Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-101-2023.pdf
PDF · 114.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/101/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu CACMAN LIMITED, reg. číslo 11780423, so sídlom vo Veľkej Británii, 114 St Martin´s Lane, Covent Garden, WC2N 4BE London, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., B. D. E. XXXX/XX, 2/ F. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., B. D. E. XXXX/XX, obidvaja zastúpení právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., IČO: 47246731, so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 20, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Tomáš Rosina, advokát a konateľ, a 3/ F. A., G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. I., E. E. XXX/XX, o zaplatenie 20.986,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/5/2022-169 zo dňa 09.03.2023, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaných.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania (druhý výrok).
1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 20.986,59 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, pričom žalobu odôvodnil tým, že „žalovaní 1/ a 2/ sa stali zamestnancami spoločnosti J. K. D. a to v období máj 2019 až september 2019; podvodom vydávali svoje platy v príslušných zamestnaneckých zmluvách ako čistý príjem, namiesto príjmu hrubého a následne na základe úmyselne chybných požiadaviek vylákali od žalobcu veľkú čiastku peňazí, poškodili žalobcu zvýšenými finančnými nákladmi, uviedli do omylu účtovnú firmu a ďalej uviedli do omylu aj agentúru L. klamlivým oznámením o nezaplatení svojich výplat a tým spôsobili nemalé škody žalobcovi; celková škoda predstavuje sumu 8.510,71 € za osoby žalovaných 1/ a 2/ a sumu 1.475,88 € za žalovanú 3/; žalovaný 1/ okolo 27.12.2019 spolu so žalovanými 2/ a 3/ vnikli do objektu Hotel K., M. XX/X v G., kde pomocou fingovaných pracovných zmlúv organizovali priebeh Silvestra 2019/2020 v objekte a zároveň žalovaný 1/ organizoval podobnú činnosť v talianskom objekte Hotel I., A. H. XX, N.; v obidvoch objektoch postupovali rovnako podľa dopredu
pripraveného plánu, organizovali silvestrovské oslavy pre klientov obidvoch objektov a pre svojich súkromných hostí; finančné prostriedky si ponechali pre svoje osobné potreby, sfalšovali pracovné zmluvy a nesprávne informovali L., zanechali škody po opustení objektov, ktoré spočívali v neuprataných priestoroch, odcudzili potraviny a zásoby, nesprávne nahlásili zamestnancov na príslušné úrady, čím spôsobili nemalé škody; žalovaný 1/ je bývalým zamestnancom a manažérom obidvoch hotelov, ktorý využil svoje znalosti, čo sa týka vnútorných pravidiel a rovnaký prípad ide u žalovanej 2/; žalovaná 3/ nikdy nebola zamestnancom; následne so žalovaným 1/ bol ukončený akýkoľvek vzťah; žalovaný 1/ viedol organizovanú skupinu a požadoval znova zaplatenie miezd a ďalších nákladov, a to v dobe, keď už boli kompletne vyplatené a dokonca preplatené; klamali a podávali nepravdivé informácie, čím spôsobili škody v celkovej sume 11.000,- €; dňa 20.01.2021 bola pohľadávka v sume 11.000,- € plus 8.510,71 € plus 1.475,88 € postúpená na žalobcu a to na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom uvedená skutočnosť bola žalovanému riadne oznámená“.
1.3 Súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu veci vykonal dokazovanie „zmluvou o postúpení dlhu“ zo dňa 28.8.2020, z ktorej zistil, že „táto zmluva bola uzatvorená medzi postupcom O. K. J. K., P. M. XX/X, Q., B. R. L., pán P. K. a H. K., XX N. P., P. D. G., K., Q., I. XXX, G. E. XXXXXXXX, P. I.. G.; predmetná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme dňa 28.08.2020; v bode 1.1 predmet zmluvy bolo dohodnuté, že postupca týmto postupuje postupníkovi pohľadávku špecifikovanú v bode 2.1 tejto zmluvy za podmienok uvedených v bode 2.3 tejto zmluvy a postupca týmto za dohodnutých podmienok prijíma pohľadávku od postupcu; v bode II. špecifikácia pohľadávok, bod 2.1 bolo uvedené: postupca má voči „B. O.” (ďalej len „dlžník”) pohľadávku vo výške 29.986,59 €, ktorá vznikla z nekalej činnosti „B. O.” od 01.11.2019 do 10.01.2020; v bode 2.3 bolo uvedené, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávku na zaplatenie vo výške 3.000,- Eur; platba je splatná dňa 22.09.2022; v bode IV. záverečné ustanovenia bod 4.1 je uvedené: práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia právnym poriadkom Českej republiky a táto zmluva zakladá aj právomoc českých súdov pre prípadné spory”.
