Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/270/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: LÝCEUM, Konventná 17, Bratislava, IČO: 31 789 765, zastúpeného Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanej: K.. Z. K., Y.. XX.XX.XXXX, K. XX, E., o zaplatenie 2.133,27 eura s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -134, zo dňa 22.7.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.016,17 eura s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 2.016,17 eura od 20.11.2001 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol; a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.1.2002 domáhal voči pôvodnému žalovanému N. S. zaplatenia istiny 2.133,27 eura (64.267,- Sk) s príslušenstvom, a to titulom neuhradených nedoplatkov za užívanie bytu č. 4 na 1. poschodí domu na R. XX G. E..

2. Súd prvej inštancie na úvod skonštatoval, že uznesením č.k. -121, zo dňa 15.4.2019, rozhodol podľa , , že v konaní pokračuje s dedičom, s právnym nástupcom nebohého žalovaného N. S., ktorým bola podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. -151, , zo dňa 4.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2017, K.. Z. K..

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie mal vo vzťahu k skutkovému stavu za nesporné, že právny predchodca žalovaného N. S. bol od roku 1997 vlastníkom bytu č. 4 na 1. poschodí domu na R. M. G. E., G. Č.. XX, súpisné číslo XXX; zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorili 18.6.1998 Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov a za účelom zabezpečenia správy spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva domu a priľahlého pozemku založili spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Lýceum (žalobca).

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že právny predchodca žalovanej 19.11.2001 písomne uznal dlh voči žalobcovi vo výške 60.739,- Sk (2.016,17 eura); predmetný dlh pozostával zo sumy 23.653 Sk predstavujúcej vyúčtovanie úhrad do Fondu opráv a Fondu prevádzky spoločenstva v zmysle Stanov spoločenstva od 1.10.1998 do 31.12.1999, zo sumy 19.366,- Sk

predstavujúcej vyúčtovanie úhrad do Fondu opráv a Fondu prevádzky spoločenstva v zmysle Stanov spoločenstva od 1.1.2000 do 31.12.2000, zo sumy 3.608 Sk titulom pravidelných úhrad do Fondu opráv a Fondu prevádzky spoločenstva v zmysle Stanov spoločenstva za mesiace I - II./2001 á 1.804 Sk, a zo sumy 14.112,- Sk titulom pravidelných úhrad do Fondu opráv a Fondu prevádzky spoločenstva v zmysle Stanov spoločenstva za mesiace III - X./2001 á 1.764,- Sk. Poznamenal, že uznanie dlhu bolo podpísané právnym predchodcom žalovanej dňa 19.11.2001, s úradne overeným podpisom, ktorý overil poverený pracovník notára JUDr. Mária Malíková.

5. Na ozrejmenie právnej stránky uznania dlhu súd prvej inštancie uviedol, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Objasnil, že v prípade sporu pri písomne uznanom dlhu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval a nemusí preukazovať jeho výšku; dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že dlh zanikol, alebo že dlh v čase uznania neexistoval, by mal žalovaný pokiaľ by uvedené namietal. Zdôraznil, že žalovaná a aj jej právny predchodca v tomto smere ostali nečinní, nijakým spôsobom uplatnený nárok nesporovali, nevzniesli voči uplatnenému nároku žiadne námietky ani čo do výšky, ani dôvodu, a neuviedli ani žiadne dôvody procesnej obrany.

6. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na uplatnený nárok v časti o zaplatenie 117,11 eura (3.528,- Sk), ktorý mal vzniknúť titulom nezaplatenia mesačných úhrad do fondov za mesiac november a december 2001; a podčiarkol, že v uvedenej výške nárok nebol predmetom uznania dlhu zo strany právneho predchodcu žalovanej; a žalobca nepredložil žiadne listinné doklady preukazujúce oprávnenosť uplatneného nároku v tejto časti. Poznamenal, že žalobca sa domáhal zaplatenia nezaplatených mesačných zálohových platieb spojených s vlastníctvom bytu za rok 2001, t.j. za čas, kedy už muselo byť vypracované vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu. Ozrejmil, že zo vzájomného vzťahu preddavkov na jednej strane a vyúčtovaním nákladov v ročnom zúčtovaní na strane druhej vyplýva, že nemôžu obstáť vedľa seba; je totiž vylúčené domáhať sa nedoplatku na zálohových predpisoch, keď už bolo vykonané ročné zúčtovanie. Pripomenul, že až momentom vykonania vyúčtovania vzniká vlastníkom skutočná pohľadávka voči dlžníkovi v prípade nedoplatku, pričom zároveň zaniká právny dôvod uplatneného žalobného návrhu na zaplatenie neuhradených preddavkov počas kalendárneho roka.

7. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia , , , , , veta prvá, a nariadenia vlády SR č. , vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 2.016,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne odo dňa 20.11.2001 do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu zamietol; konštatujúc, že v časti uplatnených úrokov z omeškania priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania len v zákonom stanovenej výške, t.j. 17,6 % ročne z priznanej istiny. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ; teda podľa pomerného úspechu žalobcu v spore, a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89 %.

8. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania ( ) bola námietka premlčania žalobou uplatneného nároku. Poznamenala, že jej právny predchodca N. S. dňa 19.11.2001 písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi; avšak smrťou dlžníka sa nezastavuje ani neprerušuje plynutie premlčacej doby, v rámci ktorej si má veriteľ uplatniť svoje práva. Domnievala sa, že premlčacia doba je v tomto spore rovnaká, ako pri iných majetkových právach, teda tri roky odkedy sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát už voči poručiteľovi, nie až voči dedičovi, a desať rokov, ak bolo právo uznané dlžníkom - poručiteľom. Bola názoru, že z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom, t.j. , vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 13.10.2009, uviedla, že námietky premlčania sa netýka koncentračná zásada konania s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov, čo pre tento prípad neplatí.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podotkol, že právny predchodca žalovanej N. S. písomne uznal svoj dlh vo výške 2.016,17 eura dňa 8.11.2001, a žaloba bola podaná 11.1.2002. Na uvedenom základe mal za zrejmé, že nárok žalobcu

sa nemohol premlčať ani len vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote, a teda námietka žalovanej je absolútne neopodstatnená. Nesúhlasil so žalovanou, že na námietku premlčania sa neuplatňuje koncentračná zásada, a naopak mal za to, že v je koncentrácia konania novo upravená prísnejšie, ako tomu bolo v , a preto nemôže byť námietka premlčania zo strany žalovanej v odvolacom konaní prípustná.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny ( ). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.11.2020 ( ).

11. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

12. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

14. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe v časti nároku, vo vzťahu ku ktorému došlo k uznaniu dlhu zo strany právneho predchodcu žalovanej. Súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby; v napadnutom rozsudku spoľahlivým spôsobom objasnil, logicky a presvedčivo odôvodnil ako vec právne posúdil.

16. Názor odvolacieho súdu a správnosť napadnutého rozsudku nebola spôsobilá zmeniť ani žalovanou vznesená námietka premlčania, a to z dôvodu, že na námietku premlčania vznesenú v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť. Žalovaná vo vzťahu k možnosti vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní síce podporne argumentovala rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 13.10.2009; avšak predmetné rozhodnutie vychádza z odlišného právneho stavu, pretože bolo vyhlásené za účinnosti . Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd však rozhoduje za účinnosti , ktorý v v spojení s a , upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným a prísnejším spôsobom ako . Zatiaľ, čo ustanovenie sa zaoberalo skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a netýkalo sa námietky premlčania, ktorá nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ale je námietkou právnou; ustanovenie v spojení s a medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Z uvedeného vyplýva, že právna otázka - či sa koncentračná zásada konania, vyjadrená v ustanoveniach a , týka uplatnenia námietky premlčania (ktorá bola riešená Najvyšším súdom SR v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. , na ktoré žalovaná poukazovala v odvolaní) nie je rozhodujúca pre prejednávaný spor. Od nadobudnutia účinnosti totiž možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v

ustanovení , ktoré však nie je prevzatím doterajšej úpravy Je zrejmé, že v ustanovení bola úprava novôt v odvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej koncepcii nového procesného kódexu (obdobne uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. , zo dňa 28.6.2018). Na uvedenom základe posúdil odvolací súd žalovanou vznesenú námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany upravený v , ktorého uplatnenie nie je podľa v odvolaní prípustné, nakoľko v posudzovanom spore nemožno konštatovať, že žalovaná nemohla prostriedok procesnej obrany (námietku premlčania) bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. S poukazom na vyššie uvedené právne a skutkové závery odvolací súd konštatuje, že nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovanou v odvolacom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovanej spočívalo výlučne v tejto námietke, nebolo žalovanou podané odvolanie z povahy veci spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko v ňom neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, resp. také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

18. Nad rámec uvedeného odvolací súd podotýka, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Z obsahu spisu je zrejmé, že uznanie dlhu (č.l. 23) bolo podpísané právnym predchodcom žalovanej dňa 19.11.2001 s úradne overeným podpisom, ktorý overil poverený pracovník notárky JUDr. Márie Malíkovej, pričom žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 11.1.2002; žaloba bola teda podaná pred uplynutím premlčacej doby.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).