Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Cb-5-2020.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza, IČO: 00 173 801, so sídlom Stavbárov 6, Prievidza, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., IČO: 47 239 948, so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, o zaplatenie 7.016,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.016,70 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 7.016,70 eur od 6.2.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal od žalovaného zaplatenia 7.016,70 eur s príslušenstvom titulom neoprávneného odberu zemného plynu. V návrhu uviedol, že nie je dodávateľom zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatváral. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste I. b.j. Prievidza. Dňa 27.6.2018 pri kontrole meradla žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Dňa 29.6.2018 uskutočnil kontrolu odberného miesta, pri ktorej vykonal demontáž plynomeru. Plynomer bol odoslaný na odborné posúdenie znalcovi, ktorý potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V znaleckom posudku znalec uviedol, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené mechanicky. Žalobca vyúčtoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 19.5.2018 do 27.6.2018 podľa vykonávacieho predpisu vo výške 9.239,33 eur. Výška škody bola následne upravená - znížená o 2.222,63 eur. Žalovaný napriek výzve na bezodkladnú úhradu pohľadávky dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 23.4.2020 platobný rozkaz č.k. 30Up/423/2020, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že nie je odberateľom zemného plynu na dotknutom odbernom mieste. Plyn podľa jeho vyjadrenia odoberajú vlastníci bytov bytového domu I. 9, XX, XX G., ktorých žalovaný ako správca v súlade s ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zastupuje. Preto sa podľa neho jedná o spotrebiteľský spor, z ktorého žalobca nemá nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ani na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný tvrdil, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu škoda v ním uvedenej výške vznikla, nakoľko vznik škody a povinnosť jej náhrady nie je možné vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo, resp. nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný zdôraznil, že žiadne ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda v dôsledku protiprávneho zásahu skutočne vznikla. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 215/2012 Z. z. predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu (za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) má za následok vznik škody a nadväzujúci odsek 3 tohto ustanovenia na výpočet škody odkazuje iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia vzniknutej škody, a nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla. Žalovaný spochybnil aj výšku vyčíslenej škody. Poukázal na to, že na dotknutom odbernom mieste v období od 19.5.2018 do 27.6.2018, t.j. 40 dní, vyčíslil žalobca škodu sumou 6.667,89 eur, ktorá zodpovedá množstvu zemného plynu v objeme 18.112 m3. Takéto množstvo plynu nezodpovedá reálne odobratému množstvu zemného plynu zo strany vlastníkov bytov v dotknutom období, nakoľko nie je reálne možné, aby dotknutí vlastníci bytov za obdobie 40 dní spotrebovali zemný plyn v uvedenom objeme, keď za obdobie predchádzajúcich rokov (2014 - 2017) spotrebovali v priemere 26.796 m3 zemného plynu za celý rok. Žalovaný súčasne poukázal na skutočnosť, že išlo o mesiace máj a jún, teda obdobie mimo vykurovacej sezóny. Vyjadril presvedčenie, že žalobca mal pri vyčíslení výšky škody vychádzať z typového diagramu dodávky, keďže ide o prvý neoprávnený odber zemného plynu na danom odbernom mieste a zároveň sa jedná o odberateľa zemného plynu v domácnosti - vlastníkov bytov. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade sa jedná o odber zemného plynu v domácnosti, nakoľko vlastníci bytov odoberajú plyn výlučne za účelom ohrevu vody a vykurovania bytov nachádzajúcich sa v dotknutom bytovom dome, t.j. pre vlastnú spotrebu vo svojich domácnostiach a teplo ani teplú vodu nedodávajú žiadnym tretím osobám. Zdôraznil, že zmyslom právnej úpravy náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu je umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete domáhať sa náhrady škody, ktorá mu skutočne vznikla, a nie umožniť mu bezdôvodne sa obohatiť na úkor odberateľa. Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom (tunajšom) súde. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 28.5.2020 označil tvrdené skutočnosti žalovaného za nepravdivé. Opakovane uviedol, že medzi ním a žalovaným nebola uzavretá žiadna zmluva, keďže žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete a nie dodávateľ zemného plynu. Na predmetnom odbernom mieste bol podľa dodávateľa zemného plynu - SPP, a.s. zmluvne prihlásený odberateľ Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza. K tvrdeniu žalovaného o nepreukázaní vzniknutej škody uviedol, že nárok na náhradu škody vzniká neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na odbernom mieste pritom musí dochádzať k odberu zemného plynu. Obe tieto skutočnosti v danom prípade nastali. Poukázal na rozhodovaciu prax niektorých súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/36/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/49/2018). K tvrdeniu žalovaného o nesprávnom výpočte výšky škody uviedol, že výpočet škody prostredníctvom TDD je možný iba v prípade prvého neoprávneného odberu v domácnosti. Žalovaný je právnickou osobou a nie domácnosťou. Žalovaný uzatvoril s dodávateľom zemného plynu zmluvu o dodávke zemného plynu za účelom vlastnej kotolne bytového domu v tarife M7, čo dokazuje, že sa nemôže jednať o domácnosť (vzhľadom na množstvo odobratého plynu). Za odber plynu v domácnosti by sa považoval odber, keby mala každá bytová jednotka vlastný plynomer a vlastné plynové spotrebiče a samostatne uzatvorenú zmluvu s dodávateľom. Vyjadril sa, že žalovaný odoberal zemný plyn za účelom vykurovania a ohrevu vody a tieto komodity následne distribuoval vlastníkom bytov, za čo mu vlastníci zaplatili. Výška škody sa nedá určiť na základe hodnoty uvedenej na meradle a ani podľa predchádzajúcich období alebo následných obdobiach po neoprávnenom odbere. Zdôraznil, že tvrdenia žalovaného sú v zásadnom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou.
4. Žalovaný vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 6.10.2020 trval na to, že žalobca mal pri vyčíslení výšky spôsobenej škody vychádzať z typového diagramu dodávky v súlade s ust. § 82 ods. 4 prvá veta zákona č. 251/2012 Z.z. Žalovaný potvrdil, že uzavrel vo vzťahu k dotknutému odbernému miestu zmluvu s dodávateľom plynu, avšak konal pritom v zastúpení vlastníkov bytov bytového domu I. X,XX,XX ako ich správca v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na odber plynu pre vlastnú potrebu má žalovaný ako podnikateľ s dodávateľom plynu uzatvorenú samostatnú zmluvu. Opakovane zdôraznil, že plyn odoberajú na dotknutom odbernom mieste priamo
vlastníci bytov, ktorí si sami, prostredníctvom im patriacim plynovým kotlom zabezpečujú vykurovanie bytov a bytového domu, ako aj ohrev vody. Plynové kotle sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a slúžia výlučne ich potrebám. Boli zakúpené z prostriedkov fondu prevádzky, opravy a údržby tohto bytového domu a sú umiestnené priamo v suteréne bytového domu. Pokiaľ by súd napriek uvedenému dospel k záveru, že pri vyčíslení výšky škody nemožno vychádzať z typového diagramu dodávky a je potrebné postupovať podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., žalovaný tvrdil, že pri určení denného počtu hodín používania plynového spotrebiča je potrebné vychádzať z ust. § 1 ods. 4 bod 4 písm. a) vyhlášky, a teda z doby troch hodín, nakoľko žalovaný nepochybne preukázal, že dotknuté odberné miesto je bytovým domom, t.j. objektom určeným na trvalé bývanie, a nie kotolňou, ako ju má na mysli ust. § 1 ods. 4 bod 5 písm. a) vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z.
5. Po vykonanom dokazovaní, výsluchu zástupcov strán sporu, oboznámení sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovaného, s vyjadreniami právnych zástupcov na pojednávaní a s listinnými dôkazmi - montážnym listom, znaleckým posudkom, vyúčtovaním škody za odber zemného plynu, predžalobnou výzvou na zaplatenie, výpočtom škody, zmluvami o výkone správy, vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-871/ PD-PD-2019, fotodokumentáciou, žiadosťou vlastníkov bytov, záväzným stanoviskom mesta Prievidza, zmluvou o dielo, kolaudačným rozhodnutím, prehľadom tvorby a čerpania FOSP, mal súd zistený tento skutkový a právny stav veci:
6. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete uskutočnil dňa 29.6.2018 /čl. 8/ kontrolu meradla na odbernom mieste I. 9, XX, XX/XX b.j. G., pri ktorej vykonal demontáž plynomeru. Plynomer následne odoslal na odborné posúdenie znalcovi Ing. G. B., ktorý v znaleckom posudku č. 689/PL-2018 zo dňa 26.9.2018 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii /str. 6 ZP/. Znalec uviedol , že pravá plomba mala poškodenú olovenú časť, olovenú časť je možné z plastovej časti demontovať bez dodatočného poškodenia plomby. Ľavá plomba má výrazné poškodené označenie nachádzajúce sa na plombe, teda pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené.
