Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2772-2000.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/2772/2000
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného BA One, s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré mesto, Grösslingova 4, IČO: 36 722 316 proti povinnému E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/ XX-XX, P. V., vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, pod značkou EX 537/2000, o vymoženie 374,73 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č.k. 1Er/2772/2000 - 19 zo dňa 12.5.2020 zamieta.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.5.2020, č. k. 1Er/2772/2000- 19 (ďalej len ako napadnuté uznesenie), súdny úradník prvým výrokom zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a druhým výrokom zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že súdny úradník považoval oprávneným napádané upovedomenie o zastavení starej exekúcie za vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len ako zákon č. 233/2019 Z. z.), pričom toto upovedomenie obsahovalo všetky zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Rovnako tak súdny úradník zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako CSP), ktorý postup odôvodnil tou skutočnosťou, že zamietnutím námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z., a teda neboli splnené podmienky na prerušenie konania za účelom iniciovania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
2. Oprávnený doručil tunajšiemu súdu sťažnosť proti uvedenému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že vyšší súdny úradník odôvodnil uznesenie o zamietnutí námietok oprávneného len tým, že neobstojí námietka oprávneného, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od začatia exekúcie, pretože dátum doručenia bol uvedený priamo v upovedomení o zastavení starej exekúcie s tým, že je zrejmé, že neide o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje a tým, že pri preukázaní toho, že nebol v posledných 18 mesiacoch pred dňom, keď sa mala exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur, je dôkazné bremeno na oprávnenom, pretože vymožené plnenia sa uhrádzajú na účet oprávneného a že z upovedomenia jednoznačne a zreteľne vyplýva, že súdny exekútor na predmetnú čiastku nevymohol žiadnu čiastku. Rovnako sa vyšší súdny úradník vysporiadal s námietkou oprávneného, že v stručnom opise skutočností neuviedol žiadne údaje, ktoré by bližšie odôvodňovali zastavenie starej exekúcie. Námietky ústavnoprávneho charakteru vyšší súdny úradník vymenoval okrajovo. Oprávnený predovšetkým uviedol, že plynutie rozhodnej doby je zjavným porušením článku 1 ods. 1, článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 11 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
5. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
11. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní spisového materiálu, sťažnosti oprávneného, ako aj vyjadrenia súdneho exekútora dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, zamietnuť.
12. Úvodom súd konštatuje, že pokiaľ sa jedná o námietku oprávneného, že v upovedomení o zastavení starej exekúcie nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od začatia exekúcie, že nebolo riadne preukázané splnenie podmienky nedosiahnutia výťažku spolu aspoň vo výške 15,- eur v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala exekúcia zastaviť a že v stručnom opise skutočností súdny exekútor neuviedol žiadne údaje, ktoré by bližšie odôvodňovali zastavenie starej exekúcie, súdny úradník svoje rozhodnutie v uvedenom rozsahu riadne a logicky zdôvodnil a súd sa s ním stotožňuje. Pokiaľ sa jedná o námietku neuplynutia rozhodnej doby 5 rokov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., zákon v citovanom ustanovení jednoznačne uvádza časový aspekt plynutia rozhodnej doby, ktorej plynutie začína odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Jedná sa teda o pomerne jednoduchý a nespochybniteľný matematický výpočet, ktorým sa dá verifikovať uplynutie, resp. neuplynutie rozhodnej doby v tej - ktorej exekučnej veci. Pokiaľ sa jedná o námietku nedostatkov upovedomenia o zastavení starej exekúcie, resp. náležitého preukázania nedosiahnutia výťažku 15,- eur, tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie má zákonom predpísaný formát a obsahové náležitosti, pričom tieto boli v napádanom uznesení nepochybne dodržané.
