Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-1106-2020.pdf
PDF · 85.81 KB
No categories available
32Ek/1106/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX E. o vymoženie XXX,XX G., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/1106/2020 zo dňa 23.07.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 21.07.2020 domáhal od povinného vymoženia 539,07 Eur na základe exekučných titulov - platobného výmeru č. 2005-0100-00598/IS zo dňa 20.01.2005 vydaného SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa, platobného výmeru č. 2004-0101-00778/IS zo dňa 25.03.2004 vydaného SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa a platobného výmeru č. 2003-0100-04100/IS zo dňa 24.10.2003 vydaného SIDERIA-ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.07.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1-2, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. Čo sa týka náhrady paušálnych trov starej exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že tieto trovy prináležia súdnemu exekútorovi, pričom podľa ustanovenia § 6 ods. 2 ZoUNEK tieto trovy znáša oprávnený, no zároveň neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Podľa výslovného znenia § 9 ods. 3 ZoUNEK oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. To znamená, že oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že oprávnený nemá nárok domáhať sa náhrady paušálnej náhrady trov starej exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh v časti trov oprávneného vo výške 42 Eur, predstavujúceho paušálne trovy zastavenej starej exekúcie, zamietol.
3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Právne posúdenie nároku oprávneného na náhradu paušálnych trov považoval
za nesprávne. S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“) exekučným titulom, pričom tento charakter mu priznáva priamo ZoUNEK. ZoUNEK zároveň neurčuje, či toto postavenie patrí upovedomeniu o zastavení starej exekúcie na uplatnenie nároku súdneho exekútora voči oprávnenému alebo po úhrade paušálnych trov oprávneným aj na uplatnenie nároku oprávneného voči povinnému. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že úhradou paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu týchto trov na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Tento nárok je zakomponovaný tak v dôvodovej správe, ako aj priamo vo formulári na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by oprávnený nemal nárok na uplatnenie trov, zákonodarca by toto ustanovenie nezahrnul priamo do formulára. ZoUNEK oprávnenému v ustanovení § 9 priznáva právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a tým ustanovuje oprávnenému možnosť pokračovať v už začatom konaní, pričom do jedného roka od ukončenia exekučného konania nemôže dôjsť ani k premlčaniu nároku vyplývajúceho oprávnenému z pôvodného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade prijatia právnej argumentácie súdu v napadnutom uznesení by oprávnený duplicitne znášal trovy toho istého konania, a to jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne pri ukončení pokračujúceho konania na základe podaného opätovného návrhu v zmysle ustanovenia § 9 ZoUNEK. Oprávnený týmto postupom „stratí“ možnosť uplatnenia uhradených trov voči povinnému, ktorých právny základ a vykonateľnosť je upravená priamo ZoUNEK a oprávnenému nie je priznané právo na podanie opravného prostriedku. Jedinou možnosťou oprávneného bude v takomto prípade podanie žaloby na príslušný súd na vymoženie paušálnych trov vo výške 42 Eur, čím by došlo k ďalšiemu navyšovaniu pohľadávky voči povinnému a ďalšiemu zaťažovaniu súdu konaním o zaplatenie, a to napriek skutočnosti, že trovy už boli priznané rozhodnutím - upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktorému ZoUNEK priznal charakter exekučného titulu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa jedná o špecifický inštitút, ktorý vykazuje viaceré znaky odlišného konania v porovnaní s exekučným konaním vedeným podľa ustanovení Exekučného poriadku, a preto aj exekučný titul, na základe ktorého je exekučné konanie vedené, treba posudzovať osobitne, a to s poukazom na osobitnú úpravu podľa ZoUNEK. Prijatím záveru súdu v napadnutom uznesení by došlo k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní. V kontexte uvedeného ako aj poukazujúc na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/2020 zo dňa 12.05.2020, Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2020 zo dňa 12.05.2020 a Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v ktorých ústavný súd v závere dodáva, že: „sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ZoUNEK, v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ nie je možné prijať argumentačnú líniu Okresného súdu Banská Bystrica, práve naopak možno ju priam považovať za zasahujúcu do princípu spravodlivého súdneho konania.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume 42 Eur.
9/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42 Eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov síce je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený preto nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Neobstojí ani názor oprávneného, že úhradou trov súdnemu exekútorovi dochádza k prechodu nároku na úhradu týchto trov na oprávneného voči povinnému na základe toho istého exekučného titulu, nakoľko to zákonodarca v žiadnej norme ZoUNEK neuviedol. Pohľadávku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie po jej uhradení oprávneným nie je možné považovať ani za príslušenstvo podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ opätovne vymáhanej pohľadávky oprávneného. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva v (súdnom) konaní sa v zmysle § 121 ods. 3 OZ nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Ak strane (účastníkovi) konania príslušný orgán nárok na náhradu trov konania v určenej výške v konkrétnom konaní neprizná, nie je možné tieto trovy následne vymáhať ani v exekučnom konaní pre absenciu exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučnými titulmi na hmotnoprávny nárok - istinu (poistné), musel aj na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42 Eur) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok v exekučnom konaní. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 eur od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
10/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.
11/ Nakoľko podstatou zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku v sťažnosťou napadnutej časti 42 Eur, ktoré oprávnený platil súdnemu exekútorovi v zastavenej starej exekúcii, bola skutočnosť, že na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom a zároveň ho nemožno v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, bola potom ďalšia obrana oprávneného spočívajúca v tvrdeniach, že tento nárok je zakomponovaný vo formulári na vykonanie exekúcie, irelevantná. Pre poznámky, resp. návod na vypĺňanie elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie platí to
isté, čo o dôvodovej správe, teda že nie sú pre súd záväzné a tak ako nedošlo k zmene dôvodovej správy v dotknutých častiach, nemuselo dôjsť ani k zmene poznámok (návodu) k formuláru na základe definitívnej verzie prijatého zákona.
12/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
13/ V súvislosti s poukazom oprávneného na uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 209/2020 zo dňa 12.05.2020, sp. zn. I. ÚS 220/2020 zo dňa 12.05.2020 a sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v odôvodnení ktorých ústavný súd uviedol, že „sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ možno na záver už len dodať, že podstatou uvedených rozhodnutí bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľky Upovedomením o zastavení starej exekúcie vydaným súdnym exekútorom podľa § 6 ZoUNEK, ktorým ju (v procesnom postavení oprávnenej) vyzval na úhradu paušálnych trov exekúcie. Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK, pričom ústavný súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia citovaných rozhodnutí zmienil o možnosti oprávneného pri repodaji uplatniť si náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým spôsobom bližšie argumentačne rozvedená, jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu prečo by mal súd rozhodnúť inak ako je zakotvené v § 9 ods. 3 ZoUNEK (contra legem) a pokiaľ oprávnený na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom. Nemožno ju preto považovať za zaujatie stanoviska ústavného súdu k výkladu a aplikácii ustanovenia § 9 ZoUNEK.
14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 32Ek/1106/2020 zo dňa 23.07.2020 vecne správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).