Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/80/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. C. C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., toho času D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpená JUDr. Evou Klemovou, advokátkou, so sídlom M.R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok a otec - C. F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., zastúpený JUDr. Martou Urbánkovou, advokátkou, so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -814 zo dňa 18.05.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 220 eur mesačne k rukám matky, počnúc dňom 08.05.2019 do 05.12.2021.

Zročné výživné za obdobie od 08.05.2019 do 05.12.2021 vo výške 1.381,61 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku v napadnutom výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -814 zo dňa 18.05.2022 vo výroku I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 300 eur mesačne k rukám matky, počnúc dňom 26.09.2018 do dňa 07.05.2019. Zročné výživné za obdobie od 26.09.2018 do 07.05.2019 vo výške 1.815 eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku. Vo výroku II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 220 eur mesačne k rukám matky, počnúc dňom 08.05.2019 do dňa 24.02.2022. Zročné výživné za obdobie od 08.05.2019 do 24.02.2022 vo výške 1.968 eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. III. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil. IV. Vo zvyšku návrh matky zamietol. V. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. VI. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke náhradu trov konania za pojednávanie zo dňa 02.05.2022 v sume 118,03 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe skutočného stavu zisteného z vykonaných dôkazov, spravujúc sa rozhodnutím

odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, ustálil, že maloletý sa v období od podania návrhu dňa 26.09.2018 do 07.05.2019 nachádzal v osobnej starostlivosti matky. Mal za to, že dokazovanie nepotvrdilo názor otca, že už v tomto období realizovali rodičia striedavú osobnú starostlivosť. Pokiaľ ide o obdobie od 08.05.2019 do 24.02.2022 prihliadol na výpovede obidvoch rodičov, z ktorých mal preukázané, že maloletý sa nachádzal v striedavej osobnej starostlivosti zabezpečovanej v modeli 9 dní u matky, od pondelka v párnom týždni od 17.00 hod. do stredy v nepárnom týždni do 17.00 hod. a 5 dní u otca, od stredy v nepárnom týždni od 17.00 hod. do pondelka v párnom týždni do 17.00 hod. Konštatoval, že dňa 06.12.2021 nadobudol právoplatnosť výrok I. rozsudku tamojšieho súdu sp. zn. -398 zo dňa 17.02.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.:20CoP/81/2020-523 zo dňa 27.10.2021 o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s rovnakou dĺžkou osobnej starostlivosti každého rodiča s týždňovým intervalom striedania. Považoval za nesporné z tvrdení rodičov, že na základe ich dohody sa striedavá starostlivosť v týždňových intervaloch začala, vzhľadom na vtedajšie obdobie pandémie ochorenia COVID 19, fakticky realizovať až 25.02.2022. Tieto zistenia zohľadnil pri rozhodovaní o návrhu matky na určenie výživného, ktoré určil otcovi odlišne. Prihliadajúc na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého v období od 26.09.2018 (od podania návrhu) do 07.05.2019 určil výživné otcovi na maloletého vo výške 300 eur mesačne, za obdobie od 08.05.2019 do 24.02.2022 určil otcovi výživné vo výške 220 eur mesačne berúc do úvahy realizáciu striedavej osobnej starostlivosti ( model 9 dní v starostlivosti matky a 5 dní otca) zohľadniac dĺžku trvania osobnej starostlivosti každého rodiča (takmer dvojnásobnú v pomere k starostlivosti otca), ako aj nárast výdavkov maloletého hradených matkou na bývanie maloletého. O neurčení výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov zabezpečovanej rodičmi v rovnakej dĺžke rozhodol podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Z uvedeného dôvodu návrh matky v časti o určenie výživného otcovi vo výške 170 eur mesačne od 25.02.2022 zamietol. Poukázal na to, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletého ustálil vo výške 518 eur mesačne za obdobie, kedy sa maloletý nachádzal v osobnej starostlivosti matky, t.j. od podania návrhu dňa 26.09.2018 do 07.05.2019. Konštatoval, že k zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa došlo jeho nástupom do prvého ročníka základnej školy v septembri 2021. Prihliadol na zvýšenie nákladov na maloletého súvisiacich so zabezpečením bývania od 01.06.2020, v dôsledku uzatvorenej novej nájomnej zmluvy matkou. Pri ustálení nákladov na potreby maloletého vzal do úvahy zistenia ohľadom mesačných výdavkov na maloletého bližšie odôvodnené v odseku 10. rozsudku. Pri ustálení výšky reálneho príjmu otca vychádzal okrem mzdových listov otca ako zamestnanca jeho obchodnej spoločnosti G. H.. H. F., z daňových a účtovných dokladov obchodných spoločností otca a z výpisov z jeho bankového účtu. Prihliadol na otcom predložené doklady, z ktorých zistil, že priemerná suma obratov na bankovom účte otca vyplývajúca z predložených mesačných výpisov z účtu predstavuje jeho priemerný čistý príjem vo výške 2.740 eur mesačne. Pri hodnotení schopností, možností otca prihliadol aj na jeho vzdelanie, dlhoročné podnikanie prostredníctvom viacerých obchodných