Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Cb-19-2020.pdf
PDF · 78.33 KB
Case nature
Subarea
10Cb/19/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: 1/ KOLOSEUM plus, s.r.o., Hurbanova 5117/5, 034 01 Ružomberok IČO: 36 441 236, 2/ N., proti žalovanému: 1/ PRONTO 1 s.r.o., Nová ulica 12/228, 900 31 Stupava, IČO: 44 236 921, 2/ I., v konaní o zaplatenie 2.800 € s príslušenstvom, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 07.05.2020, ktorej vady žalobcovia odstránili podaním doručeným súdu 16.11.2020, sa žalobcovia domáhajú voči žalovaným zaplatenia pohľadávky vo výške 2.800 €. V žalobe uviedli, že dňa 23.04.2020 pri výmene zimných pneumatík za letné žalovaný 1/, u ktorého boli uskladnené, prostredníctvom žalovaného 2/ oznámil krádež a podanie trestného oznámenia. Vec je vedené pod sp. zn. Q., kde je v spisovom materiáli zoznam odcudzených vecí, o.i. aj veci vo vlastníctve žalobcov čierne elektróny zn. TRINITY 19 pre Superb III s gumami zn. Pirelli Cintutaro P7 245/40 R19 v celkovej hodnote 2.800 €. Vzťah žalobcov je v žalobe špecifikovaný tak, že žalobca 1/ je vlastník motorového vozidla a žalobca 2/ jeho oprávnený užívateľ. Právny vzťah voči žalovanému 2/ od ktorého žalobcovia odvodzujú nárok, že v prípade vzniku škody na veci zodpovedá žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne.
2. Podaním doručeným 16.11.2020 žalobcovia doručili aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadajú, aby súd zakázal žalovaným 1/ a 2/ nakladať so všetkými vedcami a právami, ktoré sú v ich vlastníctve, najmä hotovosťou, peniazmi na účte, hnuteľným a nehnuteľným majetkom až do zaplatenia pohľadávky s príslušenstvom a trovami konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili konštatovaním o existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená.
3. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 CSP veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Neodkladné opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, ktorého cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP).
13. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). V každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí uviesť, pričom súd je povinný aj ex offo skúmať predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným postupom, napr. zabezpečovacím opatrením. Elementárnym (základným) zákonným ustanovením vytyčujúcim hranice súdu v otázke rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda § 324 ods. 3 CSP.
14. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil základné skutočnosti vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku) má obsahovať náležitosti upravené v § 326 CSP (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.
15. Ako vyplýva z návrhu, žalobcovia sa vo veci samej mieni domáhať zaplatenia peňažnej pohľadávky a žiadajú obmedziť žalovaných v nakladaní s majetkom v ich vlastníctve (príkladmo uvádzajú hotovosť, peniaze na nešpecifikovanom účte, nešpecifikovaný hnuteľný a nehnuteľný majetok). Súd dospel k záveru, že žalobcovia nijako neosvedčili, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, (t.j. napr. zriadením záložného práva na konkrétnych veciach na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa), čo je už samo o sebe dôvodom, ktorý neumožňuje vyhovieť návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia.
17. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia netvrdili, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, návrh odôvodňujú obavou zo zmarenia exekúcie vo veci samej. Súd viazaný návrhom žalobcovi preto neskúmal, či je alebo nie je potrebné upraviť pomery strán neodkladným opatrením a posudzoval, či žalobcovia osvedčili existenciu tvrdeného ohrozenia exekúcie ako predpokladu vydania neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.
18. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami je možné uložiť vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušila hospodárske funkcie strany, voči ktorej návrh smeruje. Je potrebné si uvedomiť, že nariadenie neodkladného opatrenia je v posudzovanej veci spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné starostlivo zvážiť, či sú splnené zákonné podmienky pre takýto zásah, či uložením požadovaných obmedzení nedochádza k zásahu do základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.
19. Žalobcovia dôvodnosť zásahu opierajú o púhe tvrdenie, resp. subjektívnu obavu, že exekúcia bude ohrozená, neosvedčili však konkrétne konanie žalovaných, z ktorého je podľa názoru súdu možné konštatovať a objektivizovať existenciu takéhoto ohrozenia exekúcie. Zákon nedefinuje, že existencia obavy ohrozenia exekúcie musí byť jednoznačne preukázaná. Upravuje len určitú obavu, pričom právnou normou nie je vyjadrená miera ohrozenia exekúcie. Existenciu ohrozenia však musí byť minimálne osvedčená konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Existencia tvrdenej pohľadávky žalobcov (a aj otázka vecnej aktívnej legitimácie) a otázka tvrdenej zodpovednosti žalovaného 1/ a spoločnej a nedielnej zodpovednosti žalovaného 2/ ako konateľa ( a aj otázka vecnej pasívnej legitimácie) pritom bude predmetom dokazovania vo veci samej, avšak ani samotná existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len konkrétne skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená a tieto nemôžu spočívať v púhom ničím neosvedčenom tvrdení žalobcov, že hrozí žalobcom ujma na právach spočívajúca v ohrození budúcej exekúcie. Žalobcovia svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčili, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh zamietol.
21. Súd nevyzýval žalobcov na spresnenie návrhu v časti požadovaného zákazu nakladať s nešpecifikovaným majetkom a finančnými prostriedkami na nešpecifikovaných bankových účtoch, ktorý je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko to považoval s ohľadom na záver o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia za nadbytočné a nehospodárne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).