1.4 Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby; súd prvej inštancie argumentoval, že „žalobca odvíjal svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení dlhu zo dňa 28.08.2020, pričom predmetná zmluva v článku II obsahuje nasledovný text: „2.1. Postupca má voči „B. O.“ (ďalej aj len „dlžník“) pohľadávku vo výške 29.986,59 Eur, ktorá vznikla z nekalej činnosti „B. O.“ od 01.11.2019 do 10.01.2020“; z tohto ustanovenia vyplýva, že postupca postúpil na postupníka pohľadávku voči „B. O.“; z predmetnej zmluvy však nie je možné zistiť, akým právnym subjektom „B. O.“ je, nie sú prítomné žiadne ďalšie individuálne špecifikácie; ďalej je tu uvedené, že pohľadávka mala vzniknúť z nekalej súťaže, čím podľa názoru súdu rovnako nedochádza k špecifikácii pohľadávky; v predmetnom prípade zmluva o postúpení dlhu vo svojich záverečných ustanoveniach odkazuje na českú právnu úpravu a preto súd vzhľadom na zákonné ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na predmetný prípad podľa zákona č. 89/2012 Zb., to znamená českého Občianskeho zákonníka a takisto súd aplikoval na predmetnú zmluvu aj českú judikatúru, ktorá jednoznačne stanovuje, že k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem riadneho označenia účastníkov (postupca a postupník) patrí hlavne identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahŕňať riadne označenie dlžníka a popis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočnosti, na ktorej sa zakladá; postupovaná pohľadávka musí byť tiež identifikovaná dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/523/2005, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1242/2005); predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neuvádza žiadnu identifikáciu dlžníka okrem názvu „B. O.“ a prakticky žiadnym spôsobom ani nešpecifikuje pohľadávku voči dlžníkovi, preto zmluva nenapĺňa kogentné ustanovenia prináležiacej právnej úpravy, čím dochádza k jej absolútnej neplatnosti a teda pokiaľ zmluva o postúpení dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom minimálne v tejto časti, potom žalobca ako postupník z neplatnej zmluvy nedisponuje procesnou (aktívnou) vecnou legitimáciou na uplatnenie žalovaného nároku; na základe vyššie uvedených skutočností má súd jednoznačne za preukázané, že uvedený rozpor so zákonom, čo sa týka identifikácie dlžníka, ako aj identifikácie postupovanej pohľadávky s jednotlivými ustanoveniami českého Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to zmluvy o postúpení pohľadávky, od ktorej si žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu; keďže aktívna legitimácia žalobcovi v tomto spore nepatrí, súd mu ani nemohol priznať právo, ktoré si v tomto konaní uplatňoval“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov v spojení s § 553, § 580, § 588 a § 1879 zákona č. 89/2012 Zb. Občanský zákoník v zunení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní a preto im vzniklo právo na plnú náhradu trov konania (100 %) proti plne neúspešnému žalobcovi.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 12.04.2023 (č.l. 180-182 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne namietal, že: (1) súd prvej inštancie síce správne uviedol, že postúpenie pohľadávky sa riadi českým právnym poriadkom, vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácii však pochybil, keď nevzal do úvahy doručenie notifikácie o postúpení a uprednostnil zmluvu o postúpení pohľadávky pred oznámením o postúpení pohľadávky žalovaným; súd prvej inštancie ignoroval, že oznámenia o postúpení pohľadávky boli preukázateľne doručené jednotlivým žalovaným, ktorí postúpenie pohľadávky žiadnym spôsobom nenamietali; vyjadril názor, že pokiaľ existuje oznámenie o postúpení pohľadávky, nie je nutné podľa českého právneho poriadku maž zmluvu o postúpení pohľadávky, táto zmluva môže byť dokonca nahradená ústnou dohodou medzi účastníkmi zmluvy, keď v tomto smere poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/2483/2012 zo dňa 27.11.2014 a sp. zn. 32Cdo/4511/2009 zo dňa 15.02.2011; notifikačnú povinnosť môže splniť postupca aj postupník; v tomto smere boli splnené všetky zákonné podmienky a žalobca je aktívne vecne legitimovaný v spore, keď žiadny zo žalovaných po doručení oznámenia o postúpení pohľadávky proti tomuto nič nenamietal; (2) súd prvej inštancie sa nezaoberal možnou trestnou zodpovednosťou žalovaných, ktorú mal posúdiť bez ohľadu na postúpenie pohľadávky; (3) na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Žalovaná 3/ vo vyjadrení zo dňa 16.05.2023 (č.l. 196 spisu) k odvolaniu uviedla, že žalobcu nepozná, nikdy s ním nespolupracovala; keď pracovala v Rakúsku (14 dní) v O. K. A. B. R. S. nebol tento prítomný a pracovná zmluva jej bola zaslaná elektronicky; svoje podozrenia ohľadne tohto pracovného miesta oznámila aj príslušnej inštitúcii v Rakúsku, pričom po prešetrení na Q. M. K. súd v S. v roku 2022 žalobu žalobcu zamietol a za odpracovaný čas v O. K. jej prisúdil sumu 977,- €; žalobu žalobcu zamietol aj súd prvej inštancie v roku 2023, preto nechápe, z akého dôvodu by mala žalobcovi posielať peniaze.