spoločností, pracovnú pozíciu výkonného riaditeľa, preto jeho netto príjem zo závislej činnosti zistený za rok 2020 v priemere vo výške 512 eur mesačne, v roku 2021 vo výške 602 eur mesačne vyhodnotil ako podhodnotený, nezodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam. V súvislosti s hodnotením majetkových pomerov otca dospel k záveru, že výdavky zistené ako dotácie na chod spoločnosti G. H.. H. F. (uvedené v odseku 13 rozsudku) je v kontexte s vyživovacou povinnosťou otca potrebné posúdiť podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, teda ako výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyhovel návrhu na matky na určenie výživného od podania návrhu. Prihliadol na otcom platené výživné vo výške 150 eur mesačne počnúc mesiacom marec 2019, určené uznesením sp. zn. zo dňa 22.03.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.06.2019 (nariadené neodkladné opatrenie). Mal preukázané, že otec od podania návrhu zaplatil na výživnom celkovo sumu 5.825 eur, pozostávajúcu z výživného hradeného na základe neodkladného opatrenia, sumy 165 eur uznanej matkou na pojednávaní dňa 18.05.2022 a sumy 220 eur zaplatenej otcom za záujmovú činnosť maloletého (plávanie a kung fu). Zročné výživné za obdobie od 26.09.2018 do 07.05.2019, kedy sa maloletý nachádzal v osobnej starostlivosti matky určil vo výške 1.815 eur a splatnosť výživného stanovil do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku. Zročné výživné vypočítal ako výživné za 7 mesiacov po 300 eur + 50 eur,.t.j. pomerná časť za mesiac september 2018 + 68 eur (po zaokrúhlení sumy 67,74 eur), t.j. pomerná časť za mesiac máj 2019 po započítaní 403 eur zaplatených na zročnom výživnom otcom za rozhodné obdobie. Zročné výživné za obdobie od 08.05.2019 do 24.02.2022 (obdobie realizácie

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v pomere 9:5 dní) určil vo výške 1.968 eur a otcovi ho uložil zaplatiť k rukám matky v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozsudku. Zročné výživné za dané obdobie vypočítal za 32 mesiacov po 220 eur + 163 eur, t.j. pomerná časť za mesiac máj 2019 (po zaokrúhlení sumy 163,22 eur) + 189 eur (po zaokrúhlení sumy 188,57 eur), t.j. pomerná časť za február 2022 po započítaní 5.424 eur zaplatených na zročnom výživnom otcom za dané rozhodné obdobie.

3. Návrhu matky na určenie výživného vo výške 170 eur mesačne počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého zabezpečovanej rodičmi od 25.02.2022 v rovnakej dĺžke striedavo v týždňových intervaloch nevyhovel aplikujúc ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Dospel k záveru o nedôvodnosti tejto časti návrhu, keď z výsledkov vykonaného dokazovania nemal preukázanú odlišnú životnú úroveň rodičov. Pri posudzovaní životnej úroveň rodičov sa zaoberal argumentami matky vo vzťahu k účasti otca v obchodných spoločnostiach. Konštatoval, že z účtových dokladov predložených matkou pri porovnaní aktív a pasív spoločnosti, ich hospodárenia počas rokov (podrobne vyhodnotené v odseku 12 a 13) neboli zistené také skutočnosti, z ktorých by sa dal prijať záver o vyšších majetkových pomerov otca. Hoci pri určení výživného na maloletého uzavrel, že deklarovaný príjem otca 602 eur nezodpovedá jeho vzdelaniu, skúsenostiam, ani výdavkom v spojení s výdavkami na osobnú starostlivosť o maloletého, v zmysle predchádzajúcich záverov ustálil priemerný čistý mesačný príjem otca sumou 2.740 eur mesačne. Po zohľadnení príjmovej stránky, kde z výsledkov vykonaného dokazovania možno ustáliť vyšší príjem na strane otca, ale aj hodnoty celkového majetku rodičov, z ktorých ani jeden nehnuteľný majetok nevlastní, spôsobu života, bývania, a ďalších kvalitatívnych indikátorov v zmysle názoru uvedenom v odseku 22. rozsudku uzavrel, že nebola zistená taká odlišná životná úroveň, ktorá by v záujme maloletého odôvodňovala určenie výživného otcovi počas trvania striedavej osobnej starostlivosti vykonávanej rodičmi v rovnakej dĺžke. Konštatoval, že dĺžka osobnej starostlivosti každého z rodičov v rovnomernom rozsahu dáva priestor pre záver, že obidvom rodičom vznikajú porovnateľné výdavky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, aj keď matka na rozdiel od otca, preukázala platenie nájomného. Mal za to, že skutočnosť uvádzaná matkou týkajúca sa doterajšej praxe v hradení výdavkov maloletého spojených s plnením povinnej školskej dochádzky, v zmysle ktorej tieto výdavky maloletého hradí matka, ktorá chce tento režim zachovať sama o sebe, s poukazom na zásady určovania výživného podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine nie je dôvodom na určenie výživného matke. Prihliadol na to, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti vznikajú a budú vznikať rôzne výdavky maloletého, napr. poplatky za krúžky, ktoré ako bolo zistené naposledy hradil otec alebo mimoriadne výdavky na rôzne školské výlety a aktivity (škola v prírode), prípadne letné tábory, o platení ktorých sa rodičia nevyhnutne budú musieť dohodnúť. Je na rodičoch, aby našli spôsob akým tieto výdavky, vrátane výdavkov na stravné a školský klub maloletého budú hradiť, či už v podobe zriadenia osobitného bankového účtu, na ktorý budú obaja rovným dielom poukazovať finančné prostriedky na úhradu týchto platieb alebo ich bude hradiť v zmysle dohody jeden z rodičov s tým, že druhý rodič mu poskytne polovicu výdavku.

