Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/105/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: S. S., E. X.X.XXXX, Š. Z. U. X., bez cestovného dokladu, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej po moci so sídlom Račianska 71, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné so sídlom Nemocničná 1, Humenné o správnej žalobe žalobcu zo dňa 20.10.2020 vo veci zaistenia voči rozhodnutiu žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-SO21-24-007/2020-ZAV zo dňa 23.9.2020 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 5.11.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 20.10.2020, ktorou sa žalobca postupom podľa (ďalej len „“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-SO21-24-007/2020-ZAV z 23.9.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Žalobnými bodmi namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené vo vzťahu k stanoveniu dĺžky zaistenia. 2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zaistil žalobcu na dobu šiestich mesiacov (od 23.9.2020 najviac do 23.3.2021) z dôvodu o pobyte cudzincov (ďalej len „“). V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na predchádzajúce štyri azylové konania žalobcu, ktoré skončili v neprospech žalobcu, pričom dve z nich skončili zastavením azylového konania z dôvodu, že žalobca v ich priebehu svojvoľne opustil pobytový tábor. V ďalších dvoch konaniach rovnako žalobca svojvoľne opustil pobytový tábor, v jednom prípade bezprostredne po vydaní rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti ako neprípustnej a v ďalšom prípade bezprostredne po rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci jeho kasačnej sťažnosti vo veci neudelenia azylu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na konkrétne postupy a úkony, ktoré musí Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MÚ MVSR“) v aktuálnom (piatom) azylovom konaní vykonať (zabezpečenie tlmočníka, prípadného zástupcu v konaní, vstupný pohovor, zabezpečenie informácií o krajine pôvodu žalobcu, zabezpečenie informácií súvisiacich s konkrétnymi dôvodmi žiadosti o azyl, skúmanie prípadne predložených dôkazov, informácie príslušných štátnych orgánov o ev. bezpečnostných rizikách žalobcu), na zákonnú dĺžku azylového konania. Tiež na nemožnosť aplikovania menej závažných donucovacích prostriedkov, ktorými by sa mohlo zaistenie nahradiť, nakoľko žalobca, ktorý na slovenskom území zdržuje neoprávnene a nedisponuje žiadnym cestovným alebo iným dokladom totožnosti, nepreukázal zabezpečenie svojho prípadného pobytu na Slovensku, pričom ani nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 30.10.2020 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Zotrval na zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia, poukázal na existenciu rizika úteku žalobcu a opätovne tiež na

úkony, ktoré je potrebné vykonať v konaní o jeho poslednej - piatej žiadosti o azyl. Svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil z dôvodu aktuálnej epidemiologickej situácie, plnenia iných svojich služobných povinností a územnej vzdialenosti medzi jeho sídlom a sídlom súdu. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 5. Predvolanie na pojednávanie určené na 13.11.2020 bolo riadne doručené zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému. Nakoľko sa účastníci konania na pojednávanie nedostavili (žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 10.11.2020, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe) súd za použitia vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 6. Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobca s 23.9.2020 dostavil pred žalovaného z dôvodu podania opakovanej žiadosti o azyl. Vykonaná lustrácia v IS MIGRA a EURODAC bola pozitívna. Do spisu boli založené záznamy o svojvoľných odchodoch žalobcu z azylových zariadení počas jeho predchádzajúcich azylových konaní. Z lustrácie žalobcu v registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca nemá na slovenskom území žiaden druh pobytu. Následne žalovaný oznámil žalobcovi začatie konania vo veci jeho vyhostenia (vedené pod č.: PPZ-HCP-SO21-23/2020-ZAV, toto konanie bolo prerušené z dôvodu podania aktuálnej žiadosti o azyl, evidovanej u žalovaného pod č.: PPZ-HCP-SO21-121/2020-AK), ako aj vo veci jeho zaistenia z dôvodu . Po podaní zákonných poučení bola so žalobcom spísaná zápisnica o jeho vyjadrení k začatiu konania o jeho zaistení. Žalobca v nej o. i. uviedol, že o azyl požiadal z dôvodu legalizácie svojho pobytu na Slovensku, že okrem 70.- eur nemá žiadne finančné prostriedky, že ubytovanie má zabezpečené v podnájme na D. X K. I., o čom však nepredložil žiaden dôkaz ani iné informácie. Následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie a žalobca bol po jeho prevzatí (24.9.2020) eskortovaný do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Podľa : Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Podľa : Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa . Podľa : Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa : Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa o azyle (ďalej len ““): Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 6 mesiacov od začatia konania; v konaní začatom podľa ministerstvo rozhodne do 6 mesiacov od poskytnutia údajov podľa . Lehotu na rozhodnutie môže opakovane, najviac o 9 mesiacov predĺžiť nadriadený vedúci zamestnanec zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, ak si rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu vyžaduje posúdenie zložitých skutkových alebo právnych otázok alebo veľký počet žiadateľov podalo súčasne žiadosť o udelenie azylu a je veľmi zložité rozhodnúť o nej do 6 mesiacov od začatia konania alebo nie je možné rozhodnúť do 6 mesiacov od začatia konania z dôvodu, že žiadateľ nespolupracuje alebo iným spôsobom sťažuje posúdenie žiadosti o udelenie azylu. Ak je to nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie azylu, možno lehotu podľa predchádzajúcej vety ďalej predĺžiť najviac o 3 mesiace. O predĺžení lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie. Ministerstvo na požiadanie informuje žiadateľa o dôvodoch