7. Dodávateľom zemného plynu, spoločnosťou SPP, a.s. listom zo dňa 9.10.2020 /čl. 175/ potvrdil , že v období 19.5.2018 - 27.6.2018 bola na odberné miesto I. 9, XX, XX, Prievidza uzatvorená platná zmluva o dodávke plynu, pričom odberateľom bolo Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza.
8. Na základe zmlúv zo dňa 27.5.2019, 9.10.2019 o výkone správy /čl. 59-91/ vykonával žalovaný správu v bytovom dome X, XX a XX na I. ulici v Prievidzi.
9. Zo záväzného stanoviska mesta Prievidza zo dňa 18.8.2003 /čl. 161/ vyplýva, že mesto súhlasilo s vydaním stavebného povolenia na zmenu stavby bytového domu spočívajúcu v odpojení domu z centrálneho zásobovania teplom a realizácii samostatného vykurovania. Dňa 22.12.2004 vydalo mesto Prievidza kolaudačné rozhodnutie /čl 163-164/, ktorým povolilo užívanie stavby „Plynová kotolňa, Ul. I. č. X - XX Prievidza“.
10. Z predloženej fotodokumentácie /čl 168-170/ je zrejmé, že v bytovom dome sú zriadené samostatné miestnosti označené ako „Kotolňa“ a „Plynová kotolňa“.
11. Žalobca vyzval žalovaného vyúčtovaním zo dňa 4.10.2018 /čl 9/ na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu najskôr vyčíslenej sumou 9.239,33 eur (so splatnosťou 18.10.2018). Žalobca vyzval žalovaného vyúčtovaním zo dňa 22.01.2019 /čl 10/ na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu, zníženú o 2.222,63 eur, teda celkom k úhrade 7016,70 eur (so splatnosťou 5.2.2019).
12. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-871/PD-PD-2019 bolo zistené, že žalobca podal dňa 28.10.2019 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste I. 9, XX, XX v Prievidzi. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Obvodného oddelenia Prievidza, č.k. ČVS:ORP-871/PD-PD-2019 z 27.4.2020 bolo trestné stíhanie prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať stíhanie voči konkrétnej osobe.
13. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2004 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
14. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2004 Z. z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
15. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2004 Z. z. o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
16. Podľa § 76 ods. 11 zákona č. 251/2004 Z. z. o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
17. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. 18. V danej veci nebola spornou skutočnosť, že na odbernom mieste I. 9, XX a XX Prievidza došlo v rozhodnom období od 19.5.2018 do 27.6.2018 k neoprávnenému odberu plynu. Neoprávnený odber bol preukázaný aj predloženým znaleckým posudkom č. 689/PL-2018 zo dňa 26.9.2018 vypracovaný znalcom Ing. G. B., z ktorého jednoznačne vyplýva, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené. V zmysle citovaného ust. § 82 ods. 2 zákona č. 251/2004 Z. z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu aj ušlý zisk. Žalovaný v danej veci tvrdil, že on nie je odberateľom v zmysle uvedeného ustanovenia. Tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy o dodávke plynu nekonal ako podnikateľ, ale ako správca zastupujúci vlastníkov bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Toto svoje tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Z predložených zmlúv o výkone správy je zrejmé, že žalovaný je správcom bytového domu na Ulici I. v Prievidzi, vchod č. 9, XX a XX. Zmluvu o dodávke plynu uzatvoril bez toho, aby sa označil za osobu konajúcu v mene vlastníkov bytov. Preto má súd za to, že odberateľom zemného plynu na rozhodnom odbernom mieste bol žalovaný, a nie jednotliví vlastníci bytov (ako tvrdil žalovaný). V danej veci z uvedeného dôvodu sa preto nejedná o spotrebiteľský spor.
19. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že by mu škoda v ním uvedenej výške reálne vznikla. Neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, kedy odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii /preukázané ZP č. 689/PL-2018 zo dňa 26.9.2018 vypracovaný znalcom Ing. G. B./. Neoprávnený odber sa pritom považuje za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu je skutočnosť, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Aj tento predpoklad bol v danej veci splnený tým, že dodávateľ zemného plynu, spoločnosťou SPP, a.s. listom zo dňa 9.10.2020 /čl. 175/ potvrdil, že v období 19.5.2018 - 27.6.2018 bola na odberné miesto I. 9, XX, XX, Prievidza uzatvorená platná zmluva o dodávke plynu, pričom odberateľom bolo Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Odberateľ je zodpovedný za stav vzniknutý na určenom meradlo na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil, prípadne vyvolal. Zákon pri porušení zabezpečenia meradla stavia konštrukciu vzniku škody automaticky na stranu žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný. V predmetnom spore boli preukázané všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhrady škody (protiprávny úkon v podobe neoprávneného odberu plynu, vznik škody - odber plynu v rozhodnom období a aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody).
20. Spornou v danej veci bola aj výška škody. Škodu, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je skutočná škoda (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota
neoprávnene odobratého plynu, aj náklady, ktoré musí vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom (a ktoré by inak neboli vznikli). Medzi sporovými stranami nebolo sporným, že v rozhodujúcom období bol na odbernom mieste reálne odoberaný plyn. Skutočné množstvo plynu však nie je možné zistiť, pretože údaj na meradle s porušenou plombou je neplatným údajom o spotrebe plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla pritom nie je viazaný na subjektívne posúdenie žalobcu, ale je objektívnou skutočnosťou, ktorá nastáva priamo zo zákona. Pokiaľ došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii, nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu. Preto je pri určovaní výšky škody potrebné vychádzať z príslušných ustanovení vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade sa jedná o odber plynu v domácnosti, nakoľko vlastníci bytov odoberajú plyn výlučne za účelom ohrevu vody a vykurovania bytov. Preto považoval spôsob výpočtu výšky škody stanoveného vyhláškou č. 449/2012 Z. z. za nesprávny a v rozpore s ust. § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. Žalovaný tvrdil, že nešlo o odber plynu v domácnosti, ale o združenú dodávku plynu pre odberné miesta odberateľov plynu mimo domácnosti v kategórii maloodber, čo vyplýva aj z tarify v zmluve M7. Skutočnosť, že v danom prípade nešlo o odber plynu do domácnosti, má súd za preukázanú tým, že zmluvu s dodávateľom neuzatvorili fyzické osoby, ale žalovaný. Pri uzatváraní zmluvy o dodávke zemného plynu sa pritom vychádza z odberateľom predpokladaného množstva a účelu odberu plynu. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o dodávke plynu uviedol, že plyn bude používaný v technických zariadeniach, konkrétne v kotolni, a preto sa jedná o maloodber v tarife M7. V konaní bolo preukázané, že zmluvným odberateľom plynu je žalovaný, a nie jednotliví vlastníci bytov. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol plyn dodávaný priamo do kotlov nachádzajúcich sa v bytových jednotkách. Naopak, aj z predložených fotografií, kolaudačného rozhodnutia a stanoviska mesta Prievidza je zrejmé, že plyn sa distribuoval do samostatnej miestnosti, ktorá nie je určená na bývanie - do kotolne. Je pritom irelevantné, či sú vlastníkmi kotlov vlastníci bytov, alebo iná osoba. Preto sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že pri výpočte škody bolo potrebné postupovať podľa § 1 ods. 5 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z.z. a žalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu vypočítanú v zmysle vyhlášky uvedenej vyššie vo výške 7.016,70 eur.
21. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Žalovaný sa so splnením záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania, a preto mu súd uložil zaplatiť žalobcovi v súlade s ust. § 369 ods. 2 a 369c Obchodného zákonníka aj ním uplatnené úroky z omeškania (podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.) dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, ktorou bolo oznámené zníženie pôvodne fakturovanej sumy o 2.222,63 eur t.j od 6.2.2019 vo výške 9% ročne z dlžnej sumy. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a to v uplatnených úrokoch z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 19.10.218 do 5.2.2019. Žalobcovi priznal náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur (podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.).
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal takmer plný úspech vo veci (s výnimkou pôvodného dátumu, od ktorého bol žalovaný zaviazaný k plateniu úrokov z omeškania). O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.