4. O trovách konania rozhodol podľa . Zároveň na návrh priznal matke v súlade s ustanovením , tzv. separátne trovy zavinené neospravedlnenou neprítomnosťou právnej zástupkyne otca na pojednávaní dňa 02.05.2022, ktoré na žiadosť otca (trval na účasti jeho právnej zástupkyne pri prednese záverečných rečí) odročil bez meritórneho prejednania veci. Právnou zástupkyňou tvrdené dôvody neprítomnosti na pojednávaní vyhodnotil ako nepreukázané. Výšku náhrady trov právneho zastúpenia matky určil sumou 118,03 eur podľa vyhlášky č. za 1 úkon právnej služby, účasť na pojednávaní dňa 02.05.2022, odročenom bez meritórneho prejednania veci, zo sumy tarifnej odmeny vo výške 270,54 eur, t.j. 67,64, ku ktorej prirátal režijný paušál vo výške 11,63 eur a sumu 38,76 eur ako náhradu za stratu času cestou na pojednávanie dňa 02.05.2022 z Pezinka, miesta sídla advokátky do Bratislavy, kde je sídlo Okresného súdu Bratislava I a späť vo výške dvakrát suma 19,38 eur. Pri výpočtovom základe pre určenie tarifnej odmeny vychádzal zo sumy 10.040 eur, čo predstavuje súčet výživného navrhovaného matkou vo výške 300 eur za 7 mesiacov, vo výške 220 eur mesačne za 33 mesiacov a vo výške 170 eur mesačne za 4 mesiace, v intenciách návrhu matky, ktorá výpočtový základ vo vzťahu k výživnému navrhnutému vo výške 170 eur mesačne od 25.02.2022 neuplatnila z päťnásobku ročného plnenia, ale do pojednávania dňa 18.05.2022.

5. Proti výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí, vo zvyšku návrh matky zamietne, žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania a uloží mu povinnosť nahradiť trovy konania

matke vo výške 118,03 eur. Odvolanie odôvodnil ustanovením , a . Poukázal na svoje doterajšie písomné a ústne prednesy, ktorých sa v celom rozsahu pridržiaval. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia v bode 10. rozsudku týkajúceho sa vykonaného dokazovania vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletého v období od 26.09.2018 do 07.05.2019. Uviedol, že kým rodičia bývali v spoločnej domácnosti o maloletého sa staral výlučne on a po odchode zo spoločnej domácnosti realizovali striedavú formu starostlivosti v pomere 15:15 dní. Namietal, že matka nedokázala svoje tvrdenia, že maloletý sa nachádzal v jej osobnej starostlivosti v rozhodnom období a to, že zabezpečovala bývanie aj pre maloletého prostredníctvom nájmu na D. I. J. E. neznamená, že mala dieťa vo svojej starostlivosti. Na základe návrhu súdu v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 03.05.2019 súhlasil s dočasne navrhovaným modelom striedania v pomere 9 dní u matky a 5 dní u otca, jeho súhlas však vyplýval z toho, aby matka nemohla robiť prekážky na jeho strane pri vyzdvihnutí maloletého pri striedavej starostlivosti. Podľa zápisnice výkon starostlivosti mal prebiehať v párnom týždni od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod. zo strany matky a od stredy 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. zo strany otca. Poukázal na jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 03.05.2019, že v byte mal namontovaný kamerový systém kvôli dennodenný fyzickým útokom a slovným osočovaniam zo strany matky na jeho osobu a keď sa matka dozvedela o tomto systéme prestala byť agresívna z dôvodu obavy, že záznamy poskytne polícii. Viackrát navrhoval vykonať dôkaz, kamerové záznamy, ktoré by potvrdili, že maloletý bol od začiatku rozchodu rodičov v striedavej starostlivosti. Dôkaz prehratím kamerového záznamu súd nevykonal, ani nezisťoval názor maloletého na návrh kolízneho opatrovníka. Ďalšie dokazovanie súd vyhodnotil ako nehospodárne, nadbytočné, neprípustné, pritom kamerovými záznamami chcel preukázať prítomnosť maloletého v jeho domácnosti od podania návrhu. V súvislosti so zisťovaním názoru maloletého dospel súd k záveru o jeho nízkej miere efektivity, vzhľadom na vek maloletého a tomu zodpovedajúcu schopnosť samostatne sa vyjadriť pred súdom. Poukázal na to, že pôvodným rozsudkom zo dňa 17.02.2020 súd zamietol návrh matky na určenie výživného za trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého v navrhovanej dĺžke striedania v pomere 10 dní u matky a 5 dni otca ako nedôvodný a výživné neurčil majúc za to, že pôjde o rovnomernú starostlivosť a nezistil ani odlišnú životnú úroveň u rodičov. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.10.2021 č.k. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výživnom a súdu uložil povinnosť zaoberať sa otázkou určenia výživného od podania návrhu, ustáliť pomery otca a rodičov a ustáliť v akej starostlivosti sa maloletý nachádza od podania návrhu. Namietal, že matka nepredložila žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mala maloletého v rozhodujúcom období v osobnej starostlivosti, keď išlo len o jej tvrdenie, ktoré súd akceptoval. Matka nepredložila v súvislosti s finančnou situáciou žiadne nové dôkazy, ani skutočnosti zakladajúce dôvod pre určenie výživného a nepredložila nové dôkazy, ktorými by súd mohol zmeniť rozsudok tak, že mu určí aj zročné výživné. Zdôraznil, že maloletý bol v striedavej starostlivosti rodičov od opustenia spoločnej domácnosti matkou. Matka nevedela žiadnym spôsobom dokázať ako prebieha výkon osobnej starostlivosti, pričom on túto možnosť mal prostredníctvom kamerových záznamov, čo súd nevykonal. Dal do pozornosti, že matka nechcela súhlasiť so striedavou starostlivosťou len pod podmienkou určenia výživného, čím sa nesledujú skutočné záujmy maloletého, ale iba získanie finančných prostriedkov od neho. Poukázal na to, že rozsudkom zo dňa 07.07.2022 č. k. súd okrem iného rozviedol manželstvo rodičov, maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti, pričom výživné neurčil. Matka proti výroku o striedavej starostlivosti, výživnom a zastupovaní a správe majetku podala odvolanie. Je preto evidentné, že jej išlo len o určenie výživného. Okresný súd Bratislava I v uvedenom konaní pristúpil k rovnocennému intervalu striedanie na báze týždňového režimu v záujme maloletého dieťaťa, keď vychádzal z praktického hľadiska podpory a stability maloletého aj v otázke vzdelávania a návrh na určenie výživného zamietol ako nedôvodný.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny, majúci podklad vo vykonanom dokazovaní a dostatočne odôvodnený. Podľa jej názoru súd prvej inštancie správne posúdil majetkové a príjmové pomery otca, keď vychádzal zo sumy jeho čistého príjmu vo výške 2.740 eur v rozhodnom období pre určenie výživného. Poukázala na bod 9., 20. a 26. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.07.2022 č. k. -436 v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, v ktorom súd dospel ohľadom príjmu otca k rovnakému záveru. Za nesprávny považovala názor otca vo vzťahu k hodnoteniu predchádzajúceho rozsudku súdu zo dňa 17.02.2020, pretože aktuálnym rozhodnutím súd nezmenil rozsudok, keďže výroky pôvodného rozsudku o výživnom boli zrušené odvolacím súdom. Súd prvej inštancie vo výrokoch I. a II. rozsudku síce nerozhodoval na základe nových dôkazov, ale rozhodoval, keďže bol viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, na základe dôkazov, ktoré boli súčasťou súdneho spisu už v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.02.2020, s

ktorými sa súd nevysporiadal. Zdôraznila, že v období od 26.09.2018 do 07.05.2019 vykonávala osobnú starostlivosť o maloletého iba ona, otec sa s maloletým stretával. V tejto súvislosti poukázala na niektoré vyjadrenia otca, ktoré nepriamo vyvracajú jeho tvrdenia o realizácii striedavej osobnej starostlivosti v uvedenom období a potvrdzujú závery súdu prvej inštancie. Otec dňa 08.01.2023 udával, že matka nikdy nechcela súhlasiť so striedavou starostlivosťou, čo znamená, že medzi rodičmi neexistovala dohoda o striedavej starostlivosti a teda dieťa nebolo v režime striedania po 15 dňoch. Z odvolania otca zo dňa 18.04.2019 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. -189 vyplývajú tvrdenia otca, že maloletý s ním chce tráviť viacej času, že komunikácia ohľadom rozsahu starostlivosti o maloletého je problematická a rodičia sa vedia dohodnúť len, napr. na voľnočasových aktivitách. Z príloh pripojených k tomuto odvolaniu je zistiteľné, že na osobné aktivity maloletého v období od podania návrhu do 07.05.2019 mal otec výdavky výlučne cez víkend, aj to nie každý. Z uvedeného je možné prijať záver, že maloletý nebol v priebehu mesiaca v starostlivosti rodičov po rovnakú dobu a trávil menej času u otca. V konaní neboli preukázané žiadne dôkazy otcom tvrdenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého v rozhodnom období, ani o ním tvrdených výdavkoch na maloletého počas tohto obdobia a v čase vydania rozsudku nimi boli iba tie, ktoré tvorili prílohu odvolania otca zo dňa 18.04.2019, pritom je potrebné prihliadnuť na bod 6. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.06.2019 č.k. (zamietnuté odvolanie otca proti nariadenému neodkladnému opatreniu), v ktorom odvolací súd uviedol, že neboli potvrdené tvrdenia o rovnocennej starostlivosti o maloletého zo strany obidvoch rodičov a ani skutočnosť, že sa na výžive maloletého podieľa otec v primeranom rozsahu. Uviedla, že ak otec počas celého konania neprodukoval žiadne konkrétne tvrdenia ohľadom dní, kedy mal byť maloletý v jeho osobnej starostlivosti v spornom období od 26.09.2018 do 07.05.2019. Žiaden kamerový záznam po jej odchode zo spoločnej domácnosti dňa 26.09.2018 vyhotovovaný nebol a ak aj nejaký záznam existuje, otec z neho nevie získať a označiť relevantné a nespochybniteľné informácie preukazujúce jeho tvrdenia o striedavej starostlivosti v danom období z dôvodu, že tento záznam žiadne také informácie neobsahuje, keďže maloletý bol skutočne v jej osobnej starostlivosti. V celom rozsahu zotrvala na svojich vyjadreniach.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa pridržiaval svojho prednesu z pojednávania konaného 08.05.2022, keď navrhol určiť výživné za obdobie od 26.09.2018 do 07.05.2019 vo výške 300 eur mesačne a od 08.05.2019 počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti v režime 9 dní u matky a 5 dní u otca vo výške 150 eur mesačne.