13. Čo sa týka samotného obsahu sťažnosti oprávneného, že súdny úradník sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne zaoberal ústavnoprávnymi otázkami, respektíve otázkami súladnosti jednotlivých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou a ostatnými právnymi predpismi, na ktoré oprávnený poukazoval, tu súd zdôrazňuje, že v zmysle diverzifikácie štátnej moci všeobecným súdom neprináleží posudzovať a záväzným spôsobom hodnotiť, resp. posudzovať súlad zákonov a podzákonných právnych predpisov s ústavou. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
14. Je teda zrejmé, že Okresnému súdu Považská Bystrica ako všeobecnému súdu neprináleží posudzovať súladnosť zákona s Ústavou. Preto sa súd nemohol ani vysporiadať s jednotlivými
tvrdeniami oprávneného, ktorými túto nesúladnosť namietal. Súd preto len v stručnosti udáva, že nevidí nesúlad zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou SR, keď tento nie je rozporný so základnými princípmi právneho štátu, nemá vlastnosti pravej retroaktivity (upravuje vzťahy len do budúcnosti), nedochádza k porušeniu majetkových práv oprávneného (pohľadávka nezaniká), nediskriminuje vymedzenú skupinu oprávnených (keď sa vzťahuje na všetky exekúcie začaté pred 01.04.2017) a nie je porušená zásada zákonného sudcu (ktorý vec prejadnáva len do zákonného skončenia veci). Vzhľadom na uvedené, súd neinicioval začatie konania o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s predpismi vyššej právnej sily. Rozhodnutie súdneho úradníka o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania tak bolo správne.
15. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie spoločnosti BA One, s.r.o. ako oprávneného v tomto exekučnom konaní, súd uvádza nasledovné: Exekučný poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníctva v konaní. Právna úprava Exekučného poriadku prešla značným vývojom, kedy boli viaceré ustanovenia (aj opakovane) menené, rušené a dopĺňané. Pre vedenie exekučného konania a aj pre zmenu účastníka exekučného konania je potrebné mať vždy na vedomí, akú právnu úpravu resp. jej časové znenie je potrebné v danej exekučnej veci aplikovať. Vo všeobecnosti platí, že procesné právne normy sú okamžite aplikovateľné, a teda po zmene procesných ustanovení je potrebné v konaní pokračovať podľa nových procesných ustanovení. Tento režim okamžitej aplikovateľnosti procesných právnych noriem môže byť vylúčený, ako tomu bolo aj v danom prípade. Ustanovením § 235 ods. 2 Exekučného poriadku zákonodarca stanovil, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preto na predmetné exekučné konanie, ako aj na otázku zmeny účastníkov exekučného konania, bolo v danom prípade nevyhnutné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002.
16. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002 obsahuje v § 37 osobitnú právnu úpravu účastníctva. Účastníkmi konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. V prípade, ak dôjde v priebehu exekučného konania k prevodu alebo prechodu práva alebo povinností z exekučného titulu stanovuje Exekučný poriadok presný postup, ako sa má zmena účastníka konania vykonať. Na ďalší postup v exekúcii po prechode alebo prevode práva alebo povinnosti alebo prevzatí povinnosti sa vyžaduje preukázanie prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu. Preukázanie je možné, v prípade, ak to nevyplýva z právneho predpisu, len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom.
17. Z uvedeného je teda zrejmé, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 nebolo na zmenu účastníka exekučného konania potrebné súdne rozhodnutie (ako tomu je v konaniach začatých po 01.09.2005). Na zmenu účastníka bolo potrebné len preukázanie prechodu alebo prevodu práva alebo povinností z exekučného titulu. Keďže vykonaním exekúcie je poverený súdny exekútor, bolo potrebné preukázať túto skutočnosť nevyhnutne aspoň jemu. V prípade, ak prechod alebo prevod práva alebo povinností nebol súdnemu exekútorovi preukázaný, tento viedol exekúciu aj naďalej v prospech pôvodného oprávneného, o ktorom sa dôvodne domnieval, že je nositeľom práva z exekučného titulu.
18. Je zrejmé, že v priebehu exekúcie bola súdnemu exekútorovi oznámená a aj preukázaná skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní. Oprávnený v podanej sťažnosti neuviedol, že by k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní nedošlo, potvrdil, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Súdny exekútor bol toho názoru, že oprávneným v predmetnom exekučnom konaní je spoločnosť BA One, s.r.o. Exekúcia tak bola po postúpení pohľadávky a jeho náležitom preukázaní súdnemu exekútorovi vedená v prospech nového oprávneného, ktorý bol nositeľom hmotného práva a vecnej legitimácie. Súdny exekútor v danom prípade správne v upovedomení o zastavení exekúcie označil ako oprávneného spoločnosť BA One, s.r.o. a vyzval ju na náhradu paušálnych trov exekúcie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu za vecne správne a sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Preto sťažnosť oprávneného, v súlade s § 250 ods. 1 CSP, zamietol
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.