Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60C-121-2020.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/121/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom PV. X. XXX/X, XXX XX O. - V.N. W., proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X. XXX/ XX, XXX XX O. - V. W., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Súd u k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu, alebo procesných úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi verejnej moci v priestoroch nimi určenými, a to vždy za prítomnosti tretej osoby.
Súd u k l a d á žalovanému, aby nekontaktoval žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku z a m i e t a.
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca podať proti žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 13.11.2020 o 12.31 hod. domáhala, aby súd nariadil (obmedzujúce) neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 100 metrov a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktoval žalobkyňu, ktorej telesná alebo duševná integrita by mohla byť takýmto konaním žalovaného ohrozená.
2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že v novembri minulého roka sa rozišla so žalovaným po piatich rokoch vzťahu, spočiatku jej iba občas volal a písal správy, hlavne pod vplyvom alkoholu, na nejaký čas si zablokovala jeho číslo a kontakt, na čo jej začal volať z iného čísla. V 01/2020 bol žalovaný odvedený policajtmi na psychiatriu, pretože sa v noci opitý prechádzal po železničných koľajniciach, o čom jej žalovaný aj sám písal. Jednu nedeľu šiel do kostola, hoci bežne do kostola nechodieva, po skončení omše si na žalobkyňu počkal pred kostolom, nechcel ju pustiť domov a keď chcela utiecť, chytil ju, nasilu ju držal a presviedčal, aby sa k nemu vrátila. Z času na čas sa zopakovala nejaká podobná situácia, síce nenásilná, no veľmi nepríjemná, napr. ju kontaktoval správami. Agresívnejšie správanie začal prejavovať
k súčasnému priateľovi žalobkyne A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorému sa vyhrážal aj smrťou, posielal mu v správach náboje, že dostane pusu na čelo, žalobkyni písal o súbojoch na život a na smrť. Situácia sa vyhrotila 30.10.2020, keď vo večerných hodinách ako dobrovoľníčka na celoplošné testovanie stála pred Obecným úradom v Miloslavove a čakala na otestovanie na Covid-19, prišiel za ňou žalovaný, začal ju zatláčať k stene, aby ju prinútil s ním viesť rozhovor. Žalovaný nebol dobrovoľník, nedodržiaval si ani odstup, stále sa približoval, zobral jej telefón z ruky. Začal byt' agresívny a pýtal sa, či si myslí, že je to len tak ukončiť s ním vzťah a zlomiť mu srdce, že si ju počká, keď bude otestovaná a nepustí ju domov, kým sa s ním neporozpráva. Na reakciu, že žalobkyňa zavolá políciu, odpovedal žalovaný, že mu je to jedno, pýtal sa, kde sa nachádza A.. A. (priateľ žalobkyne) a hľadal ho pohľadom, vyhrážal sa zabitím a že si ho nájde. Ďalší dobrovoľníci sa mu snažili dohovoriť, aby jej dal pokoj, avšak bezvýsledne. Nakoniec využili chvíľu, keď sa trochu vzdialil, aby si zapálil cigaretu a spolu so R.. Z. rýchlo odišli autom preč. Neskôr v ten večer jej volala vystrašená sestra G. S., ktorá jej opisovala situáciu, ako sa žalovaný rozbehol po nej a jej priateľovi v domnení, že ide o žalobkyňu s A.. A.. Po tomto incidente ešte nejakú dobu stál pri jej dome a čakal, či sa nevrátia. A.. A. písal správy, aby sa mu postavil zoči-voči. O tejto udalosti bola upovedomená aj polícia. Žalobkyňa žalovaného osobne veľmi dobre pozná a je si istá, že by bol schopný ublížiť, agresívnejšie správanie prejavoval už aj predtým, hlavne po konzumácií väčšieho množstva alkoholu. Po týchto udalostiach začala mať strach pohybovať sa sama mimo domu.
3. Žalobkyňa má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať a naplnením požiadavky ochrany jej osoby bude zabezpečená nerušená ochrana pred nedovoleným správaním sa žalovaného. Nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože nemá žiadne právo, aby žalobkyňu obmedzoval v jej terajšom spôsobe správania sa.
4. K návrhu žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení predložila listinné dôkazy: Čestné vyhlásenie O. O., G. S., M. G., R. Z., správy medzi žalobkyňou a žalovaným, správy medzi žalobkyňou a P. Pelachym.
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP (Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia), v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do tridsiatich dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) súd rozhodne do 24 hodín od doručenia návrhu.
11. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
16. Podľa ust. § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
17. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi.
19. Z predložených čestných vyhlásení O. O. a R. Z., prítomných dňa 30.10.2020 pri incidente žalobkyne so žalovaným v rámci prípravy celoplošného testovania v priestoroch Obecného úradu Miloslavov a pred ním, vyplýva, že žalovaný, ktorý nebol dobrovoľníkom a nemal v danom priestore čo robiť, pristúpil v rade k žalobkyni, začal ju nepríjemne a nevhodne slovne napádať, bol agresívny, nedodržiaval predpísaný fyzický odstup, tlačil sa na ňu neprimeraným spôsobom, obťažoval ju, dokonca ju vyslovene zatláčal do kúta pod rôznymi vyhrážkami, keď chcela odísť, povedal, že si ju počká. Toto konanie bolo žalobkyni veľmi nepríjemné, čo mu aj dala najavo. O. O. aj R. Z. sa mu snažili dohovoriť, upozornili ho na jeho nevhodné, obmedzujúce správanie a požiadali ho, aby sa vzdialil a upustil od konania, na čo nereagoval. Aby sa situácia nevyhrotila, R. Z. odviezla žalobkyňu autom preč, využili jeho pár minútovú neprítomnosť. Aj neskôr po odchode žalobkyne ju žalovaný v dave pohľadom hľadal.
