto časti súhlasila. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže ani jedna zo strán nebola plne úspešná v konaní.

16. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že zo spoločného dlhu voči V.. F.Š., ktorý podľa nej predstavuje 14.847,66 eura, sú strany povinné oprávnenému z predmetnej exekúcie zaplatiť každý 1, t.j. 7.423,83 eura; zostatky ostatných dlhov žiadala prikázať žalobcovi; vyporiadanie zostatku kúpnej ceny žiadala zmeniť, nakoľko zo sumy 129.000 eur (získanej kúpnej ceny) zaplatila 85.000 eur veriteľom na úhradu dlhu. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania ( ) bola námietka, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol stav exekúcie iný, nakoľko uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. -133, zo dňa 21.10.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. bolo exekučné konanie v časti pohľadávky 34.943,32 eura zastavené a teda celkový dlh predstavuje 14.847,66 eur. Pokiaľ ide o dlhy voči Okresnému súdu Bratislava V, v týchto konaniach bola oslobodená od súdnych poplatkov, pokiaľ ide o dlh voči Justičnej pokladni, na tomto dlhu uhradila 1.018,24 eura; súd prvej inštancie nevzal do úvahy jej úhrady na spoločné dlhy, ktoré vykonala v sume 85.884 eur, o ktoré sa mal ponížiť jej dlh voči žalobcovi; ide o preukázateľné platby VÚB, a.s., AG expert a p. K., ktorý predával byt na M., ktoré vykonala za oboch

bývalých manželov, pričom poukázala na podanie zo dňa 12.12.2016, kde pôvodne žiadala o zápočet 162.230 eur.

17. Odvolací súd bez viazanosti rozsahom odvolania ( ), viazaný dôvodmi odvolania ( ) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny ( ). Rozsudok verejne vyhlásil 13.11.2020 ( ).

18. Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

19. Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

20. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých.

21. Na objasnenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že aj v čase medzi zánikom a vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa právne vzťahy (medzi bývalými manželmi, príp. medzi nimi a tretími osobami) týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré tvorili jeho predmet, naďalej riadia predpismi o spoločnom majetku (ktoré upravujú vzťahy obsahom i účelom im najbližšie; ) a každý z (bývalých) manželov je preto naďalej vlastníkom celej veci s tým, že jeho vlastnícke právo je obmedzené rovnakým vlastníckym právom druhého manžela.

22. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovanej, že pokiaľ ide o dlh V.. F., súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho skutkového stavu veci, nakoľko uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. -133, zo dňa 21.10.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , bolo exekučné konanie v časti pohľadávky 34.943,32 eura zastavené a teda celkový dlh predstavuje 14.847,66 eur. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že zostatok dlhu vyčíslený súdnym exekútorom k 21.11.2016 zohľadňuje žalovanou namietanú sumu 34.943,32 eura, pričom suma 53.337,09 eura (po odpočítaní 34.943,32 eura) pozostáva zo zostatku istiny k 21.11.2016 (15.431,69 eura), vyčísleného príslušenstva (úrokov 22.838,30 eura), trov konania oprávneného (2.489,54 eura) a trov exekúcie (16,60 eura + 12.560,96 eura).

23. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jej úhrady na spoločné dlhy, ktoré vykonala v sume 85.884 eur, o ktoré sa mal ponížiť jej dlh voči žalobcovi; ide o preukázateľné platby VÚB, a.s., AG expert a p. K., ktorý predával byt na M., ktoré vykonala za oboch bývalých manželov, pričom poukázala na podanie zo dňa 12.12.2016, kde pôvodne žiadala o zápočet 162.230 eur, a z obsahu ktorého vyplýva, že suma 85.884 eur pozostáva zo sumy 33.000 eur - úhrada V.. F., 43.500 eur - úhrada prostredníctvom VÚB a.s. na účet K. R. (majúc na mysli zrejme úhradu R. K. na účet VÚB a.s. - č.l. 892), 5.000 eur - úhrada p. K., zostatok mali tvoriť platby za byt a garáž po rozvode manželstva za roky 2010-2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v priebehu konania o vyporiadanie BSM strany uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou previedli vlastnícke právo k bytu nadobudnutému za trvania manželstva na M. U.. v Bratislave na tretiu osobu (V. K.). Kúpna cena, ktorú týmto predajom získali obaja manželia činila 129.000 eur; nadobudnutá kúpna cena sa nestala predmetom vyporiadania BSM v celom rozsahu (predmetom vyporiadania ostal iba zostatok kúpnej ceny - 51.050,58 eura, ktorý nebol použitý na úhradu spoločných dlhov), z dôvodu, že bývalí manželia (sporové strany) sa v kúpnopredajnej zmluve dohodli, že finančné prostriedky získané predajom spoločnej veci, budú sčasti použité na zaplatenie spoločných dlhov a to 1.900 eur nedoplatky voči správcovi bytového domu, 33.000 eur splatenie dlhu V.. F., 43.500 eur zaplatenie dlhu vo VÚB, a.s.; každý z manželov sa teda na splatení týchto dlhov podieľal rovným dielom. Žalovaná sa potom nesprávne domnieva, že úhradu týchto dlhov možno pripočítať výlučne v jej prospech. Tvrdenie žalovanej, že p. K. (kupujúcemu) zaplatila 5.000 eur za realitné služby, postráda jednak tvrdenie, z akých prostriedkov mala byť táto suma uhradená, ako aj dôkaz o jej zaplatení. Pokiaľ

ide o platby, ktoré mala žalovaná vykonať za užívanie bytu v rokoch 2010-2011, súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca tiež platil úhrady za byt po rozvode manželstva, kedy byt užívala výlučne žalovaná spolu so synom, pričom za roky 2009 - 2011 zaplatil spolu 3.245,23 eura; je to teda viac ako zaplatila žalovaná a možno len doplniť, že ak po vzájomnej dohode bývalých manželov byt po rozvode manželstva užívala výlučne žalovaná so synom, potom bola povinná náklady spojené s užívaním tohto bytu aj sama, príp. so svojim synom znášať.

24. Vo svetle vyššie uvedeného, keďže časť kúpnej ceny získaná prevodom spoločného bytu bola na základe vzájomnej dohody sporových strán sčasti použitá na úhradu spoločných dlhov a predmetom vyporiadania tak ostal iba zostatok kúpnej ceny 51.050,58 eura, ktorý za bývalých manželov ako predávajúcich prevzala žalovaná, avšak z týchto finančných prostriedkov žalobcovi nič nevyplatila, je správny záver súdu prvej inštancie, že z takto získaných finančných prostriedkov, je povinná žalobcovi zaplatiť 25.252,29 eura, čo predstavuje 1 z 51.050,58 eura.

25. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa spoločných dlhov na súdnych poplatkoch, odvolací súd poukazuje na rozpornosť vyjadrení žalovanej, ktorá na jednej strane tvrdí, že v konaniach, z ktorých jej mala vzniknúť poplatková povinnosť, bola od súdnych poplatkov oslobodená, na strane druhej uvádza, že dlh (Justičnej pokladnice) čiastočne uhradila. Odhliadnuc od uvedeného treba zdôrazniť, že tvrdenie žalovanej, že v konaniach, v ktorých jej mala vzniknúť poplatková povinnosť, bola oslobodená, z vykonaného dokazovania nevyplýva. Pokiaľ ide o námietku, že voči Justičnej pokladnici uhradila časť dlhu v sume 1.018,24 eura, táto je bez právnej relevancie, nakoľko žalovaná v konaní na súde prvej inštancie návrh na zápočet neuplatnila. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že i keď konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle patrí k tým, u ktorých súd nie je viazaný žalobným návrhom, pretože ide o konanie, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu () a môže teda dôjsť k tomu, že súd „prisúdi viac“, ale aj k tomu, že prisúdi „niečo iné“, než čo žalobca žiadal, ide o konanie sporové, ktoré je ovládané princípom kontradiktórnosti, tzn. že je vecou a zodpovednosťou strany konania, aby súdu predkladala relevantné rozhodné informácie, pričom súčasne platí, že procesná aktivita v dokazovaní spočíva výlučne na stranách sporu.

26. Na uvedenom základe odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené a dospel k záveru, že obsah odvolania žalovanej nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny v zmysle potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).