8. V podaní zo dňa 08.02.2023 matka nesúhlasila so stanoviskom kolízneho opatrovníka na určenie výživného vo výške 150 eur mesačne za obdobie od 07.05.2019 do 24.02.2020. Postoj kolízneho opatrovníka, ktorý má chrániť záujem dieťaťa, vnímala ako nepochopiteľný. Mala za to, že kolízny opatrovník mohol podať odvolanie a ak ho nepodal, znamená to, že s rozsudkom súhlasil. Svoj názor kolízny opatrovník žiadnym spôsobom neodôvodnil a z jeho vyjadrenia nie je zistiteľné, prečo navrhuje nižšie výživné. Tento postoj vníma ako ochranu otca dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd neprihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka.

9. Podaním zo dňa 06.03.2023 otec navrhol vyhovieť jeho odvolaniu. Nesúhlasil s názorom kolízneho opatrovníka o určení výživného vo výške 300 eur mesačne za obdobie od podania návrhu do 07.05.2019 z dôvodu, že v tom čase rodičia realizovali striedavú starostlivosť. Opätovne zdôraznil, že matka nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by súd mohol zmeniť pôvodný rozsudok o výživnom. Od začiatku konania komunikoval s kolíznou opatrovníčkou A. A. J., ktorá sa zúčastňovala všetkých pojednávaní a o celej záležitosti mala prehľad a bola informovaná. Matka sa nevedela stotožniť so vstupom A. A. J. a odvolala sa aj proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.02.2020, keď tvrdila, že kolízna opatrovníčka nezastupovala záujmy maloletého. Toho času sa zúčastňujú pojednávaní rôzni zamestnanci ÚPSVaR a je nemožné, aby si vytvorili skutočný názor na prejednávanú vec. Vzhľadom na nedostatok informácií je vyjadrenie kolízneho opatrovníka ohľadne obdobia od 26.09.2018 do 07.05.2019 mylné a neobjektívne. Súhlasil s názorom kolízneho opatrovníka na určenie výživného za obdobie od 08.05.2019 vo výške 150 eur mesačne, vzhľadom na v tom čase realizovaný režim striedavej starostlivosti ( 9:5 dní). Za nepochopiteľnú považoval reakciu matky, ktorá namietala postup kolízneho opatrovníka a dôvodila tým, že nechráni záujmy maloletého. Matka nepredložila v súvislosti s jej a otcovou finančnou situáciou žiadne nové dôkazy, ani skutočnosti, ktoré by zakladali určenie vyššieho výživného. Zotrval na stanovisku, že matka nechcela striedavú starostlivosť určiť súdom, nakoľko by nemala určené výživné a vyhovoval jej stav, že otec platí na maloletého, hoci sa v jeho starostlivosti rovnomerne striedajú. Nesúhlasil s tvrdením matky, že s maloletým využíval aktívne spoločné chvíle len

cez víkendy, pretože sa mu venoval aj popoludní po odchode z materskej školy. Synovi robil program, pričom matka s ním väčšinou trávila čas v obchodných centrách a odkladala ho do detského kútika. Vyjadrenie matky k odvolaniu považoval za účelové, nezaložené na faktoch. Predložil viac dôkazov o výdavkoch na maloletého ako matka, poskytol audiovideo dôkaz o konkrétnych dňoch a nociach, kedy maloletý sa nachádza u neho. V ostatnom sa pridržiaval svojich vyjadrení. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné, avšak vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, tento je potrebné zmeniť. 11. Podľa , , , a Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 13. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 15. Podľa Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou otca v súvislosti s ustálením otázky týkajúcej sa zabezpečenia starostlivosti o maloletého v období od podania návrhu do 07.05.2019. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by v tomto spornom období vykonávali obaja rodičia striedavú starostlivosť o maloletého. Z obsahu spisu vyplýva tvrdenie otca, že o maloleté dieťa sa rodičia starali v rozsahu po 15 dní striedavo, ktoré vyjadrenie otec menil, keď tiež udával, že maloletý je u neho nepravidelne, pretože rodičia vedú vzájomný boj a nie je mu vždy umožnené s maloletým ani komunikovať, zároveň tvrdil, že maloletý sa nachádza v jeho domácnosti 3 až 4 dni každý týždeň. Uvedené tvrdenia otca boli odprezentované v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 03.05.2019. Pokiaľ ide o argumenty matky, odvolací súd prihliadal jednak na ňou podaný prvotný návrh zo dňa 26.09.2018, v ktorom navrhovala určiť striedavú starostlivosť o maloletého v režime od nepárneho pondelka do stredy nasledujúce párneho týždňa a v starostlivosti otca od párnej stredy do nasledujúceho pondelka v nepárnom týždni a režim starostlivosti presne špecifikovanom počas školských prázdnin a sviatkov. Zároveň treba vziať do úvahy zmenu návrhu matky zo dňa 13.03.2019, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a súčasne žiadala o vydanie neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého dôvodiac tým, že po 5 mesiacoch oddeleného bývania rodičov prístup otca preukázal, že styk s maloletým realizuje nepravidelne a časy stretnutí sa uskutočňujú v termínoch vyhovujúcich predstavám