20. Z predložených čestných vyhlásení G. S. (sestra žalobkyne) a jej priateľa M. G., vyplýva, že obaja vedeli o problémoch s obťažovaním žalobkyne žalovaným ako jej bývalým partnerom. G. S. uviedla, že rovnako dňa 30.10.2020 sa žalovaný po odchode žalobkyne z testovania prechádzal pred domom, v ktorom býva žalobkyňa aj G. S.Á., a obzeral sa, či sa žalobkyňa nevracia domov. Vo večerných hodinách (cca 20.15) sa M. G. blížil k domu, kde býva žalobkyňa aj G. S., ktorá ho čakala pri zabuchnutej bránke, po zasvietení svetla začala na M. G. vystrašeným hlasom kričať. Žalovaný, ktorý sa blížil od Obecného úradu sa rozbehol smerom k bránke ku G. S. a M. G., cestou zo seba zhodil bundu na cudzie auto, čo M. G. pochopil tak, že sa chce biť. G. S. sa podarilo otvoriť bránku a tesne sa im podarilo vbehnúť dnu a zabuchnúť ju. Žalovaný, keď dobehol k bránke, spoznal sestru žalobkyne a jej priateľa, obrátil sa smerom preč a podráždene skríkol, že to nebolo na nich. Za svoje konanie sa ospravedlnil správou adresovanou M. G., že to nebolo mierené na nich, nechcel ich vystrašiť.
21. Zo správ zasielaných žalovaným žalobkyni súd zistil, že žalovaný ju kontaktuje, sleduje a dožaduje sa komunikácie, žalobkyni písal o súbojoch na život a na smrť. Zo správ zasielaných žalovaným A. A. súd zistil, že mu v správach zasiela fotografie nábojníc, píše mu že dostane pusu na čelo.
22. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ide o inštitút, pri ktorom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
23. Z rozsahu vykonaného preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nakoľko účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť oprávnenému ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, z rozsahu vykonaného preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP je dôvodné.
24. Podľa ustanovenia čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu. Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 dohovoru vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
25. V prípade neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP postačuje, ak je osvedčená existencia reálnej možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda žalobkyne. Nariadenie neodkladného opatrenia v týchto prípadoch je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia hrozby zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku uplatnenia zákazu priblíženia alebo kontaktovania sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej žiť v strachu a obavách pred zásahmi do svojej integrity, ktoré sú v tejto forme taktiež prejavom psychického násilia. Žalovaný svojím konaním (keď v nedávnej minulosti žalobkyňu opakovane viacnásobne obmedzoval, sledoval, vyhrážal sa jej osobne a následne aj správami), v spojení so stupňovaním jeho správania sa a jeho prejavmi, zasahuje do psychickej integrity a súkromia žalobkyne, tieto vedome narúša, pričom v tomto konaní pokračuje aj napriek tomu, že bol žalobkyňou opakovane vyzvaný, aby to nerobil, že si to nepraje a že o všetkom upovedomí políciu. Súd tiež zastáva názor, že zo strany žalovaného naďalej reálne hrozí v prípade osobného, ale aj písomného kontaktu so žalobkyňou také správanie, ktoré by bezprostredne ohrozilo jej duševnú i fyzickú integritu. Zastrašovanie žalovaným sa stupňuje viac ako rok a je neprípustné, aby žalobkyňa dlhodobo žila pod tlakom, v ohrození obťažujúceho a agresívneho správania sa žalovaného a v strachu o svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj o zdravie a bezpečnosť ľudí vo svojom okolí (priateľ, sestra a jej priateľ), narušenie jej súkromia alebo bezpečnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na predpokladané opakujúce sa neoprávnené konanie žalovaného. Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že žalovaný aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd preto za splnenia podmienok v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP nariadil navrhované neodkladné opatrenie s tým, že pokiaľ ide o nepribližovanie sa žalovaného k žalobkyni určil vo výroku uznesenia primeranú vzdialenosť, na ktorú sa nesmie žalovaný k žalobkyni priblížiť a zároveň určil výnimky z uvedeného obmedzenia (s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby) tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná. Súd zastáva názor, že všetky uložené povinnosti (zákaz kontaktovať žalobkyňu a približovať sa k nej) poskytujú žalobkyni dostatočnú a komplexnú ochranu pred nebezpečným konaním žalovaného voči nej, a splnia tak účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením.
26. Neodkladným opatrením nariadil súd zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a nie 100 metrov ako navrhovala žalobkyňa, nakoľko má za to, že uvedená vzdialenosť je na ochranu žalobkyne pred konaním žalovaného postačujúca, preto v tejto zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietol.
27. Súd má za to, že nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, preto žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (ust. § 336 ods. 1 CSP). V zmysle ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP potom poučil žalovaného o tom, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť žalovaného domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia
v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplývajúca z ust. § 334 CSP mu rovnako ostáva zachovaná.
28. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie nariadené týmto uznesením vykonateľné doručením.
29. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O náhrade trov v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm. d) a m) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.