predĺženia lehoty a čase, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Ministerstvo v konaní o udelenie azylu, ktoré bolo prerušené podľa , rozhodne najneskôr do 21 mesiacov od začatia konania. Podľa o správnom konaní (správny poriadok): V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa (ďalej len „“): Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nedostatočne odôvodnil dĺžku zaistenia: 7. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Je nepopierateľnou skutočnosť, že MÚ MV SR by mal o podanej žiadosti žalobcu o azyl rozhodnúť v lehote 6 mesiacov (ktorá lehota môže byť predĺžená o ďalších 9 mesiacov - ) a že celková doba zaistenia podľa nesmie presiahnuť 6 mesiacov ( ). Stanovenie lehoty zaistenia žalobcu teda nepresiahlo možnú zákonnú lehotu zaistenia. Podľa názoru súdu žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil stanovenú lehotu zaistenia žalobcu, pričom z tohto odôvodnenia je zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri jej stanovení riadil. Žalovaný uviedol postup príslušného správneho orgánu - MÚ MV SR v konaní o udelenie azylu, konkretizoval postupnosť jednotlivých úkonov MÚ MV SR (zabezpečenie tlmočníka, prípadného zástupcu v konaní, vstupný pohovor, zabezpečenie informácií o krajine pôvodu žalobcu, zabezpečenie informácií súvisiacich s konkrétnymi dôvodmi žiadosti o azyl, skúmanie prípadne predložených dôkazov, informácie príslušných štátnych orgánov o ev. bezpečnostných rizikách žalobcu). Podľa názoru súdu takéto odôvodnenie dĺžky zaistenia žalobcu je dostatočné a vyčerpávajúce, pričom podľa názoru súdu žalovaný osobitne a správne poukázal aj na riziko úteku žalobcu, spočívajúce v správaní sa žalobcu počas predchádzajúcich azylových konaní (viď bod 8. odôvodnenia tohto rozsudku). 8. V tejto súvislosti súd poukazuje na žalovaným uvádzanú existenciu rizika úteku žalobcu, ktorého existencia je ďalším predpokladom jeho zaistenia ( ). Aktuálne žalobca požiadal po piaty raz o azyl, keď po prvý raz oň požiadal v roku 2004. Prvé dve azylové konania (z roku 2004) boli zastavené z dôvodu, že žalobca pred rozhodnutiami svojvoľne opustil azylové zariadenia. V ďalšom prípade bezprostredne po rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci jeho kasačnej sťažnosti vo veci neudelenia azylu a v poslednom konaní po vydaní rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti ako neprípustnej. Z takéhoto konania žalobcu je podľa názoru súdu zjavný úmysel žalobcu jednak mariť účel azylového konania ako aj následných konaní, ktoré po negatívnom posúdení jeho žiadostí o azyl v zmysle zákona musia nasledovať. 9 Súd poznamenáva, že v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia zaistenie žalobcu je stanovené najviac do 23.3.2021. To teda znamená, že pokiaľ MÚ MV SR vydá vo veci rozhodnutie, zaistenie žalobcu podľa by sa malo skončiť. 10. Pretože námietka nedostatočného odôvodnenia doby zaistenia žalobcu bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná, súd žalobu zamietol. 11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia s poukazom na výsledok tohto súdneho konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. ( ) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou. ( ) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie ( ). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené

v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).