otca. Zo zmeneného návrhu matky rovnako vyplýva, že maloletý prespáva u otca 2 noci v týždni (občas 3 noci), avšak nie vždy za sebou, pričom od ukončenia spolužitia rodičov náklady na maloletého hradí matka. Je nesporné, že rodičia ukončili spolužitie a k odsťahovaniu matky zo spoločnej domácnosti došlo dňa 26.9.2018, ktorú skutočnosť potvrdili obaja rodičia. Rovnako otec nespochybnil tvrdenie matky o tom, že víkendy trávila s maloletým aj u jej rodičov. Na pojednávaní dňa 03.05.2019 matka poprela, že by sa starostlivosť o maloletého realizovala v striedavom režime po 15 dní, avšak potvrdila, že od apríla 2019 sa záujem otca o maloletého zintenzívnil a navrhla vyskúšať striedavú starostlivosť v rozsahu 9:5 dní, ktorú si rodičia na pojednávaní 03.05.2019 odsúhlasili a túto začali realizovať od 08.05.2019. Zároveň

odvolací súd prihliadol na vyjadrenie matky, keď uviedla, že od vydania neodkladného opatrenia (t.j,. od 22.03.2019) začali rodičia na skúšku realizovať striedavú starostlivosť v rozsahu 20 dní u matky a 10 u otca. Skutočnosť, že do apríla 2019 sa rodičia neodkázali dohodnúť na zabezpečení starostlivosti o maloletého je nesporná a vyplýva z vyjadrení oboch rodičov. V kontexte všetkých týchto okolností aj odvolací súd uzavrel, že do 08.05.2019 osobnú starostlivosť o maloletého vykonávala matka a otec realizoval styk s maloletým nepravidelne, keď s ním trávil čas v rôzne dni a v rôznej intenzite, pričom ako obaja rodičia uviedli, išlo o dva či tri dni, však nešlo o dni na seba súvisle nadväzujúce. Postupom času dochádzalo ku zmenám a rozšíreniu styku, ktorý vyústil do dohody rodičov na realizovaní striedavej osobnej starostlivosti v režime 9:5 dní. Je teda zrejmé, že maloletý mal stabilné domáce prostredie u matky a od mája 2019 nastala zmena v jeho starostlivosti. Podporne aj z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. -189 zo dňa 22.03.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -282 o neodkladnom opatrení vyplývajú tvrdenia otca o režime striedavej starostlivosti v pomere po 15 dní, ktorá skutočnosť nebola osvedčená a z dôvodov, že starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka a otec na výživu maloletého neprispieval, mu súd uložil povinnosť platiť výživné po 150 eur mesačne. Pokiaľ otec namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil ako dôkaz prehratie videozáznamov z jeho domácnosti, odvolací súd daný postup vyhodnotil ako správny s poukazom na , podľa ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. V prípade, ak otec vyhotovoval kamerový záznam bez súhlasu matky, jeho prehratie by bolo zásahom do práv matky na súkromie. Nemožno prihliadať ani na argument otca ohľadom rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -398 zo dňa 17.02.2020, ktorým súd zveril maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v rovnakom pomere a neurčil výživné na maloletého, a dôvodil nemožnosťou zmeny tohto rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že uvedený rozsudok súdu bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -523 zo dňa 27.10.2021 zrušený v napadnutom výroku o určení výživného (výroky III. a IV.) a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie práve z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neurčil výživné na maloletého počas výkonu striedavej starostlivosti rodičov o neho nevyvodzuje záver o tom, že výživné na maloletého sa neurčuje od podania návrhu matky. Matka si uplatnila nárok na výživné v návrhu zo dňa 26.09.2018 a ak súd zveril maloletého do striedavej starostlivosti rodičov, v ktorom výroku rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2021, nárok na určenie výživného od podania návrhu nezanikol a bolo povinnosťou súdu sa s ním vysporiadať a rozhodnúť aj o tejto časti návrhu. Ani argumenty otca vo vzťahu k rozsudku zo dňa 07.07.2022 č. k. , ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov, maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti a výživné neurčil, nemajú vplyv na zmenu napadnutých výrokov I. a II. rozsudku vo vzťahu k určeniu výživného, pretože otázka starostlivosti o maloletého v čase rozhodnutia súdu v konaní o rozvode manželstva a úprave práv pomerov manželov k maloletému dieťaťu a samotný výkon starostlivosti o maloletého v tom čase nezakladá dôvod pre vyhovenie návrhu otca, keďže súd posudzoval pri rozhodovaní v uvedenom konaní iné sporné obdobie. Závery súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by v tomto spornom období, t.j. od podania návrhu do 07.05.2019 vykonávali obaja rodičia striedavú starostlivosť o maloletého, vyhodnotil odvolací súd ako správne na základe vyššieho uvedených dôvodov prihliadajúc na argumenty každého z rodičov. 17. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod.. 18. V danej prejednávanej veci, v časti určenia výšky výživného, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností, možností a majetkových pomerov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia a hygieny. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že pri určení výšky týchto nákladov je potrebné vychádzať z bežne dostupných cien tovarov