2.3 Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 24.05.2023 (č.l. 202-203 spisu) prostredníctvom svojho zástupcu k odvolaniu žalobcu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za správny a zákonný; v podrobnostiach argumentovali, že: (1) pokiaľ žalobca až v odvolacom konaní argumentuje, že zmluva o postúpení pohľadávky mohla byť uzavretá aj ústne, ide z jeho strany o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, pretože v priebehu konania sám poukazoval na písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky; (2) zmluvu o postúpení pohľadávky predložil samotný žalobca, preto je neprípustná jeho argumentácia, že na ňu súd nemal prihliadať; (3) pokiaľ bola preukázaná absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, samotné oznámenie o postúpení pohľadávky nie je spôsobilé tento nedostatok zhojiť; (4) navyše samotné oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.01.2021 je neplatné z dôvodu, že z neho nie je zrejmé označenie „oznamovateľa“, pretože je v ňom uvedená len podpisujúca osoba I. G., ktorá nie je postupcom ani postupníkom; samostatným dôvodom neplatnosti oznámenia o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že uvedená osoba nebola v čase zaslania oznámenia konateľom postupcu, ale len konateľom postupníka (žalobcu); v zmysle platnej právnej úpravy je pritom postúpenie pohľadávky povinný oznámiť dlžníkovi výlučne postupca, resp. postupník (žalobca) je ho povinný reálne preukázať; súčasťou predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky však nie je zmluva ani iný dokument preukazujúci postúpenie pohľadávky;
(5) na základe uvedeného navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
2.4 Žiadna zo strán sa viac v odvolacom konaní nevyjadrila.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.6 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.
4.7 Vo všeobecnosti pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci; súd prvej inštancie sa aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v prejednávanom spore v napadnutom rozhodnutí výslovne zaoberal a dospel v tomto smere k správnemu právnemu posúdeniu veci (otázka posúdenia vecnej legitimácie strán spadá do rámca právneho posúdenia veci).
4.8 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovaným, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní ťažiskovo namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2020, pričom súčasne žalobca postúpenie pohľadávky žalovaným oznámil (oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.01.2021).
4.9 Súd prvej inštancie správne na skúmanie platnosti postúpenia spornej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2020 aplikoval právny poriadok Českej republiky, a to podľa dohody zmluvných strán zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov). Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky podľa § 1879 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca oznámi alebo postupník preukáže (§ 1882 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi, resp. preukáže mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi.
4.10 Odvolaciemu súdu je známa súdna prax, v zmysle ktorej relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie (porovnaj napríklad rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/1328/2007 zo dňa 09.12.2009 uverejnený ako R 61/2010 alebo nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2276/2008 zo dňa 24.02.2011); prípadný spor o tom, či pohľadávka bola postúpená alebo nie možno riešiť len medzi postupcom a postupníkom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1878/2015 zo dňa 06.09.2016).
4.11 Z hľadiska prejednávaného sporu je zrejmé, že oznámenie o postúpení pohľadávky nevykonal vo vzťahu k žalovaným postupca, ale postupník (žalobca). Na prejednávaný spor preto nedopadá uvedená súdna prax a ani odvolacia argumentácia žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.). V prípade, ak postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník (žalobca); na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka (žalobcu) potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal (§ 1882 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky); preukázaním postúpenia pohľadávky sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Nakoľko žalobca bol v prejednávanom spore povinný preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2020, bol súd na základe námietky žalovaných oprávnený skúmať jej platnosť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2020 nie je dostatočne určite označený dlžník a ani špecifikovaná postupovaná pohľadávka, čo spôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy (§ 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky), nakoľko tento nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom. Záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2020 nebol v odvolacom konaní medzi stranami ani sporný (žalobca v podanom odvolaní právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie v tomto smere osobitne nenamietal). Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2020, ktorou mal
žalobca nadobudnúť spornú pohľadávku voči žalovaným, pretože na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie ju predložil samotný žalobca a nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky, je jeho právne posúdenie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore správne, pretože na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcu spornú pohľadávku voči žalovaným platne nenadobudol, preto nie je nositeľom práva (nároku), ktorý v prejednávanom spore uplatnil svojou žalobou. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4.12 Vzhľadom na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd pre úplnosť udáva, že súd prvej inštancie nebol v prejednávanom spore oprávnený zaoberať sa prípadnou trestnou zodpovednosťou žalovaných. Na zamietnutie žaloby žalobcu postačoval záver o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore považuje odvolací súd za správne a odvolacími dôvodmi sa žalobcovi správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo spochybniť (body 4.5 až 4.11 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania (druhý výrok), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalovaných v spore.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal odvolací súd žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.