Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Csp-26-2020.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Subarea
30Csp/26/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, K., proti žalovanému: B. H. Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým:
- ukladá žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2015, na výkon zrážok zo mzdy,
- ukladá zamestnávateľovi žalobcu: Plastic Omnium Auto Exterious, s.r.o., odštepný závod Plant Hlohovec, so sídlom Priemyselná 1, Hlohovec, IČO: 35 792 108, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2015
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere.
III. Žalobca n e m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2020, sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.06.2015 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy, ktorú mu predložil žalovaný dňa 22.09.2020.
2. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že žalovaný listom zo dňa 22.09.2020 bez akéhokoľvek upozornenia poslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o výkon zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá však nie je podpísaná žalobcom. Žalobca nemá vedomosť, že by žalovaný podal návrh na súd, v ktorom by si uplatnil požadovaný nárok, zároveň nemá vedomosť o existencii platne uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný vymáha pohľadávku bez právneho dôvodu formou neexekučných zrážok zo mzdy. Je neprípustné, aby na základe zmluvy o úvere ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola uzatvorená platne a v súlade so zákonom, bez riadneho vykonateľného rozhodnutia mohol postihnúť mzdu, pretože odmena za prácu uspokojuje základné životné potreby občana a jeho rodiny. Popri záujme oprávneného uspokojiť svoju pohľadávku musia byť rešpektované aj jeho základné životné potreby a potreby členov jeho rodiny. Ak by nebola dodržaná táto zásada, mohlo by to existenčne ohroziť povinného a jeho rodinu. Žalobca považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola dohodnutá individuálne tak, ako to vyžaduje zákon, nemôže byť platná a teda nemožno na základe neplatnej zmluvy uplatňovať nárok.
Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť záväzok takýmto spôsobom, vykonávajú sa zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať okrem iného označenie uspokojovanej pohľadávky a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody musí byt' zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak je dohoda neurčitá a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatná. Žalobca v návrhu poukázal na ustanovenia relevantné ustanovenia právnych predpisov SR aj ÉU, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a slovenských súdov. Žalobca predložil ako dôkazy na preukázanie nároku výzvu žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobcu na zrážky zo mzdy a dohodu o zrážkach zo mzdy.
3. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
4. Zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Neodkladné opatrenie nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysle § 336 ods. 1 CSP ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Faktickou trvalosťou neodkladného opatrenia ide o zásah do práv strany, ktoré si vyžadujú nielen posúdenie nároku z procesného hľadiska, ale je potrebné sa zaoberať aj hmotnoprávnou stránkou veci. Zvlášť ak je stranou konania spotrebiteľ, ktorého v zmysle platnej právnej úpravy má súd chrániť a prihliadať aj na návrhy (námietky), ktoré nevzniesol a obstarať dôkazy, ktoré neoznačil a nepredložil. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (súd nemusí vypočuť strany, nemusí nariadiť pojednávanie), avšak je potrebné a nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práv, a teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, t. j. musí sa osvedčiť danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Strany konania nemusia byť vypočuté.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, lustráciou žalobcu v sociálnej poisťovni, ako i s obsahom celého spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd ma osvedčené, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a pristúpil tak k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu na základe zmluvy uzavretej v roku 2015, proti súčasnej vôli žalobcu. Žalovaný v žiadosti o vykonávanie zrážok vyčíslil dlžnú sumu na 1.242,20 eur, pričom uvádza, že žalobcovi zostáva uhradiť do konca splátkového kalendára sumu 805,89 eur a vzhľadom na to, že klient bol v omeškaní v splátkach, bola mu na základe zmluvných podmienok vystavená zmluvná pokuta, čím sa celková dlžná suma navýšila o ďalšie poplatky. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že pohľadávka žalovaného vznikne tým, že žalovaný poskytne žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 780,- eur a žalobca má právo, aby mu bol poskytnutý ďalší úver v prípade riadneho splácania. Zároveň je v dohode o zrážkach zo mzdy uvedené, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 42,54 eur. Vzhľadom na tieto položky má súd za to, že je na mieste, aby pri tejto zmluve vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy a dĺžku jej trvania, do úvahy pripadajúce premlčanie nároku a tvrdenú výšku dlžnej sumy, ktorej podstatnú časť má v zmysle žiadosti zamestnávateľovi tvoriť zmluvná pokuta a poplatky, neodkladným opatrením zamedzil zrážkam zo mzdy do prípadného rozhodnutia vo veci samej (v ktorom konaní by došlo k preskúmaniu oprávnenosti uplatňovania nároku žalovaného ako poskytovateľa spotrebiteľského úveru), v prípade, ak bude podaná žaloba. Žalobca tiež uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by takúto dohodu o zrážkach zo mzdy podpísal, čo však nie je možné skúmať a preukazovať v skrátenom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Súd vyslovuje ten záver, že nárok z tejto zmluvy by mal byť podrobený súdnemu prieskumu. Súd má ďalej za to, že aj keď by existovala platná dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným (čo je vzhľadom na vyjadrenia žalobcu sporné), tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je vhodné, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu. Súd má za to, že ak existuje závažná pochybnosť o dôvodnosti a výške nároku požadovaného žalovaným, tak v prípade nedôvodného zrážania zo mzdy po posúdení nároku len veriteľom spotrebiteľského úveru by potom vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Súd usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu možno od
jeho zamestnávateľa, teda inej osoby ako účastníka konania, spravodlivo žiadať, nakoľko tým nebudú jeho práva nijako dotknuté.
7. Súd k uvedenému dodáva, že dohody o zrážkach zo mzdy by nemali nahrádzať súdne konanie, nakoľko takto by sa dlžník (spotrebiteľ) ponechal napospas veriteľovi a jeho predstave o výške dlhu bez ohľadu na reálny stav, čím by sa dlžníkovi fakticky odoprelo právo na súdnu ochranu a prejednanie jeho žaloby pred súdom. V tomto prípade totiž napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobca) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho konania siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nezákonného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje, a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré veriteľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené súd považoval za dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný môže žiadať zaviazať spotrebiteľa na sporné plnenie.
8. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. V prejednávanej veci podľa názoru súdu existuje dôvodná obava, že realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k zásahu do majetkových práv žalobcu, pričom pozastavením vykonávania zrážok nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na strane žalovaného, ktorému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma; bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie splatenia úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy, nie však jeho úplné vylúčenie.
9. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za osvedčenú reálnu potrebu riešenia danej situácie práve neodkladným opatrením, nakoľko v danej veci existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, keď tento príde o časť svojej mzdy. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktoré zabráni žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy, rovnako ako aj zamestnávateľovi žalobcu.
10. Súd návrh na neodkladné opatrenie nariadil na dobu neurčitú (bude platiť po neobmedzenú dobu), bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP a bez časového obmedzenia podľa § 330 ods. 1 CSP, keď ide o také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany žalobcu a na zabezpečenie trvalej úpravy medzi stranami bez toho, aby muselo byť časovo limitované. Keďže súd nariadil takéto neodkladné opatrenie, poučil podľa § 337 ods. 1 CSP žalovaného, nakoľko má za to, že je potrebné vyriešiť spor vo veci samej, a to žalobou o zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného, proti žalobcovi.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vydaním neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, dochádza fakticky k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, pričom na náhradu trov konania by mal nárok žalobca, keď bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho návrhu vyhovel, keďže však z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu vo výroku III. náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalobcu uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.