primeraných veku dieťaťa, pričom matka nie je povinná predkladať pokladničné bločky z nákupov vecí pre dieťa. Odvolací súd ustálil výšku nákladov na maloletého za obdobie, kedy navštevoval predškolské zariadenie celkovou sumou 453 eur mesačne, ktorá pozostáva z platieb za stravu 100 eur, oblečenie 50 eur, obuv a protetiku 40 eur, hygienu 20 eur, bežné ochorenia 20 eur, poplatky v materskej škole za stravu 38 eur, príspevok na pobyt v MŠ 25 eur, rodičovský príspevok 10 eur, bývanie 150 eur. Od nástupu maloletého na základnú školu, t.j. od 1.9.2020, ustálil náklady na jeho odôvodnené potreby za stravu 100 eur, oblečenie 50 eur, obuv a protetiku 35 eur, hygienu 20 eur, zdravotnú starostlivosť (lieky, zubár, lekár) 35 eur, poplatky za stravu v škole 25-30 eur, školský klub 30 eur, príspevok do fondu rodičovského združenia 1,66, uskladnenie pupočníkovej krvi 5 eur a bývanie 150 eur (polovica nájomného a poplatkov za služby spojené s užívaním prenajatého bytu, t.j. spolu 456 eur. Treba uviesť, že matka vyčíslila i ďalšie náklady na maloletého, ktoré počas predškolského veku činili 45 eur mesačne za športové potreby, herne, knihy, hračky a po nástupe do základnej školy platby za mimoškolskú záujmovú činnosť, výlety, herne (60 eur), kurzy plávania (23 eur) a nákup kníh, hračiek a športových potrieb (30 eur). Súd prvej inštancie akceptoval a stotožnil sa s vyčíslením nákladov na maloletého matkou, ktorých výšku otec nerozporoval. Odvolací súd však považoval za potrebné ponížiť náklad na bývanie za obdobie od roku 2020, kedy sa matka presťahovala do iného bytu a platby za prenájom sa jej navýšili na sumu 600 eur mesačne, z čoho polovica, ktorú vyčíslila ako náklad maloletého na bývanie predstavovala sumu 300 eur mesačne. Daný výdavok odvolací súd vyhodnotil ako neprimeraný pre potreby dieťaťa a neuznal ho v plnej výške, pretože prenájmom bytu si matka zabezpečila bývanie aj pre seba. Zostávajúcu časť platby za bývanie vo výške 450 eur uzavrel ako náklad matky na bývanie. V konečnom dôsledku však odvolací súd dospel k záveru, že aj bez započítania iných „ďalších platieb za herne, športové potreby, mimoškolské aktivity je výška nákladov na odôvodnené potreby maloletého v čase, kedy navštevoval MŠ v sume 453 eur a za obdobie od nástupu do ZŠ vo výške 456 eur, to znamená, že nástupom na povinnú školskú dochádzku na strane maloletého nedošlo k takej zásadnej zmene, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného určenej súdom prvej inštancie. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď určil výživné za obdobie od podania návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) do 07.05.2019 vo výške 300 eur mesačne a od 08.05.2019 v sume 220 eur mesačne, ktorá suma zohľadňuje vek maloletého, jeho potreby, príjmy a pomery oboch rodičov a odzrkadľuje aj režim starostlivosti oboch rodičov o maloletého v pomere 9 výkonu starostlivosti zo strany matky a 5 dní zo strany otca od 08.05.2019. 19. Pokiaľ ide o vyhodnotenie príjmu otca, jeho schopností a možnosti, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v bodoch 19. a 23. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie riadne vysvetlil svoje úvahy v súvislosti s ustálením príjmu otca vo výške v priemere mesačne 2.740 eur netto, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožnil. Je nesporné, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, dlhodobo podniká v rovnakej oblasti, je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti G., H.. H. F. a spoločníkom a konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach a hoci za celé sporné obdobie vykazuje príjmy nižšie, je nepochybné, že na jeho strane sú schopnosti, možnosti a predpoklady k dosiahnutiu vyššieho príjmu. Otázka hodnotenia príjmu otca v bode 23. napadnutého rozsudku, keď na jeho strane nedošlo ku žiadnej zmene vo vzťahu k výkonu práce, sa vzťahuje aj na obdobie, kedy starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka a na obdobie, kedy bolo dieťa v režime striedania v pomere 9 v starostlivosti matky a 5 dní v starostlivosti otca. Napokon odvolací súd konštatuje, že otec vo vzťahu k hodnoteniu jeho príjmov nevyslovil žiadne výhrady a námietky. Správne súd prvej inštancie prihliadal aj na skutočnosť, že rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že určená výška výživného zohľadňuje aj nepomer príjmov rodičov (matkin príjem činil od roku 2018 1.200 eur brutto, od 01.03.2020 1.178 /funkčný plat/, od augusta 2021 1.425 eur netto ako vyplýva z bodu 11. napadnutého rozsudku), keď na strane matky ide o príjem nižší o polovicu. S poukazom na kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa upravené ustanovením § 62 a nasl. Zákona o rodine (príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča), za daných okolností odvolací súd dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru o primeranosti výživného na maloletého v sume 300 eur mesačne za obdobie od 26.09.2018 do 07.05.2019 a v sume 220 eur mesačne od 08.05.2019, ktorá výška zohľadňuje nielen vek a potreby maloletého, ale aj príjmy a pomery na strane oboch rodičov, teda príjem otca ustálený súdom prvej inštancie. Zároveň zohľadňuje aj výkon osobnej starostlivosti rodičov o maloletého v tom ktorom období. 20. Súd prvej inštancie správne určil výšku výživného na maloletého od podania návrhu aplikujúc ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, správne určil nižšie výživné od 08.05.2019 zohľadňujúc výkon striedavej starostlivosti o maloletého v nerovnomernom režime, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď zaviazal otca prispievať na výživu maloletého vo výške 220 eur mesačne od 08.05.2019 do 24.02.2022. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I. sp. zn. -398 zo dňa 17.02.2020 zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s určeným výkonom osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky od piatku nepárneho týždňa od 17.00 hod. do piatku v párnom kalendárnom týždni do 17.00 hod. a zo strany otca od piatku párneho týždňa od 17.00 hod. do piatku v nepárnom kalendárnom týždni do 17.00 hod.. Citovaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -523 zo dňa 27.10.2021. Vzhľadom k tomu, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. -398 zo dňa 17.02.2020 bol odvolacím súdom vo výrokoch o výživnom zrušený, novým rozsudkom (po zrušení výrokov o výživnom odvolacím súdom) súd prvej inštancie rozhodol o výživnom na maloletého v troch etapách a to, za obdobie od 26.09.2018 do 07.05.2019, od 08.05.2019 do 24.02.2022 a počas striedavej starostlivosti o maloletého výživné neurčil. Z výroku III. rozsudku teda jednoznačne vyplýva, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého sa výživné neurčuje (uvedený výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý). Daná skutočnosť má jednoznačne vplyv na zadefinovanie obdobia, odkedy výživné na maloletého nie je určené. Odvolací súd uzavrel, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil výživné na maloletého do 24.02.2022 a súčasne rozhodol, že počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletého sa výživné neurčuje nie je správny, nakoľko tieto výroky si navzájom odporujú. Určenie výživné na maloletého do 24.02.2022 za stavu, kedy rozsudok o zverení maloletého do striedavej starostlivosti rodičov nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2021, je vylúčené s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine, naviac, ak je režim striedavej starostlivosti určený v rovnomernom rozsahu. 21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zročné výživné za obdobie od 26.09.2018 do 07.05.2019, ktoré súd prvej inštancie určil správne a pri jeho výpočte zohľadnil aj plnenia zo strany otca. Vo vzťahu k zročnému výživnému za obdobie od 08.05.2019 do 05.12.2021 bolo potrebné reflektovať na zmenu výroku II. napadnutého rozsudku. Za tohto stavu zročné výživné predstavuje alikvótnu časť výživného za máj 2019 vo výške 170,16 eur (7,09 eur/deň x 24 dní), od júna do decembra 2019 vo výške 1.540 eur (7 mesiacov x 220 eur), od januára do decembra 2020 vo výške 2.640 eur (12 mesiacov x 220 eur), od januára do novembra 2021 vo výške 2.420 eur (11 mesiacov x 220 eur) a alikvótna časť výživného za mesiac december 2021 vo výške 35,45 eur (7,09 eur/deň x 5 dní), t.j. spolu 6.805,61 eur. Zo zročného výživného za dané obdobie je potrebné odpočítať otcom realizované plnenia titulom výživného na maloletého (ktoré ani jeden z rodičov nespochybnil) vo výške 5.424 eur. Po odpočítaných uvedených platieb potom výška zročného výživného za obdobie od 08.05.2019 do 05.12.2021 predstavuje sumu 1.381,61 eur. Odvolací súd uložil otcovi zaplatiť zročné výživné na maloletého za dané sporné obdobie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky aplikujúc ustanovenie a berúc do úvahy spotrebný charakter výživného. 22. Pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb dieťaťa a vychádzajúc z kritérií, podľa ktorých sa určuje výživné na maloleté dieťa ( a nasl. Zákona o rodine) odvolací súd výrok II. napadnutého rozsudku zmenil z vyššie uvedených dôvodov len v časti týkajúcej sa určenia obdobia počiatku a konca platenia výživného a súčasne zmenil s tým súvisiacu výšku zročného výživného a vo zvyšku, vo výroku I. napadnutý rozsudok potvrdil podľa ako správny.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).